Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-10-2011.pdf
PDF · 110.09 KB
No categories available
11Cb/10/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: D., kancelária: K. správca úpadcu: E. proti odporcovi: N. zastúpený JUDr. Anettou Klestincovou, advokátkou, Mesačná 5, 821 02 Bratislava, o zaplatenie 11.338,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania vo výške 47,74 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 680,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.158,08 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 12.01.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 11.338,61 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1K/18/2009 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu SOIC, s.r.o., Dolný Kubín, pričom za správcu úpadcu bol ustanovený navrhovateľ. Navrhovateľ pri výkone svojej činnosti zistil, že odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 11.338,61 Eur z titulu neuhradenej odplaty za stavebné práce podľa faktúry č. 600146. Okrem istiny navrhovateľ požaduje tiež zaplatenie úroku z omeškania. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. V tomto uviedol, že navrhovateľ ako dôkaz o ním tvrdených skutočnostiach predložil len knihu neuhradených faktúr. Navrhovateľ nepredložil dôkazy o tom, že predmetná faktúra vôbec existuje, ani dôkazy o tom, že úpadcom boli vykonané pre odporcu stavebné práce, ani dôkaz o tom, že si odporca tieto práce objednal. Súd postupoval v rozpore s §-om 42 OSP, nakoľko faxové podanie navrhovateľa bolo podľa pečiatky doplnené až 5 dní po jeho podaní. Podanie urobené telefaxom pritom treba doplniť najneskôr do 3 dní predložením jeho originálu. Táto trojdňová lehota je lehotou hmotno-právnou a najneskôr posledný deň lehoty tak musí byť podanie na súde. Čo sa týka navrhovateľom uvádzanej faktúry, túto odporca neeviduje, faktúru neakceptoval a neuznal. Takúto vymyslenú faktúru si úpadca započítal voči pohľadávkam odporcu. Úpadca sa vymyslenými pohľadávkami snažil svoje záväzky umelo znižovať. Podľa splatnosti tejto údajnej faktúry ku dňu 14.01.2007 bolo potrebné podať návrh na jej vymáhanie v 4-ročnej lehote, ktorá márne uplynula dňom 14.01.2011, inak sa pohľadávka úpadcu premlčala. Vzhľadom na námietky odporcu ohľadom doručovania návrhu zo strany navrhovateľa, táto pohľadávka na súde nebola uplatnená.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že predmetnú faktúru, prípadne ďalšie doklady nepredložil z dôvodu, že tieto nemal k dispozícii. Navrhovateľ ako správca viackrát vyzýval úpadcu na poskytnutie súčinnosti, pričom úpadca samotné faktúry, ani podklady k ním navrhovateľovi neodovzdal. Preto
navrhovateľ vo veci žiada vypočuť konateľa úpadcu B.. V., ktorý má k dispozícii aj predmetnú faktúru. Čo sa týka námietky ohľadom nedodržania lehoty podľa §-u 42 OSP, tam uvedená lehota je stanovená procesným predpisom, a preto sa jedná o procesnú lehotu. V tomto prípade tak stačí, ak podanie v zákonom stanovenej trojdňovej lehote bolo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Navrhovateľ v trojdňovej lehote po podaní návrhu telefaxom podal originál žaloby na poštovú prepravu. Trojdňová lehota počítaná od 12.01.2011 uplynula dňa 15.01.2011, čo bola sobota. V súlade s počítaním času podľa §-u 122 Občianskeho zákonníka, ako aj §-u 57 OSP, bol posledným dňom lehoty pondelok 17.01.2011, keby bolo podanie navrhovateľa konajúcemu súdu doručené v origináli. Námietka premlčania odporcu tak nie je dôvodná.
