Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-87-2011.pdf
PDF · 120.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľky: E. R., X.. X.X.XXXX, V. L. Y., N.. L. XXXX/X, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, E.B. Lukáča 2, IČO 36 868 108, proti odporcom: v rade 1/. A. L., K.. O., X.. X.X.XXXX, L. H., H. XXXX/XX, v rade 2/E. G.,X.. XX.X.XXXX, L. Y., A.. Č.. L. XX/ X, zastúpeného JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, v konaní o zaplatenie 14.935 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa v rade 1/ je povinná zaplatiť navrhovateľke 14.935 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.4.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Voči odporcovi v rade 2/ súd návrh navrhovateľky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 14.935 € a 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.4.2009 do zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnila tým, že po rozvode manželstva s manželom v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlatníctva manželov sa dohodli, že byt, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov odpredajú za 31.534 € a polovicu podielu odovzdá navrhovateľka bývalému manželovi. Na základe inzerátu sa ozval odporca v rade 2/, ktorý mal záujem o kúpu domu. Dohodli sa na kúpnej cene, pričom odporca v rade 2/ tvrdil, že časť peňazí jej vyplatí a druhú časť jej vyplatí, keď predá garsónku na ul. I.Č.. L. Y. Y.. Navrhovateľka podpisovala kúpnu zmluvu aj za bezpodielového spoluvlastníka, bývalého manžela na základe plnej moci a to dňa 3.3.2009. Predmet prevodu tvorili nehnuteľnosti zapísané na Z. Č.. XXXX, a to rodinný dom, číslo R. XXXX, postavený na J. Č.. XXXX S. Y. XXX H.X B. F. M. XX.XXX €.. 26.3.2009 jej v realitnej kancelárii za prítomnosti p. Ľ. Š. odovzdal odporca v rade 2/ časť kúpnej ceny, a to vo výške 16.600 €. V apríli 2009 prišiel za navrhovateľkou odporca v rade 2/ s odporkyňou v rade 1/ s tým, že zmluvu musia prerobiť, lebo mu nedajú úver, že kúpna zmluva z 3.3.2009 sa zruší a urobí sa nová kúpna zmluva. 20.4.2009 prišli odporcovia v rade 1/ a 2/ za navrhovateľkou. Spolu išli na mestský úrad. Uvádzali, že sa ponáhľajú, že to treba rýchlo vybaviť, lebo si potrebujú zobrať úver. Pred podpisom túto novú kúpnu zmluvu nečítala. Bola v strese. Následne po doručení kúpnej ceny z katastra nehnuteľností, ktorej vklad bol povolený pod V 2026/2009 zo dňa 19.6.2009 bola ako kupujúca uvedená odporkyňa v rade 1/. Predmetom kúpnej zmluvy bol citovaný dom s pozemkom za kúpnu cenu
31.535 € s tým, že uvedená časť kúpnej ceny vo výške 16.597 € bola vyplatená predávajúcim v rade 1/ a 2/ 3.3.2009 a zvyšok kúpnej ceny vo výške 14.938 € vyplatí kupujúca predávajúcim v rade 1/ a 2/ pri podpise zmluvy. Bolo tam aj prehlásenie, že predávajúci v rade 1/ a 2/ prehlasujú, že časť kúpnej ceny vo výške 16.597 € obdržali od kupujúcej dňa 3.3.2009 a zvyšnú časť vo výške 14.938 € obdržali pri podpise zmluvy. Následne navrhovateľka volala odporcovi v rade 2/ prečo ju neupozornil a dali jej podpísať takúto kúpnu zmluvu. Na otázku prečo je zmluva na odporkyňu v rade 1/ jej odporca v rade 2/ potvrdil, že nemá kupcov na garsónku, ale vyriešil to tak, že jeho bývalá manželka - odporkyňa v rade 1/ si zoberie úver na seba a preto zmluvu museli prerobiť. Peniaze jej však nevyplatil a na základe trestného oznámenia, ktoré podala bolo trestné stíhanie zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné konanie. Teda žiadala o doplatenie kúpnej ceny vo výške 14.935 € odporcami v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, jej zrejmé z dôkaznej situácie, že obaja konali spoločne, hoci pri prvej kúpnej zmluve vystupoval ako kupujúci odporca v rade 2/. Hoci dohodou bola zmluva zrušená odporkyňa v rade 1/ poukazuje na časť zaplatenej kúpnej ceny, aj keď v čiastočnom finančnom rozlíšení namiesto 16.600 € je uvedená čiastka 16.597 € a napriek tomu, že pri jej zaplatení nebola berie však túto sumu od E. G., pri ktorej vyplatení nebola.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ľ. Š., J. O., C. G., E. R., V. F., J. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z Z. Č.. XXXX, kúpnou zmluvou z 3.3.2009, dodatkom ku kúpnej zmluve, dohodou o zrušení kúpnej zmluvy, príjmovým pokladničným dokladom, kúpnou zmluvou z 20.4.2009, výpisom z Z. Č.. XXXX, dohodou a ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcim a zistil:
Podľa výpisu z Z. Č.. XXXX Y. X. R. F., F. Ú. H., pre F..Ú.. Y. ku dňu 27.2.2009 bola navrhovateľka s E. R. podieloví spoluvlastníci nehnuteľností a to rodinného domu Č.. R. XXXX, J.P. X. J. Č.. XXXX C. J. Č.. XXXX Y. Y. XXX H.X.
Podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a E. R. ako predávajúcimi a E. G. C. F. zo dňa 3.3.2009 odpredali predávajúci kupujúcemu nehnuteľností vedené na Z. Č.. XXXX, a to K. G. Č. R. XXXX, J. X. J. M. XXXX C. J. M. XXXX S. Y. XXX H.X za kúpnu cenu 31.535 €.
Podľa dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 26.3.2009 pri podpise dodatku bola vyplatená jedna splátka za predaj domu vo výške 16.600 €. Zvyšná časť kúpnej ceny bude vyplatená do 30 dní od podpisu dodatku.
Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve podpísal odporca v rade 2/ ako kupujúci a navrhovateľka aj za Jozefa Samca na základe splnomocnenia.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.3.2009 súd zistil, že odporca v rade 2/ vyplatiť navrhovateľke 16.600 € ako zálohu za kúpu domu.
Z dohody o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2009 je preukázané, že zmluvné strany sa dohodli na zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2009 z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny vo výške 31.535 €, na ktorej sa vzájomne dohodli v článku V. kúpnej zmluvy.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2009 súd zistil, že navrhovateľka a E. R., ktorý bol splnomocnený navrhovateľkou ako predávajúci a odporkyňa v rade 1/ ako kupujúca uzatvorili kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností, vedených na Z. Č.. XXXX a to rodinný dom č. XXXX, J. X. J. M. XXXX C. J. M. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX H.X. Zmluvné strany sa v článku V. dohodli na kúpnej cene za nehnuteľností vo výške 31.535 € s tým, že kupujúca odporkyňa v rade 1/ sa zaviazala uhradiť predávajúcim v rade 1/ a 2/ kúpnu cenu nasledovne: časť kúpnej ceny vo výške 16.597 € bola vyplatená
predávajúcim v rade 1/ a 2/ dňa 3.3.2009 a zvyšnú časť vyplatí kupujúca predávajúcim pri podpise zmluvy.
Z dohody o plnomocenstve spísanej splnomocniteľom E. R. súd zistil, že splnomocniteľ dňa 11.12.2008 splnomocnil navrhovateľku v mene splnomocniteľa odpredať nehnuteľností nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve splnomocniteľa a splnomocnenca, a to rodinný dom číslo R. XXXX a domom zastavený pozemok parcelné Č.R. XXXX S. Y. XXX H.X B. X. Z. Č.. XXXX, F..Ú. Y.. Toto splnomocnenie oprávňovalo navrhovateľku zadovážiť všetky potrebné doklady a podklady pre uskutočnenie predaja, podať návrh na vklad a splnomocnenie bolo udelené na obdobie uskutočnenia predaja nehnuteľnosti najdlhšie však na jeden rok od podpísania tejto dohody. Podpis splnomocniteľa bol overený pod číslom XXXX/XXXX X. H. Y..
