Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-119-2024.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Subarea
13CoP/119/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, C., D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, C., A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom S. E. XXXX/XX, C., všetky toho času bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti matky: F. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C.. E. XXXX/XX, C., toho času pobytom G. C. XXXX/XX, D. X, Česká republika, štátne občianstvo ČR, zastúpená splnomocnencom: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, a otca: H. I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/ XX, C., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 7P/18/2024-6 zo dňa 08.03.2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í a konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie maloletých detí v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.), zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok II.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 31 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. a), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 2 ods. 1, čl. 4, § 360 ods. 1, § 361 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu mal preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom maloletá A. bola rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 8P/11/2013-36 zo dňa 20.06.2013 zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej 150,- eur mesačne a styk otca s maloletou bol upravený na každý deň v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Maloletý D. a maloletá A. boli uznesením súdu prvej inštancie č.k. 6P/29/2022 -142 zo dňa 23.11.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/8/2023-249 zo dňa 03.03.2023, dočasne zverení do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi bol upravený tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od soboty 09:30 hod. do nedele 17:00 hod. tak, že si maloleté deti prevezme v určenom čase v bydlisku matky a na rovnakom mieste ich matke v určenom čase odovzdá, každú stredu od 15.00 hod. do 18:00 hod. tak, že si maloleté deti prevezme v určenom čase v školskom, resp. predškolskom zariadení, ktoré maloletí navštevujú a matke ich v určenom čase odovzdá v jej bydlisku a otcovi bola určená povinnosť platiť výživné na maloletého D. vo výške 130,- eur mesačne a na maloletú A. vo výške 100,- eur mesačne. Na Okresnom súde Senica prebieha konanie
o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva pod sp. zn. 11 P/24/2022, pričom vec nie je zatiaľ právoplatne skončená. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov k maloletým deťom, keď otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom v nevyhnutnom rozsahu, preto je právo maloletých detí na výživné v nevyhnutnom rozsahu zabezpečené. Otec zároveň neosvedčil tvrdené skutočnosti o neexistencii príjmu, jediná overená skutočnosť bola preukázaná výpisom z účtu v banke, ktorá zamietla jeho žiadosť na realizáciu platieb z jeho účtu. Otec nesvedčil ani skutočnosť, že nemôže vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že sa musí starať o jeho matku, t.j. uvedené nevyplýva ani z čestného prehlásenia, či predvolania na políciu. Zároveň dodal, že ide o otcov už tretí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloleté deti, pričom súd prvej inštancie jeho návrh uznesením č. k. 24P/15/2023 zo dňa 14.08.2023 zamietol, a takisto uznesením č. k. 24P/47/2023 zo dňa 14.11.2023 jeho návrh zamietol.
3. O trovách rozhodol podľa § 52 CMP, tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že je povinný platiť na každé maloleté dieťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima.
5. Namietal tvrdenia súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Mal za to, že dostatočne preukázal, že momentálne nemá žiaden príjem, žije len z príjmu jeho matky, o ktorú sa stará pretože je ťažko chorá. Výška výživného ho stavia do trestnoprávnej roviny ako páchateľa trestného činu, pričom priložil ako dôkaz uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu zanedbania povinnej výživy. Celý život platil nadpriemerné odvody, dane, nikdy neoptimalizoval svoj príjem, avšak príjem z podnikania klesol do straty. Dobrovoľne nezamestnaný je z dôvodu, že nemohol byť evidovaný na úrade práce, pretože vlastní spoločnosť s ručením obmedzením, ktorá však nemá žiadny príjem. Túto však nezrušil z dôvodu, že by chcel v budúcnosti znova podnikať. Momentálne sa celodenne stará o svoju matku, ktorá je imobilná, za túto starostlivosť nikdy od štátu nepýtal peniaze, na úrade práce mu nepovedali, že by si mohol požiadať o príspevok na opatrovanie, ten si však momentálne vybavuje. Ak sa nestará o matku, tak jej pomáha v domácnosti, vozí ju, nakupuje a perie jej. Nikoho cudzieho si u seba neželá. Žijú z matkinho dôchodku, ktorý predstavuje 774,40 eur. Ak mu bude pridelený príspevok na opatrovanie, tak to oznámi súdu. Doložil čestné prehlásenie matky, uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci zanedbania povinnej výživy ORP-9/1- VYS-SE-2024, žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie a lekárske správy matky.
