Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Ps/9/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci spôsobilosti na právne úkony R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F. XX, U., zastúpeného Mestskou časťou Bratislava Ružinov, Mierová 21, Bratislava, na návrh Z. X., T. F. XX, U., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II takto

rozhodol:

Súd o b m e d z u j e spôsobilosť R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F. XX, U. na právne úkony tak, že nie je spôsobilý vykonávať právne úkony súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Ustanovuje Z. X., bytom T.Z. F. XX, U. za opatrovníčku R. X..

Opatrovníčka je oprávnená a povinná opatrovanca zastupovať pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II súd dňa 9.6.2010 žiadala navrhovateľka o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho syna R. X. a to v zdravotnej starostlivosti a v nakladaní s majetkom a finančnými prostriedkami do 33 eur . Svoj návrh odôvodnila tým, že jej syn sa lieči na psychiatrii.

Okresný súd Bratislava II súd ustanovil uznesením zo dňa 30.6.2010 č.k. R. X. opatrovníka v konaní- Mestskú časť Bratislava Ružinov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, výsluchom znalca, svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise.

Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou MUDr. Denisou Mészárosovou trpí R. X. chronickým typom duševného ochorenia, paranoidnou schizofréniou, ktorá negatívne ovplyvňuje jeho kognitívne funkcie, súdnosť, kritičnosť, podieľa sa aj na rozvrate osobnosti a komplexne narúša intergritu psychických funkcií vyšetrovaného a spôsobuje poruchy správania od bizarného až po hetereagresívne správanie, čím ohrozuje seba a svoje okolie. Jedná sa o trvalé psychické ochorenie. Znalkyňa navrhla

obmedziť spôsobilosť na právne úkony v nasledujúcich oblastiach v právnych úkonoch akými sú uzatváranie zmlúv, v jednostranných právnych úkonoch, napr. vyhláseniach, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, v nakladaní s finančnými prostriedkami vo výške presahujúcej 10,- eur týždenne, pri preberaní doporučených listových zásielok a reagovaní na tieto zásielky - napr. oznámenia, rozhodnutia alebo výzvy orgánov štátnej správy a samosprávy.

Znalkyňa pri výsluchu uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku. R. X. trpí deuševným ochorením. V čase relapsu ochorenia sú prítomné poruchy myslenia, vtedy nie je schopný vytvoriť si zdravý úsudok, nie je kritický, v tomto prípade je situácia ovplyvnená aj rodinným prostredím, celkovým vývojom menovaného. Nie každá paranoidná schizofrénia vyžaduje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony toto je ale iný prípad, nakoľko menovaný nie je dôsledný v liečbe, riadne nespolupracuje s ošetrujúcou lekárkou. Nepredpokladá, žeby bol úspešný na trhu práce, skôr sa obáva toho, že bude zneužitý. Pokiaľ by pravidelne chodil k lekárovi tak rozhodnutie o obmedzení by bolo možné zmeniť.

Navrhovateľka v priebehu konania menila svoj postoj. Zozačiatku uviedla, že netrvá na návrhu, že chce, aby všetko ostalo tak ako je, neskôr žiadala, aby bol syn obmedzený v spôsobilosti na právne úkony čo sa týka zdravotnej starostlivosti.

R. X. uviedol, že vie prečo je na pojednávaní, mama sa mu to snažila vysvetliť, potom pochopil, že sa mama bojí, aby ho niekto neoklamal. Navštevoval 4 SOU, naposledy to bolo v J., mal problémy so spolužiakmi. V priebehu konania navštevoval menovaný aj denný stacionár, o ktorom sa vyjadril, že tam nepatrí, boli tam ľudia v podstatne horšom stave ako on, väčšina starších . Pravidelne navštevuje svoju ošetrujúcu lekárku Dr. U., pravidelne užíva lieky. Čo sa týka hospodárenia uviedol, že má účet vedený v Poštovej banke, kam mu chodia peniaze ( invalidný dôchodok ), ktoré si tam chodí pravidelne vyberať. Ide o sumu 296,- eur. Keď si ju vyberie, ide do Tesca, kde nakúpi a zvyšok odkladá na určené miestodoma.

