Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-15-2008.pdf
PDF · 181.62 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/15/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zast. opatrovníčkou N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, Kováčska 28, Košice proti odporcovi Allianz - Slovneská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava o náhradu škody z ublíženia na zdraví takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 9 888,46 eur titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného, sumu 77 972,51 eur titulom mimoriadneho zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 60,18 eur titulom liečebných nákladov a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľky v časti 9,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 2 389,96 eur od 28.3.2007 do 19.5.2011 vo výške 941,15 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 60,18 eur od 28.3.2007 do zaplatenia z a m i e t a.
Konanie do sumy 7 966,54 eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, do sumy 140,43 eur titulom liečebných nákladov, do sumy 23 073,09 eur titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného, do sumy 181 935,86 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z a s t a v u j e.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy znaleckého dokazovania vo výške 1 158,42 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 1 158,42 eur Slovenskej republike nepriznáva.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 246.044,- Sk ( 8.167,16 eur) s 9,5 % úrokom z omeškania od 28.3.2007 do zaplatenia, sumy 993.000,- Sk (32.961,56 eur) z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 7.830.000,- Sk (259.908,38 eur) titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a aby zaviazal odporcu na úhradu trov konania.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 30.4.2003 o 6,50 hod. išla po ceste prvej triedy č. 74 v obci M. v smere od A. do X., kde bola zrazená dodávkovým motorovým vozidlom EVČ: M.
XXX D., ktoré viedol Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. A. X A., následkom čoho utrpela ťažký úraz. V čase podania návrhu bola dňa 18.1.2007 podaná obžaloba na Okresnom súde v Humennom, o ktorej ku dňu podania návrhu nebolo rozhodnuté. Navrhovateľ svoj návrh opiera o ustanovenia § 427 a nasl. Občiankeho zákonníka, kde zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla je založená na objektívnom princípe a výsledky právoplatne skončeného trestného konania môžu mať vplyv iba na prípadnú spoluvinu navrhovateľky na dopravnej nehode a mieru jej zavinenia. Prevádzkovateľ hore uvedeného motorového vozidla mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odporcom, pričom jeho pasívna legitimácia vyplýva z ustanovení § 15 a poistné krytie z ustanovení § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody utrpela navrhovateľka vážne poškodenie hlavy, pohmoždenie mozgového tkaniva v oblasti spánkovej a mozgového kmeňa, subdurálny hematóm, pohmoždenie čela s následkom poúrazovej kvadruparézy ťažkého stupňa s kontraktúrami svalov končatín, vážnych mozgových a duševných porúch, úplnej stuhnutosti ľavého členkového kĺbu, nedomykavosti ritných zvieračov a unikania moču.
Podľa lekárskeho posudku vypracovného MUDr. M. J. dňa 25.1.2007 bolo bolestné určené vo výške 827,5 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 60 Sk predstavuje sumu 49.650,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené vo výške 2175 bodov, čo pri hodnote 60 Sk za jeden bod predstavuje sumu 130.500,- Sk. Celkový nárok vyplývajúci z bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje v bodovom ohodnotení 5.177,5 bodu v peňažnom vyjadrení je to 310.650,- Sk. Navrhovateľka listom zo dňa 16.03.2007 si uplatnila u odporcu náhradu škody v primeranom rozsahu, ktoré vyplýva zo zákonného limitu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a tiež náklady spojené s liečením v celkovej výške 6.044,- Sk. Žalovaná strana však odmietla uplatnené nároky plniť.
Zranenia spôsobili, že navrhovateľka sa podrobila dlhotrvajúcim liečebným zákrokom a tiež dlhodobej rehabilitácii, musela byť umelo pľúcne ventilovaná s tracheostómiou. Podrobila sa drenáži mozgu pre hydrocephalus. Musela absolvovať opakované náročné operácie hlavy, infúznu a transfúznu liečbu. Dlhodobo bola imobilizovaná. Bolesť, ktorú navrhovateľka pretrpela v dôsledku dopravnej nehody možno charakterizovať za viac ako silnú, spôsobujúcu žalobkyni mučivé útrapy, stratu zdravotnej pohody. Vznikli u nej vážne psychické zmeny a stavy únavy, fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu. Navrhovateľka následkom úrazu sa stala obmedzená v pohybe, je natrvalo vylúčená z plnohodnotného osobného a spoločenského života. Navrhovateľka je úplne bezvládna, je potrebné ju prenášať, nedokáže rozprávať, vydáva iba zvuky. Psychiatrickým vyšetrením navrhovateľky bolo diagnostikované organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy sprevádzané deterioráciou osobnosti a intelektu. Nie je možné s ňou nadviazať žiaden verbálny kontakt. Jej komunikácia s okolím je obmedzená na vydávanie zvukov. Poruchy nie sú liečbou ovplyvniteľné.
Z týchto dôvodov sa na Okresnom súde v Humennom viedlo konanie o pozbavenie navrhovateľky spôsobilosti na právne úkony, pričom tak bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Humennom č. 19Ps 29/2005 zo dňa 15.11.2005 a za opatrovníčku navrhovateľke bola ustanovená jej matka N. H.. V čase úrazu mala navrhovateľka 17 rokov, pričom bola aktívna v športe, v ľahkej atletike v okresnej bežeckej lige v kategórii starší žiaci obsadila v roku 1999 prvé miesto. Športu venovala celý svoj voľný čas a je predpoklad, že nebyť úrazu, mohla byť v oblasti ľahkej atletiky úspešnou športovkyňou. Taktiež sa zúčastňovala na rôznych súťažiach organizovaných školou.
Spolu s návrhom na začatie konania predložila navrhovateľka rozsudok Okresného súdu Humenné č. 19Ps 29/2005 zo dňa 15.11.2005, posudok o bolestnom zo dňa 25.1.2007, posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25.1.2007, list adresovaný Allianz Slovenskej poisťovni a.s. zo dňa 16.3.2007, odpoveď Allianz Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa 28.3.2007, vyúčtovanie Košickej detskej fakultnej nemocnice zo dňa 10.7.2003, potvrdenku Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 30.8.2005 na meno N. H. a na sumu 500.-Sk, potvrdenku zo dňa 24.8.2005 na sumu 1 050.-Sk na meno H. Z., cestovné lístky zo dňa 16.6.2001 na sumu 80.-Sk, zo dňa 8.7.2003 na sumu 81.-Sk, zo dňa 18.5.2003 na sumu 81.-Sk, zo dňa 9.6.2003 na sumu 71 .-Sk, zo dňa 1.6.2003 na sumu 71.-Sk, zo dňa 7.6.2003 na sumu 71.-Sk, zo dňa 17.6.2003 na sumu 71.-Sk, zo dňa 7.6.2003, zo dňa 8.7.2003, zo dňa 11.6.2003 - všetky na sumu 71.-Sk, zo dňa 7.6.2003 na sumu 28.-Sk dvakrát, zo dňa 31.5.2003 na sumu
28.-Sk dvakrát, pokladničný doklad zo dňa 2.8.2005 na sumu 130.-Sk, zo dňa 9.7.2003 na sumu 270.- Sk, zo dňa 24.6.2003 na sumu 150.-Sk, zo dňa 21.7.2003 na sumu 300.-Sk, zo dňa 10.9.2003 na sumu 307.-Sk, zo dňa 14.7.2003 na sumu 272.-Sk, zo dňa 23.6.2003 na sumu 270.-Sk, zo dňa 11.7.2003 na sumu 270.-Sk, zo dňa 30.4.2003 na sumu 274.-Sk, zo dňa 2.9.2003 na sumu 270.-Sk, na sumu 599.-Sk.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.3.2008 odporca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo za účinnosti zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a prevádzkovateľ mal v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu s odporcom, považuje sa odporca za pasívne legitimovaný v tomto spore v zmysle ustanovení § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. Poistná udalosť, ku ktorej došlo zranením navrhovateľky bola odporcovi riadne oznámená, pričom zo správy Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Humennom zo dňa 24.12.2003 bolo zrejmé, že šetrením bolo zistené, že podozrivá zo zavinenia na dopravnej nehode je práve navrhovateľka, ktorá prechádzala cez vozovku z pravej strany cesty v smere jazdnej dráhy vodiča bez toho, aby sa presvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, pričom došlo k zrážke. Pretože ku dňu vyjadrenia nebolo trestné konanie ukončené, nie je podľa názoru odporcu preukázaná zodpovednosť za vznik škody.
