Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/113/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Z. P., bytom N. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom v Prešove, Floriánova 2, proti žalovanej S. V., bytom Y. XXXX/XX, N. Y., zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o zaplatenie 5.974,90 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa z 22. júna 2011 č.k. -97, takto jednohlasne

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý tak, že zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 5.974,90 Eur od 19.1.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej zamietavej časti potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa ( ďalej len prvostupňový súd ) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 5.974,90 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že nebohý manžel žalovanej S. V., zomrelý XX.XX.XXXX ako fyzická osoba uzavrel so žalobcom ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalobca dňa 26.4.2007 požičal sumu 180.00,- Sk s lehotou splatnosti 1.8.2007. Lehota splatnosti poskytnutej pôžičky je uvedená v šekovom a zmenkovom vyhlásení. Dôkazom takto uzatvorenej zmluvy o pôžičke sú nielen predložené zmenkové a šekové vyhlásenie podpísané S. V. a tzv. zmenka ním tiež podpísaná, ale aj ďalšie v konaní predložené dôkazy, preukazujúce uzavretie zmluvy o pôžičke. Obdobným spôsobom totiž žalobca ako veriteľ už dňa 5.3.2004 poskytol pôžičku žalovanej a jej manželovi vo výške 240.000,- Sk, t.j. každému z nich po 120.000,- Sk . Poskytnutú pôžičku obidvaja dlžníci žalobcovi vrátili. Skutočnosť, že poskytnutú pôžičku manžel žalovanej (S. V.) žalobcovi nevrátil v lehote splatnosti ( do 1.8.2007 ), v konaní potvrdili vypočutí svedkovia: K. S., Mgr. S. S.. Títo potvrdili, že žalobca sa stretol v Starej Ľubovni s teraz už nebohým S. V., ktorého žiadal, aby mu poskytnuté finančné prostriedky vrátil. S. V. prisľúbil ich vrátenie a skutočnosť, že si finančné prostriedky od žalobcu vo výške 180.000,- požičal potvrdil vo svojom písomnom prehlásení aj P. H.. V priebehu konania žalovaná namietala platnosť právneho úkonu - uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 26.4.2007 medzi jej nebohým manželom a žalobcom. Keďže nešlo o bežný úkon a ona na tento úkon nedala súhlas ani pred jeho uzavretím, ani po jeho uzavretí a za života manžela o poskytnutej pôžičke nič nevedela, súd skúmal otázku relatívnej neplatnosti, resp. platnosti tohto právneho úkonu. Uzavrel, že v prejednávanej veci ide o plnenie z relatívne neplatného právneho úkonu, ktorého sa žalovaná dovolala. S prihliadnutím na to, že zmluva o pôžičke sa zrušuje od začiatku

( ex tunc ), bezdôvodné obohatenie, ktoré prijal manžel žalovanej bol povinný vrátiť žalobcovi ako plnenie prijaté z neplatného právneho úkonu. Preto súd zaviazal žalovanú ako dedičku S. V. (s poukazom na ustanovenia §, 145 ods. 1, 451 ods. 1, 458 ods. 1 a 470 ods. 1 ) uhradiť žalobcovi žalovanú sumu. K vznesenej námietke premlčania s poukazom na ust. uviedol, že v prípade relatívne neplatného právneho úkonu je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení až od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti. Keďže žalovaná sa relatívnej neplatnosti dovolala až v predmetnom konaní, nemohlo dôjsť k premlčaniu uplatneného práva.

