Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-2558-2007.pdf
PDF · 70.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/2558/2007
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, IČO: 00735833, so sídlom 9. mája 1, Banská Bystrica proti povinnému Z. L., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, L., vedenej pod značkou EX 3000/07 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Borovianska 17, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 000,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný Z. L., J.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 31,39 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 015054* zo dňa 20.06.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 000,-Sk na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ vo Zvolene zo dňa 29.06.2005.
Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 20.02.2012 oznámil súdu, že v zmysle § 88 zákona č. 372 / 1990 Zb. o priestupkoch, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Uvedená lehota sa považuje za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na výkon rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Vo veci predmetnej exekúcie bol povinný zaviazaný na uhradenie istiny vo výške 1 000,-Sk na základe vykonateľného rozhodnutia zo dňa 29.06.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2005 a vykonateľnosť dňa 14.07.2005, t.j. posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty pripadol na 14.07.2008, takže týmto dňom povinnosť povinného plniť
z exekučného titulu zanikla a súčasne tak zaniklo i právo oprávneného na plnenie z exekučného titulu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku („EP“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe uvedeného je zrejmé, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, a preto súd aj bez návrhu exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Súd rozhodol o trovách súdneho exekútora, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne a v čase podania nešlo o prekludovanú pohľadávku, a teda k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného. Na základe uvedeného súd zaviazal k úhrade trov exekúcie povinného.
V súlade s § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len vyhlášky) si súdny exekútor uplatnil právo na odmenu za výkon exekučnej činnosti za 4 hodiny práce po 6,64 Eur. Súd mu však priznal odmenu podľa skutočného počtu hodín (nie podľa počtu úkonov) účelne vynaložených na exekúciu vo výške 13,28 Eur a to za 2 hodiny, pri trvaní jedného úkonu 25 minút, nakoľko cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase. Predmetnú vyhlášku treba interpretovať zo základnými zásadami proporcionality, hospodárnosti, účelnosti a spravodlivosti. Súd neodopiera zásluhu exekútora a jeho právo na spravodlivú odmenu, ale uplatnenie tejto odmeny musí dodržať vyššie spomenuté princípy.
Samotná vyhláška v § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 203 Exekučného poriadku vyžaduje, aby bola odmena určená podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom z logického a gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Použitie pojmu „účelný“ v texte vyhlášky potom odôvodňuje sčítavanie času skutočne potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,96 Eur v súlade s §15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, zisťovanie majetku povinného,) a podľa §22 vyhlášky sumu vo výške 2,92 Eur za poštovné. Súd priznal súdnemu exekútorovi tiež 20 % DPH počítanú z odmeny, a teda vo výške 5,23 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkovo vo výške 31,39 Eur, pričom na ich úhradu zaviazal v zmysle citovanej právnej úpravy povinného (celé vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora sa nachádza na č.l. 8 v spise tunajšieho súdu pod sp. zn. 11Er/2558/2007).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).