Ako svedok bol v konaní vypočutý Q. U., ktorý uviedol, že v deň keď sa stala dopravná nehoda šiel do zamestnania z A. do X., pričom keď vchádzal do Obce M. zaregistroval dievča, ktoré zišlo z chodníka a kráčalo po krajnici. Zaregistroval ju, pretože šla smerom k prechodu, ktorý bol v čase zrážky vzdialený asi 20 metrov. Zhruba v tejto vzdialenosti od prechodu chodkyňa náhle zmenila smer a meter alebo 2 metre pred jeho vozidlom mu vstúpila do vozovky. V tom čase šiel asi rýchlosťou 60 km/hod. a podľa jeho názoru urobil všetko preto, aby k tejto zrážke nedošlo a nikto iný na jeho mieste by nemohol urobiť viac. Svedok potom na základe otázok doplnil, že v čase dopravnej nehody bolo jasno, slnečno a teplo, bola dobrá viditeľnosť a podľa jeho názoru, chodkyňa smerovala k prechodu pre chodcov. V blízkosti sa nachádzala aj autobusová zastávka, kde bolo viacero ľudí v tom čase, avšak nikto z nich nechcel byť ako svedok dopravnej nehody, a všetci nastúpili do autobusu a odišli. Svedok ďalej uviedol, že zaregistroval chodkyňu, keď schádzala z chodníka na cestu a nič v jej správaní nenaznačovalo, žeby chcela zmeniť smer.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 15/2008 zo dňa 12.2.2009 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, Univerzitná 8215/1 Žilina.
Dňa 5.5.2010 bol znaleckou organizáciou doručený znalecký posudok č. 116/2010. V tomto znaleckom posudku znalec odpovedal na otázky položené súdom, pričom na otázku č. 1. či vodič motorového vozidla, alebo ktokoľvek iný na jeho mieste, mohol nejakým spôsobom zabrániť dopravnej nehode zo dňa 30.4.2003 uviedol, že vodič sa v čase vstupu chodkyne do vozovky pohyboval rýchlosťou asi 57 km/hod., reagoval na vstup chodkyne do koridoru vozidla včas a mohol zabrániť dopravnej nehode iba vtedy keď by sa v okamihu reakcie na vstup chodkyne do vozovky pohyboval rýchlosťou do 40 km/hod., pričom by zastavil pred miestom zrážky.
V druhej otázke posúdil znalec techniku jazdy vodiča, pričom uviedol, že vodič mal zaregistrovať vstup chodkyne od krajnice do vozovky zhruba 1,5 sekundy pred zrážkou, pričom v danom prípade, je možné konštatovať, že vodič reagoval na vstup chodkyne do vozovky včas. V čase zaregistrovania pohybu chodkyne na krajnici sa pohyboval vodič rýchlosťou asi 57 km/hod. Minimálny bezpečný bočný odstup od chodkyne pre danú rýchlosť je 1 meter. Podľa údajov svedkov pri preverovacom a prešetrovacom pokuse bol bok vozidla pred nehodou vzdialený od pravej vodiacej čiary 0,4 - 0,8 metra, pričom vodič vo svojej výpovedi uvádzal, že tesne pred vstúpením chodkyne na pravú krajnicu prešiel so svojím vozidlom mierne vľavo. Nie je teda možné vylúčiť ani to, že vodič dodržal dostatočný odstup od chodkyne a to 1 meter. Vzhľadom na vykonané vyšetrovanie dopravnej nehody nebolo možné jednoznačne určiť odstup vozidla od chodkyne. Pokiaľ by sa vodič pohyboval s odstupom zhruba 0,6 metra od chodkyne (tak sú uvedené svedecké údaje pri vyšetrovacom a preverovacom pokuse) a zároveň by sa v protismerom jazdnom pruhu pohybovali vozidlá kvôli ktorým nebolo možné zväčšiť bočný odstup, tak v tom prípade
mal vodič prispôsobiť techniku jazdy týmto podmienkam a znížiť rýchlosť jazdy zodpovedajúcemu bočnému odstupu 0,6 metra, čo je zruba 6 - 30 km/hod. V tomto prípade by bolo možné považovať techniku jazdy vodiča za nesprávnu, ale pokiaľ sa vodič pohyboval s bočným odstupom od chodkyne 1 meter, nie je možné úplne vylúčiť, že v tomto prípade bola technika jazdy vodiča správna. Vodič šiel v okamihu zrážky, v okamihu keď rozoznal kolíznu situáciu rýchlosťou asi 57 km/hod., pričom je nepochybné, že vodič šiel v tom čase rýchlosťou nižšou, akou je rýchlosť pre daný úsek, maximálne povolená. Vodič sa však v tom čase so svojím vozidlom pohyboval v miestach so zvýšeným výskytom chodcov vzhľadom na prítomnosť priechodu pre chodcov, ako aj zastávky autobusu a je aj vecou posúdenia súdu, či technika jazdy, či rýchlosť vodiča vzhľadom na tieto okolnosti, bola primeraná, pričom v prípade, žeby sa vodič pohyboval rýchlosťou nižšou ako 40 km/hod., tak by dokázal zastaviť pred miestom zrážky. Takže v prípade ak sa vodič nepohyboval s dostatočným bočným odstupom t.j. pohyboval sa s vozidlom od chodkyne s bočným odstupom zhruba O,6 metra a nemohol s ohľadom na protiidúce dodržať bezpečný odstup 1 meter, mal teda prispôsobiť svoju jazdu týmto podmienkam a pohybovať sa rýchlosťou do 30 km/hod. V tomto prípade by bolo možné techniku vodiča za nesprávnu.
Znalec tak isto zodpovedal otázku súdu, či v čase pred dopravnou nehodou porušila chodkyňa dopravné predpisy, znalec k tomuto uviedol, že sa chodkyňa pohybovala pred dopravnou nehodou po krajnici, pričom z ust. § 52 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. vyplýva, že po krajnici sa chodí pri ľavom okraji vozovky, takže vzhľadom na tieto ustanovenia, chodkyňa sa pohybovala nesprávne. Tak isto vzhľadom k tomu, že prechádzala cez cestu mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, tak aj tento jej spôsob použitia dopravnej cestnej komunikácie, možno považovať za nesprávny v zmysle ustanovení § 53 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z.z.
Dopravnej nehode bolo možné zabrániť na strane chodkyne tým spôsobom, žeby manéver vstupu do vozovky uskutočnila až po prejazde vozidla D. a v druhom prípade vodič by mohol zabrániť dopravnej nehode tým, že v okamihu reakcie na vstup chodkyne do vozovky, by jazdil rýchlosťou do 40 km/hod. Ďalej z tohto znaleckého posudku vyplýva, že prvotnou príčinou vzniku kolíznej situácie je chodkyňa, ktorá svojím spôsobom používania komunikácie túto kolíznu situáciu vyvolala. Tak isto môže mať na vzniku dopravnej nehody svoj podiel aj vodič vozidla D., v prípade, že tu bol nedostatočný bočný odstup pre danú hodnotu rýchlosti jazdy, keďže pri bočnom odstupe 0,2 - 0,6 metra je odporúčaná rýchlosť do 30 km/hod. Pokiaľ by pri takomto odstupe dodržal túto rýchlosť mohol dopravnej nehode zabrániť. Ak sa však pohyboval vodič od chodkyne s dostatočným odstupom jedného metra, čo sa z technického hľadiska úplne nedá vylúčiť, tak potom je vecou právneho posúdenia aká rýchlosť bola primeraná daným podmienkam vzhľadom na skutočnosť, že v blízkosti sa nachádzal priechod pre chodcov a zastávka autobusu, pričom vodič v čase stretu s chodkyňou neprekročil zákonom povolenú rýchlosť pre daný úsek. Dopravnej nehode mohol zabrániť len tým spôsobom, žeby sa pohyboval rýchlosťou nižšou ako 40 km/hod.