Podľa §-u 42 ods. 1 OSP - podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa §-u 57 ods. 3 OSP - lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Odporca v konaní namietal, že navrhovateľ porušil ustanovenie §-u 42 ods. 1 OSP tým, že v zákonom stanovenej lehote nedoručil konajúcemu súdu návrh na začatie konania. V tomto prípade navrhovateľ návrh na začatie konania doručil súdu faxovým podaním dňa 12.01.2011. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia bol potom povinný v lehote 3 dní takéto podanie doplniť predložením jeho originálu. Podľa predloženej obálky listovej zásielky adresovanej konajúcemu súdu, navrhovateľ návrh na začatie konania podal na poštovú prepravu na pošte v Bratislave dňa 12.01.2011, teda v ten istý deň, ako bol návrh odoslaný telefaxom. Lehota ustanovená v §-e 42 OSP je lehotou upravenou procesno- právnym predpisom, ktorý sám vo svojich ďalších ustanoveniach obsahuje bližšiu úpravu počítania lehôt. Občiansky súdny poriadok v citovanom ustanovení §-u 57 ods. 3 uvádza, že lehota je zachovaná aj v prípade, ak sa podanie v posledný deň lehoty urobí na súde, alebo odovzdá orgánu, ktorý ho má povinnosť doručiť. V tomto prípade navrhovateľ v rámci zákonom stanovenej trojdňovej lehoty odovzdal podanie obsahujúce návrh na začatie konania na poštovú prepravu, čím bola lehota podľa §-u 42 ods. 1 OSP zachovaná. Námietka odporcu tak v tomto smere nie je dôvodná a návrh na začatie konania bol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom podaný dňa 12.01.2011.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov a právnej zástupkyne odporcu, vypočutím svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, faktúry, dodacích listov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Podľa knihy neuhradených faktúr eviduje úpadca voči navrhovateľovi neuhradenú faktúru pod číslom 600146.
Faktúrou č. 600146 úpadca SOIC, s.r.o., Dolný Kubín fakturoval odporcovi sumu 341.587,- Sk. Predmetom fakturácie je dodávka tovaru označeného ako jadrová omietka, jemná štuková omietka a BAU omietka. Faktúra bola splatná dňa 13.01.2007. Po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje fakturovaná suma 11.338,61 Eur.
Objednávkou zo dňa 09.11.2006 si úpadca u navrhovateľa objednal omietacie práce strojné, vnútorná a vonkajšia omietka s materiálom. V objednávke je uvedená poznámka, že z celkovej ceny bude odrátaný materiál po vzájomnej dohode.
Podľa predložených faktúr fakturoval navrhovateľ úpadcovi vnútorné a vonkajšie omietky.
Právna zástupkyňa odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2011 uviedla, že navrhovateľom predložená faktúra nie je dôkazom, že materiál bol úpadcom odovzdaný odporcovi, a že bol odporcom použitý na stavbe. Materiál fakturovaný úpadcom sa používa na zhotovenie trojvrstvových omietok, ktoré sa nanášajú ručne. Odporca a jeho pracovníci ručné omietky vôbec nerealizujú. Aj na objednávke si úpadca objednal strojné omietky spolu s materiálom. Poznámka uvedená na objednávke, nie je dôkazom, že odporca akceptoval akýsi pokus o odrátanie materiálu zo strany úpadcu. Táto poznámka je neurčitá a nejasná a jedná sa o neplatný úkon. Medzi účastníkmi nikdy nebola uzatvorená platná písomná alebo ústna dohoda o použití materiálu úpadcu na zhotovenie diela odporcom, a tento materiál
na zhotovenie diela ani nebol použitý. Odporca vo svojich faktúrach fakturoval úpadcovi zhotovenie prác a tiež materiál, ktorý na omietky zabezpečil. Odporca namieta dôveryhodnosť svedka B.. V., nakoľko sa jedná o osobu, ktorá je spoločníkom a konateľom úpadcu, a je priamo zodpovedný za pravdivosť predložených dokladov. Svedok je tak sám osobne aj trestne zainteresovaný na výsledku sporu a nemôže vo veci vystupovať nezaujato a vierohodne. Preto odporca žiada návrh navrhovateľa zamietnuť. V prípade, ak by obrana odporcu zlyhala a v konaní by nebolo preukázané, že materiál odporcovi nebol dodaný, odporca in eventum uplatňuje voči úpadcovi pohľadávku na započítanie, a teda vznáša kompenzačnú námietku. Odporca voči úpadcovi eviduje pohľadávku z faktúry č. 2006160 v sume 450.567,-Sk. Pohľadávka vznikla odporcovi pred vyhlásením konkurzu a túto pohľadávku odporca do konkurzného konania riadne prihlásil, pričom pohľadávka bola správcom uznaná. Podľa §-u 54 Zákona č. 7/2005 Z. z., je tak možné predkonkurzné nároky započítať proti iným pohľadávkam úpadcu.