Z uznesenia OR PZ Martin, ČVS: ORP-599/OEK/MT-2009 zo dňa 25.2.2010 súd zistil, že týmto uznesením bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák. , lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
Navrhovateľka pred súdom potvrdila, že ako spoluvlastníčka nehnuteľností uzatvorila za seba aj za bývalého manžela, ktorý ju splnomocnil na uzavretie kúpnej zmluvy s odporcom v rade 2/ kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol rodinný dom číslo súpisné XXXX C. J., X. ktorej bol rodinný dom postavený o Y. XXX H.X za kúpnu cenu 950.000 Sk. Dohodli sa, že časť kúpnej ceny vo výške 16.600 € jej bude vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny jej odporca v rade 2/ vyplatí, keď predá garsónku, ktorú vlastnil a to do dvoch týždňov. V realitnej kancelárii jej vyplatiť 16.600 € a podpísal jej príjmový pokladničný doklad. Zvyšok kúpnej ceny jej nevyplatil, hoci ho o to žiadala. Asi po 2 týždňoch bola hospitalizovaná v nemocnice 3 týždne. Počas hospitalizácie prišli za ňou obaja odporcovia s tým, že ju odpojili z infúzie, žiadali ju, aby im podpísala zmluvu z dôvodu, že odporca v rade 2/ nemôže dostať úver a že tento úver si zoberie odporkyňa v rade 1/. Tieto papiere vôbec nečítala a ich podpísala. Keď sa vrátila domov z nemocnice boli za ňou odporcovia s tým, aby podpísala nejaký dokument na Mestskom úrade. Vôbec ho neprečítala. Žiadny doklad jej nedali. S odstupom času zistila, že to bola dohoda o zrušení kúpnej zmluvy pôvodne uzavretá s odporcom v rade 2/ a zároveň podpísala kúpnu zmluvu s odporkyňou v rade 1/ týkajúcu sa tých istých nehnuteľností. Pri realizácii kúpnej zmluvy s odporcom v rade 2/ bol prítomný Ľ. Š., jej bývalý vedúci, ktorý bol prítomný jednak pri podpisovaní prvej kúpnej zmluvy a vyplatení kúpnej ceny vo výške 16.600 €. Pokiaľ žiadala, aby p. Š. bol prítomný aj pri ďalších jednaniach odporca v rade 2/ s tým nesúhlasil. Vždy sa ponáhľal, nechcel čakať. Prvá kúpna zmluva uzavretá s odporcom v rade 2/ nebola zavkladovaná. Účastníci od kúpnej zmluvy odstúpili.
Odporkyňa v rade 1/ na pojednávaní súdu uviedla, že s odporcom v rade 2/ sú v priateľskom vzťahu. Odporca v rade 2/ za ňou prišiel si požičať peniaze. Keďže mu nechcela peniaze požičať dohodli sa, že pokiaľ nemôže dostať úver, o ktorý už žiadal, peniaze mu požičia s tým, že bude vlastníčkou nehnuteľností na miesto odporcu v rade 2/. Teda mala v úmysle týmto spôsobom mu požičať 16.500 €. Nevedela, že odporca v rade 2/ má uzatvorenú kúpnu zmluvu s navrhovateľkou a jej bývalým manželom. Asi 20.4.2009 išli za navrhovateľkou domov. Zobrali ju do auta. V aute jej dali prečítať kúpnu zmluvu. Možnosť prečítať kúpnu zmluvu mala. Svedkom toho je aj pán F.. Kúpnu zmluvu bola navrhovateľka podpísať na Mestskom úrade, bol tam overovaný jej podpis. Keď sme sa pýtali navrhovateľky, kde chce vyplatiť kúpnu cenu, či v realitke, alebo na mestskom úrade, povedala, že na „L.