Okresný súd v Humennom medzitýmnym rozsudkom č. 10C 15/2008 zo dňa 3.12.2010 určil, že odporca zodpovedá vo výške 30 % za náhradu škody navrhovateľke vzniknutú pri dopravnej nehode dňa 30.04.2003 stretom motorového vozidla EVČ M. XXX D. s navrhovateľkou. Krajský súd v Prešove rozsudkom 1Co 17/2011 zo dňa 13.04.2011 potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 3.12.2010. Tým bola vyriešená otázka podielu účastníkov dopravnej nehody na vzniku tejto dopravnej nehode, pričom jednoznačne z toho vyplýva, že odporca zodpovedá za náhradu škody navrhovateľke do výšky 30 %.
Podaním doručeným súdu dňa 7.7.2011 odporca oznámil súdu, že navrhovateľke bola uhradená suma 2389,90 eur, pričom suma 494,42 eur predstavuje náhradu škody titulom bolestného a suma 1895,54 eur predstavuje náhradu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2011 zobral navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť a to v časti sumy 7 966,54 eur (240.000,- Sk) titulom bolestného v časti sumy 140,43 eur (4 230,- Sk) titulom liečebných nákladov, v časti 23.073,09 eur (695.100,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného, v časti 181.935,86 eur (5.481.000,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Zároveň ostala uplatnená suma 9.888,46 eur (297.900,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného,
čiastka 77.972,51 eur (2.349.000,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, tak isto 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.389,96 eur (72.000,- Sk) od 28.03.2007 do 19.05.2011 t.j. suma 941,15 eur, ďalej čiastku 60,18 eur (1.813,20,- Sk) titulom úhrady liečebných nákladov spolu s 9 % úrokom z omeškania od 28.03.2007 do zaplatenia. Tak isto navrhovateľka uplatnila trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
K otázke sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného podal odporca písomné vyjadrenie dňa 18.8.2010, kde vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a kde uviedol, že k otázke kedy si poškodený mohol prvýkrát svoj nárok uplatniť na súde je potrebné pristupovať nie z pohľadu dátumov vystavenia posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ale z pohľadu ustálenosti zdravotného stavu poškodeného a na túto nadväzujúcu možnosť hodnotenia ako bolestného tak aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Okolnosť, kedy mala poškodená prvýkrát vystavené bodové ohodnotenie bolestného a následkov poškodenia zdravia nie pre posúdenie subjektívnej lehoty pre uplatnenie práva na náhradu škody a pre posúdenie výšky náhrady podstatná. Pokiaľ sa týka bolestného, tak už v prípravnom konaní pre účely rozhodovania policajného orgánu bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva MUDr. V., v ktorom bolo konštatované, že u poškodenej došlo k pomliaždeniu mozgu, s krvácaním do mozgu, ako aj k ďalším poraneniam tváre, pričom výška bodového ohodnotenia v tomto znaleckom posudku bola stanovená na 995,5 bodov a ani neskôr vystavený posudok o bolestnom sa zásadným spôsobom v hodnotení od tohto znaleckého posudku neodlišuje. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, ako náhle je ustálený zdravotný stav poškodeného je možné si uplatniť aj sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla po uplynutí doby jedného roka od úrazu. V tomto prípade je nesporné, že navrhovateľka utrpela pri nehode také zranenia, v dôsledku ktorých bola nepretržite od dopravnej nehody nevládna, neschopná komunikácie, samoobslužnosti s nepriaznivou prognózou zdravotného stavu. Tieto skutočnosti boli rozhodnými pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože takýto stav poškodenej je trvalý a nemenný a nebol dôvod čakať s uplatnením si tohto nároku až do roku 2007.
Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalej uviedla, že sú tu dôvody pre mimoriadne zvýšenie sťaženia bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože mimoriadne zvýšenie nároku na bolestnom odôvodňujú tým, že navrhovateľka utrpela obzvlášť ťažký úraz, pričom sa podrobila bolestivému priebehu liečenia pri odstraňovaní následkov tejto dopravnej nehody. Štyrikrát sa podrobila operácii hlavy, následne jej bola zavedená sonda do žalúdka, do močových ciest, bola vykonaná drenáž mozgu, umelá ventilácia pľúc, ako aj ďalšie liečebné úkony. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tak v čase dopravnej nehody bola navrhovateľka mladou ženou vo veku 17 rokov, ktorá mala pred sebou pracovné, študijné alebo športové plány, mala pred sebou celý život. V súčasnosti žije prakticky na vozíku, nie je schopná akéhokoľvek úkonu. Pri všetkých úkonoch potrebuje pomoc iných osôb vrátane jedla. Nie je schopná komunikácie, vydáva len určité zvuky a nie je možné sa s ňou dorozumieť a ani presne určiť, či vníma svet okolo seba. Stratila svoje pracovné ciele, stratila možnosť uplatnenia v partnerskom živote, stratila možnosť byť manželkou, partnerkou a matkou. Tak isto stratila svoje ciele čo sa týka športovej oblasti, v ktorej bola aktívna pred dopravnou nehodou. Tak isto sa venovala recitácií alebo pomáhala pri aktivitách u saleziánov v rámci divadelných predstavení a podobne.
Opatrovníčka navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedla, že po dopravnej nehode bola prevezená navrhovateľka, ktorá je jej dcérou do Humenného na ÁRO, kde od začiatku od dopravnej nehody bola dcéra v kóme. Vôbec nekomunikovala, na nič nereagovala a v tom čase bol podľa vyjadrenia lekárov jej stav kritický. Helikoptérou bola dcéra prevezená do Košíc, kde ju pre ťažký opuch mozgu operovali, pričom naďalej bola v kóme. Podrobila sa tak prvej operácii a stále nebolo isté, či sa dožije nasledujúceho dňa. Spočiatku bola hospitalizovaná na ÁRE v Košiciach, bola prevezená na detskú JIS-ku, kde strávila zhruba pol roka, behom ktorého došlo k ďalším operáciám hlavy. Bola vykonaná drenáž, neskoršie bol daný ventil. Po polroku bola prepustená do domáceho ošetrenia. Predtým ešte v septembri bola hospitalizovaná na JIS-ke v Humennom a do domáceho ošetrenia bola vlastne preložená tesne pred Vianocami. Asi po dvoch rokoch sa podarilo vybaviť navrhovateľke pobyt v Rehabilitačnom centre v Kováčovej, kde strávila 6 týždňov. Okrem toho bola viackrát v hyperbarickej komore v Košiciach, potom bola opätovne na JIS-ke.