Podľa odporcom predložených faktúr, nakupoval odporca od spoločnosti DYNAMIK TRADING, s.r.o., Nitra v mesiaci november a december 2006 omietku baumit.
Navrhovateľ na pojednávaní na návrhu trval. Predmetom fakturácie je dodávka materiálu. Pôvodne navrhovateľ uvádzal, že sa jedná o faktúru za stavebné práce. Až v priebehu času bolo zistené, že v tomto prípade sa nejednalo o práce, ale o dodávku materiálu.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že medzi úpadcom a odporcom existoval jeden právny vzťah na základe objednávky zo dňa 09.11.2006. Na základe tohto vzťahu odporca vystavil na úpadcu 3 faktúry, ktoré úpadca neuhradil. Právo na zaplatenie uplatnil odporca na súde ešte v roku 2007. V tomto konaní úpadca neuplatnil žiadny úrok súvisiaci s pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto konania, a takúto pohľadávku nenamietal a ani ju nezapočítal. Úpadca nepodal ani samostatnú žalobu, ktorou by u odporcu uplatňoval nárok na jej zaplatenie. Predmetom objednávky úpadcu pritom bolo nielen vykonanie prác, ale aj dodanie materiálu. Neexistuje tak dôvod, aby úpadca dodával odporcovi nejaký materiál, ktorý by následne mal byť predmetom jeho fakturácie. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ dodával odporcovi materiál. Preto odporca žiada návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že žiadny materiál, ktorý je predmetom faktúry uplatnenej úpadcom, nebol odporcovi zo strany úpadcu dodaný. Podľa faktúr, ktoré odporca predložil, predmetom jeho záväzku bola jednovrstvová strojová omietka a nejednalo sa teda o žiadnu omietku, akú mal úpadca fakturovať vo faktúre. Nedošlo ani k žiadnej dohode o odpočítaní ceny materiálu tak, ako je takáto možnosť uvedená v objednávke. Odporca na stavbe nepoužíval stroje úpadcu, ale používal stroje vlastné. Materiál, ktorý bol predmetom fakturácie úpadcu, odporca na stavbe nepoužíval. Odporca na stavbe robil len vonkajšie a vnútorné jednovrstvové omietky, nerobil teda žiadne trojvrstvové, ani iné omietky. Konateľ odporcu nebol prítomný pri žiadnej dohode, o ktorej sa vyjadroval svedok V., kde by malo byť dohodnuté, že sa bude používať materiál od úpadcu. Odporca si doviezol svoj materiál hneď na začiatku, kedy doviezol kamión vrecovaného materiálu.
Svedok B.. K. V., konateľ úpadcu SOIC, s.r.o., uviedol, že odporca pre úpadcu pracoval na stavbe paroplynového cyklu v Leviciach. S odporcom mali na stavbe dohodu, že najprv použije materiál, ktorý mal úpadca nakúpený, a až následne odporca nakupoval svoj materiál. Súviselo to s tým, že úpadca nakúpil materiál a nestíhal robiť omietky, a preto oslovil odporcu. Odporcovi teda dodali tie omietky, ktoré už na stavbe mali kúpené. Dodávku omietok fakturovali faktúrou č. 600146. K faktúre bol pravdepodobne aj dodací list. Tento tovar na stavbe za úpadcu pravdepodobne odovzdávali majstri. Za odporcu asi tovar preberali parťáci, ktorí boli na stavbe. Nepamätá si na súdny spor s odporcom. Nevie, prečo nedošlo k započítaniu pohľadávok. K faktúre bol zrejme vystavený dodací list, na základe ktorého účtovníčka pani G. faktúru vystavila. Po oboznámení sa s objednávkou, svedok uviedol, že v mene úpadcu túto objednávku vystavil B.. E. a je v nej zachytená dohoda, že sa najprv použije materiál úpadcu. Pri dohode o použití materiálu úpadcu bol okrem svedka prítomný B.. E. a konateľ odporcu pán L.. Materiál na dvoj a trojvrstvovú omietku sa v strojoch určených na nanášanie strojovej jednovrstvovej omietky použiť nedá. Omietka, ktorá je predmetom fakturácie, sa mieša v miešačkách a následne sa nanáša ručne. Materiál, ktorý úpadca dodal odporcovi, následne odporca spracoval na strojoch úpadcu a na jeho miešačkách. Potom, ako sa tento materiál spotreboval, odporca si zabezpečil vlastné stroje a vlastný materiál. Svedok potvrdil, že z materiálu dodaného odporcovi sa na stavbe realizovali omietky.