“. Po ceste vyložili z auta p. F. C. X. L. odporkyni vyplatili kúpnu cenu 15.000 €. Pri svojej výpovedi sa odporkyňa v rade1/ obrátila na odporcu v rade 2/ s otázkou „koľko sme jej vyplatili“. Ohľadom zvyšku kúpnej ceny, kúpnu cenu jej na L. vyplácal v aute za prítomnosti p. F. a to 16.500 €. Kúpnu cenu nevyplatila navrhovateľke z toho dôvodu, že túto nehnuteľnosť mal následne odkúpiť odporca v rade 2/, keď si vybaví úver v banke. Teda mal byť jej vlastníkom aj na papieri. V rámci povolenia vkladu kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou, jej bývalým manželom a odporkyňou bol návrh na povolenie vkladu zamietnutý na základe rozhodnutia zo dňa 24.4.2009. Nedostatky zistené pri konaní o zavkladovaní kúpnej zmluvy boli odstránené a správou katastra bola kúpna zmluva zavkladovaná dňom 19.6.2009 pod Y. XXXX/XXXX. Teda navrhovateľka mala dostatok času, aby od podpísania kúpnej zmluvy po jej zavkladovanie namietala, že kúpna cena jej nebola vyplatená. Pri vyplatení kúpnej ceny boli svedkovia G. C. J. L.. Kúpna cena jej bola vyplatená pred
podpísaním kúpnej zmluvy, teda najskôr boli na L. až potom išli na H. Ú. Y. Y.. Na otázku z akého dôvodu netrval na vypísaní príjmového pokladničného dokladu odporca v rade 2/ uviedol, že aj p. L. sa ho pýtal, či nejde vypisovať príjmový doklad na čo mu odpovedal, že navrhovateľka to nechce, aby vypisoval príjmový doklad, nakoľko idú hneď podpísať zmluvu na H. Ú. Y. a ona príjmový doklad nechce. Teda druhá časť kúpnej ceny jej bola vyplatená pred podpisom zmluvy na mestskom úrade. Odporca v rade 2/ nežiadal vystavenie príjmového pokladničného dokladu na doplatenie kúpnej ceny z toho dôvodu, že v zmluve bolo napísané, že zmluva sa môže dať zavkladovať na kataster.
Odporkyňa v rade 1/ v rámci trestného konania vo veci prečinu podvodu dňa 14.9.2009 vo svojej výpovedi uviedla, že kúpnu cenu, teda je splátku vo výške 14.937 € vyplácala odporkyňa v rade 1/.
Odporca v rade 2/ uviedol, že s navrhovateľkou uzatvoril kúpnu cenu na odkúpenie rodinného domu a parcely, na ktorej bol postavený rodinný dom. Vyplatil jej 16.600 € ako zálohu kúpnej ceny s tým, že sa dohodli, že do 15 dní jej vyplatí zostatok kúpnej ceny, inak bude kúpna cena zrušená. Keďže nedostal úver požiadal odporkyňu v rade 1/ , aby mu požičala peniaze s čím odporkyňa v rade 1/ súhlasila, aby v tom prípade, že sa stane vlastníčkou rodinného domu, ktorý by následne bol predaný odporcovi v rade 2/ po vyplatení pôžičky. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená prostredníctvom realitnej kancelárie, kde bola navrhovateľke vyplatená aj časť kúpnej ceny. V súvislosti s druhou kúpnou zmluvou, kde mala byť uvedená odporkyňa v rade 1/ ako vlastníčka bola zmluva pripravená v realitnej kancelárii. So zmluvou boli za navrhovateľkou u nej doma v J.. Následne na žiadosť navrhovateľky boli v dome na L., kde jej odporca v rade 2/ vyplatil zostatok kúpnej ceny, a to 14.600 € bez písomného dokladu.