Pred dopravnou nehodou dcéra študovala na učilišti odbor krajčír - operátor, pričom pôvodne chcela sa stať zdravotnou sestrou, avšak na zdravotnej škole v školskom roku, keď sa hlásila na strednú školu otvárali iba jeden ročník a aj to polovicu s rusínskym jazykom, takže nebol predpoklad, žeby sa dostala na túto školu. Na základnej škole získala prvé miesto v behu na 600 metrov v súťaži základných škôl a zúčastnila sa Gorazdovho pamätníka. Bola dobrá v behaní, chodila na turistiku a aj deň po dopravnej nehode mala reprezentovať školu v behu, pričom už doma mala športové oblečenie na tento beh. Dcéra bola v kóme zhruba 1 rok, pričom napríklad pri používaní liekov bolo potrebné tieto lieky, keď už bola doma rozdrviť. Tak isto je navrhovateľka plienkovaná. Lieky bolo potrebné aplikovať priamo cez hadičku do žalúdka. Po pobyte v Kováčovej došlo u dcéry len k nepatrným zmenám, otvorila oči, vedela sa smiať či plakať a vedela sa očami dorozumievať. Tak isto sa stala ohybnejšou, dostala sa na invalidný vozík, avšak o tento vozík musí byť pripútaná. Dovtedy bola vlastne iba ležiacim pacientom. Navrhovateľka určite vidí a počuje, pretože sleduje televízor a počúva rádio a z mimiky tváre je možné vyčítať, či sa jej niečo páči, alebo nepáči, pričom môže takéto pocity dať najavo aj rukou. Používa však iba pravú stranu, nerozpráva a vydáva iba nejaké zvuky.
Zo strany navrhovateľa bol predložený výpis zdravotnej dokumentácie zo dňa 22.09.2011 s popisom zdravotného stavu navrhovateľky, ďalej posudok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 8.8.2011, z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy navrhovateľky je 100 % a ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom bez časového obmedzenie na čo jej boli priznané rôzne kompenzačné príspevky.
Ako svedkyňa bola vypočutá X. N., ktorá uviedla, že s navrhovateľkou boli spolužiačky, pričom jeden rok spolu chodili do jednej triedy na SOU v A.. Bola aj u nej na návšteve a volala ju, či nechce chodiť navrhovateľka s ňou k Saleziánom. Bola tam s ňou iba raz, potom došlo k predmetnej dopravnej nehode. Navrhovateľka bola pred dopravnou nehodou veselá, živá, vedela pomáhať iným ľuďom, venovala sa behu. Zúčastňovala sa súťaží, dokonca deň pred dopravnou nehodou, resp. deň po dopravnej nehode mala ísť reprezentovať školu v behu. K ďalším činnostiam sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Po dopravnej nehode ju nemohli v nemocnici navštíviť, takže navštívili ju až v čase keď ju previezli z Košíc do Humenného na ÁRO, kde ich najprv nechceli pustiť, ale neskoršie ich tam pustili, pričom to bol na ňu strašný pohľad. Tak isto bola za navrhovateľkou aj u nich doma, pričom s navrhovateľkou sa dá dorozumieť len tým spôsobom, že žmurká, tak isto žmurkaním dáva najavo, že ich spoznáva a veľmi pritom plakala. Tak isto svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka bola dobrou žiačkou, učila sa na jednotky, dvojky a odbor, ktorý študovala ju bavil, bola veselá, kamarátska a optimistická, snažila sa každému pomôcť, pričom po skončení školy, chcela ísť pracovať do zahraničia, konkrétne do Českej republiky, aby nebola ďaleko vzdialená od rodiny.
Svedkyňa R. H., ktorá je sestrou navrhovateľky uviedla, že je od navrhovateľky o 8 rokov staršia. Navrhovateľka bola najmladšia v rodine a od malička im bolo vštepované, že k mladšej sestre sa treba správať slušne a mame s výchovou sestry pomáhať. Pred dopravnou nehodou bola navrhovateľka optimistická a vzhľadom k tomu, že vyrastala medzi dospelými tak sa snažila dospelým vyrovnať. Snažila vo všetkom vyniknúť, veľa rozprávala, vždy jej bol plný dom. V mladšom veku si zapamätala frázy Andera pri počúvaní kaziet, pričom rozprávala to potom učiteľkám v škôlke, v škole sa učila primerane a zameriavala sa najmä nato, čo ju zaujímala v tom bola potom lepšia. Na prvom stupni základnej školy sa venovala z podnetu učiteľky divadielku, kde získala vedľajšiu úlohu, ale naučila sa celý text tohto predstavenia. Svedkyňa o tom vie preto, lebo ju skúšala. Ako aj ostatní členovia rodiny bola aj navrhovateľka atlétkou, angažovala sa aj v iných krúžkoch. Priniesla sošku z Gorazdovho pamätníka, čo je recitátorská súťaž. Bola športového nadania, zúčastňovala sa bežeckých súťaží. Chcela ísť študovať pôvodne na strednú školu zdravotnú, kde ju neprijali, preto povedala, že jej je jedno, ktorú školu bude navštevovať a neskôr aj tak si spraví zdravotnú školu a pôjde pracovať ako zdravotná sestra do Českej republiky. Venovala sa aj iným činnostiam, napríklad pre organizáciu Greenpeace roznášala letáky, venovala sa aj charite, konkrétne nadácii Tedyho Foxa, ktorá zbiera finančné prostriedky na liečbu a výskum rakoviny.
Po dopravnej sa jej život zmenil úplne. Keď predtým jej bol plný dom, teraz je v dome ticho. Je možné sa s ňou dorozumieť iba posunkami a aj to je ťažko pochopiť. Pochopím to iba vtedy, keď si viem vysvetliť, čo konkrétne chce. Z mimiky tváre je možné poznať, či je smutná, či cíti radosť, alebo bolesť.
Dokáže sedieť len vtedy keď je podopretá vankúšmi, ale aj tak potrebuje dozor inej osoby, pretože pri sebemenšom pohybe sa zmení jej poloha a zošuchne sa. Nedokáže rozprávať, jesť, nedokáže vyjadriť na čo má chuť, pričom sa ju snaží rodina naviesť aspoň tak, aby ukázala na vec, ktorú potrebuje, ale navrhovateľka si nevie ovládať pohyby rúk a nôh. V čase keď bola navrhovateľka hospitalizovaná v nemocnici, tak za ňou svedkyňa chodila a môže to charakterizovať ako neskutočné utrpenie, pričom na nej bolo vidno, že strašne trpí, bola vystrašená a z mimiky tváre bolo vidno, že trpí. Svedkyňa bola prítomná pri tom, keď jej dávali infúzie, pričom bolo vidno, že sestra sa snaží ucuknúť, lebo už jej nebolo vidno ani žily. Z mimiky tváre sa dalo pochopiť, že keď od nej odchádzali, tak chcela aby ešte ostali a tak isto bolo vidno, že trpí a že je vystrašená. K tomu sa pridružilo ešte to, že dostala 40-tky horúčky, dostávala trojkombináciu antibiotík, pričom sa predpokladalo, že ide zápal v močových cestách. Keďže jej nemohli odobrať čistý moč, tak tento odoberali priamo hrubou ihlou cez brušnú dutinu do močových ciest, čo sestre spôsobovalo neskutočné utrpenie. Aj pokiaľ je potrebné, aby išla sestra do nemocnice, je vidno, že sa bojí a aj teraz určite cíti bolesť. Toho času navrhovateľka nemôže prehĺtať tuhú stravu, je potrebné mäso nakrájať jej na drobné kúsky, keďže jej tráviaci trakt to nedokáže spracovať, má žalúdočné problémy, má problémy so žlčníkom, kedy mala už žlčníkové kamene, kde lekári neodporúčali operáciu, aby sa ďalšou narkózou nezaťažoval mozog. Z mimiky tváre je vidno, že ju niečo bolí, ale nevie povedať navrhovateľka o čo konkrétne ide. Pri každom pobyte vonku u nej dochádza k nejakému ochoreniu, či už k zahlieneniu, zápalu priedušiek alebo k zápalu pľúc. Má časté zápchy, takže v lete boli nútení jej zaviesť špeciálnu hadičku do brucha, pretože navrhovateľka bola dehydrovaná, odmietala prehĺtať tekutiny, kašlala pri tom, a aby sa zabránilo dehydrácií bola jej zavedená táto hadička. O navrhovateľku je potrebné sa starať aj v spánku, kedy sa o ňu stará mama. Polohuje ju, je potrebné dávať pozor, aby si hadičku navrhovateľka nevytiahla. Navrhovateľka sa nevie sama otočiť, maximálne sa zasunie, samovoľne zosunie. Samostatne navrhovateľka nedokáže urobiť nič.
