Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-148-2011.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/148/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej v obchodnej právnej veci žalobcu: František Nemček - MULTICAR SERVIS, s miestom podnikania Novonosická 1498, 020 01 Púchov, IČO: 36 889 075, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Wirghom, advokátom, so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: Stavby Systém, s.r.o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava, IČO: 36 399 957, v konaní o zaplatenie 1 501,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/281/2010-42 zo dňa 8. apríla 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/281/2010-42 zo dňa 8. apríla 2011 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 501,69 Eur s príslušenstvom a trovami konania p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 501,69 Eur spolu s 11,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 659,70 Eur od 19.01.2008 do 21.11.2008 a spolu s 11,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 501,69 Eur od 22.11.2008 až do zaplatenia a na trovách konania nahradiť žalobcovi priamo na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Wirghu, advokáta v U., trovy konania vo výške 534,29 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 536 ods. 1, 2 OBZ, § 546 ods. 1 veta prvá OBZ, § 548 ods. 1 OBZ, § 323 ods. 1, 2 OBZ, § 407 ods. 3 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, okresný súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania ako zmluvu o dielo uzavretú podľa § 536 a nasl. OBZ. Záväzok žalobcu ako zhotoviteľa spočíval v oprave stroja (motora na buldozéri), za čo sa mu žalovaný zaviazal zaplatiť dojednanú cenu 95 240,- Sk (3 161,39 Eur), ako vyplýva z faktúry č. 07426, ktorá nebola žalobcom v priebehu prvostupňového konania namietaná. Dňa 21.11.2008 bola žalobcovi pripísaná na účet suma 50 000 Sk (1 659,70 Eur) s variabilným symbolom 7426, totožným s číslom faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému cenu vykonaného diela. Tým bolo dostatočne individualizované čiastočné plnenie záväzku žalovaného voči žalobcovi. Skutkovú okolnosť čiastočného splnenia predmetného záväzku žalovaný v prvostupňovom konaní nenamietal. Súčasne nebolo preukázané, ani žalovaným tvrdené, že by žalovaný v bezprostrednej časovej súvislosti s vykonaním čiastočného plnenia záväzku zo zmluvy o dielo vykonal úkon, ktorým by spochybňoval, resp. namietal zvyšok svojho záväzku vo výške 45 240,- Sk (1 501,69 Eur). Podľa vyjadrenia žalobcu naopak uvádzal, že faktúru doplatí. Okresný súd konštatoval, že záväzok žalovaného v čase jeho čiastočného splnenia nebol premlčaný, keďže 4-ročná premlčacia doba začala plynúť 19.01.2008. Podľa okresného súdu tak v súlade s ust. § 407 ods. 3 OBZ v nadväznosti na ust.
§ 323 ods. 2 OBZ čiastočným plnením záväzku zo strany žalovaného v sume 50 000,- Sk (1 659,70 Eur) nastali účinky uznania i zvyšku dlhu vo výške 45 240,- Sk (1 501,69 Eur), nakoľko zo správania žalovaného, ktorý zvyšok dlhu nerozporoval, možno usudzovať, že čiastočným plnením uznal aj zvyšok záväzku. Právnym dôsledkom uznania zvyšku záväzku žalovaným v zmysle ust. § 323 ods. 1 OBZ bol vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o dielo na zaplatenie ceny za vykonané dielo v uznanom rozsahu 1 501,69 Eur v čase uznania trval. Žalovaný v prvostupňovom konaní neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno o tom, že záväzok v dobe uznania neexistoval. Okresný súd tak mal na základe uvedenej právnej domnienky skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú (§ 133 OSP). Okrem istiny 1 501,69 Eur okresný súd žalobcovi priznal i nárok na zaplatenie žalovaných úrokov z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 OBZ, a to za dobu odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalovanej faktúry a vo zvyšnej časti, teda za dobu po ktorú žalovaný v omeškaní nebol, žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd rozhodol bez jeho prítomnosti, preto pri uvedenom konaní boli opomenuté viaceré dôležité skutočnosti. Považoval za nevyhnutné, aby vypovedal aj zástupca žalovaného - konateľ Ing. Miloš Bronček. Zástupca žalovaného sa nemohol pôvodného termínu pojednávania zúčastniť zo zdravotných dôvodov, čo včasne oznámil ospravedlnením. Súčasne namietal, že so žalobcom bolo ústne dohodnuté predĺženie lehoty splatnosti do konca roka 2011. Toto predĺženie lehoty bolo odsúhlasené oboma stranami. Žiadal o zrušenie rozsudku v plnom rozsahu.