Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-24-2012.pdf
PDF · 80.31 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-5C/24/2012
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobcu: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., K. XXXX/ XX, zastúpený JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1714/38, proti žalovanej: E. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., Š.N. XXXX/X-X, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 27.03.2012 žalobca žiadal, aby súd vyporiadal jeho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), ktoré má so žalovanou, zaniknuté rozvodom ich manželstva rozsudkom tunajšieho súdu z 22.08.2011 sp.zn. 6C/96/2011, právoplatným 23.09.2011 tak, že do jeho výlučného vlastníctva prikáže hnuteľné veci: 1. televízor zn. PHILIPS, 2. automatickú práčku zn. BOSCH, 3. DVD prehrávač zn. PHILIPS, do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže hnuteľné veci: 1. chladničku s mrazničkou zn. Whirpool, 2. elektrický sklokeramický sporák s rúrou zn. GORENJE, 3. misky zn. Tupperware a aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi za účelom vyrovnania sumu 7 750,- eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal do výlučného vlastníctva žalobcu prikázať nehnuteľnosti: 1. rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla, zapísaný na LV č. XXXX na účastníkov vcelosti, postavený na pozemkoch parc. C-KN č. 1538/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 a parc. C-KN č. 1538/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, nachádzajúci sa v k. ú. A. J.. Do podielového spoluvlastníctva žalobcu prikázať nehnuteľnosti: 2. pozemky parc. C-KN č. 262 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parc. č. C-KN č. 282 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2, nachádzajúce sa v k. ú. A. J., zapísané na LV č. XXXX na mená účastníkov v podiele 1/3-ina. Napokon žiadal určiť, že žalobca je preberateľom pasíva - nedoplatku na konte hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX, ktorého nesplatený zostatok bol k 23.09.2011 vo výške 31 287,31 eura, preberateľom pasíva - nedoplatku na konte spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX, ktorého nesplatený zostatok bol k 23.09.2011 vo výške 5 000,- eur a určiť mu povinnosť zaplatiť žalovanej za účelom vyrovnania sumu 5 706,35 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podaním z 27.03.2012, doručeným tunajšiemu súdu 30.03.2012, sa žalobca prostredníctvom zástupcu domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa svojho práva vstupovať do nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla, zapísaného na LV č. XXXX, postaveného na pozemkoch parc. C-KN č. 1538/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 a parc. C-KN č. 1538/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, nachádzajúci sa v k. ú. A. J. (ďalej len „dotknutá nehnuteľnosť“) až do právoplatnosti rozsudku vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Návrh na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že spolu so žalovanou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti. Od rozvodu do súčasnosti býva v rodinnom dome len on a žalovaná býva so svojím druhom v byte. Po rozvode vynaložil na dotknutej nehnuteľnosti nemalé finančné prostriedky, pričom investoval nielen na dokončenie stavby, ale taktiež na zariadenie jej vnútorných priestorov. Žalovaná sa mu telefonicky vyhráža, že bez jeho vedomia vstúpi do dotknutej nehnuteľnosti a odcudzí mu z nej veci, ktoré do nej zakúpil výlučne on. Má obavu, že takto príde o časť svojho majetku, na ktorý vynaložil finančné prostriedky. Náklady spojené s užívaním a udržiavaním dotknutej nehnuteľnosti a taktiež dva úvery, ktoré im boli poskytnuté počas trvania manželstva, uhrádza od rozvodu výlučne on. Preto je potrebné, aby súd upravil jeho vzťahy so žalovanou.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predpokladmi pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, či už pred začatím konania (§ 74 O. s. p.) a tak aj po začatí konania (§ 102 O. s. p.), sú nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov alebo zabránenie ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ďalej osvedčenie nároku navrhovateľa (nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej), vhodnosť a primeranosť navrhovaného predbežného opatrenia (aby predbežné opatrenie nespôsobilo neprimeranú ekonomickú, prípadne inú ujmu, čo je potrebné posudzovať so zreteľom k tvrdenému a v potrebnej miere osvedčenému právu, ktorému sa má navrhovaným spôsobom poskytnúť ochrana). Spoločným znakom predbežných opatrení vydaných ako pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takého konania, je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Predbežným opatrením sa zásadne nemá poskytovať ochrana v takom rozsahu, aký má byť predmetom konania vo veci samej. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, t.j. povinnosť tvrdiť a súčasne preukázať, resp. aspoň v potrebnej miere osvedčiť naplnenie predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení zaťažuje (v sporových konaniach) osobu podávajúcu takýto návrh.
