Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-182-2011.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/182/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, zastúpeného Mgr. Zuzanou Lányiovou, advokátkou, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, proti žalovanému: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. č. XXX, o zaplatenie sumy 1.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/170/2010 - 48 zo dňa 2. mája 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 68,83 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám jeho advokátky do 3 dní.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,- eur od 10.03.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 800,- eur od 30.04.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 327,86 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 657 a § 517 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď dospel k záveru, že predmetom konania je vrátenie dvoch pôžičiek, pričom v oboch prípadoch išlo o uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke. Žalovaný nepopiera uzatvorenie jednej pôžičky, za účelom zaplatenia splátky za byt a súd dospel k záveru, že žalobca požičal žalovanému peniaze dva krát, a to dňa 09.03.2010 a 29.04.2010, pričom tvrdenie žalobcu potvrdzujú i výpovede svedkýň, a tiež výpisy z banky o výbere týchto súm z účtu žalobcu. Rovnako súd považoval za preukázanú i dohodnutú dobu splatnosti do roka od vyplatenia peňazí v splátkach, čo potvrdzujú svedkyne i výpoveď samotného žalovaného, ktorý splácal prvú pôžičku (zo dňa 09.03.2010) v mesačných splátkach napriek svojmu tvrdeniu, že nebola dohodnutá splatnosť. Žalovaný nepreukázal, že táto pôžička bola poskytnutá aj dcére žalobcu, jeho tvrdenie poprel žalobca i obe svedkyne. Tvrdenia žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú obranu, nakoľko nevedel ani určiť, kedy uzatvoril zmluvu o pôžičke, ktorú nepopieral (postupne uvádzal, že dňa 29.04.2009, v januári alebo februári 2009 a napokon v marci 2009). Sám nevedel, v akej výške vrátil časť požičanej sumy prostredníctvom dcéry žalobcu, nerozporoval, že vrátil sumu 400,- eur. Tvrdenie žalobcu o poskytnutí druhej pôžičky, ktoré potvrdzujú svedkyne, za účelom zaplatenia zálohy na byt, podporuje jej potvrdenie obce Dolné Dubové, že krátko
po poskytnutí druhej pôžičky (o 13 dní) zaplatil žalovaný zálohu na byt. Na základe týchto skutočností súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi istinu i úrok z omeškania, ktorý si tento uplatnil v súlade s vyššie uvedenými predpismi. Žalobca na pojednávaní dňa 02.05.2011 vzal čiastočne svoju žalobu späť, preto súd konanie v časti týkajúcej sa 9 % úroku z omeškania zo sumy 400,- eur od 06.03.2010 do 09.03.2010 vrátane zastavil v zmysle § 96 O.s.p., nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby v časti súhlasil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a čiastočne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko tento bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti. Súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 72,- eur za zaplatený súdny poplatok, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony po 61,41 eur (prevzatie a príprava veci, účasť na pojednávaní dňa 17.02.2011 a 02.05.2011), 3 x režijný paušál po 7,41 eur a náhrada za stratu času cestou na pojednávania z Hlohovca do Trnavy a späť za 4 začaté polhodiny po 12,35 eur. Náhradu hotových výdavkov uplatnených právnou zástupkyňou v súvislosti s účasťou na pojednávaniach vo výške 22,48 eur súd nepriznal, nakoľko spolu s vyčíslenými trovami právneho zastúpenia neboli doložené žiadne doklady preukazujúce vlastníctvo použitého motorového vozidla a ani doklad o aktuálnej cene použitých pohonných hmôt.
Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť mu zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,- eur od 30.04.2010 do zaplatenia. Napadnutý rozsudok považoval za nespravodlivý a nezákonný z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca síce dňa 09.03.2009 vybral zo svojho účtu sumu vo výške 800,- eur, ale ako sama dcéra žalobcu uviedla, táto suma bola použitá na opravu osobného auta, ktoré bolo v jej výlučnom vlastníctve, a teda on nemal dôvod si požičiavať peniaze na opravu predmetného auta, ale tieto si požičala sama dcéra žalobcu. To, že bol v čase odovzdávania peňazí s dcérou žalobcu u žalobcu je logické, nakoľko s ňou mal vážnu známosť a potvrdil žalobcovi, že jeho dcéra má pokazené auto, avšak neznamená to, že si sumu 800,- eur na opravu auta požičal on. To, že si sumu 800,- eur požičala dcéra žalobcu potvrdzuje i skutočnosť, že ona sama mu odovzdala časť požičanej sumy. Namietol pravdivosť tvrdenia dcéry žalobcu, že nalial do motora jej auta zlý olej, čoho by sa ako vyučený automechanik nikdy nedopustil. Podľa jeho názoru nebolo preukázané, že on zapríčinil poškodenie auta dcéry žalobcu, ani že poskytnutá finančná hotovosť bola požičaná jemu. Skutočnosť, že vo svojej výpovedi spočiatku nevedel uviesť konkrétny čas, kedy si požičal sumu 800,- eur, ktoré mali byť použité na zaplatenie zálohy na byt v Dolnom Dubovom bola spôsobená tým, že si neuvedomil, že žalobca požaduje od neho i sumu, ktorú požičal jeho dcére na opravu auta a súčasne sumu na zálohu na predmetný byt, keďže v oboch prípadoch išlo o tú istú sumu, pričom taktiež nie je zvyknutý chodiť po súdnych pojednávaniach a nemal ani právneho zástupcu, čo spôsobilo, že bol pod tlakom a v značnom strese. Poukázal na to, že je bežné, že po dlhšom časovom období si človek nepamätá určité okolnosti tak presne, ako sa vyžaduje. Uviedol, že prvú sumu 800,- eur si požičala výlučne dcéra žalobcu a rodina žalobcu, resp. manželka a dcéra sa dohodli na svojich výpovediach, nakoľko vedeli, že traja je viac ako jeden. To, že si požičal sumu 800,- eur, za tým si stojí, ako aj za tým, že predmetná suma bola určená na uhradenie zálohy na byt v Dolnom Dubovom, avšak túto sumu poskytol z časti aj dcére žalobcu, nakoľko mala problémy v podnikaní a chcel jej pomôcť. Tiež sa nezakladá na pravde, že by prvú splátku v sume 100,- eur uhradil až v marci 2009, keďže v tom čase si ešte od žalobcu nepožičal, predpokladal, že ide o sumu, ktorú uhradila dcéra žalobcu ako prvú splátku za peniaze použité na opravu jej auta. Potom, ako mu bola poskytnutá pôžička od žalobcu na úhradu bytu v Dolnom Dubovom, postupne začal platiť žalobcovi sumu 100,- eur mesačne, vždy po výplate a celkovo mu takto uhradil sumu 400,- eur.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/170/2010 je zaplatenie sumy 1.200,- eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,- eur od 10.03.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 800,- eur od 30.04.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 327,86 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, lebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súd prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 68,83 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 61,41 eur a 1 x režijný paušál po 7,42 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., odvolací súd žalovanému uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania advokátke žalobcu.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.