Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-2-2023.pdf
PDF · 114.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.11.2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/63/2020 zo dňa 21.11.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B. vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 25.07.2020 okolo 20.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda SUPERB českého evidenčného čísla XXX XXXX v obci C., okres C. po miestnej komunikácii od futbalového ihriska v smere k ceste I. triedy číslo 21 s koncentráciou najmenej 1,14 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi, následkom čoho pri prejazde križovatkou v pravotočivej zákrute vedenie vozidla nezvládol, prešiel ním do protismernej časti komunikácie, následne cez obrubník na chodník, kde pravou prednou časťou vozidla narazil do chodkyne D. E. s dieťaťom v náručí, následne do plota rodinného domu číslo 73 a napokon do betónového stĺpa verejného osvetlenia a potom ako vozidlo zostalo stáť z vozidla vystúpil a z miesta nehody odišiel domov, kde ešte konzumoval alkoholické nápoje, pričom D. E. nárazom vozidla utrpela pomliaždenie krížovej oblasti chrbta, pomliaždenie pravého členka a pomliaždenie ľavého stehna, čo si vyžiadalo jej práceneschopnosť od 25.07.2020 do 30.07.2020 teda 6 dní a poškodením plota bola A. F. spôsobená škoda 50,- eur.
Za to mu súd uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, odkázal poškodenú D. E., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C. B. XXX, G. C., s jej uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj dodatočne prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch obžalovaný po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že mu je kladené za vinu, že dňa 25.07.2020 okolo
20.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda SUPERB českého evidenčného čísla XXX XXXX v obci C., okres C. po miestnej komunikácií s koncentráciou najmenej 1,14 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi. V predmetnom konaní došlo prostredníctvom súdneho konania k vykonaniu dokazovania, v rámci ktorého došlo k vyhotoveniu dvoch znaleckých posudkov, ktorých predmetom bolo posúdenie výšky koncentrácie etylalkoholu u vodiča, resp. obžalovaného A. B.. Zo záverov znaleckého posudku H. H. I., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) vyplýva, že obžalovaný mal v čase dopravnej nehody v krvi najmenej 1,14 g/kg (promile) etylalkoholu, pričom je nutné poukázať na skutočnosť, že znalec pri výpočte výšky koncentrácie etylalkoholu v krvi vychádzal zo záveru, že telesná hmotnosť obvineného v čase dopravnej nehody bola cca 85 kg. Zo záverov znaleckého posudku H. J. C., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia toxikológie vplýva, že obžalovaný mal v čase dopravnej nehody v krvi najmenej 0,97 až 1,05 g/kg etylalkoholu, pričom je nutné poukázať na skutočnosť, že znalkyňa pri výpočte výšky koncentrácie etylalkoholu v krvi vychádzala zo záveru, že telesná váha obvineného bola 78 kg. Takéto zistenie má významný vplyv na celé trestné konanie z dôvodu, že on ako páchateľ žalovanej trestnej činnosti a vodič mohol mať v čase dopravnej nehody v krvi menej ako l,00g/kg etylalkoholu, čím by nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho voľného, zákonom nevymedzeného uváženia. Uvedeným ich zákon núti k tomu, aby prihliadali k okolnostiam konkrétneho prípadu, k jeho osobitostiam a charakteristickým črtám, ktoré sú vlastné len pre ten daný konkrétny trestný čin, čím sa bráni mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Avšak aj pri absolútnom rešpektovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov v trestnom konaní si dovolil poukázať na nereflektovanie záverov znalkyne H. J. C. do rozsudku Okresného súdu Svidník, pričom práve závery znalkyne H. J. C. preukazujú, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale k činu, ktorý napĺňa znaky priestupku. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva procesné pravidlo „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného). Vo svojom dôsledku prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina. V prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného. V závere poukázal aj na skutočnosť, že znalec H. H. I. v priebehu trestného konania, po potvrdení správnosti výsledkov znalkyne H. J. C. svoj prepočet zmenil, a to spôsobom v jeho neprospech, pričom zmenu prepočtu odôvodnil „najväčšou pravdepodobnosťou“ (str. 6 rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/63/2020-192) ukončenia času konzumácie alkoholu, odkazujúc na výrobcu prístroja na kontrolu etylalkoholu. S predmetnou zmenou prepočtu nesúhlasí, z dôvodu, že ju považuje za neopodstatnenú a nenáležite odôvodnenú, pričom za hlavnú veličinu pri spätnom výpočte množstva etylalkoholu v krvi považuje hmotnosť posudzovanej osoby, ktorá znalcom zisťovaná nebola a znalec H. H. I. pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal len z približnej hmotnosti posudzovanej osoby, a preto aj výsledok jeho výpočtov môže byť len približný. Má za preukázané, že v danom prípade, existovali a zároveň existujú významné pochybnosti o tom, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky, preto poukázal na zásadu „in dubio pro reo“, v zmysle ktorej malo byť podľa jeho názoru rozhodnuté. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove po prejednaní odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/63/2020 z 21.11.2022 a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku ho z dôvodu uvedeného v § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník, pretože predmetný skutok nie je trestným činom.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.
Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.
Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný – krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného druhu trestu a jeho výmery.
Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, v rámci toho príkladmo aj uvádzať nepravdu, ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom žalobcu, ktorým je prokurátor.
No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.
V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah námietok obžalovaného prezentovaných v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.
Súčasne platí, že časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už bol prednesený v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.
Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného A. B..
Je potrebné dať za pravdu obhajobnej argumentácii obžalovaného, že v rámci vykonaného dokazovania nebol produkovaný dôkaz osvedčujúci, (príkladmo nestranným odvážením obžalovaného na riadnej váhe), koľko presne v čase dopravnej nehody vážil obžalovaný, čo obhajoba, okrem iného považovala za rozhodujúcu skutočnosť pre riadne ustálenie, bez rozumných pochybností, hladiny alkoholu v krvi u obžalovaného v čase dopravnej nehody, keďže hmotnosť obžalovaného bola jedným z podstatných údajov pre spôsob spätného prepočtu sledovanej hladiny alkoholu v krvi, ktorý znalci pri svojom znaleckom postupe použili.
V reakcii na uvedené krajský súd uvádza, že ako vo všeobecnosti platí (rovnako aj pre posudzovaný prípad), že u dospelej osoby (obžalovaného), u ktorej neboli v rámci dokazovania zistené žiadne skutočnosti vyvolávajúce pochybnosti o zachovaní všetkých kognitívnych schopností a teda schopností prežité životné situácie si riadne zapamätať a tiež ich riadne reprodukovať a teda tak, ako sa stali, aj riadne opísať - sa predpokladá, že bude spôsobilá riadne odpovedať, na položenú otázku vyšetrovateľom pri v súlade procesným predpisom prebiehajúcom (aj vykonanom) výsluchu obžalovaného konaného dňa 22.09.2020 v procesnom postavení obvineného potom, čo mu bolo aj riadne uznesenie o vznesení obvinenia doručené a mohol sa s ním oboznámiť, a teda vedel, čo sa mu kladie za vinu a v akej veci vypovedá (ako nato správne poukázal aj okresný súd), pri tzv. riadnej
orientácii v čase a priestore - koľko má obžalovaný v tom čase priemernú výšku a hmotnosť, pričom uviedol, že je vysoký 170 cm a váži 85 kg a poslednýkrát pred nehodou jedol cca o 18.00 hod. a následne už len po nehode (po 20:00 hod. a teda cca od 20.20 hod.) mal požívať bližšie nešpecifikovaný druh a množstvo tvrdého alkoholu spolu so synom A. B. ml.
Z tohto pohľadu je potom aj nevyhnutné hodnotiť následnú informáciu pre znalkyňu H. J. C. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia toxikológie pre vypracovanie tzv. súkromného znaleckého posudku na č.l. 148-159 vo veci stanovenia koncentrácie etylalkoholu v krvi u vodiča obžalovaného A. B., kde menovanej znalkyni boli zo strany zadávateľa úloh pre znalca, konkrétne obhajcu obžalovaného (viď č.l. 158, Požiadavka na vypracovanie znal. posudku z 20.01.2021), a nie samotným obžalovaným, či dokonca znalkyňou vykonaným meraním (vážením obžalovaného), poskytnutá spresňujúca informácia o „správnej“ výške, no najmä váhe obžalovaného A. B. v čase dopravnej nehody a teda nie pôvodných, ako to sám mal obžalovaný uviesť pred vyšetrovateľom 85 kg, ale pri správnej výške 168 cm a váhe 78 kg. Napokon obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2022 zase uvádza nový „spresňujúci“ údaj o výške 172 cm s tým, že (od dopravnej nehody) mal pribrať, preto by mal v čase hlavného pojednávania vážiť cca 90-92 kg.