Ošetrujúca lekárka MUDr. Y. U. uviedla, že R. X. má v starostlivosti od 14.5.2010 s tým, že ju v ten deň vyhľadala jeho matka. 21.5.2010 sa prvýkrát stretla s p. X., v tom čase lieky neužíval. Svedkyňa ho vyšetrila, odporučila mu liečbu. Ďalšie kontroly nasledovali v 3- týždňových intervaloch. Pri kontrole dňa 2.12.2010 referoval p. X., že mal v škole problémy. V ten deň mu ošetrujúca lekárka zvýšila dávku liekov

a objednala ho na ďalšie kontroly na ktorých boli príznaky, že nie stav ešte nie je dostatočne kompenzovaný a zrejme to bolo v dôsledku toho, že menovaný neužíval doporučenú dávku. Odôvodňoval to tým, že mu dávka, ktorú užíva stačí. V tom čase mal verbálne agresívne prejavy, čo svedkyňa pripisovala poruchám myslenia a vnímania a paranoidne ich spracováva. Je šanca na zlepšenie ale záruka nie je žiadna. Sú pacienti, u ktorých sa stav zlepší a potom sú takí u ktorých sú stále výkyvy a nedosiahne sa remisia. Pokiaľ toto ochorenie vzniká v pubertálnom období, tak je tam horšia prognóza, ťažšie sa lieči.

Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava II uviedol, že sa prikláňa k znaleckému posudku, poukázal na tú skutočnosť, na ktorú upozornila aj znalkyňa a to na sociálne prostredie a jeho vplyv na toto ochorenie. V tejto súvislosti samozrejme vyvstáva aj problém opatrovníka, nakoľko má pochybnosti, žeby matka bola vhodným opatrovníkom. Navrhoval obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v časti zdravotnej starostlivosti ako aj pre nakladanie s majetkom a to vo výške 50.- eur mesačne. R.. X. je invalidný dôchodca a to práve z dôvodu jeho psychického ochorenia, aj znalkyňa uviedla, že by mal byť obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v oblasti nakladania s majetkom.

Opatrovník v konaní navrhoval obmedziť R. X. v spôsobilosti na právne úkony minimálne v časti zdravotnej starostlivosti.

Podľa čl. 1 Ústavného zákona 23/1991 zb. , ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd ako ústavný zákon, ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

Podľa čl. 1 Listiny základných práv a slobôd ( ďalej len „Listiny“ ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 5 Listiny každý má spôsobilosť na práva

Podľa čl. 4 ods. 2 Listiny medze základných práv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou upraviť iba zákonom.

Podľa čl. 4 ods. 4 Listiny pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.

Podľa čl. 10 ods.1 Listiny každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.

Podľa čl. 10 ods.2 Listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd

-4-

Podľa SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa SR každý má spôsobilosť na práva.

Podľa ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie.

Podľa trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.

Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, tj. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v .Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Pri riešení tejto otázky, súd vychádza zo skutkových zistení, urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania

Podľa platnej judikatúry ( R 3/1979) k významným úsekom činnosti súdov patrí rozhodovanie o pozbavení, obmedzení, prípadne vrátení spôsobilosti na právne úkony , ktoré hlboko zasahuje do právnej sféry občana. Jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné urobiť žiadne alebo niektoré právne úkony; je tiež potrebné dôsledne predchádzať tomu, aby spôsobilosť k právnym úkonom nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné, a aby sa tým nadbytočne nesťažovala životná situácia uvedených osôb. Obmedzenie k spôsobilosti na právne úkony (rovnako ako pozbavenie spôsobilosti na právne úkony) je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať alebo jeho následky posúdiť. Súdy pri určení rozsahu obmedzenia musia preto prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácii občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Pri formulácii výroku rozsudku určujúceho rozsah obmedzenia spôsobilosti k právnym úkonom je potrebné mať na zreteli, že ide o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy občana. Niekedy sa súdy chybne uspokojujú len s posudkom znalca ako jediným dôkazom a v niektorých prípadoch preberajú znalecký posudok nekriticky a neoverujú si jeho výsledky inými dôkazmi a to ani vtedy, keď o správnosti znaleckého posudku môžu byť pochybnosti. V tomto konaní je dôkaz znalcom síce veľmi závažným dôkazom, nie však jediným dôkazom, ktorý by mohol