Čo sa týka napríklad domácich prác, pred dopravnou nehodou mali domáce práce podelené. Navrhovateľka to robila vždy s ľahkosťou a nadhľadom, pričom mala na starosti horné poschodie. Určite mala sestra vzťah aj k malým deťom, pretože sa starala počas letných prázdnin o svojich mladších bratrancov a sesternice. Mala naplánované dokonca aj mená pre svoje budúce deti, avšak najprv hovorila, že pôjde do Prahy, kde si zarobí peniaze a potom si založí rodinu. Keďže vyrastala s dospelými, tak mala aj myslenie dospelých, pričom v čase dopravnej nehody mala len 17 rokov. Čo sa týka školy, tak čo ju nebavilo tak z toho mala horšie známky, ale pokiaľ ju niečo bavilo, tak sa tomu venovala. Zo zlých známok si nerobila ťažkú hlavu, nerobila z toho žiadnu tragédiu. Nejaké diskotéky ju nebavili. S rovesníkmi si v podstate nemala čo povedať, pretože väčšinou vyrastala s dospelými.
Svedkyňa ďalej uviedla, že počas liečenia bola sestra v kóme a ani lekári nevedeli povedať, či niečo cíti, vzhľadom na to, v akom bola stave, ale podľa mimiky tváre sa dalo vycítiť alebo dalo vidieť, či cíti nejakú bolesť a v podstate počas celého pobytu v Košiciach mala teploty okolo 40 stupňov a prevezená do Humenného bola len kvôli tomu, že poisťovňa už nemohla ďalšie náklady na ÁRE v Košiciach preplácať. Na ÁRE v Humennom sa jej do ciev dostal vzduch, takže bola potrebná ďalšia operácia, aby nedostala embóliu, potom jej zase vytiekla mimo infúzia. Potom dostala infekciu mozgu a znovu musela byť prevezená do Košíc, kde bola zhruba do septembra. Potom znovu bola prevezená do Humenného a neskôr na LDCH kde bola až do novembra. Na Vianoce už bola doma, pričom rodina absolútne nevedela ako jej poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť, takže na Silvestra opätovne dostala navrhovateľka teploty a rýchlou zdravotnou pomocou bola odvezená do nemocnice, kde jej bola zistená žltačka. Nešlo o žltačku, ktorá je spôsobená prenosom špinavých rúk, ale zrejme sa nakazila niekde inde v nemocnici. preto aj všetci ostatní príslušníci rodiny boli zaočkovaní, takže následkom toho má navrhovateľka aj poškodenú pečeň. K nejakému radikálnemu zlepšeniu zdravotného stavu nedošlo, pretože buď po pobyte v oxikomore, alebo po rehabilitačných pobytoch sa jej zdravotný stav prechodne zlepší, napríklad lepšie drží hlavu, ale potom po niekoľkých týždňoch je znovu v takej situácii ako predtým. Toho času má k dispozícii navrhovateľka už aj vozík. Nedokáže však na vozíku sedieť sama, pretože stačí ak sa jej hlava nakloní nabok alebo dopredu, môže spadnúť aj s vozíkom. Nedokáže stáť, nedokáže držať vzpriamene hlavu a pozerať rovno, vždycky ju má naklonenú.
Bol predložený lekársky nález Sociálnej poisťovne pobočka Humenné zo dňa 10.10.2003, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 23.2.2004, ktorým bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok vo výške 6419,- Sk.
Bola predložená správa Základnej školy Q. A. zo dňa 24.11.2011, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka túto základnú školu navštevovala na druhom stupni v rokoch 1997-2001, pričom išlo o žiačku s pravidelnou školskou dochádzkou, s výborným správaním a v prospechu dosahovala priemerné výsledky. Tak isto reprezentovala školu v športových súťažiach na ktorých sa umiestnila na popredných miestach.
Zo strany Sociálnej poisťovne pobočka Humenné bola predložená lekárska správa zo dňa 23.09.2008, lekárska správa zo dňa 29.12.2004, zápisnica o rokovaní zo dňa 19.01.2004.
Ako svedkyňa bola vypočutá MUDr. X. H., ktorá uviedla, že je neurologičkou a do jej starostlivosti patrí aj navrhovateľka, ktorú vidí len sporadicky pri kontrolách, alebo vtedy, keď si rodičia prídu predpísať plienky, pretože navrhovateľka je plienkovaná. Naposledy ju videla v septembri minulého roku a ťažko je vyjadriť sa k aktuálnemu stavu navrhovateľky, pretože ju vidí iba pár minút, pričom na vyšetrení na niektoré veci reaguje alebo nie. Reaguje skôr na podnety osôb, ktoré pozná, než na podnet lekárky. V starostlivosti u tejto lekárky je navrhovateľka od 9.3.2005. Ďalej uviedla, že bezprostredne po úraze bola navrhovateľka v hlbokom bezvedomí, takže v tomto období zrejme nepociťovala nejakú bolesť, ale čo sa týka ďalších vecí a ďalšej časovej postupnosti sa jej stav menil, takže k tomu sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Oproti zdravotnému stavu aký bol v roku 2005 došlo viac menej k nepatrným zmenám, kedy navrhovateľka reaguje na príbuzných, ktorých pozná a pri poslednom vyšetrení skôr reagovala na pokyn mamy než na pokyn lekárky. V súčasnosti nemá predpísanú medikamentóznu liečbu a bezprostredne po úraze brala najmä lieky najmä na povzbudenie mozgovej činnosti.
Svedkyňa X. H. je tetou navrhovateľkou a zároveň zdravotnou sestrou, takže k nej domov chodí vykonávať všetky odbery, pichať jej injekcie, vykonávať s ňou rehabilitáciu, aby zakaždým kvôli tomu nemuseli rodičia s navrhovateľkou ísť do zdravotného zariadenia. Tieto úkony vykonáva odkedy bola navrhovateľka prepustená do domáceho prostredia, pričom navrhovateľka je ležiaci pacient má posťahované ruky a nohy, vníma všetko, reaguje na pichanie injekcií, načo reaguje tým, že jej tečú slzy, reaguje na to bolestivo, pretože za obdobie odkedy tam chodí tak jej pichla minimálne 500 injekcií. Sama sa neposadí, za pomoci druhej osoby chvíľu posedí. Niekedy aj podrží hlavu, ale vzápätí nato jej hlava ochabne. Hýbe rukami aj nohami, ale nie je taký pohyb, žeby sa dokázala sama najesť. Pokiaľ niečo uchopí do ruky musí ísť o cielený pohyb. Je kŕmená, má ťažkosti s prehĺtaním, najmä s podávaním tekutín, pretože pritom sa zakašláva, takže kvôli tomu jej bola do brušnej dutiny zavedená sonda na podávanie tekutín. Tak isto tým sa podrobuje bolestivým úkonom, keď jej táto sonda je menená a tento úkon treba viackrát zopakovať. Navrhovateľka nerozpráva, rozumie však všetkému, na čo reaguje najmä pohybom očí. Keďže navrhovateľka je ležiaci pacient, dostáva len mixovanú stravu, takže má problémy s trávením. V poslednej dobe to boli problémy so žlčníkom, pričom jej boli zistené žlčové kamene, ale u navrhovateľky je problém zistiť, že ju niečo bolí. Pridružili sa tu aj problémy so zubami, kvôli liekom. Taktiež sa jej ťažko dýcha hlavne vtedy, keď chytí nejakú infekciu. Máva časté infekcie, najmä močových ciest, keďže je navrhovateľka plienkovaná vznikajú u nej rôzne infekcie najmä v letnom období. Starostlivosť o navrhovateľku najmä zo strany príbuzných je veľmi dobrá. Nemá žiadne dekubity, je masírovaná a akurát v letných mesiacoch pri vyšších teplotách sa jej močové cesty zapaľujú a vznikajú zapareniny. V súčasnosti jej je podávaný injekčne Celebrolizín, pričom tieto lieky boli predpísané lekárom v Piešťanoch, kde bola naposledy na liečení a slúžia na podporu alebo na stimuláciu mozgovej činnosti.