V kontexte doposiaľ uvedeného je potrebné podľa názoru krajského súdu zvýrazniť, že najmä udaj o váhe znalecky skúmanej osoby pred znalcami H. H. I. a znalkyňou H. J. C. stanovenom znaleckom postupe - pri spätnom prepočte hladiny alkoholu v krvi - bol predsa jeden z rozhodujúcich údajov pre znalecky korektný, no najmä spätne preskúmateľný záver o hranici hladiny alkoholu v krvi obžalovaného. Totižto čím je údaj o hmotnosti – váhe obžalovaného vyšší pri použití výpočtu (rovnakého oboma menovanými znalcami) pri spätnom prepočte hladiny alkoholu v krvi dňa 25.07.2020 v čase cca 20.00 hod. u obžalovaného, kedy bol stanovený čas dopravnej nehody, tým sa aj priamo úmerne zvyšujú hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi v čase dopravnej nehody v posudzovanom prípade, ktoré zjavne aj pri najpriaznivejšom koeficiente (intenzity pre výpočet) rýchlosti odbúravania alkoholu z krvi pri tzv. faktor beta 60 – 0,12 g/kg, by predstavovali pri váhe, ktorú uviedol obžalovaný pred vyšetrovateľom cca 85 kg, hladinu alkoholu v krvi na hodnote 1,0224 g/kg (promile), čiže nad jedno promile tak, ako to vo svojom znaleckom posudku č. 368/2020 na č.l. 50-61 uzavrel pôvodne aj znalec H. H. I..
Hore opísaný postup obhajoby obžalovaného, pri zmene informácie o jeho váhe, ktorý ani raz v rámci dokazovania sám obžalovaný neosvedčil, ba práve naopak, opakovane údaj o svojej aktuálnej váhe menil a to súčasne aj s údajom o svojej výške (najsamprv 170 cm, potom 168 cm a napokon 172 cm), aj keď ako sám verbalizoval, že podľa neho už (vo veku 55 rokov v čase výpovede pred súdom) nerastie, na čo má, ako už bolo skôr uvádzané v rámci obhajoby právo, za danej situácie, krajský súd hodnotí ako účelové v snahe prispôsobiť váhu - hmotnosť obžalovaného v čase dopravnej nehody takej hodnote, aby hodnoty úrovne alkoholu v krvi obžalovaného, ako to vyplýva aj zo záverov predloženého posudku znalkyne H. J. C. (0.97 g/kg č.l. 156) nedosahovali ani hraničnú hodnotu cca 1 promile tak, ako to vyžaduje ustálená rozhodovacia prax súdov.
Napokon znalec H. H. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.10.2022, bez toho, aby pred tým mal možnosť sa oboznámiť s obsahom toxikologického posudku znalkyne H. J. C., a po predchádzajúcej výzve zo strany obhajoby v konaní, aby sa vyjadril k možnému ovplyvneniu svojich znaleckých záverov vo vzťahu k zmenenej informácii o váhe obžalovaného z pôvodných 85 kg na 78 kg, oznámenej obhajcom obžalovaného znalkyni v žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku zo dňa 20.01.2021 na č.l. 158, k záverom svojho znaleckého posudku č. 368/2020 uviedol doplňujúce zistenia plynúce zo zadovážených dôkazov v prípravnom konaní, ktoré tvorili podklad pre vypracovanie jeho znaleckého posudku, na základe ktorých následne aj modifikoval čas predpokladaného časového termínu, kedy mal obžalovaný prestať požívať alkoholické nápoje z pôvodne určeného času 20.54 hod. na čas skorší 20:47 hod.
Následne po tejto úprave času na približne 20:47 hod., kedy mal obžalovaný podľa znalca pri spätnom prepočte hladiny alkoholu v krvi u obžalovaného v čase dopravnej nehody prestať požívať alkoholické nápoje, znalec H. H. I. modifikoval svoj pôvodný záver o hladine v krvi obžalovaného v čase dopravnej nehody tak, že pri hmotnosti obžalovaného 85 kg by z uvedenej hodnoty bolo možné dosiahnuť koncentráciu 0,45 g/kg (promile), ktorú po odpočítaní z výsledku prvej dychovej skúšky 1,47 g/kg predstavuje hodnotu 1,02 g/kg, čo pri spätnom prepočte predstavuje hodnoty 1,14 až 1,23 g/kg (promile) etylalkoholu v čase dopravnej nehody, čo znamená ľahký stupeň opitosti, kde práve toto zistenie znalca
- hodnoty 1,14 g/kg (promile) etylalkoholu u obžalovaného bolo správne okresným súdom prenesené do skutkovej vety rozsudku oproti skutkovému stavu ustálenému v obžalobnom návrhu prokurátora.