Svedok Ľ. Š. je bývalý kolega navrhovateľky uviedol, že bol osobne prítomný aj pri obhliadke rodinného domu navrhovateľky, ktorá tento rodinný dom predala odporcovi v rade 2/. Kúpnu zmluvu podpísala aj za spoluvlastníka bývalého manžela, ktorý ju k týmto úkonom splnomocnil. V realitnej kancelárii, kde podpisovala kúpnu zmluvu bol prítomný aj svedok, ktorý potvrdil, že navrhovateľke bola vyplatená časť kúpnej ceny okolo 16.000 € pri podpise zmluvy, o čom bol vystavený aj príjmový pokladničný doklad. Pri podpise zmluvy a vyplatením časti kúpnej ceny odporca v rade 2/ hovoril o tom, že ide do banky vybavovať si úver, nakoľko sa mu nepodarilo predať jednoizbový byt, ktorý vlastnil. V čase, keď bola navrhovateľka hospitalizovaná na psychiatrickej klinike mu volala, že bol za ňou odporca v rade 2/. Dal jej podpísať nejakú zmluvu, ona to podpísala. Nevie však o čo sa jedná, preto požiadala ošetrujúcu lekárku, aby ju dočasne prepustila do domácej liečby, aby si mohla vybaviť záležitosti ohľadom predaja rodinného domu. Na druhý deň mu volala, že bola podpísať nejakú zmluvu s pánom G. a nevedela uviesť o akú zmluvu sa jedná. Bolo to iba kvôli tomu, by si odporca v rade 2/ mohol zobrať úver, aby jej mohol vyplatiť zostatok kúpnej ceny. Žiadnu kúpnu zmluvu jej v tom čase nedali. Z jej správania nevedel, že zmluva bola prepísaná na odporkyňu v rade 1/. Ohľadom uzatvorenia druhej kúpnej zmluvy svedok mal informácie iba sprostredkovane od navrhovateľky. Niekedy na jeseň minulého roku mu volal brat odporcu v rade 2/ s tým, že mu dal ponuku, že pokiaľ mu vyplatí 40.000,-- Sk poskytne mu informáciu, kde je druhá čiastka kúpnej ceny za odpredaj domu navrhovateľky. Najskôr rozprával brat pána G. s navrhovateľkou, bolo to za jeho prítomnosti. Ona mu následne dala telefón a svedok sa s nim rozprával o tom, čo uvádzal vyššie.
Svedkyňa J. O. pred súdom uviedla, že bývala na ul. Š., kde bývala aj navrhovateľka. Neurčitého dňa, keď išla na WC videla na chodbe ako navrhovateľke odporca v rade 2/ podáva peniaze. Keď išla naspäť odporca ju žiadal, aby mu podala vodu. Videla, že navrhovateľka leží na zemi. Dala vodu odporcovi, ktorý ju dal navrhovateľke. Nevedela uviesť koľko peňazí odporca navrhovateľke dával. Videla ako si navrhovateľka peniaze preratúva. Nepočula však o čom rozprávali.
Svedkyňa C. G. pred súdom uviedla, že v presne neurčitý deň prišla do domu odporcu v rade 2/ požičať si metlu. Videla vo dverách ako odporca v rade 2/ dával navrhovateľke peniaze, ktorá čítala nejaký „papier“. Videla ju ako si ráta peniaze. Došla do izby práve vtedy, keď odporca v rade 2/ podával navrhovateľke peniaze. Odporkyňa v rade 2/ ju požiadala, aby si prišla požičať metlu neskôr. V miestnosti bol podľa svedkyne prítomný aj V. F.. J. L. bol vonku. Na doplňujúcu otázku, aby popísala v akom postavení boli účastníci v obývačke uviedla, že navrhovateľka stála, bola otočená chrbtom a teda nevidela ako
si navrhovateľka prepočítava peniaze, ale videla ako odporca v rade 2/ prepočítaval peniaze a tieto jej podal. Rozpor vo svojej výpovedi nevedela odôvodniť.
Svedok E. R. pred súdom potvrdil, že navrhovateľka je jeho bývalá manželka. Odporcu v rade 2/ pozná ako kupujúceho. S navrhovateľkou sa rozhodli predať dom, ktorý spolu vlastnili. Svedok bol podpísať splnomocnenie na mestskom úrade, na základe ktorého splnomocnil navrhovateľku, aby mohla zabezpečiť predaj a podpis kúpnej zmluvy. Po čase ho informovala, že má kupujúceho, ktorý však nemôže dostať úver, teda zatiaľ jej nevyplatil kúpnu cenu. Po vyplatení časti kúpnej ceny sa ho pýtala, či chce niečo vyplatiť, vtedy jej povedal, že chce výplatok, až keď dostane celú kúpnu cenu. Prvýkrát dostala 16.600 €. Keďže mu odporca v rade 2/ ani po 3 dňoch nevrátil kľúče od domu, ktoré mu požičal, pýtal sa odporcu v rade 2/ kedy mu túto kúpnu cenu doplatí. Bolo to asi mesiac po uzavretí kúpnej zmluvy. Vtedy mu odporca uviedol, že aj druhú časť kúpnej ceny navrhovateľke vyplatil, ale že navrhovateľka mu zakázala, aby povedal, že peniaze jej vyplatil. Z toho dôvodu išiel na políciu a zahlásil to ako podozrenie zo spáchania trestného činu. Od tejto doby sa s odporcom v rade 2/ nestretol, napriek tomu, že ho odporca v r. 2 viackrát vyvolával „na kávu“. Stretli sa iba raz po vyplatení 16.600 € mu odporca ponúkal, že mu dá auto s čím nesúhlasil a asi o dva mesiace mu ponúkal, že namiesto chalupy mu dá garsónku. Odporca v rade 2/ potvrdil, že ako vyplatenie zostatku kúpnej ceny im ponúkol auto aj garsónku.