Svedok B.. G. E., ktorý pre úpadcu SOIC pracoval ako stavbyvedúci, uviedol, že o vzťahoch k odporcovi nemá žiadne vedomosti. Potvrdil, že objednávka je písaná jeho rukou a objednávku aj podpísal. Na okolnosti ohľadom materiálu, ktorý má byť odrátaný, si nespomína. K faktúram sa vyjadriť nevie. Dodávky materiálu na stavbe sa nezúčastňoval a nevie sa vyjadriť k tomu, či v tomto prípade boli omietky nakúpené dopredu. Keď do objednávky napísal, že objednáva práce aj s materiálom, zrejme mal na mysli to, že objednáva práce vrátane dodávky materiálu. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo je tam uvedená ďalšia poznámka ohľadom odpočtu materiálu. Pri dohode konateľov ohľadom takéhoto spôsobu realizácie omietok prítomný nebol. Pri odovzdávaní materiálu odporcovi nebol prítomný, ani nevie, či sa takým spôsobom materiál odovzdával. Ak sa materiál odovzdával, zvyčajne sa podpisoval dodací list.
Svedok B.. D. T., ktorý pracoval pre úpadcu, uviedol, že na stavbe bol majstrom, pričom stavbyvedúcim bol pán E.. Odporcu ani jeho konateľa nepozná. Vonkajšie omietky na danej stavbe sa robili strojovo. K vnútorným omietkam sa vyjadriť nevie. Omietky na stavbe mal na starosti pán T..
Svedok B.. B. C., ktorý ako stavbyvedúci pracoval pre odporcu, uviedol, že na danej stavbe odporca realizoval vnútorné a vonkajšie omietky pre spoločnosť SOIC. Objednávku na dané práce nevidel. Omietky na stavbe realizovali strojovou technológiou, pričom pre nich na stavbe pracovali dve partie, a to partia pána G. a partia pána Š.. Títo nanášali omietky výlučne strojovou technológiou. Materiál si odporca objednával a mal na to osobitného pracovníka. Na danú stavbu brali materiál zo stavebnín v Nitre. Nikto iný im na stavbu materiál nedodával a žiadny materiál nebrali priamo zo stavby. Za spoločnosť SOIC komunikovali s pánom E.. S pánom T., ani s pánom T. v kontakte neboli. Určite môže potvrdiť, že používali materiál objednaný odporcom, a nie materiál od SOIC. Materiál od dodávateľa preberal pán G.. Nebol prítomný pri rokovaniach, kde by sa malo riešiť použitie materiálu od spoločnosti SOIC. Na danej stavbe určite používali len svoj materiál. Pri začiatku vykonávania prác nebol na stavbe žiaden materiál, ktorý by mohli použiť. Spolu s partiami čakali približne do štvrtej, kým na kamióne doviezli ich vrecovaný materiál. Na stavbe používali výlučne stroje patriace odporcovi. Živnostníci, ktorí pre nich pracovali, mali tieto stroje zapožičané. Žiadne stroje od SOIC nepoužívali.