nahradiť nedostatky v skutkových zisteniach. Súd je povinný zabezpečiť úplné a spoľahlivé zistenie o osobných pomeroch vyšetrovanej osoby, pričom nedostatok takých skutkových zistení nemožno nahradiť posudkom znalcov - psychiatrov. Zvlášť je nutné zdôrazniť požiadavku zistenia údajov o tom, ako sa vyšetrovaný správa v každodennom živote, ako sa stará o potreby svoje a svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa prípadne prejavuje na svojom pracovisku, ako sa správa v rôznych životných situáciách. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkonu nemožno len prijať závery znaleckého posudku, v ktorých sa uvádza , že vyšetrovaný môže hospodáriť s peňažnými čiastkami do určitej výšky. I tu ide o právne úkony nakladania s majetkom; zmluvami sú i úkony, pri ktorých ide o obstarávanie každodenných osobných potrieb občana, ako napr. nákupy potravín a iných vecí denní potreby, opravy a úpravy vecí, uspokojovanie bežných kultúrnych a spoločenských potrieb apod. Nemožno teda vychádzať z nesprávneho záveru, že ide o konanie, na ktoré sa obmedzenie spôsobilosti nevzťahuje. Pri formulácii výroku rozsudku určujúceho rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je potrebné mať na zreteli, že ide o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy občana. Pokiaľ to nie je nutné, nemá mu preto byť výrokom rozsudku zabránené v tom, aby si mohol obstarať bežné záležitosti, ako napr. platiť úhradu za užívanie bytu, poplatok za plyn, elektrinu, používať hromadných dopravných prostriedkov a platiť cestovné , kupovať veci bežnej osobnej potreby (ako napr. jedlo, bežné ošatenie, obuv, čistiace prostriedky ), objednať si bežnú opravu alebo o úpravu vecí apod.

V príbuzných právnych systémoch (Česká republika) dospela súdna prax k názoru ( nález č.4 ÚS 412/04), že obmedzenie k spôsobilosti na právne úkony je vždy závažným zásahom do osobnostnej integrity obmedzovaného. Taký zásah je potrebné skúmať z hľadiska potenciálnych zásahov do základných práv obmedzovaného, garantovaných predovšetkým článkom 5 a článkom 10 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd. Pretože tieto práva Listina základných práv a slobôd garantuje ako tzv. základné práva absolútne, možno k ich obmedzeniu prikročiť len za účelom ochrany základných práv iných osôb alebo za účelom ochrany verejného záujmu“.

Podľa Ústavného súdu Českej republiky , zo dňa 18.08.2009 pri súdnom rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti k právnym úkonom bude vždy treba dôsledne dbať na to, aby neboli obmedzované vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné k ochrane základných práv tretích osôb

a iných ústavne chránených statkov, v ktorých prospech majú byť základné práva obmedzovaného zmenšené, pričom ako krajnú medzu (ku ktorej ale nie vždy je z hľadiska princípu proporcionality možné dospieť) je potrebné rešpektovať hranicu stanovenú čl. 4 odst. 4 Listiny. Z tohoto pohľadu je tiež ústavne značne problematický inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ktorý je evidentným reliktom starého režimu. (Je iste vypovedajúce, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, resp. pozbavenie svojprávnosti , nepoznajú právne poriadky západných susedných štátov Rakúska a Nemecka, a od 1. 1. 2009 zmizol tento inštitút i z francúzskeho code civil). Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševní poruchou totiž ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jej spôsobilosti k právnym úkonom, resp. vyjadrené jazykom základných práv - k obmedzeniu jej základných práv (práva na právnu osobnosť a na ľudskou dôstojnosť), ale musí byť vždy konkrétne uvedené, koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom (zachovanie právnej osobnosti) osoby obmedzovanej, a ďalej je potrebné odôvodniť, prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. V prípadoch rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na