Svedkyňa navrhovateľku navštevovala aj v čase keď ležala v Humennom na ÁRE, kedy bola v hlbokom bezvedomí, ale musela vnímať aj v čase keď bola v bezvedomí, pretože keď sa jej svedkyňa prihovorila a prišla za ňou tak jej stekali slzy a prejavovalo sa to záchvevmi rúk, pričom takto nereagovala keď vošla do miestnosti sestrička. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa pracuje ako zdravotná sestra pri takýchto ťažkých stavoch ako má navrhovateľka sa niektoré úkony nevykonávajú pod narkózou, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu mozgu. Takže určite pri týchto zákrokoch vnímala navrhovateľka bolesť. Pred dopravnou nehodou bola navrhovateľka šikovná, veselá, o všetko sa zaujímala, pričom pred dopravnou nehodou sa chválila, že ide reprezentovať školu v behu, ktorý sa mal uskutočniť v deň po dopravnej nehode. Teraz nedokáže urobiť navrhovateľka sama nič, akurát vie otočiť hlavou, nedokáže sa sama najesť, pretože aj keď zoberie lyžicu s jedlom do ruky, nedokáže sa trafiť do úst. V súčasnosti sú jej podávané lieky na okysličovanie mozgu v tabletkovej forme, ktoré musí matka navrhovateľke rozdrviť, potom sú to vitamíny, čaje keďže je navrhovateľka ležiacim pacientom, často u nej dochádza k problémom so zápchou, takže sú jej podávané lieky ako Gutalax alebo rôzne čipky. Toho času zdravotný
stav navrhovateľky v podstate stagnuje aj keď oproti predchádzajúcemu stavu poznáva príbuzných, dokáže pozerať televízor a adekvátne reaguje na to, čo sa na televíznej obrazovke odohráva, čiže keď ide o komédiu tak sa usmeje, keď ide o vážnejší film tak sa tvári vážne. Spočiatku chodila k navrhovateľke každý deň, masírovala ju spolu so sestrou, teda s matkou navrhovateľky, avšak v súčasnosti, keďže aj ona má svoju rodinu, tak chodí už pomenej, pretože aj mama navrhovateľky sa naučila ako sa o navrhovateľku starať, ako ju masírovať, ktoré body stimulovať a podobne.
Na poslednom pojednávaní odporkyňa namietala iba úhradu nákladov za liečenie, kde podľa odpovede opatrovníčky navrhovateľky tieto náklady uhrádzala ona. Z toho dôvodu odporkyňa namietala aktívnu legitimáciu navrhovateľky.
Vo svojej záverečnej reči navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že po dopravnej nehode sa podrobila štyrom operáciám hlavy a ďalším bolestivým lekárskym úkonom, ako je zavádzanie katétra, sondy do žalúdka, drenáž mozgu, umelá ventilácia, napichovanie brušnej dutiny. Opakovane sa u nej prejavovali horúčkovité stavy s teplotou do 40 stupňov, pričom všetky tieto úkony sú bolestivé a nie všetky úkony bolo možné robiť vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky v narkóze. Aj keď navrhovateľka bola v bezvedomí, na bolestivé podnety reagovala plačom. Taktiež právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že je preukázané, že navrhovateľka trpí bolesťami doposiaľ, pretože má problémy s trávením, prehĺtaním, občas je potrebné využiť sondy do žalúdka, má žlčové kamene, chytajú sa jej rôzne infekcie, najmä v letných mesiacoch. Keďže je plienkovaná tak sú to časté zápaly močových ciest, zaparenia, trápia ju nádchy a podobne. Užíva lieky, ktoré jej spôsobujú ďalšie zdravotné problémy, ako následok užívania týchto liekov. Pred dopravnou nehodou bola navrhovateľka 17 - ročná slečna, ktorá bola po psychickej a fyzickej stránke úplne zdravá. Po dopravnej nehode sa stala občanom so 100 %-tným telesným postihnutím ako to vyplýva z rozhodnutia sociálnej poisťovne, stala sa invalidnou a jej schopnosť pracovať je obmedzená viac ako 70%. Po dopravnej nehode je navrhovateľka hendikepovaná, nemôže pracovať, nemôže študovať, nemôže športovať, čo bolo jej túžbou, a ako v konaní bolo preukázané, mohla v športe dosiahnuť určité výsledky. Nemôže sa zúčastňovať spoločenských akcií, rozvíjať svoju pamäť, nemôže spievať, tancovať ako každý mladý človek založiť si rodinu a mať detí. Nemôže robiť bežné úkony, ako je vstať, sadnúť si, utrieť si sliny, najesť sa. V podstate nemôže robiť nič a 24 hodín je obmedzená, je odkázaná na pomoc tretej osoby. V dôsledku dopravnej nehody stratila fyzické a psychické zdravie, ako aj kvalitu života, pretože v takomto stave navrhovateľka iba prežíva.
Zástupkyňa odporcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že nikto nespochybňuje, že u navrhovateľky došlo k závažnému poškodeniu zdravia, avšak ako bolo v konaní preukázané podstatná miera zavinenia na tejto dopravnej nehode je na strane navrhovateľky. Po určení miery zavinenia boli nároky navrhovateľky v zákonnom stanovenom bodovom ohodnotení zo strany odporcu uspokojené a uhradené. Preto odporca namieta úrok z omeškania s poukazom na to, že vodič bol v trestnom konaní oslobodený a nebol uznaný za vinného a bolo potrebné najprv určiť mieru zavinenia účastníkov dopravnej nehody a až potom mohlo dôjsť k určitému plneniu, z toho dôvodu namieta odporca úrok z omeškania. Keďže bolo základné bodové ohodnotenie za bolesť uhradené, nie je tu dôvod na zvýšenie náhrady za bolesť, pretože navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav po úraze nepociťovala žiadne bolesti. Tieto tvrdenia o bolesti navrhovateľky uvádzajú matka a sestra navrhovateľky, avšak je potrebné veľmi zvážiť ich svedecké výpovede vzhľadom na to, že ide o najbližšie príbuzné. Navrhovateľka si uplatňuje 60-násobok sťaženia spoločenského uplatnenia, čo považuje odporca za neprimerané, pretože bolo preukázané, že niektorým aktivitám sa venovala navrhovateľka dlho pred dopravnou nehodou a po dopravnej nehode sa vlastne mala zúčastniť iba jednej bežeckej súťaže, takže je potrebné posúdiť v ktorých oblastiach sa navrhovateľka v dôsledku dopravnej nehody stala obmedzenou.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ustanovení § 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. , ktorá bola účinná v čase dopravnej nehody, t.j. do 31.07.2004 bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania, alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorázovo.
Podľa § 2 hore uvedenej vyhlášky odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa ustanovení § 4 ods. 1 tejto vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa ustanovení § 7 tejto vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd odporcu zaviazal na úhradu sumy 246.044,- Sk (8.167,16 eur) s 9,5 % úrokom z omeškania od 28.3.2007 do zaplatenia, na zaplatenie sumy 993.000,- Sk (32.961,56 eur) titulom mimoriadne zvýšenia bolestného a sumu 7.830.000,- Sk (259.908,38 eur) titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Taktiež si uplatnila náklady spojené s liečením v celkovej výške 6.044,- Sk (200,62 eur).
O základe nároku navrhovateľky bolo rozhodnuté medzitímnym rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 10C 15/2008 zo dňa 3.12.2010, kedy súd určil, že odporca zodpovedá vo výške 30 % za náhradu škody navrhovateľke, ktorá jej vznikla pri dopravnej nehode dňa 30.4.2003, stretom motorového vozidla EVČ: M. XXX D. s navrhovateľkou. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 1Co 17/2011 zo dňa 13.4.2011 potvrdený a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.5.2011.