Svedok C. G., ktorý pracoval pre odporcu uviedol, že omietky robia výlučne strojovo. Materiál dodávala spoločnosť DKB STAV a vozili ho na kamiónoch vrecovaný na paletách. Ohľadom dodávok omietok podpisoval aj dodacie listy. Žiadny materiál od iného dodávateľa nepoužívali. Všetok materiál dodával DKB STAV. Materiál sa objednával tak, že to telefonicky nahlásil stavbyvedúcemu pánovi C., ktorý zabezpečoval materiál cez DKB STAV. Všetok materiál, ktorý na stavbe použili, bol určite od DKB STAV- u. Keď na stavbu prišli, žiaden materiál tam nebol k dispozícii a museli čakať na dodávku. Stroje, ktoré používali, boli zapožičané od odporcu. Na danej stavbe ručné omietky nerobili. Ručné omietky nerobia ani inde, pretože ich nevedia robiť.
Navrhovateľ v konaní žiadal vypočuť svedka T.. V priebehu súdneho konania však navrhovateľ neoznámil bližšie osobné údaje tohto svedka, teda jeho krstné meno, dátum narodenia, ani adresu. Za účelom zistenia týchto údajov bol zo strany súdu opakovane vyzývaný B.. V. ako konateľ úpadcu, aby tieto údaje oznámil. Zásielka s touto výzvou však od uvedeného adresáta bola vrátená ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote a súdu sa túto zásielku adresátovi nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície. Vzhľadom k tomu nebolo možné v konaní vykonať navrhovateľom požadovaný výsluch svedka T.. Podľa §-u 409 ods. 1 Obchodného zákonníka - kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa §-u 411 - predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa §-u 120 ods. 1 OSP - účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa §-u 153 ods. 1 OSP - súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je uplatnenie nároku na zaplatenie fakturovanej kúpnej ceny dodaného materiálu podľa vyššie uvedenej faktúry úpadcu. Odporca sa v konaní bráni tým, že mu tento materiál nikdy nebol dodaný. Okrem toho odporca namietal premlčanie tohto nároku a pre prípad, že by súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný, uplatnil tiež eventuálnu námietku započítania.
Čo sa týka námietky premlčania, táto bola konajúcim súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Predmetná faktúra bola splatná dňa 13.01.2007. Podľa §-u 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčania doba 4 roky. Podľa §-u 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka posledný deň tejto 4-ročnej lehoty pripadol na deň 13.01.2011. Keďže navrhovateľ návrh na začatie súdneho konania podal dňa 12.01.2011, bol návrh podaný pred uplynutím premlčacej doby a podľa §-u 402 Obchodného zákonníka podaním návrhu premlčacia doba prestala plynúť. Námietka premlčania vznesená odporcom tak nie je dôvodná.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že úpadca vystavil faktúru č. 600146, ktorou fakturoval odporcovi dodávku materiálu - omietky. Podľa vyjadrenia konateľa úpadcu vypočutého ako svedka, sa malo jednať o dodávku materiálu na stavbe paroplynového cyklu v Leviciach, pričom táto dodávka mala byť uskutočnená na základe objednávky s tým, že úpadca dodal odporcovi materiál, ktorý zabezpečil na stavbu a následne ho nepoužil. Odporca sa bránil tým, že tento materiál nikdy zo strany úpadcu neprevzal a na stavbe používal výlučne materiál vlastný.
Právnym základom vzťahu medzi úpadcom a odporcom na danej stavbe bola písomne vystavená objednávka, ktorou úpadca u odporcu objednal vykonanie prác na realizácii omietok. Podľa názoru súdu a tiež podľa vyjadrenia svedka E., z tejto objednávky vyplýva, že materiál na danú stavbu mal dodávať predovšetkým samotný realizátor prác, teda odporca. Na objednávke je však zároveň uvedená poznámka, podľa ktorej z celkovej ceny má byť odrátaný materiál po vzájomnej dohode. Z tejto poznámky potom navrhovateľ a konateľ úpadcu odvodzovali záver, že na základe takejto dohody dodal úpadca odporcovi materiál, ktorý následne vyfakturoval predmetnou faktúrou. Z ďalších vykonaných dôkazov však takáto skutočnosť potvrdená nebola.