Svedok V. F. uviedol, že nebol prítomný pri rokovaniach o kúpe rodinného domu. V presne neurčitý čas však bol prítomný, keď išli spolu s odporcom v rade 2/ pre odporkyňu v rade 1/, ktorá odporcovi v rade 2/ požičala peniaze. Bolo to okolo 15.000 alebo 16.000 € , mala ich v kabelke. G. si ich prerátal. V ten deň následne išli odporcovia v rade 1/,2/ pre p. R.. Pýtali sa jej „kde chce vyplatiť peniaze“ a dohodli sa, že idú na L.. Svedka nechali na G. Y. a v dome už svedok nebol. Svedok na otázku odporcu v rade 2/ , aby ozrejmil situáciu, ktorá sa udiala v ubytovni na ul. Š.R. uviedol, že s odporcom v rade 2/ išli navštíviť jeho otca, ktorý býval na Š.. Na chodbe videli odpadnutú navrhovateľku, ktorú preberali vodou. Na otázku odporcu v rade 2/ prečo mu robí také problémy v súvislosti s vyplatením kúpnej ceny mu uviedla, že preto, aby nemusela bývalému manželovi vyplatiť polovicu kúpnej ceny. Na otázku odporkyne v rade 1/ uviedol, že odporkyňa v rade 1/ požičala odporcovi v rade 2/ peniaze ako pôžičku na zaplatenie kúpnej ceny pre navrhovateľku, keďže úver odporcovi v rade 2/ nedali. Požiadal p. L. aj na ďalšiu pôžičku na rekonštrukciu rodinného domu. Nemal však vedomosť o tom, že odporkyňa aj druhý krát na rekonštrukciu domu odporcovi v rade 2/ peniaze požičala.
Svedok J. L. pred súdom potvrdil, že u odporcu v rade 2/ pracuje ako brigádnik. Je to teda jeho zamestnávateľ. Nikdy nebol osobne prítomný pri podpise kúpnej zmluvy, ani pri odovzdávaní peňazí. Na Vianoce 2011 ho odporca v rade 2/ požiadal, aby s nim išiel za otcom, ktorý bol chorý a býval v garsónke, niekde pod múzeom. Išli mu zaniesť jedlo. U otca bol jeden pán tmavšej pleti, bol to róm vo veku 40-50 rokov a rozprával, že bola za nim p. R.. Žiadala ho, aby prišiel vypovedať na súd proti Jožovi, myslela tým odporcu v rade 2/. Počul ako hovorila R. odporcovi v rade 2/, teda E., že jej odporca v rade 2/ vyplatil druhú polovicu peňazí. Svedok povedal iba to, že to počul, či býva na tej istej chodbe nevedel uviesť. Bol to pán M..