V prevyšujúcej časti uplatneného nároku týkajúceho sa úrokov z omeškania, súd návrh zamietol. Žalovaná sa úspešne dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke a až v tomto konaní súd zistil a rozhodol, že žalobca má právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Tým sa žalovaná so zaplatením žalovanej istiny ešte nemohla dostať do omeškania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote len proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, odvolanie žalobca. Uviedol, že prvostupňový súd vychádzal z tej právnej skutočnosti, že celý právny vzťah pôžičky spadá pod režim BSM. S týmto právnym názorom žalobca nesúhlasí, nakoľko pôžička, ktorú uzavrel právny predchodca žalovanej (manžel ) je dlhom len jedného z manželov. Dlh jedného z manželov ako neprevoditeľný právny inštitút bez súhlasu veriteľa nemôže byť predmetom vlastníctva, ale len predmetom záväzku dlžníka voči veriteľovi. Na základe tejto právnej konštrukcie potom musí ísť o dlh, ktorý zdedila žalovaná po nebohom manželovi a žalobcovi ako veriteľovi patrí zákonný úrok z omeškania , ktorý uplatnil na súde. Z právnej praxe je zvyklosťou, že ten, kto napadá právny úkon pre jeho neplatnosť, sa väčšinou tejto relatívnej neplatnosti dovolá na súde. Ak sa ale relatívnej neplatnosti dovolá priamo účastník, ktorý tento úkon považoval za platný, musí jasne, presne, určito a zrozumiteľne vymedziť dôvod, pre ktorý sa relatívnej neplatnosti dovoláva. Neuznanie záväzku nemôže súd považovať, že sa účastník dovolal relatívnej neplatnosti. Pokiaľ by premlčacia doba na dovolanie sa neplatnosti mala začať plynúť dňa 27.4.2007, premlčacia doba na uplatnenie dovolania sa relatívnej neplatnosti uplynula 26.4.2010, teda necelé dva mesiace pred doručením odporu právnemu zástupcovi žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v zamietavej časti a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 5.974,90 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 2.8.2007 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľ napadol len rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. V napadnutej časti preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva ( aj povinnosti ) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania , ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. , Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Treba ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. nenariaďoval pojednávanie. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.

Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa nebol výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5.974,90 Eur, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť ( ).

Splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom ( , ), prípadne rozhodnutím súdu ( ).

Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o splnenie veriteľ požiadal ( ).

Ak právny vzťah v prejednávanej veci samej, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania prvostupňový súd právne zdôvodnil, že ide o bezdôvodné obohatenie, potom časom splnenia záväzku je prvý deň potom, kedy žalobca požiadal žalovanú o splnenie. Z citovaného ustanovenia totiž vyplýva, že žalovaná je v omeškaní s plnením zásadne vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ju žalobca požiadal o splnenie. Od tohto dňa je žalovaná v omeškaní a žalobca môže požadovať úroky z omeškania ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 5.974,90 Eur ( 180.000,- Sk ) listom označeným ako „mimosúdna pokonávka“, ktorý žalovaná prevzala dňa 18.1.2010 ( č.l. 7 spisu ). Týmto listom žalobca vyzval žalovanú na plnenie s tým, že v prípade, ak dlh neuhradí, bude ho vymáhať súdnou cestou a bude vymáhať aj zákonný úrok z omeškania. Žalovaná sa preto dostala do omeškania s plnením prvý deň po tom, keď ju o plnenie žalobca požiadal, t.j. od 19.1.2010.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ( v znení platnom od 1. januára 2009 ) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odvolací súd zistil, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu žalovanou bola 1%. V zmysle v spojení s Nariadenia vlády č. výška ročných úrokov z omeškania tak predstavovala 9 % ( 1% + 8 percentuálnych bodov ).

V posudzovanej veci žalobca žiadal priznať úrok z omeškania 8,5 %, aj keď mal nárok na úroky z omeškania vo výške 9% . Keďže súd nemohol prekročiť návrh a žalovaná sa dostala do omeškania od 19.1.2010, vzniklo žalobcovi právo na platenie úroku z omeškania . Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd zmenil rozsudok, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 5.974,90 Eur odo dňa 19.1.2010 do zaplatenia ( ).

Keďže žalobca žiadal priznať úrok z omeškania už od 2.8.2007 a odvolací súd uzavrel, že žalovaná sa dostala do omeškania až prvý deň potom, kedy ju žalobca na plnenie vyzval, t.j. od 19.1.2010, žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 2.8.2007 do 18.1.2010. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v ostatnej zamietavej časti preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa

K ostatným odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že sú právne irelevantné. Dotýkajú sa posudzovania právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vo veci samej. Keďže odvolaním žalobcu bol napadnutý len zamietavý výrok rozsudku týkajúci sa príslušenstva pohľadávky, odvolací súd nad rámec podaného odvolania nebol oprávnený ani povinný rozsudok vo vyhovujúcom výroku preskúmavať.

Odvolací súd mal na zreteli, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že o trovách rozhodnutia bude rozhodnuté samostatným uznesením. Za takéhoto stavu nebolo potrebné, aby odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Súd prvého stupňa, ktorý bude rozhodovať o trovách konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.