Treba predovšetkým poukázať na fakt, že jedinou osobou, ktorá potvrdila takúto dodávku materiálu, bol konateľ úpadcu. V tomto smere sa súd stotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne odporcu, ktorá uviedla, že táto osoba vzhľadom k tomu, že je osobne zainteresovaná na tomto konaní, je osobou nevierohodnou. Konateľ úpadcu v rámci konkurzného konania potvrdzuje pravdivosť a úplnosť ním tvrdených údajov, a teda je zodpovedný aj za pravdivosť údajov ohľadom predmetnej pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v tomto konaní. Konateľ úpadcu je tak osobne zainteresovaný na výsledku tohto sporu. Okrem toho ďalšie svedecké výpovede tvrdenia B.. V. nepotvrdili. B.. V. okrem iného uviedol, že pri dohode s konateľom odporcu o použití materiálu úpadcu mal byť prítomný B.. E.. Tento však na pojednávaní výslovne uviedol, že pri žiadnej takejto dohode prítomný nebol. Tvrdenia B.. V. sú ďalej spochybňované ďalšími svedeckými výpoveďami. Všetky osoby, ktoré boli vypočuté na pojednávaní ako pracovníci odporcu, uviedli, že na danej stavbe realizoval odporca omietky výlučne strojovou technológiou a žiadne omietky nerealizoval ručne. Materiál, ktorý podľa predmetnej faktúry mal odporca prevziať od úpadcu, bol pritom materiálom, ktorý bol určený výlučne na ručné nanášanie omietok. Svedkovia popreli tiež tvrdenie B.. V., že na danej stavbe mali pracovníci odporcu používať stroje úpadcu s tým, že stroje, ktoré používali, mali zapožičané výlučne od odporcu. Tvrdeniu B.. V. o tom, že najprv sa použili omietky, ktoré zabezpečil úpadca, nezodpovedá tiež vyjadrenie svedkov G. a C., ktorí uviedli, že pri začiatku vykonávania prác museli čakať, kým materiál objednaný odporcom nebol na danú stavbu dovezený. Z tohto zhodného tvrdenia svedkov tak vyplýva, že na začiatku vykonávania prác na danej stavbe nebol k dispozícii žiaden materiál, ktorý by odporca mohol na omietky použiť. B.. V. v rámci svojej výpovede uviedol, že predpokladá, že ohľadom danej dodávky bol podpísaný dodací list. Zo strany navrhovateľa však žiaden takýto dodací list predložený nebol. V súvislosti s objednávkou, ktorú vystavil úpadca, treba poukázať aj na jej presné znenie, ktoré viaže prípadné odpočítanie dodávky materiálu na vzájomnú dohodu účastníkov. Žiadna takáto dohoda však preukázaná nebola.
Na základe uvedených skutočností potom súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by úpadca dodal navrhovateľovi materiál, ktorý následne fakturoval predloženou faktúrou. Z vykonaných dôkazov nevyplýva ani to, že by medzi účastníkmi vôbec došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol záväzok úpadcu dodať odporcovi materiál, ktorý by následne odporca použil na danej stavbe. Medzi účastníkmi tak nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a odporcovi nevznikla
povinnosť zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu podľa faktúry úpadcu č. 600146. Súd preto dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu skutkovo a právne nedôvodný.
Vzhľadom na tento záver sa už súd v konaní nezaoberal započítacou námietkou odporcu, ktorú odporca v konaní uplatňoval len pre prípad, že súd dospeje k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom.
Na základe uvedených skutočností potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Keďže odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi fakturovanú kúpnu cenu dodaného tovaru, nemohol sa odporca dostať ani do omeškania s jeho zaplatením, a preto navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo ani na zaplatenie požadovaného úroku z omeškania.
