Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1743-2009.pdf
PDF · 70.72 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/1743/2009
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Rišian, so sídlom ul. Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávnených: 1) mal. G. V., X.. XX.X.XXXX, P. P. XX, XXX XX P. P., 2) mal. R. V., X.. XX.X.XXXX, P. P. XX, XXX XX P.Ý. P., zastúpení zákonným zástupcom H. V., X.. X.XX.XXXX, P. P.S. XX, XXX XX P. P., proti povinnému: B. V., X.. XX.X.XXXX, P. P. XX, XXX XX P. P..
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu zákonného zástupcu oprávnených na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 053453* na vymoženie zameškaného výživného za obdobie od februára 2009 do apríla 2009 vo výške 157,38 eur na obe deti, bežného výživného od mesiaca jún 2009 do budúcna vo výške 132,78 eur mesačne vopred na obe deti a trov exekúcie.
Podaním doručeným súdu cestou súdneho exekútora dňa 28.10.2009 sa povinný domáha zastavenia exekúcie. Povinný poukazuje na to, že všetky pohľadávky na výživnom má uhradené.
Zákonný zástupca oprávnených vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.8.2010 nesúhlasí so zastavením exekúcie. Podľa tvrdení zákonného zástupcu oprávnených si povinný svoju vyživovaciu povinnosť neplní v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/180/2006-47 zo dňa 21.5.2007. Podľa tvrdení zákonného zástupcu oprávnených si povinný svoju vyživovaniu povinnosť neplní riadne a včas.
Súd dopytom na exekútora zisťoval stav úhrady vymáhaných nárokov od povinného (t.j. stav úhrady zameškaného výživného, stav pohľadávok priebežne vznikajúcich na bežnom výživnom, stav uhradenia trov exekúcie), ako aj doterajší priebeh konania, súčinnosť povinného, ktorú v priebehu konania poskytoval, a prípadne aj pomery povinného, ktoré exekútor zistil počas konania.
Z odpovede súdneho exekútora zo dňa 30.3.2012 vyplýva, že exekútor neeviduje žiaden nedoplatok zo strany povinného. Zameškané výživné bolo vymožené v plnom rozsahu. Povinnosť platiť bežné výživné vo výške trvá naďalej, pričom bežné výživné platí povinný priamo zákonnej zástupkyni oprávnených. Trovy exekúcie sú vyplatené a povinný pravidelne platí trovy z bežného výživného.
Čo sa týka právnych východísk rozhodovania o predmetnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd na danú vec aplikoval analogicky ustanovenie § 80 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“).
Podľa § 80 EP - „Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.“
Podľa § 57 ods. 2 EP: „Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.“
Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného vychádzal aj z údajov zistených v základnom konaní a uvedených v exekučnom titule (v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/180/2006-47 zo dňa 21.5.2007) a údajov zistených v tomto konaní.
Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vzal v úvahu predovšetkým vyjadrenie súdneho exekútora, podľa ktorého povinný uhradil zameškané výživné v plnom rozsahu, platí bežné výživné pravidelne a taktiež uhradil trovy exekúcie.
Súd konštatuje, že exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné. S poukazom na doterajšiu súčinnosť povinného potvrdenú súdnym exekútorom je tu aj predpoklad dobrovoľného plnenia výživného v budúcnosti. Povinný má uhradené všetko zameškané výživné. Povinný zmenil svoj prístup a keďže tak učinil až po začatí exekúcie, je zrejmé, že sa tak stalo na základe hrozby pokračovania exekúcie. Preto exekúcia splnila svoj účel a v takom prípade je dôvod, aby ju súd zastavil. Je už neúčelná a nie je na ňu dôvod. Aj keď exekúcia pôvodne začala dôvodne, vzhľadom na dobrovoľné plnenie povinnosti zo strany povinného by jej ďalšie pokračovanie pôsobilo voči povinnému šikanózne (vzhľadom na povinnosť hradiť trovy exekúcie exekútorovi vo výške 20 % z každej úhrady bežného výživného, a to popri úhradách tohto bežného výživného). Súd tento záver konštatuje aj napriek tomu, že právny zástupca oprávnených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Súd ale na podklade zistených skutočností dospel k záveru, že záujem povinného na zastavení v tomto prípade prevažuje nad záujmom oprávneného na pokračovaní v exekúcii, a preto rozhodol o zastavení exekúcie.
Súd preto na základe vyššie uvedeného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil (z dôvodu úhrady trov exekúcie povinným), preto súd rozhodujúc v zmysle § 200 ods. 2 EP exekútorovi túto náhradu nepriznal.
Súd preto na základe vyššie uvedeného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.