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka uzatvorila dňa 3.3.2009 za seba aj spoluvlastníka E. R., ktorý ju splnomocnil na uzavretie kúpnej zmluvy, kúpnu zmluvu a odporca v rade 2/ ako kupujúci, pričom bola dohodnutá kúpna cena vo výške 31.535 €. Ako bolo preukázané príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 26.3.2009 časť kúpnej ceny vo výške 16.600 € bola navrhovateľke vyplatená v realitnej kancelárie K. C. odporcom v rade 2/ a to na základe dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.3.2009, ktorom bolo dohodnuté, že ostatná časť kúpnej ceny jej bude
vyplatená do 30 dní od podpisu dodatku. Ďalej bolo preukázané, že na základe dohody o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2009 bola kúpna zmluva uzavretá 3.3.2009 zrušená a následne dňa 20.4. bola navrhovateľkou ako predávajúcou v prvom rade a Jozefom Samcom ako spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorý splnomocnil navrhovateľku, podpísaná kúpna zmluva s A. L. ako kupujúcou na kúpu predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV 3189, vedených v katastri nehnuteľností, R. F. H., J. F..Ú.. Y., C. V. K. G. Č. R.É. XXX, J. X. J. M. Č.. XXXX C. J. Č.. M. XXXX S. Y. XXX H.X za kúpnu cenu 31.535 €. V rámci kúpnej zmluvy bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že časť kúpnej ceny vo výške 16.597 € bola vyplatená dňa 3.3.2009 a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 14.938 € bude vyplatená kupujúcou pri podpise zmluvy. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania odporkyňa v rade 1/ nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, že zostatok kúpnej ceny vo výške 14.935 € navrhovateľke vyplatila. V rámci trestného konania vypovedala, ako svedkyňa. Dňa 14.9.2009 uviedla, že vyplatila navrhovateľke splátku vo výške 14.937 €. Jednalo sa o jej peniaze, ktoré požičala G.. Na pojednávaní súdu pri výsluchu uviedla, že navrhovateľke vyplatili kúpnu cenu 15.000 €, pričom sa obrátila na odporcu v rade 2/ s otázkou „koľko sme jej vyplatili“. Taktiež uvádzala, že zvyšok kúpnej ceny jej vyplácal odporca, lebo peniaze dala odporcovi v aute. Na odstránenie rozporu vo svojich výpovediach uviedla, že kúpnu cenu nevyplatila navrhovateľke z toho dôvodu, že túto nehnuteľnosť mal následne odkúpiť odporca v rade 2/, keď si vybaví úver v banke, teda mal byť jej vlastníkom následne aj na papieri. Odporkyňa v rade 2/ nepredložila žiadny písomný doklad o vyplatení zostatku kúpnej ceny a napriek tomu, že navrhovateľke nevyplatila ani zálohu vo výške 16.600 €, táto časť kúpnej ceny bola podľa kúpnej zmluvy vyplatená predávajúcim 3.3.2009. Aj , keď nebola vyplatená časť kúpnej ceny kupujúcou navrhovateľka vyplatenie tejto časti kúpnej ceny nežiadala. Veľké nezrovnalosti týkajúce sa okamihu vyplatenia miesta a prítomných osôb pri vyplatení zostatku kúpnej ceny boli zistené aj na základe výsluchu svedkov. Svedkyňa J. O. tvrdila, že peniaze dával odporca v rade 2/ navrhovateľke na ul. Š. v ubytovni. Svedkyňa C. G. uvádzala, že v čase, keď odporca v rade 2/ vyplácal navrhovateľke zostatok kúpnej ceny bol v miestnosti prítomný aj p. F.. Ďalší rozpor v jej výpovediach bol v tom, že najskôr videla, že odporca v rade 2/ dával peniaze navrhovateľke a táto si ich rátala. Po upresnení situácie v obývačke, kde sa malo udiať odovzdávanie peňazí uviedla, že navrhovateľka bola otočená chrbtom a videla ako peniaze prepočítaval odporca v rade 2/. Svedkovia V. F. C. J. L. C. C. R. G. C. J. O. chaoticky popisovali časovú líniu a prítomnosť osôb. Kedy napr. podľa výpovede odporcov V. F. vystúpil z auta pred počítaním peňazí, napriek tomu svedkyňa C. G. tvrdila, že pri počítaní peňazí bol pri stole prítomný aj V. F.. Odporca v rade 2/ na polícii uviedol, že V. F. cestou vystúpil a do domu na L. išiel on a A. L. a navrhovateľka. Ďalej súd poukazuje na to, že navrhovateľka bola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy 20.4.2009 hospitalizovaná na psychiatrickej klinike N. N. a to od 6.4.2009 do 20.4.2009 do 12.50 hod. Podľa zistenia v knihe osvedčení o overení podpisu podpis navrhovateľky na kúpnej zmluve bol overený 20.4.2009 o 14.10 hod. Z toho možno usúdiť, že odporcovia v rade 1/ a 2/ využili zdravotný stav navrhovateľky. Dali jej podpísať zmeny v osobách kúpnej zmluvy - odporkyňa v rade 1/ ako kupujúca s tým, že časť kúpnej ceny sa započíta z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom v rade 2/. Na základe vyhodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich súhrnne má súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že kúpna cena tak ako bola dojednaná v kúpnej zmluve medzi odporkyňou v rade 1/ a navrhovateľkou bola uhradená. Pokiaľ odporkyňa v rade 1/ tvrdila, že peniaze na vyplatenie zostatku kúpnej ceny dávala G. odporcovi v rade 2/ je to právny vzťah medzi odporcami v rade 1/ a 2/. Súd preto zaviazal odporkyňu v rade 1/ vyplatiť navrhovateľke zostatok kúpnej ceny vo výške 14.935 €.