Po výzve obhajoby, či vie vykonať uvedeným znaleckým postupom spätný prepočte hladiny alkoholu v krvi u obžalovaného v čase dopravnej nehody pri predpokladanej hmotnosti obžalovaného 78 kg, znalec H. H. I. uviedol, že pri použití hmotnosti obžalovaného 78 kg bolo možné vypočítať, že v danom čase mu mohla stúpnuť koncentrácia etanolu o 0,49 promile. Pri odpočítaní uvedenej koncentrácie od výsledku prvej dychovej skúšky s hodnotou po prepočítaní na promile 1,47 g/kg (promile) - 0,49 g/kg (promile) dostaneme hodnotu 0,98 g/kg (promile), pričom pri spätnom prepočte, pri zohľadnení odbúravania 0,12 až 0,20 g/kg (promile) za hodinu, je možné na čas dopravnej nehody pri uplynutí 1,03 hodiny vypočítať hodnoty etylalkoholu v krvi 1,1-1,19 g/kg (promile).
Napokon znalec H. H. I. po nahliadnutí do toxikologického posudku znalkyne H. J. C. v celom rozsahu osvedčil jej metodologický postup, ktorý bol totožný s jeho postupom a rovnako potvrdil aj správnosť jej záverov o hladine alkoholu v krvi u obžalovaného v čase dopravnej nehody na úrovni 0,97 - 1,05 g/ kg (promile) etylalkoholu v krvi, pri predpokladanej hmotnosti obžalovaného 78 kg, a predpokladaného času 20.54 hod., kedy mal obžalovaný posledný krát požiť alkoholické nápoje.
K ďalšej odvolacej námietke obžalovaného, že znalec H. H. I. v priebehu trestného konania, po potvrdení správnosti výsledkov znalkyne H. J. C. svoj prepočet zmenil, a to spôsobom v jeho neprospech, pričom zmenu prepočtu odôvodnil „najväčšou pravdepodobnosťou“ (str. 6 rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/63/2020-192) ukončenia času konzumácie alkoholu, odkazujúc na výrobcu prístroja na kontrolu etylalkoholu, kde uvádzanú zmenu prepočtu považuje obžalovaný za neopodstatnenú a nenáležite odôvodnenú a preto s predmetnou zmenou prepočtu nesúhlasí, krajský súd uvádza.
V prvom rade znalec H. H. I. priamo na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.10.2022, bez toho, ako už bolo zvýraznené, aby pred tým mal možnosť sa oboznámiť s obsahom toxikologického posudku znalkyne H. J. C. a potvrdiť jeho závery, a práve na podklade návrhu zo strany obhajoby sa vyjadril k možnému ovplyvneniu svojich znaleckých záverov vo vzťahu k zmenenej informácii o váhe obžalovaného na 78 kg, modifikoval svoje pôvodné zistenia o predpokladanom čase – jeho hranice, kedy mal obžalovaný prestať požívať alkoholické nápoje z pôvodného času 20:54 hod. na čas 20:47 hod. a súčasne aj pri hmotnosti obžalovaného 78 kg, ustálil hodnoty etylalkoholu u obžalované v krvi na úrovni 1,1-1,19 g/kg (promile), čiže hladina alkoholu v krvi dosiahla hodnotu 1,0 g/kg (1 hmotnostné promile), ako to vyžaduje rozhodovacia prax súdov pre právne posúdenie konania obžalovaného ako ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Krajský súd opierajúc sa o odôvodnenie znalca H. H. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.10.2022, ktorým modifikoval svoje pôvodné závery znaleckého posudku v podstate v neprospech obžalovaného, konštatuje, že menovaným znalcom sú zrozumiteľným a v logických súvislostiach prezentovaným spôsobom vysvetlené dôvody a príčiny zmeny pôvodných zistení, ktoré zodpovedajú jeho znalecky overiteľnému metodologickému postupu – použitý prístroj na meranie alkoholu v dychu v posudzovanom prípade je nastavený a teda kalibrovaný tak, aby určil v čase merania priemernú- aktuálnu hodnotu množstva alkoholu v krvi vyšetrovanej osoby 15 min. spätne, čo podľa záznamu o prvom meraní alkoholu vdychu obžalovaného dňa 25.07.2020 okolo 21.02 hod., spätným prepočtom ustaľuje predpokladaný čas posledného požitia alkoholických nápojov obžalovaným o 20.47 hod., čím krajský súd považuje túto obhajobnú námietku obžalovaného za nedôvodnú.
