Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/89/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci Q. U., F.. X.XX.XXXX, F. T. E. X, P., na návrh D. L., F.. XX.X.XXXX, T. A. X, P., zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom Moldavská cesta 6, Košice, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, v konaní o vyhlásenie za mŕtveho, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 19.4.2011 domáhal vyhlásenia za mŕtveho odporcu - Q. U., F.. X.XX.XXXX. Vo svojom návrhu uviedol, že navrhovateľ spolu s odporcom sú trestne stíhaní ako obvinení v trestnej veci skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a trestnej veci porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona, pričom trestné konanie je vedené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície v Košiciach, Č.: P. - XX/XX-XXXX už od roku XXXX.

Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach, P.. D.. S. G., uznesením zo dňa 11.10.2010 prerušil trestné stíhanie, nakoľko pre neprítomnosť odporcu ako obvineného nie je možné vec náležite objasniť. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach D.. G. U. zamietol ako nedôvodnú.

Skutky, za ktoré je navrhovateľ stíhaný s odporcom mali byť spáchané tak, že obaja v rokoch 1992 - 1993 mali doviesť z Maďarska väčšie množstvo 40% alkoholu a jeho dovozom a predajom na území Slovenska mali skrátiť spotrebnú daň, daň z pridanej hodnoty, clo a dovoznú prirážku.

Do prerušenia trestného stíhania v roku 1999 a po jeho pokračovaní sa ani po viac ako desiatich rokoch až do súčasnosti nepodarilo orgánom činným v trestnom konaní zabezpečiť osobu obvineného Q. U., a to ani napriek všetkým opatreniam na zistenie jeho pobytu a vydaného príkazu na jeho zatknutie. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domnieval, že ak napriek úsiliu príslušných orgánov sa nepodarilo pobyt odporcu vypátrať, existuje reálny predpoklad, že v presne nezistenom čase a mieste mohlo dôjsť k úmrtiu tejto osoby a sú dané dôvody na to, aby súd vyhlásil nezvestného za mŕtveho.

Svoj právny záujem na vyhlásení odporcu za mŕtveho preukazoval navrhovateľ tým, že podľa orgánov činných v trestnom konaní nie je možné trestnú vec, v ktorej je navrhovateľ obvinený spolu s nezvestným, náležite objasniť, ale ani nájsť osobu nezvestného na účely skončenia konania, čím je navrhovateľ nie svojou vinou udržiavaný v stave právnej neistoty, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu súkromného a

profesijného života navrhovateľa. Vzhľadom na doterajší priebeh trestného konania, takýto stav môže trvať desiatky rokov, ak nie do smrti samotného navrhovateľa.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že je trestne stíhaný a jeho vec má pridelenú poverený vyšetrovateľ D.. G.. Už viac ako pätnásť rokov predmetná trestná vec nemôže byť skončená, pretože vyšetrovateľ trvá na tom, že nemôže vylúčiť konanie týkajúce sa osoby navrhovateľa na samostatné konanie, keďže potrebuje v konaní vypočuť ako svedka odporcu. Odporca je nezvestný rovnako dlhú dobu, polícii sa nepodarilo ho vypátrať.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že s odporcom bol len vo vzťahu obchodnom, pričom on dovážal tovar a odporca ho preberal. Pokiaľ si dobre pamätá, odporca mal vlastnú živnosť. Naposledy sa s ním stretol pri preberaní tovaru v roku 1994 na colnici na letisku. Od tej doby ho nevidel a ani nemal dôvod ho hľadať, keďže obchod prebehol k obojstrannej spokojnosti. Keďže bolo voči nemu vznesené obvinenie, chodil na výsluchy, kde sa dozvedel, že odporca sa trestného stíhania neúčastní. navrhovateľ po ňom osobne nepátral, až po čase, keď sa nedarilo trestné stíhanie ukončiť podal návrh na začatie tohto konania z dôvodu, že ho súčasný stav obmedzuje v osobnom a pracovnom živote.

Z výpovede prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I súd zistil, že po konzultácii s prokurátorom D.. U. skutočne zistil, že v predmetnej trestnej veci sa nekoná z dôvodu, že nie je možné zabezpečiť prítomnosť spoluobvineného. K ukončeniu tejto veci je potrebné, aby bol odporca vypočutý a keďže sa tak nestalo, Najvyšším súdom SR bolo prokurátorovi odporučené, aby trestné konanie prerušil. Na základe toho sa prokurátor domnieval, že navrhovateľ je oprávnený podať tento návrh, avšak navrhol ešte zisťovať od osôb blízkych odporcovi, či o ňom nemajú nejakú vedomosť.