V súvislosti s návrhom navrhovateľky, aby súd zaviazal aj odporcov v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vyplatiť navrhovateľke zostatok kúpnej ceny súd voči odporcovi v rade 2/ návrh zamietol. Súd má za to, že aj, keď kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 3.3.2009 uzavretá medzi navrhovateľkou, E. R., ako spoluvlastníkmi a odporcom v rade 2/ ako kupujúcim bola dohodnutá vo výške 31.535 €. Na základe preukázania príjmovým pokladničným dokladom bola vyplatená iba časti 16.600 €, táto kúpna zmluva bola zrušená dohodou zo dňa 20.4.2009. Teda odporca nie je povinný doplatiť navrhovateľke kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2009.
Ako vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2009 zvyšná časť kúpnej ceny mala byť vyplatená pri podpise zmluvy, teda 20.4.2009. Tým, že odporkyňa v rade 1/ zostatok kúpnej ceny neuhradila, nasledujúcim dňom 21.4.2009 sa dostala do omeškania s plnením svojho dlhu v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a navrhovateľka má podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo, popri plnení aj na úrok z omeškania. Úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je 8 percentuálnych bodov vyšší, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V súlade s citovanými ustanoveniami je úrok z omeškania od 21.4.2009 9 % súd preto priznal navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % od 21.4.2009 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná voči odporkyni v rade 1/ v plnom rozsahu a voči odporcovi v rade 2/ úspešná nebola. Podiel úspechu a neúspechu účastníkov konania je 50 % na 50 %. Súd preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi v rade 2/, voči ktorému súd návrh zamietol náhradu trov konania nepriznal a to podľa § 150 O.s.p.
Súd má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré odporca napriek tomu, že v konaní odporca v rade 2/ napriek tomu, že bol úspešný nemá právo na náhradu trov konania. Odporca v rade 2/ uzatvoril 3.3.2009 kúpnu zmluvu s navrhovateľkou a E. R., ktorý splnomocnil navrhovateľku na kúpu nehnuteľností, pričom kúpna cena vo výške 31.535 € mala byť uhradená v dvoch splátkach a to 23.235 € do 10 dní po podpise kúpnej zmluvy, čiže do 13.10.2009 a zvyšná časť kúpnej ceny do 15 dní od podpise kúpnej zmluvy. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania odporca v rade 2/ vyplatil navrhovateľke časť kúpnej zmluvy a to 16.600 € až 26.3. napriek tomu, že do 13.3. jej mal vyplatiť 23.235 € a zvyšok kúpnej ceny jej nevyplatil vôbec a dňa 20.4. bola zrušená kúpna zmluva zo dňa 3.3. a následne uzatvorená kúpna medzi navrhovateľkou a odporkyňou v rade 1/ s tým, že odporcovia v rade 1/a 2/ využili časovú tieseň a zdravotný stav navrhovateľky, keď bola dňa 20.4.2009 o 12.25 prepustená z hospitalizácie na psychiatrickej klinike a už 14.10 hod. ju odporcovia viezli autom podpísať dohodu o zrušení kúpnej zmluvy a novú kúpnu zmluvu, ktorú si navrhovateľka podľa názoru súdu nemala možnosť dôkladne prečítať a vzhľadom k takémuto vážnemu právnemu úkonu mu ani dôkladne porozumieť. Súd preto odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.