Všetky tieto skutočnosti potom vo svojom súhrne podľa názoru krajského súdu tak, ako to správne uzavrel aj okresný súd, vytvárajú reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych, ale aj nepriamych dôkazov, ktoré vedú bez rozumných pochybností k dôvodnému záveru o tom, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému A. B. za vinu, sa stal, je trestným činom tak, ako bol právne posúdený v napadnutom rozsudku ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pretože bolo dokázané, že vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
V tejto súvislosti je neprehliadnuteľným aj záver znalca H. I. v jeho znaleckom posudku (na čo ešte rozhodovacia prax súdov nereflektovala), že posledné závery lekárskej praxe (svetových trendov vedy) z odvetvia toxikológie považujú už hladinu alkoholu v krvi na úrovni 0,8 promile za hraničnú, ktoré má
za následok nespôsobilosť vodiča sa riadne sústrediť na riadenie motorového vozidla a môže mať za následok vznik dopravnej nehody.
Ani vo výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať a to v prospech odvolateľa teda obžalovaného.
Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Najsamprv je potrebné uviesť, že Tr. zákon vo svojich ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov a to jednak pri zásadách ukladania trestov a jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov, ako to už bolo konštatované.
Pri ukladaní trestov je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je v prvom rade určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov a následne aj spôsobom spáchania samotného trestného činu, nevynímajúc aj úmysel a teda formu zavinenia. Obžalovaný bol v posudzovanom prípade uznaný vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, a za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok, pričom posudzovaný trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil, je úmyselným trestným činom.
Zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v osobitnej časti Tr. zákona môže potom v každom jednotlivom prípade ovplyvniť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže ako už bolo konštatované, podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona je povinnosťou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na ich pomer a mieru závažnosti.
Okresný súd preto správne určil trestnú sadzbu u obžalovaného A. B. postupom podľa § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, keďže správne vyhodnotil neexistenciu poľahčujúcich okolností a priznal obžalovanému jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už bol pre trestný čin odsúdený, preto pri povinnosti zvyšovať dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (z rozdielu hornej a dolnej hranice ustanovenej trestnej sadzby podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona až na jeden rok) určil dolnú hranicu trestnej sadzby správne na 4 (štyri) mesiace s pôvodne ustanovenou hornou hranicou trestnej sadzby na jeden rok.
Okresný súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií, podľa názoru krajského súdu, určil správny druh trestu ako trest odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere na 6 (šesť) mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a /Tr zákona (posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin) je podľa krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
V kontexte uvedeného podľa krajského súdu je potrebné opätovne zvýrazniť tak, ako to správne sumarizuje aj okresný súd, že obžalovaný má celkovo 7 záznamov v odpise registra trestov, pričom v šiestich prípadoch, kde boli obžalovanému ukladané prevažne podmienečné tresty odňatia slobody, v jednom prípade peňažný trest, sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. V súvislosti s posledným záznamom v odpise registra trestov bol na hlavnom pojednávaní oboznámený aj pripojený spis Okresného súdu Svidník sp.zn. 0T/9/2020, z ktorého bolo zistené, že obžalovaný A. B. bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom zo dňa 12.03.2020, právoplatným toho istého dňa, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu a so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia v tomto prípade plynula od 13.03.2020 do 13.03.2021. Zo spisu je tiež zrejmé, že súd doposiaľ nerozhodol o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom v súlade s ustanovením § 50 ods. 6 Tr. zákona tak môže urobiť do dvoch rokov od skončenia skúšobnej doby, vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie vedené v tejto trestnej veci. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obvinený sa v období od 15.04.2015 doposiaľ dopustil celkovo 8 priestupkov, z toho piatich priestupkov na úseku cestnej premávky a posledné dva priestupky spáchal proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupok.
Z hľadiska hore hodnotených kritérií pri určovaní druhu a výmery trestu a teda posudzovaní závažnosti skutku kladeného za vinu obžalovanému krajský súd nemohol prehliadnuť jednak spôsob a okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode došlo, no najmä spôsob správania sa obžalovaného po samotnej dopravnej nehode.
Najsamprv je predovšetkým potrebné zvýrazniť, že len zhodou náhod, keďže obžalovaný preukázateľne riadil osobné motorové vozidlo ako nespôsobilý vodič a to pre požitie alkoholických nápojov, nedošlo k závažnejšiemu následku na majetku, no predovšetkým na zdraví, či dokonca na životoch na mieste dopravnej nehody prítomných osôb.