Na základe tohto rozsudku došlo zo strany odporcu k čiastočnému plneniu nárokov navrhovateľky a bola jej uhradená dňa 19.5.2011 suma 2.389,96 eur, z ktorého suma 494,42 eur predstavuje náhradu škody titulom bolestného a suma 1.895,54 eur náhradu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe plnenia odporcu zobrala navrhovateľka svoj návrh čiastočne späť a to do sumy 7.966,56 eur (240.000,- Sk) z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, v časti 140,43 eur (4.230,- Sk) titulom úhrady liečebných nákladov v časti 23.073,09 eur (695.100,- Sk ) titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a v časti 181.935,86 eur (5.481.000,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2011 špecifikovala navrhovateľka zostatok svojho nároku po späťvzatí časti návrhu tak, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.389,96 eur (72.000,- Sk) od 28.3.2007 do 19.5.2011 t.j. sumu 941,15 eur, ďalej si uplatňuje čiastku 60,18 (1 813,20) eur titulom liečebných nákladov spolu s 9,% úrokom z omeškania ročne od 28.3.2007 do zaplatenia, čiastku 9.888,46 eur (297.900,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a čiastku 77.972,51 eur (2.349.000,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Takto upravená čiastka pozostáva z bolestného, ktoré bolo vypočítané zo základného bodového ohodnotenia 413,75 bodov x 60 = 24 850.-Sk x 40 = 993 000.-Sk. 30% zo sumy 993 000 predstavuje sumu 297 900.-Sk t.j. 2 888,46 eur. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vypočítané zo základného
bodového ohodnotenia 2175 bodov x 60 = 130 500.-Sk x 60 násobok = 7 830 000.-Sk. 30% zo sumy 7 830 000.-Sk predstavuje sumu 2 349 000.-Sk t.j. 77 972,52 eur. Taktiež sú tu liečebné náklady vo výške 60,18 eur, ktoré si navrhovateľ uplatňuje aj s 9 % ročným úrokom z omeškania.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.08.2010 odporca vzniesol námietku premlčania.
Podľa ustanovení § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí ak ide o škodu na zdraví.
V danom prípade k dopravnej nehode, na základe ktorej si uplatňuje navrhovateľka náhradu škody došlo dňa 30.4.2003. Trestné konanie voči vodičovi Q. U. sa viedlo na Okresnom súde v Humennom č. 1T 24/2007, pričom rozsudkom sp.zn. 1T 24/2007 zo dňa 10.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2008 bol Q. U. oslobodený spod obžaloby.
Pri náhrade škody je subjektívna premlčacia doba dvojročná a pozostáva z dvoch základných zložiek a to kedy sa poškodený dozvie o škode a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. V danom prípade otázka zodpovednosti za predmetnú škodu bola vyriešená až v rámci konania vedeného na Okresnom súde v Humennom č. 10C 15/2008, kedy rozsudkom zo dňa 3.12.2010 bolo určené, či odporca zodpovedá za túto škodu a v akej výške. Keďže pri náhrade škody pokiaľ ide o škodu na zdraví nie je uvedená objektívna premlčacia lehota, má súd zato, že nárok navrhovateľky je uplatnený v čas, pretože až v priebehu civilného konania došlo k vyriešeniu otázky, kto zodpovedá za predmetnú škodu.
Okrem toho bolo v konaní jednoznačne preukázané, že navrhovateľka bola rozhodnutím Okresného súdu Humenné č. 19Ps 29/2005 zo dňa 15.11.2005 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku jej bola stanovená matka N. H., bytom Brekov č. 267.
Podľa § 96 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
V časti návrhu navrhovateľky, ktorú zobrala späť, svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 6.9.2011 súd konanie v zmysle hore citovaných ustanovení zákona zastavil.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.389,96 eur od 28.3.2007 do 19.5.2011 t.j. vo výške 941,15 eur. V tejto časti úroku z omeškania súd návrh navrhovateľky zamietol a to z dôvodu, že až do vyriešenia otázky, či odporca a v akom rozsahu je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke nemal odporca právny dôvod plniť navrhovateľke požadovanú sumu s poukazom na skutočnosť, že vodič Q. U., ktorý spôsobil predmetnú dopravnú nehodu bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený. Až rozsudkom Okresného súdu v Humennom č. 10C 15/2008 zo dňa 3.12.2010
bol určený rozsah zodpovednosti odporcu. Tento po právoplatnosti rozsudku hneď uhradil navrhovateľke dňa 19.5.2011 sumu 494,42 eur, titulom bolestného a sumu 1.895,54 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o uhradenie základného bodového ohodnotenia vo výške 30 % z tohto základného bodového ohodnotenia. Tento rozsudku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 1Co 17/2011 zo dňa 13.4.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 a vzápätí nato odporca dňa 19.5.2011 uhradil navrhovateľke hore uvedené sumy. Z toho dôvodu má súd zato, že sa odporca s plnením nedostal do omeškania a z toho dôvodu v tejto časti úroku z omeškania návrh navrhovateľky zamietol.
Navrhovateľka si ďalej uplatnila sumu 60,18 eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 28.3.2007 do zaplatenia titulom liečebných nákladov. Súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že pokiaľ tieto náklady neuhrádzala navrhovateľka, nemá na ne nárok. Podľa predložených dokladov ide o náklady navrhovateľky a jej matky za pobyt v Kováčovej, cestovné náklady, doklady za platbu plienok, nohavičiek, nevyhnutných pre navrhovateľku. Je nepochybné, že tieto náklady si nemohla uhradiť navrhovateľka sama, pretože bezprostredne po nehode bola v bezvedomí a neskôr jej takúto činnosť nedovoľoval zdravotný stav, ale ide o náklady navrhovateľky. Pokiaľ súd priznal aj náklady na cestovné opatrovníčky navrhovateľky, vychádzal pritom z toho, že na pobyt do Kováčovej potreboval navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav doprovod a pokiaľ ju rodičia bezprostredne po nehode navštevovali, tieto náklady súviseli s navrhovateľkou, pretože v tom čase nebola navrhovateľka ani plnoletá, ani spôsobila sama za seba sa rozhodovať a teda prítomnosť rodičov bola nevyhnutná. Preto súd priznal navrhovateľka sumu 60,18 eur, čo je 30% z uplatnený liečebných nákladov. Úrok z omeškania súd navrhovateľke nepriznal, pretože aj v tejto časti úrok z omeškania závisel od posúdenia zodpovednosti odporcu a až po určení miery zavinenia bolo zrejmé v akej výške má odporca plniť.