Žalobca odôvodňoval potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov tým, že žalovaná sa mu má telefonicky vyhrážať vstupom do dotknutej nehnuteľnosti a odcudzením vecí z nej, ktoré zakúpil výlučne žalobca. Svoje tvrdenie o vyhrážkach však nijakým spôsobom nepreukázal.
Z dokladov, ktoré žalobca pripojil k žalobe, je zrejmé, že prvým, kto inicioval (minimálne písomne) vyporiadanie BSM účastníkov formou dohody, bola práve žalovaná, ktorá prostredníctvom svojho zástupcu listom z 15.12.2011 zaslala zástupkyni žalobcu návrh na uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM, na ktorý reagovala zástupkyňa žalobcu vyjadrením k nemu podaním z 13.02.2012, teda cca mesiac predtým, než žalobca podal žalobu na vyporiadanie BSM. Z uvedených písomností nevyplýva, že by vzťahy medzi účastníkmi, hoci títo majú čiastočne rozdielne predstavy na spôsob vyporiadania ich spoločného majetku, najmä na otázku kto, komu a v akej výške má zaplatiť vyrovnávací podiel, mali byť tak vážne narušené, pre ktoré narušenie by bolo možné reálne predpokladať existenciu žalobcom tvrdených vyhrážok voči nemu zo strany žalovanej.
O tom, akým spôsobom budú bezpodieloví spoluvlastníci užívať majetok tvoriaci masu ich BSM, rozhodujú jeho spoluvlastníci spoločne vzájomnou dohodou.
Len ak sú medzi účastníkmi nezhody (aj) ohľadne užívania ich spoločného majetku, rozhodne o tejto otázke na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd (§ 146 Občianskeho zákonníka). Toto právo (právo žiadať v prípade, ak medzi nimi nedôjde k dohode) úpravu užívania spoločných vecí (niektorej zo spoločných vecí) zostáva jej spoluvlastníkom zachované aj po zániku ich manželstva, ak po zániku BSM ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Ide o otázku, ktorá je spôsobilá byť predmetom samostatného konania, v rámci ktorého má byť riešená zásadne meritórnym rozhodnutím súdu. V rámci takého konania nie je vylúčené, aby v určitom (nevyhnutnom) rozsahu, ak takú úpravu pomery účastníkov nevyhnutne vyžadujú, bola dočasne upravená (aj) otázka užívania spoločnej veci. Preto ak žalobca požadoval navrhovaným predbežným opatrením upraviť užívanie niektorej zo spoločných vecí v rámci tohto konania o vyporiadanie BSM, nie je tu daný súvis potreby navrhovaného dočasného usporiadania pomerov účastníkov vo väzbe na rozhodnutie vo veci samej v rámci tohto konania.
V danom prípade žalobca ničím nepreukázal, že vôbec mal snahu do času, kým dôjde k vyporiadaniu BSM, dohodnúť sa so žalovanou na spôsobe užívania ich spoločného majetku ohľadne jeho predstavy, ktorá zrejmé má byť taká, aby žalovaná vôbec nevstupovala do dotknutej nehnuteľnosti, ktorú v súčasnosti má užívať len on a aj hradiť všetky náklady s ňou súvisiace, a teda, že v tejto otázke nemôže dôjsť medzi nimi k dohode, poprípade aj k inej, než je terajšia predstava žalobcu. Už bolo uvedené, že žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že by zo strany žalovanej malo dôjsť (dochádzať) k vyhrážkam, odôvodňujúcim reálnosť hrozby odcudzenia vecí výlučne patriacich žalobcovi, ktoré sa majú nachádzať v dotknutej nehnuteľnosti.
Pretože žalobca nepreukázal naplnenie ani jedného z predpokladov pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, požadujúceho pomerne rozsiahly zásah do vlastníckych oprávnení žalovanej, a to k veci predstavujúcej rozhodujúcu (najhodnotnejšiu) časť ich spoločného majetku, ktoré predpoklady (aby bolo možné návrhu vyhovieť) by museli byť naplnené súčasne, súd jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).