Jednak je to spôsob riadenia motorového vozidla obžalovaným (výpoveď svedka B.), javil totižto všetky známky vodiča, ktorý nie je spôsobilý motorové vozidlo riadne ovládať, no predovšetkým, ak by v jeho jazdnej dráhe nestál betónový stĺp verejného osvetlenia, do ktorého narazil pravou prednou časťou vozidla, v okamihu kedy súčasne mal prednou ľavou časťou vozidla naraziť do tam stojacej poškodenej D. E. s maloletým dieťaťom na rukách a pritlačiť ju k plotu z kovovej konštrukcie, kde sila nárazu konštrukciu plota poškodila (pretlačila) tak, že poškodená aj s dieťaťom prepadla do časti záhrady poškodených rodiny F., tak by s vysokou mierou pravdepodobnosti mohli byť následky na zdraví poškodenej D. E. s maloletým dieťaťom na rukách neporovnateľne závažnejšie, ak nie fatálne s nenapraviteľným následkom na ich životoch.
Tu je na mieste ešte zvýrazniť, že opäť len bolo zhodou náhod a šťastím, že sa ďalším osobám nachádzajúcim sa na mieste dopravnej nehody svedkovi K. B. a jeho maloletému synovi nič nestalo, nakoľko rýchlosť vozidla a jeho smer jazdy bol tak nepredvídateľný v prednehodovom deji, že menovaný svedok ani nebol schopný na vzniknutú situáciu reagovať aspoň tým, aby stihol ochrániť svoje dieťa, ako vypovedal bezprostredne po nehode, bol aj on v šoku a predovšetkým zisťoval, či jeho synovi sa tiež náhodou niečo nestalo.
Nadväzujúc na doposiaľ uvedené potom krajský súd jednoznačne negatívne hodnotí následné správanie sa obžalovaného po dopravnej nehode, včítane príslušníkov jeho najbližšej rodiny. Obžalovaný podľa svedkov poškodenej D. E., A. H., K. B., no najmä L. M. po vystúpení z vozidla, okrem toho, že zjavne javil známky požitia alkoholu, sa mal začať vyhovárať nato, že mu zlyhali brzdy a bez akejkoľvek snahy aspoň zmierniť, či napraviť následky svojho konania, privolaním RZP, či polície, nezotrval na mieste dopravnej nehody, ak ako to počas celého trestného konania tvrdí, že pred nehodu alkohol nepožil, ale z tohto miesta odišiel a dokonca mal dať pokyn pre priateľku svojho syna A. B. H., N. E., aby vozidlo premiestnila pred ich rodinný dom, lebo tu nikto nebude volať políciu a napokon po príchode polície pred ich rodinný dom obžalovaný zjavne mlčky súhlasil s tým, aby jeho syn A. B. H.. mal opakovane presviedčať príslušníkov polície o tom, že motorové vozidlo riadil on a nie obžalovaný a až pod ťarchou výpovedí priamych svedkov jeho protiprávneho konania prisvedčil, že motorové vozidlo riadil on, a ako sa napokon aj preukázalo, pod vplyvom alkoholických nápojov v hladine vylučujúcej jeho spôsobilosť motorové vozidlo riadne riadiť.
V kontexte doposiaľ uvedeného vzhľadom na množstvo osôb prítomných na mieste dopravnej nehody, ktoré obžalovaný na zdraví poškodil, resp. poškodiť mohol, aj na poškodený cudzí majetok a vzhľadom nato, že len zhodou náhod (náraz do betónového stĺpu verejného osvetlenia) je len obrovským šťastím, že v posudzovanom prípade nedošlo k väčším následkom tohto konania obžalovaného a napokon aj vzhľadom na správanie sa obžalovaného po dopravnej nehode, krajský súd si v celosti osvojil argumentáciu okresného súdu v posudzovanom prípade pri určení druhu trestu obžalovanému A. B. ako trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom a jeho výmery.
Z pohľadu hodnotených skutočností vo svojom súhrne rešpektujúc zákonnú povinnosť plynúcu z ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona ukladať trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, pokiaľ súd páchateľovi ukladá trest za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, krajský súd považuje takto uložený druh trestu a určenú jeho výmeru aj pri hranici upravenej trestnej sadzby za zákonný a primeraný.
Ani v postupe okresného súdu, ktorým odkázal poškodenú D. E. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, krajský súd nezistil pochybenie a z toho dôvodu, keďže považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. poriadku toto zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.