6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Navrhla uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.
8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie.
9. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal určiť výživné v minimálnej zákonnej prípustnej výške na každé maloleté dieťa. Prvoinštančný súd predmetný návrh zamietol, a to jednak z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov s poukazom na skutočnosti uvádzané v návrhu a zároveň neosvedčenia otcom tvrdených skutočností o neexistencii príjmu.
11. Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že ide v poradí o tretí návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s totožným petitom, medzi tými istými účastníkmi konania a z tých istých dôvodov, o ktorom bolo už rozhodnuté Okresným súdom Senica, a to uznesením č. k. 24P/15/2023-12 zo dňa 14.08.2023 a uznesením č. k. 24P/47/2023-18 zo dňa 14.11.2023, ktorými jeho návrh zamietol. Otec sa v uvedených konaniach domáhal totožne zníženia výživného na maloleté detí na najnižšiu prípustnú výšku, t. j. vo výške 30% zo sumy životného minima na každé maloleté dieťa, ktoré návrhy odôvodnil tým, že je bez príjmu, na jeho osobu prebieha exekučné konanie a je trestne stíhaný pre neplatenie výživného. V konaní vedenom pod sp. zn. 24P/15/2023 dodal navyše, že sa stará o svoju imobilnú matku. V konaní sp. zn. 7P/18/2024 podal návrh otec s totožným petitom a založeným na tých istých dôvodoch, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie a napadnutým uznesením jeho návrh zamietol.
12. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl.CSP , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP...), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.
14. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Ustanovenie § 329 ods. 3 je v CSP z hľadiska systematického zaradené do prvého dielu o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach, tretej hlavy tretej časti upravujúcej osobitné procesné postupy (§ 265 až 354 CSP), sa teda týka opatrenia súdu ako osobitného, výsostne procesnoprávneho inštitútu a prostriedku bezodkladnej ochrany a nápravy porušených práv oprávnených subjektov. Z tohto systematického zaradenia, definičného vymedzenia a procesnoprávneho charakteru neodkladného opatrenia (obdobne i zabezpečovacieho opatrenia) vyplýva, že § 329 ods. 3 CSP má prednosť pred úpravou v § 230 CSP, zaradenou do druhej časti o konaní v prvej inštancii (§ 156 až 264 CSP).
17. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal procesnými podmienkami pri rozhodovaní o predmetnom návrhu, ktorý podal otec totožný ako v konaní vedenom pod sp. zn. 24P/47/2023, v ktorom konaní bol totožný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Predmetnému uzneseniu predchádzalo uznesenie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 24P/15/2023, avšak už pri druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa prvoinštančný súd nevenoval danej skutočnosti a opätovne bol druhýkrát zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Teda ide v poradí o tretí návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s tým istým predmetnom konania, založený na tých istých skutkových a právnych skutočnostiach, argumentoch a medzi tými istými účastníkmi.
18. Z hľadiska odvolacím súdom preferovanej materiálnej ochrany aj procesných práv strán, a z tohto dôvodu za použitia extenzívneho výkladu hypotézy procesného § 329 ods. 3 CSP, bolo potrebné v tomto prípade vychádzať z nezmenených skutkových okolností významných pre rozhodnutie, a preto právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý prvý a druhý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, tvorí prekážku rozhodnutej veci, v dôsledku čoho prekážka veci rozhodnutej stále prítomná nedovoľuje súdu, aby vec nanovo prejednal a rozhodol.
19. Vzhľadom na vyššie vedené odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil.
20. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).