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 27.06.2011. Napadnutý rozsudok okresného súdu označil za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Poprel, že by účastníci ústne dohodli predĺženie lehoty splatnosti dlhu do konca roku 2011, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde; naopak žalobca viackrát žalovaného urgoval na doplatenie dlžnej ceny diela. Poukázal tiež na rozpornosť tvrdenej obrany žalovaného ak v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný tvrdil, že malo dôjsť k dohode o predĺžení splatnosti dlhu do konca roku 2010, avšak v odvolaní už hovorí o konci roku 2011. Poukázal na to, že žalovaný výšku dlhu ani jeho dôvodnosť nespochybnil a odvolanie označil za účelové. Žalobca tiež uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/148/2011-62 zo dňa 21.03.2012 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo dňa 21.03.2012 (doručenky na č.l. 61 spisu).
Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich len tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci podľa § 213 ods. 1 OSP, krajský súd konštatoval, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a vo vzťahu k napadnutému rozsudku ich rovnako správne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1 501,69 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP primárne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
Len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch krajský súd uvádza, že nosným odvolacím dôvodom bola námietka, že došlo k prejednaniu a rozhodnutiu veci okresným súdom na pojednávaní dňa 08.04.2011, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, s tým, že zástupca žalovaného sa nemohol pojednávania zúčastniť zo zdravotných dôvodov, čo včas
oznámil ospravedlnením. Krajský súd oboznámením sa s obsahom spisu nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu, smerujúceho k tvrdeniu o odňatí možnosti žalovaného konať pred súdom. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému riadne a včas doručené podľa obsahu doručenky na č.l. 25 rub spisu tak, že predvolanie žalovaný prevzal doporučene do vlastných rúk dňa 14.03.2011, so zachovaním lehoty v zmysle § 115 ods. 2 OSP. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 08.04.2011. Štatutárny zástupca žalovaného, konateľ Ing. Miloš Bronček, síce ospravedlnil neprítomnosť žalovaného z dôvodu práceneschopnosti s tým, že potvrdenie o práceneschopnosti predloží na najbližšom pojednávaní, avšak telefaxom doručené ospravedlnenie neúčasti v podaní zo 07.04.2011 (č.l. 31 spisu), ktoré došlo na Okresný súd Žilina dňa 07.04.2011 podľa obsahu úradného záznamu na č.l. 30 spisu, nebolo žalovaným doplnené originálom tohto podania do troch dní v zmysle § 42 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Súčasne odvolací súd poukazuje, že žiadne potvrdenie o práceneschopnosti žalovaný, resp. jeho štatutárny zástupca, nedoložil tak okresnému súdu, ani dodatočne v rámci podaného odvolania. Tým zostalo jeho tvrdenie o práceneschopnosti konateľa žalovaného nepreukázané a nebolo ho možné vyhodnotiť ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania vykonaného okresným súdom dňa 08.04.2011. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 101 ods. 2 OSP, podľa ktorého správne postupoval okresný súd pri vykonaní pojednávania 08.04.2011 v neprítomnosti žalovaného. Podľa tohto zákonného ustanovenia (§ 101 ods. 2 OSP) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Odvolací súd zhodne s okresným súdom vyhodnotil, že boli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pre možnosť vykonať pojednávanie 08.04.2011 okresným súdom i v neprítomnosti žalovaného ako účastníka konania, keďže boli splnené všetky kumulatívne podmienky stanovené týmto zákonným ustanovením, a to, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a nepreukázal, že jeho neúčasti bránil dôležitý dôvod, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný (§ 115 ods. 2 OSP). Pre úplnosť odvolací súd poukazuje i na celý predchádzajúci priebeh prvostupňového konania, kedy žalovaný odo dňa doručenia žaloby s prílohami spolu s vydaným platobným rozkazom, t.j. od 16.09.2010 (doručenka na č.l. 12 spisu), mal až do ukončenia dokazovania na súde prvého stupňa dňa 08.04.2011, vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany, a to tak v rovine povinnosti tvrdenia, a ako aj dôkaznej povinnosti zaťažujúcej každého účastníka občianskeho súdneho konania s poukazom na úpravu v § 101 ods. 1 OSP, § 120 ods. 1, 4 OSP. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal len to, že so žalobcom bol ústne dohodnutý splátkový kalendár do konca roka 2010, ktorý bol odsúhlasený oboma stranami, avšak túto obranu žalovaný v prvostupňovom konaní ničím nedoložil a nepreukázal a rozporne s týmto tvrdením v odvolaní uvádzal, že so žalobcom bolo ústne dohodnuté predĺženie lehoty splatnosti do konca roku 2011. Za situácie, keď žalobca spochybnil toto tvrdenie žalovaného, výslovne poprel existenciu akejkoľvek dohody o predĺžení splatnosti žalovanej sumy vo väzbe na žalobcom dostatočne produkované dôkazy, z ktorých vyplýval žalobcom uplatnený a okresným súdom priznaný nárok, tak čo do istiny ako aj príslušenstva v preskúmavanej časti rozsudku, tak bolo i zo strany odvolacieho súdu konštatované neunesenie dôkazného bremena na strane žalovaného vo vzťahu k jeho obrane.
Odvolací súd z vyššie uvedeného konštatoval, že nebola zo strany žalovaného preukázaná opodstatnenosť ani jedného z odvolacích dôvodov, tak v procesnej, ako i vecnoprávnej rovine. U tvrdeného odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom postupom okresného súdu, a to vykonaním pojednávania 08.04.2011, odvolací súd osobitne poukazuje i na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej je zrejmé, že len preukázaný dôvod môže byť hodnotený ako vážny dôvod pre odročenie pojednávania. V prípade tvrdenej práceneschopnosti konateľa žalovaného, Ing. Miloša Brončeka, takáto skutočnosť nebola preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou, v ktorom smere krajský súd poukazuje i na judikát č. R 31/1995 s konštatovaním, že boli naplnené podmienky pre možnosť vykonania pojednávania 08.04.2011 v neprítomnosti žalovaného ako účastníka konania podľa § 101 ods. 2 OSP. Takýmto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Súčasne v dobe vykonania pojednávania žalovaný ako obchodná spoločnosť mal i ďalšieho konateľa, Alenu Brončekovú (s konateľstvom zapísaným od 11.06.2003 do 15.12.2011), vo vzťahu ku ktorej, samostatne spoločnosť zastupujúcej a konajúcej v mene žalovaného, neboli produkované ani preukázané žiadne prekážky, pre ktoré by nemohla menovaná konateľka zastupovať a konať v mene žalovaného na nariadenom súdnom pojednávaní Okresného súdu Žilina dňa 08.04.2011.
Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní nebolo možné ani v odvolacom konaní dospieť k iným skutkovým a právnym záverom, než ku ktorým dospel okresný súd a ktoré vyjadril v napadnutom rozsudku, preto bol tento rozsudok v napadnutej časti potvrdený podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie, a to v merite veci i vo výroku o trovách prvostupňového konania, vo vzťahu ku ktorým v odvolaní neboli namietané žiadne vecné dôvody.
O trovách odvolacieho konania bude v zmysle úpravy v § 214 ods. 5 OSP rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.