Ďalej ostal nárok navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie bolestného, pričom navrhovateľka vychádzala zo základného bodového ohodnotenia vo výške 413,75 bodu, hodnota jedného bodu je v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky vo výške 60,- Sk za jeden bod, takže základné bodové ohodnotenie predstavuje sumu 24.825,- Sk. Navrhovateľka si uplatnila 40-násobok tohto základného bodového ohodnotenia a z výslednej sumy 30 % čo predstavuje sumu 9.888,46 eur (297.900,- Sk). Súd priznal navrhovateľke toto mimoriadne zvýšenie bolestného a to s odôvodnením, že dopravná nehoda, ktorá sa stala dňa 30.4.2003, mala pre navrhovateľku nedozierne následky a súd má zato, že vzhľadom na dlhodobosť liečenia a nato, že ďalšie následky z tejto dopravnej nehody pretrvávajú do dnes je tu dôvod na mimoriadne zvýšenie za bolestné. Aj keď navrhovateľka bezprostredne po dopravnej nehode bola v bezvedomí, nie je možné vylúčiť, že pri jednotlivých operačných zákrokoch pociťovala bolesť, tak isto ako nie je možné jednoznačne túto skutočnosť vyvrátiť. Navrhovateľka sa podrobovala množstvu bolestivých úkonov, ako je drenáž mozgu, kvôli hydrocefálu, 4 operácie hlavy, boli jej neustále podávané infúzie a transfúzie, čo malo za následok samozrejme bolestivé poranenia žíl, musela byť pľúcne ventilovaná stracheotómiou, tak isto boli jej vykonávané rôzne vyšetrenie, ako napríklad odber moču cez brušnú dutinu. Tieto liečebné postupy zasiahli podstatnou mierou do integrity navrhovateľky a súd má zato, že jej spôsobovali bolesť. Keďže bezprostredne po nehode trpela 40 stupňovými teplotami, tak isto bolo jej nutné transfúznou liečbou podávať ďalšie lieky, pričom niektoré vyšetrenia sa vykonávali bez narkózy, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu mozgu, súd má zato, že následky tejto dopravnej nehody resp. odstraňovanie týchto následkov na zdraví navrhovateľky boli mimoriadne bolestivé. Z ustanovení § 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., vyplýva, že sa odškodňuje bolesť spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Jednoznačne bolo preukázané, že v konaní a to či už svedeckou výpoveďou tety, matky alebo sestry navrhovateľky, lekárskymi správami, že aj v súčasnosti tieto následky dopravnej nehody pretrvávajú, pretože v dôsledku dopravnej nehody je navrhovateľka imobilná. Z toho dôvodu je plienkovaná, pričom v letných mesiacoch sú jej spôsobované rôzne zápaly močových ciest, ktoré si vyžadujú ďalšie liečenie. Tak isto trpí ako imobilný pacient na zápchy, čo vyžaduje ďalšie podávanie liekov, ktoré sa odrážajú na zdravotnom stave navrhovateľky. Je jej zavedená opätovne sonda do žalúdka, pretože navrhovateľka má problém pri prehĺtaní tekutej stravy, čistenie a zavedenie tejto sondy spôsobuje navrhovateľke ďalšie bolesti. Preto má súd zato, že navrhovateľka je prípadom hodným osobitného zreteľa a vzhľadom na dĺžku liečenia a úkony, ktorým sa pri tomto liečení podrobovala je tu na mieste zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného o 40 %. Keďže o miere zavinenia bolo rozhodnuté, tak z tejto sumy súd priznal navrhovateľke 30 %. Odporca namietal výpovede svedkov a to opatrovníčky a matky navrhovateľky, jej sestry a tety, že ide o osoby v príbuzenskom pomere, avšak súd je toho názoru, že právo tieto blízke osoby môže najlepšie potvrdiť, ako bolestivé je liečenie navrhovateľky aj v súčasnosti a čo všetko starostlivosť o navrhovateľku
obnáša. Súd ich výpovede zhodnotil ako hodnoverné a pri rozhodovaní na nich prihliadol ako na jeden z dôkazných prostriedkov.
Navrhovateľka si uplatnila za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 77.972,51 eur, čo predstavuje sumu 2.234.000,- Sk. Vychádzala pritom zo základného bodového hodnotenia 2175 bodov x 60 čo je hodnota jedného bodu a to je suma 130.500,- Sk a x 60 násobok to je suma 7.830.000,- Sk a z toho 30 % je suma 2.234.000,- Sk 77 972,52 eur ). Súd má zato, že čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. V čase dopravnej nehody mala navrhovateľka 17 rokov. Bolo preukázané, že sa čiastočne venovala športovým aktivitám, pričom deň po dopravnej nehode mala reprezentovať školu v behu. Nebolo jednoznačne preukázané, žeby sa aktívne venovala tejto športovej činnosti, ale minimálne z výpovedí svedkov, či už matky, spolužiačky, tety vyplýva, že bola aktívna a športovo založená. Nebolo preukázané, žeby navrhovateľka mala pred dopravnou nehodou nejaké zdravotné ťažkosti, fyzického alebo psychického rázu. Išlo o 17-ročnú mladú slečnu, ktorá navštevovala strednú školu, reprezentovala školu v behu. Podľa vyjadrenia spolužiačky X. N. bola priateľská, spolužiakom pomáhala, venovala sa mimoškolským aktivitám, nemala žiadne študijné problémy, mala svoje plány do budúcnosti s tým, že chcela sa stať v budúcnosti zdravotnou sestrou a plánovala odísť pracovať do Prahy, aby si predtým neži si založí rodinu ušetrila nejaké finančné prostriedky. Následky dopravnej nehody boli pre navrhovateľku katastrofálne, pretože z mladej zdravej dievčiny sa stal človek, ktorý je odkázaný na 24-hodinovú pomoc druhej osoby. Navrhovateľka je imobilná, sedí iba za pomoci vankúšov alebo za pomoci inej osoby, pričom musí byť neustále kontrolovaná, aby sa nezošmykla. Navrhovateľka nedokáže komunikovať, nedokáže rozprávať, jediná komunikácia je pomocou zraku, prípadne pomocou vydávania akýchsi zvukov, ktoré navrhovateľka vydáva. Nedokáže sa sama najesť, nedokáže sa sama obliecť, nedokáže vykonávať žiadne základné hygienické návyky. Pri všetkých úkonoch potrebuje pomoc tretej osoby. Jediná jej činnosť, ktorej sa dokáže venovať je pozeranie televízora alebo počúvanie rádia, pričom dokáže podľa vyjadrenia svedkyne, reagovať na smiech, dokáže reagovať na podnety z televízora, že pokiaľ ide o komédiu, tak ide o smiech, pokiaľ je to niečo vážne, tak mimika tváre vyžaduje vážnosť. Navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav nikdy nebude mať svoju rodinu a nikdy nebude mať deti. Tak isto nikdy nenájde uplatnenie v pracovnom pomere, pretože jej poškodenie je viac ako 70 %, pričom sa považuje za občana za ťažko zdravotne postihnutého občana s postihnutím vo výške 100 %. Navrhovateľka je teda vylúčená z pracovného života, je vylúčená z rodinného života, je vylúčená zo všetkých spoločenských, kultúrnych, športových aktivít a podujatí. Preto má súd zato, že takéto zvýšenie je primerané postihu navrhovateľky. Preto súd v časti uplatneného nároku tak ako bol uplatnený po čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorá mu súd priznal.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 15/2008 zo dňa 12.2.2009 súd pribral do konania znaleckú organizáciu z odboru cestná doprava a vypracovaním znaleckého posudku poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, Univerzitná 8215/1, Žilina. Znalecká organizácia dňa 5.5.2010 predložila súdu znalecký posudok č. 116/2010. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 15/2008 zo dňa 12.5.2010 súd priznal znaleckej organizácií odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 2 316,83 eur, ktoré jej boli vyplatené zo štátnych prostriedkov. Vypracovanie takéhoto znaleckého posudku malo podstatný vplyv na rozhodovanie súdu v tejto veci a bolo v záujme účastníkov konania, pretože na základe tohto znaleckého posudku došlo k určeniu miery zavinenia účastníkov konania na vzniknutej škode. Preto súd má za to, že náklady na znalecké dokazovania by mali účastníci konania uhradiť rovným dielom, každý po 50% t.j. každý sumu 1158,415 eur zaokrúhlene sumu 1 158,42 eur. Preto súd odporcu zaviazal v zmysle hore citovaných ustanovení zákona na úhradu sumu 1 158,42 eur na účet Okresného súdu Humenné. U navrhovateľky má súd za to, že súd dôvody pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vzhľadom na jej zdravotný stav, invaliditu a finančné zabezpečenie, preto náhradu trov za znalecké dokazovanie vo výške 1 158, 42 eur, ktoré by mala uhradiť navrhovateľka súd Slovenskej republike nepriznal.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenia § 166 sa nepoužijú. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V danom prípade ide o zložitý prípad, ide o viacero nárokov a rozhodovanie súdu záviselo od znaleckého posudku, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.