Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-88-2011.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4P/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. O., D.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti matky M. O., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXX/XX, Z. H. a otca M. O., D.. XX.X.XXXX, N. A. XXX, H. Č. C., F. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej D. zo sumy 25,38 Eur na sumu 110,-Eur mesačne, s účinnosťou od 9.12.2011.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4C/218/2010-27, zo dňa 12.10.2010, v časti výšky výživného na maloletú D..
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 9.12.2011 do 31.3.2012 vo výške 316,65 Eur súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletej.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 09.12.2011 a jeho zmene zo dňa 28.2.2012 žiadala matka maloletej zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na mal. D. zo sumy 25,38 Eur na sumu 120,-Eur mesačne, s účinnosťou od 1.3.2011. V dôvodoch návrhu uviedla, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej bola v roku 2010 s tým, že otcovi bola určená povinnosť platiť len minimálne výživné. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca, vychádzal súd zo skutočnosti, že bol v tom čase nezamestnaný, vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie, bez nároku na dávky v hmotnej núdzi. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili finančné a majetkové pomery otca, ktorý nastúpil do zamestnania a navyše mu v rámci dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatila sumu 16.000,-Eur. Z uvedenej výplaty si otec kúpil osobný automobil, bol na dvoch dovolenkách, Od 1.10.2011 je otec maloletej samostatne zárobkovo činná osoba a vlastní dve motorové vozidlá. Poukázala najmä na to, že má zvýšené výdavky so športovou činnosťou maloletej D., ktorá je členkou Mestského basketbalového klubu, Z.Á. H..
Otec maloletej so zvýšením výživného súhlasil, bol ochotný uhrádzať výživné od 70,-Eur do 100,-Eur mesačne. Uviedol, že podniká len krátky čas s tým, že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu okolo 600,-Eur. Vo februári 2012 uzavrel nové manželstvo, so súčasnou manželkou očakáva narodenie dieťaťa.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné otca na sumu 120,-Eur z dôvodu, že matka preukázala zvýšené výdavky súvisiace so športovou aktivitou maloletej, pričom poukázal na to, že z príjmu, ktorý momentálne otec má, bude schopný navrhované výživné uhrádzať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil s potvrdením o príjme matky, s daňovým priznaním otca maloletej a peňažným denníkom za rok 2011 otca maloletej, s rozpisom nákladov maloletej od Mestského basketbalového klubu Z. H., s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4C/218/2010, a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu 4C/218/2010-27, zo dňa 12.10.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, bola maloletá D. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 25,38 Eur. Súd vtedy vychádzal z príjmu rodičov, keď matka mala priemerný, čistý, mesačný zárobok vo výške 511,73 Eur a otec maloletej bol vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie a nemal žiaden príjem.
Maloletá D. od 1.9.2011 nastúpila do VII. ročníka základnej školy, je zdravá, nad rámec bežných výdavkov má len náklady súvisiace s jej športovou aktivitou. Je členkou Mestského basketbalového klubu v Z. H.. Podľa potvrdenia tohto klubu má na basketbalovú sezónu 2011-2012 výdavky v celkovej výške 470,-Eur, k tomu náklady na športovú výstroj.
Matka maloletej je zamestnaná s priemerným, mesačným, čistým zárobkom 508,25 Eur. Okrem mal. D. nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Otec maloletej je držiteľom živnostenského oprávnenia od 1.10.2011. Za mesiace október, november a december 2011 si otec podľa peňažného denníka vyplatil na osobnú spotrebu sumu 1.800,-Eur. Za mesiace január a február 2012 má otec, podľa vlastného vyjadrenia, čistý príjem v priemere okolo 600,- Eur mesačne. Otec maloletej uzavrel ďalšie manželstvo s U. Z., D.. XX.X.XXXX, ktorá je nezamestnaná, toho času tehotná, očakávaný pôrod dieťaťa je na prelome mesiaca jún - júl 2011.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania . Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania , ak sú na to dôvody osobitného zreteľa.
Citované ustanovenie núti oprávneného, aby svoj nárok na výživné uplatnil čo najskôr. V prípade maloletého dieťaťa musí matka preukázať, že objektívne nemohla podať návrh voči otcovi dieťaťa skôr ( dôvody osobitného zreteľa). Matka maloletej však žiadne dôvody, pre ktoré žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 1.3.2011 neuviedla, preto súd neurčil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej spätne, ale až dňom 9.12.2011, kedy matka návrh podala.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane otca maloletej, ktorý na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, má pravidelný príjem zo živnosti v
priemere vo výške 600,-Eur mesačne. Z tohto príjmu bude, podľa názoru súdu, schopný bez ťažkostí uhrádzať výživné vo výške 110,-Eur mesačne, pričom nedôjde k vážnemu ohrozeniu jeho základných životných potrieb. Tvrdenie, že je jeho súčasná manželka nezamestnaná a tehotná, otec maloletej nepreukázal. V konečnom dôsledku by však ani táto skutočnosť neovplyvnila rozhodnutie súdu, nakoľko otec maloletej D. disponoval z finančnými prostriedkami vo výške 16.000 Eur, ktorú sumu má otec použiť v prvom rade na pokrytie zvýšených výdavkov svojho dieťaťa ( najmä keď rok platil len minimálne výživné ) až potom na nákup auta, prípadne dovolenky.
Súd zvýšil výživné na mal. D. o sumu 84,62 Eur. Za obdobie od 9.12.2011 do 31.3.2012 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za 3 mesiace a 23 dní v celkovej výške 316,65 Eur ( 3 x 84,62 + alikvotná časť za mesiac december 2011vo výške 62,79 Eur), ktorý súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným podľa § 160 O.s.p.. V prípade omeškania s čo i len jednou splátkou, výhoda splátok otcovi zaniká a je povinný nedoplatok zaplatiť v celosti.
Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca, § súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)