Z výpovede matky odporcu, L. U., F.. XX.XX.XXXX, súd zistil, že odporca odišiel už dávnejšie na neznáme miesto. Odišiel z domu skôr ako v roku 1994, niekedy v roku 1991 alebo 1992. Nedal o sebe nič vedieť, až posledné dva roky sa s nimi kontaktuje prostredníctvom e-mailovej pošty alebo služby Skype, kde spolu rozprávajú. Povedala mu, že má byť pojednávanie na súde ohľadom jeho vyhlásenia za mŕtveho, načo odporca chcel, aby šla na súd a oznámila tieto skutočnosti. Syna videla naposledy niekedy v roku 1991 alebo 1992. To, či sa obával niekedy o svoj život alebo či sa obával niekoho, jej nikdy nepovedal. Podľa jej vedomostí žije jej syn v súčasnosti v New Yorku, avšak jeho presnú adresu nepozná.

Z výpovede sestry odporcu, L. U., F.. XX.X.XXXX, súd zistil, že odporca je jej bratom a odišiel z domu, keď mala asi dvanásť rokov. O tom, či mal nejaké problémy nemá vedomosť. Je to už dlhá doba, čo nie je doma. Dlho spolu neboli v kontakte, až v poslednom období sa začali kontaktovať cez Skype. Občas sa stalo, že ich kontaktoval telefonicky. Nikdy sa nestalo, že by brat odišiel na dlhšiu dobu preč. Až vtedy, keď ona mala dvanásť rokov, ale vôbec nepoznala dôvody, pre ktoré sa tak stalo, bola ešte malá. Adresu brata presne nepozná, ale má ju napísanú, ak to bude potrebné, môže ju preukázať súdu.

Podľa ust. § 195 ods. 1,2 O.s.p. návrh na vyhlásenie za mŕtveho môže podať, kto má na veci právny záujem. Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie nezvestného za mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.

Podľa ust. § 196 ods. 1 O.s.p. súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote správu súdu alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.

Podľa ust. § 197 ods. 2 O.s.p. ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví konanie.

Smrť fyzickej osoby je významnou právnou skutočnosťou. V prípade ak nemožno riadnym spôsobom preukázať smrť osoby, môže ten, kto má na veci právny záujem, podať návrh na vyhlásenie za mŕtveho. Dôsledkom je, že platí domnienka o smrti osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu.

Na prípady, keď sa fyzická osoba nezdržiava v obvyklom mieste pobytu a nepodáva o sebe žiadne správy, právna úprava pamätá na viacerých miestach s cieľom zabezpečiť takejto osobe aspoň minimálnu mieru právnej ochrany. V takýchto prípadoch je potrebné rozlišovať neprítomnosť od nezvestnosti.

Konanie o vyhlásenie za mŕtveho sa môže začať aj na návrh toho, kto má na veci právny záujem. Spravidla pôjde o záujem majetkový, rodičovský, podnikateľský. Už v tomto štádiu musí súd skúmať, či tu sú vážne, presné a konkrétne skutočnosti, ktoré sa navzájom nevylučujú a umožňujú zatiaľ predbežný záver o nezvestnosti osoby. Opísanie skutkových okolností prípadu, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu musí súd presvedčiť, že životná situácia osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, vyvoláva dôvodnú obavu o jej život s prihliadnutím na obvyklé a očakávané správanie sa takejto osoby, takže nejde len o osobu neznámeho pobytu alebo len o osobu neprítomnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že v konaní neboli splnené podmienky ustanovené zákonom na vyhlásenie osoby za mŕtvu. V danom prípade nejde o prípad, kedy z dôvodu dlhodobej nezvestnosti možno predpokladať, že daná osoba je zosnulá, ani o prípad, kedy je zrejmé, že osoba je mŕtva, avšak nemožno s presnosťou určiť čas jej úmrtia. Z okolností uvedených navrhovateľom a preukázaných dokazovaním súd zistil, že sú tu dôvody, ktoré odôvodňujú dlhodobú neprítomnosť odporcu. Môže ísť o zámerné sa vyhýbanie trestnému stíhaniu, ktoré je proti nemu vedené. Fakt, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť jeho pobyt samo osebe nedokazuje skutočnosť, že menovaný je zosnulý. Šetrením sa súdu podarilo zistiť od príbuzných odporcu, že tento je nažive a udržiava s nimi pravidelne kontakt. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie odporcu sa mŕtveho a že ide len o jeho dlhodobú neprítomnosť, ktorá môže byť účelová. Táto situácia síce vytvára pre navrhovateľa stav právnej neistoty, avšak nemôže byť dôvodom na použitie takého závažné právneho prostriedku, akým je vyhlásenie za mŕtveho. Z toho dôvodu návrh na vyhlásenie Tomáša Horvátha za mŕtveho zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).