právne úkony je súd povinný identifikovať v konkrétnom prípade sa uplatňujúce konkurujúce právo či statok alebo záujem chránený ústavným poriadkom, kvôli nemu má dôjsť k obmedzeniu základných práv osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. V súvislosti s touto požiadavkou je súd povinný zaistiť úplné a spoľahlivé zistenia o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará o potreby svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa prípadne prejavuje na svojom pracovisku a pod. Znalecký posudok je v takomto konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahradzovať nedostatok skutkových zistení. Prednovembrové súdnictvo malo za to, že zbavenie či obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom je opatrením, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy v spôsobilosti obmedzovaného ( zo dňa 18. 11. 1977, R 3/79). V súčasnom právnom prostredí, utváranom českým ústavným poriadkom, je potrebné tuto ideu (ktorá vtedy vychádzala z dosiahnutej totožnosti záujmu jednotlivca, celé spoločnosti a štátu tak, ako túto záujmovú jednotu presumovala ČSSR z roku 1960, demonštrujúc skrz ňu dosiahnutie socializmu) modifikovať jednak oddelením záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu (ako je bežné v ústavnoprávnej teórii demokratických liberálnych štátov), a ďalej vychádzať z myšlienky prednosti v zásade slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie byť zo strany štátu znemožňované realizovať svoju predstavu o šťastí vnucovaním ochrany štátu tam, kde si jednotlivec, príp. za pomoci rodiny, dokáže pomôcť sám. V závere nálezu je uvedené, že v tejto súvislosti nemožno neuviesť alarmujúcu štatistiku o počte osôb zbavených nebo obmedzených v spôsobilosti na právne úkony. Z týchto čísel možno vyvodiť jasný záver o rozhodovacej praxi všeobecných súdov. Je zjavné, že všeobecné súdy príliš často pristupujú k ústavne problematickému zbaveniu spôsobilosti na právne úkony. Ústavný súd preto nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia vyzýva všeobecné súdy, a hlavne Najvyšší súd, ktorého jednou z hlavných funkcií je zjednocovanie judikatúry ústavne konformným spôsobom, aby v rámci konaní pred ním prebiehajúcich zvrátil neblahý, z prednovembrového obdobia pochádzajúci a ďalej pretrvávajúci trend, a tak zabezpečil súdny rešpekt k základným právam a slobodám jednotlivých osôb.

Podľa čl. 8 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti , verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“

Podľa v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Podľa súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia t.j. obmedzil R. X. v spôsobilosti na

právne úkony tak, že nie je spôsobilý rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti. Súd vychádzal pri svojom rozhodovaní hlavne z výpovedí navrhovateľky a ošetrujúcej lekárky, ktorá sa vyjadrila, že R. X. je k svojmu ochoreniu nekriticky. I keď zazneli námietky ohľadne vhodnosti opatrovníctva matky, súd je toho názoru, že ako osoba žijúca s menovaným v jednej domácnosti je pre zabezpečenie dodržiavania liečby a intervencie v prípade jej nedodržiavania , najvhodnejšou osobou vzhľadom na existujúce možností. Súd sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku, ktorý je len jedným z dôkazov v tomto konaní , nie však jediným dôkazom, ktorý by mohol nahradiť nedostatky v skutkových zisteniach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že R. X. je schopný pochopiť význam právnych úkonov, na ktoré ho v znaleckom posudku navrhovala obmedziť znalkyňa a následne sa k tomu pripojil aj zástupca okresnej prokuratúry. R. X. je majiteľom účtu, vyberá z neho finančné prostriedky, nakupuje, cestuje MHD v Bratislave, aj mimo Bratislavy za svojim otcom a starou mamou, teda vykonáva právne úkony. Znalkyňou navrhované obmedzenie na právne úkony v nakladaní s finančnými prostriedkami vo výške presahujúcej 10,- eur týždenne je neurčité, naviac by takéto obmedzenie znemožnilo R.. X. uskutočniť bežný potravinový nákup, ak by túto konštrukciu súd dotiahol ad absurdum tak R. X. by si týždenne mohol kúpiť najviac jeden lístok do kina a jeden hamburger vo fastfoode, resp. každý právny úkon nad tento rámec by bol neplatný. Rovnako za neurčité a neopodstatnené je možné požadovať obmedzenie v prijímaní doporučených zásielok. V konaní nebolo preukázané, že R. X. nie je schopný pochopiť význam oznámenia, rozhodnutia alebo výzvy štátneho orgánu, resp. že ho nie je schopný pochopiť v rozsahu ako bežný občan, pričom R. X. môžu byť zasielané doporučene aj osobné listy, ktoré by taktiež v prípade obmedzenia navrhnutého znalkyňou nemohol menovaný prijímať. Súd pripúšťa, že správanie R. X. možno nie je v súlade s väčšinovými predstavami a v istých momentoch môže pôsobiť bizarne ( napr. účasť v rôznych televíznych show ), to však ešte neznamená, že svojim konaním R. X. ohrozuje spoločnosť a doposiaľ nebolo preukázané ani to, že by si svojim konaním mohol privodiť materiálne škody. Súd je toho názoru, že R. X. má právo si realizovať svoju predstavu života a štát by mu nemal to tejto jeho voľby zasahovať neprimeraným spôsobom.

O trovách znaleckého dokazovania súd rozhodol podľa § 191 ods. 1 a nepriznal štátu právo na náhradu trov konania.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.