Podľa §-u 148 ods. 1 OSP - štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V priebehu súdneho konania štátu vznikli trovy spojené s vyplatením svedočného vo výške 47,74 Eur. V konaní bol pritom v celom rozsahu neúspešný navrhovateľ. Na strane navrhovateľa pritom nebolo zistené naplnenie predpokladov pre priznanie oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky podľa ustanovenia §-u 138 ods. 1 OSP a súd v priebehu konania ani navrhovateľovi žiadne oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Navrhovateľ ako správca je síce osobne oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky podľa Zákona o súdnych poplatkoch, ustanovenie §-u 148 ods. 1 OSP však zníženie rozsahu povinnosti nahradiť trovy štátu alebo neuloženie takejto povinnosti účastníkovi viaže na naplnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto predpoklady sú pritom stanovené v §-e 138 ods. 1 OSP a nemožno ich zamieňať s osobným oslobodením od povinnosti platiť súdne poplatky. Skutočnosť, že konanie, v ktorom štát platil náklady, je od súdnych poplatkov oslobodené, alebo že je účastník zo zákona od platenia súdnych poplatkov oslobodený, nemajú na rozhodovanie o náhrade trov konania žiadny vplyv. Preto súd navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť nahradiť vzniknuté trovy Slovenskej republike na účet konajúceho súdu.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému odporcovi právo na ich náhradu. Na strane odporcu vznikli trovy spojené so zaplatením súdneho poplatku vo výške 680,- Eur. V rámci vyúčtovania trov konania právna zástupkyňa uplatnila aj trovy odporcu spojené s jeho cestovnými výdavkami na cestu na pojednávanie osobným motorovým vozidlom. Podľa ustanovenia §-u 73 ods. 2 Spravovacieho poriadku však osobe zúčastnenej na konaní patrí náhrada cestovných výdavkov len vo výške zodpovedajúcej ceste hromadným dopravným prostriedkom. Okrem toho je súd toho názoru, že v tomto prípade sa jedná zo strany odporcu o neúčelne vynaložené trovy, nakoľko na pojednávanie osobným motorovým vozidlom z toho istého smeru jazdy cestovala aj právna zástupkyňa odporcu, ktorej náhrada cestovných výdavkov je zo strany súdu priznaná v celom rozsahu. Preto súd odporcovi náhradu cestovných výdavkov nepriznal a trovy konania vyčíslil len vo výške zaplateného súdneho poplatku 680,- Eur. Právnej zástupkyni odporcu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, podanie odporu, ďalšia porada s klientom, písomné vyjadrenie vo veci a 3-krát účasť na pojednávaní) vo výške 6 x 353,54 Eur a 1 x 235,69 Eur (2/3 odmeny za poradu s klientom) + režijný paušál 6 x 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur, spolu 2.409,02 Eur. Právna zástupkyňa odporcu žiadala priznať odmenu tiež za úkon označený ako Vyčíslenie trov konania. Vyčíslenie trov konania však v zmysle advokátskej tarify nie je samostatným úkonom právnej služby, a preto za takýto úkon odmena nepatrí. Ďalej právnej zástupkyni odporcu súd priznal náhradu cestovných výdavkov za 2 cesty z Bratislavy do Trenčína a späť v súvislosti s prevzatím a prípravou zastúpenia a ďalšou poradou s klientom za 2 cesty v dĺžke 2 x 248 km. Ďalej bola priznaná náhrada cestovných výdavkov za 3 cesty na pojednávania z Bratislavy do Žiliny a späť za spolu 3 x 384 km. Pri paušálnej náhrade 0,183 Eur za 1 km tak výška tejto paušálnej náhrady zodpovedá 301,58 Eur. Za spotrebované pohonné hmoty podľa predložených dokladov o cene týchto pohonných hmôt a spotrebe použitých motorových vozidiel patrí za uvedené cesty právnej zástupkyni odporcu náhrada vo výške 130,14 Eur. Ďalej za tieto cesty patrí náhrada za stratu času za cestu z Bratislavy do Trenčína v rozsahu 6 polhodín a za cestu z Bratislavy do Žiliny v rozsahu 8 polhodín, pričom za cesty v roku 2011 patrí táto náhrada vo výške 12,35 Eur za 1 polhodinu a v roku 2012 vo výške 12,71 Eur za 1 polhodinu. Spolu náhrada za stratu času predstavuje 447,48 Eur. Celkovo tak trovy právneho zastúpenia súd ustálil sumou 3.158,08 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.