Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_23CoE-62-2012.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/62/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného ADVOCATE s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: O. S., bytom L., U. XXXX/X, pre vymoženie 150,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní právneho zástupcu oprávneného, proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 4Er/537/2011-15 zo dňa 22.11.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16.08.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Ex. por., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), r), 5, § 54 Obč. zák. a na príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 08.07.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 150,06 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04194/11 zo dňa 07.06.2011. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere a s výpisom z obchodného registra a vypočul povinného a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z rovnopisu zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2010 (správne má byť zo dňa 03.02.2010) vyplýva, že finančné prostriedky mali byť dlžníkovi poskytnuté na výkon podnikania. Z výpovede povinného vyplýva, že zmluvu uzavrel z dôvodu finančnej tiesne, v ktorej sa ocitol, pretože potreboval finančné prostriedky na nákup plynového kotla do domácnosti, ktorý sa mu v tom čase pokazil. Nie je pravda, že by prostriedky použil alebo chcel použiť na výkon podnikania, zmluvný formulár vypisovala pracovníčka oprávneného, ktorá aj vyznačila účel poskytnutia finančných prostriedkov. Zmluvu napriek tomu podpísal, pretože peniaze nutne potreboval. Finančné prostriedky neevidoval vo svojom účtovníctve, zmluvu uzatváral ako bežný spotrebiteľ. Zmluva o úvere, ktorú účastníci uzavreli, má formu štandardnej (typovej) spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vopred pripravené a ktoré dlžník nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok je rozhodcovská doložka, ktorá dáva právomoc rozhodovať spory medzi účastníkmi zmluvy Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave. Súd prvého stupňa uvádza, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Označenie v zmluve, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, súd považuje za účelové. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočný účel uzavretia zmluvy bol finančná tieseň povinného, ktorý potreboval prostriedky na nákup vykurovacieho kotla. Účel poskytnutia finančných prostriedkov vypísala v zmluvnom formulári zamestnankyňa oprávneného, pričom tento nie je v súlade
so skutočnou vôľou povinného. Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne, podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného (teda nie len deklarovaného) účelu uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Obč. zák. (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods. 2 Ex. por. s poukazom § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa, teda že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu určil súce správne, avšak nesprávne ju interpretoval, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci súd aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. V prejednávanej veci je povinný podnikateľom podľa ust. § 2 Obch. zák. v spojení so zákonom č. 455/199 zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že povinný má postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania alebo výkonu zárobkovej činnosti, samo o sebe odôvodňuje záver, že povinný nie je spotrebiteľom. Spotrebiteľom je ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb, napr. manželky, detí a pod.. Tento cieľ konania musí byť zároveň v posudzovanom právnom vzťahu výraznejší ako iné zámery konajúcej osoby. Ak povinný koná ako podnikateľ- živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely (rozmnožovanie zisku) a nie na vlastnú spotrebu, podmienky stanovené v hypotéze § 52 OZ alebo § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Keďže posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôže byť ani spotrebiteľským úverom. Uvádza, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou ak obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Dodáva, že súd poukazuje na existenciu zmenky
(blankozmenky) a dohody o vyplňovacom práve, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikuje ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. Z uvedeného vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody). Teda aj v prípade riadneho alebo naopak aj excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadne zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko posudzovaný zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecnému súdu vyplýva z judikatúry ESD povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti na existenciu neprijateľnej podmienky a v prípade jej zistenia ju vyhlásiť za neplatnú nečakajúc na námietku spotrebiteľa len v prípade ochrany spotrebiteľa. Ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky, konal v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil ust. § 10 a nadväzujúcich zákona č. 191/1950 Zb.. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany odporcu vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený a teda súd nemal dôvod zamietnuť poverenie súdneho exekútora. Oprávnený navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221 O.s.p. napadnuté odvolanie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie právneho zástupcu oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 03.02.2010 a je v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:
Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že v prejednávanej veci sa nejedná o zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle Obch. zák., ale zmluvu o pôžičke uzavretú podľa príslušných ustanovení Obč. Zák., na ktoré sa následne vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľoch podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a nasl.. Námietky oprávneného uvádzané v odvolaní, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Obč. zák. (v časti upravujúcej ochranu spotrebiteľa) a zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom súd sa vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na povolanie nebol v konaní oprávneným spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený /ako veriteľ/ okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Obč. zák. je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/.
Podľa názoru odvolacieho súdu dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá vyznieva v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy. Rovnako neprijateľnou je podmienka vo výške dohodnutého úroku z omeškania 0,25% denne, ako aj riadneho úroku.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok na neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .