Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava - mesto, so sídlom Polianky č. 8, 841 01 Bratislava, IČO: 36 060 160, právne zastúpený: JUDr. Milan Švec, advokát so sídlom Hadriánova 1, 851 10 Bratislava, IČO: 31 786 260, v konaní o zaplatenie 49.810,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 210 zo dňa 8. 9. 2021 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 210 zo dňa 8. 9. 2021 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k.

- 210 zo dňa 8.9.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že konanie v časti istiny 3.816,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.816,06 Eur od 28.12.2019 do zaplatenia zastavil, vo výroku II. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 45.993,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 45.993,94 Eur od 28.12.2019 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 84,68%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 49.810,- Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku - parcelné č. XXXX/X o výmere 1.210 m2, zapísaného na LV č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie T., okres Bratislava IV, obec Bratislava m. č. Dúbravka a pozemku - parcelné č. XXXX/X o výmere 255 m2, zapísaného na LV č. XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie O. Q., okres Bratislava IV, obec Bratislava m. č. Karlova Ves (ďalej len ,,pozemky“). Na predmetných pozemkoch je umiestená stavba so súpisným č. 3096, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie T., okres Bratislava IV, obec Bratislava m. č. Dúbravka a na LV č. XXXX, katastrálne územie O. Q., okres Bratislava IV, obec Bratislava m. č. Karlova Ves. Podľa údajov na LV č. XXXX a LV č. XXXX vlastníkom tejto stavby je žalovaný, ktorý pozemok vo vlastníctve žalobcu užíva bez právneho dôvodu, bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a za jeho užívanie neplatí, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Žalobca si žalobou uplatnil nezaplatené úhrady za užívanie

predmetných pozemkov bez právneho dôvodu za obdobie od 1.11.2017 do 31.10.2019. Pri stanovení sumy bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal zo sumy 17 Eur/m2/rok, ktorá bola stanovená rozhodnutím primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 33/2015, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno tabuľka č. 100, lokalita III, položka č. 16.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.2.2020 vzniesol námietku premlčania za obdobie od 1.11.2017 do 26.12.2017, z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby. K zvyšnej časti žalovaného nároku žalovaný uviedol, že užíva predmetnú stavbu postavenú na pozemku žalobcu v dobrej viere na základe zmluvy o prevode správy majetku štátu a užíva ju ako štátna rozpočtová organizácia na účely spojené s výkonom kompetencií orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti a v oblasti úradnej kontroly potravín. Namietol tiež fakt, že žalobca zaradil užívanie nehnuteľnosti žalovaným do rovnakej „cenovej" skupiny ako je užívanie pozemkov pre objekty ako herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky, zmenárne, objekty na bývanie, kancelárie, teda výslovne na podnikateľské komerčné účely (tabuľka č. 100, pol. 16). Zároveň uviedol, že v aktuálnej tabuľke č. 100 pod položkou 19 je uvedený účel nájmu „poľnohospodárska výroba s poznámkou pôvodne iný účel využitia pozemkov pre nepodnikateľské účely vrátane poľnohospodárskej výroby" z čoho vyplýva, že táto položka vychádza z pôvodného rozhodnutia primátora, ktoré rozlišovalo nájom pozemkov aj na nepodnikateľské účely, kde bola uvedená podstatne nižšia výška nájmu, a to 0,20 EUR/m2/ročne (tabuľka č. 100 na základe dodatku č. 14 k rozhodnutiu primátora z roku 2009, položka 19 - nájom pozemkov neslúžiacim na účel podnikania vrátane poľnohospodárskej výroby). Podľa žalovaného, ak žalobca žiada od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia podľa jednostranného rozhodnutia primátora, mal žiadať inú sumu tak, ako určuje tabuľka za nájom pre nepodnikateľské účely. Zaradenie žalovaného pre potreby určenia bezdôvodného obohatenia do rovnakej skupiny ako sú pozemky pod herňami, bankami a pod. je podľa žalovaného konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný namietol učenie výšky nájomného žalobcom podľa jednostranného rozhodnutia žalobcu, pričom takto určené nájomné nepovažuje za obvyklú cenu nájomného. Poukázal aj na všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 1/2004, ktoré bolo zmenené všeobecne záväzným nariadením Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 1/2011 o výške nájomného za dočasné užívanie pozemkov neslúžiace na podnikateľské účely, kde je uvedená výška nájomného napr. pre pozemok zabratý garážou 1,97 EUR/m2/ročne. Žalovaný ďalej uviedol, že za primeranú považuje sumu vo výške 7,- EUR/m2/ročne za užívanie pozemkov pod stavbou, a to tak vzhľadom na zohľadnenie osobitosti tohto prípadu, ako aj na výšku nájmu za užívanie pozemkov na nepodnikateľský účel. Za užívanie pozemkov žalovaným od 27.12.2017 do 31.10.2019 považuje za slušné a primerané bezdôvodné obohatenie sa vo výške 18.937,- Eur.

4. Dňa 6.3.2020 žalobca, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaného podaním zo dňa 4.2.2020, zobral žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 3.816,06 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti istiny 45.993,94 Eur s príslušenstvom žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalobca ďalej poukázal na Rozhodnutie primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 33/2015, tabuľka č. 100, lokalita III, položka 16 (17,- Eur/m2/rok), pričom v tomto rozhodnutí je zohľadnený účel, na ktorý sa stavba na pozemku žalobcu užíva, to znamená, že ide o administratívnu budovu a zároveň sa zohľadňuje lokalita, v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú. Zároveň uviedol, prečo nie je možné pri výpočte použiť žalovaným navrhnutú tabuľku č. 100, položka 19, kde sa sadzba týka poľnohospodárskej výroby a v prípade tejto položky sa jedná o sadzbu stanovenú pre nájom pozemku neslúžiacemu na podnikanie a pozemku nezaťaženého stavbou. Užívanie na tento účel preto nebolo možné pod položku č. 19 aplikovať. Žalobca tiež poukázal na to, že práve konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, keď za celý čas užívania pozemkov bez právneho dôvodu nezaplatil žalobcovi žiadnu náhradu.

5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov - parcelné č. XXXX/X o výmere 1.210 m2, zapísaného na LV č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie T., okres Bratislava IV, obec Bratislava m. č. Dúbravka a parcelné č. XXXX/X o výmere 255 m2, zapísaného na LV č. XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie O. Q., okres Bratislava IV, obec Bratislava m. č. Karlova Ves. Na uvedených pozemkoch je umiestnená stavba so súpisným č. 3096, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie T., okres Bratislava IV, obec Bratislava m. č. Dúbravka a na LV č. XXXX, katastrálne územie O. Q., okres Bratislava IV, obec Bratislava m. č. Karlova Ves vo vlastníctve žalovaného. Nakoľko túto stavbu užíva žalovaný bez právneho dôvodu, žalobca

sa žalobou domáhal od žalovaného úhrady bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu za obdobie od 1.11.2017 do 31.10.2019 vo výške 49.810,- Eur s príslušenstvom. Výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia 17,- €/m2/rok žalobca odôvodnil rozhodnutím č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno tabuľkou 100, pre lokalitu III, položka 16. Žalovaný sumu bezdôvodného obohatenia neuhradil, nakoľko v časti 3.816,06 Eur vzniesol námietku premlčania a vo zvyšnej časti považoval sumu stanovenú rozhodnutím č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, za neprimeranú, pričom za primeranú považoval sumu 7 €/m2/rok. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období od 27.12.2017 do 31.10.2019 užíval stavbu umiestnenú na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek úhrady. Sporná bola výška sumy, ktorú bol povinný žalovaný žalobcovi zaplatiť za užívanie predmetných pozemkov, t.j. výška bezdôvodného obohatenia.

7. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť za dané obdobie bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške 45.993,94 Eur. Súd pri priznaní žalobcovho nároku vychádzal z rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno a jeho príloh, ktorým bola stanovená cena pozemkov vo výške 17 €/m2/rok. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že takto určená cena je minimálnou cenou, ktorá sa poskytuje za užívanie v danom regióne a zohľadňuje tak špecifiká spojené s akýmkoľvek druhom nájmov, pričom nie je rozhodujúce či užívaná vec je vo vlastníctve štátu či podnikateľského subjektu, pretože každé vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v tabuľke 100 pod položkou 16 je stanovená výška nájomného v rozsahu 17,- €/m2/rok aj pre objekty určené na bývanie, t.j. nie len pre objekty, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku žalovaného, že požadovaná výška bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca stanovil výšku bezdôvodného obohatenia rešpektujúc obvyklé nájomné v danej lokalite. To, že žalobca zaradil predmetnú nehnuteľnosť užívanú žalovaným podľa tabuľky 100 pod položkou 16 nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože v danej lokalite išlo o minimálne nájomné, ktoré bolo možné uplatniť v danej lokalite na daný typ nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný žiadal zaradiť o postup podľa položky 19 predmetnej tabuľky, súd prvej inštancie poukazuje na to, že tento bod rieši využívanie nehnuteľností na poľnohospodársku výrobu a tu sa jedná o nájomné pre záhradkárske osady či prídomovú zeleň, čiže v danom prípade nejde o takýto typ nehnuteľnosti.

8. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žaloba v znení po jej čiastočnom späťvzatí bola žalobcom podaná dôvodne, a preto žalobe v rozsahu istiny 45.993,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 45.993,94 Eur od 28.12.2019 do zaplatenia vyhovel, pričom súd prvej inštancie na podporu uvedeného odôvodnenia poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. -142 zo dňa 21.1.2020, ktorým v obsahovo totožnej veci odvolací súd potvrdil primeranosť odplaty 17,- Eur/m2/rok za bezdôvodné obohatenie v zmysle Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a z č. (ďalej len „“). Žalobca mal čiastočný úspech v konaní, preto mu súd priznal pomernú náhradu trov konania, ktorá zodpovedá jeho čistému úspechu v konaní. Súd prvej inštancie pri vyčíslení vychádzal z celkovej hodnoty konania, t.j. 49.810,- Eur, pričom žaloba bola dôvodná v časti 45.993,94 Eur. V časti istiny 3.816,06 Eur žaloba nebola podaná dôvodne, keďže voči nej bola vznesená dôvodná námietka premlčania. Žalobca následne späťvzatím v tejto časti zavinil čiastočné zastavenie konania. K výške čistého úspechu v konaní žalobcu 84,68% súd dospel odpočítaním percentuálneho úspechu žalobcu v konaní, ktorý predstavuje 92,34% od percentuálneho úspechu žalovaného v konaní, ktorý je 7,66%.

10. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým napadol výrok II. a výrok III. napadnutého rozsudku. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na to, že žalovaný využíva predmetnú stavbu na pozemku žalobcu v dobrej viere na základe zmluvy o prevode správy majetku štátu a užíva ju ako štátna rozpočtová organizácia na účely spojené s výkonom kompetencií orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti a v oblasti úradnej kontroly potravín. Užívanie pozemku, na ktorom stojí

stavba vychádza z pozostatku minulých právnych úprav, kde oprávnená stavba bola postavená na pozemku na základe časovo neobmedzeného práva stavebníka k pozemku, pričom následne prišlo k zmene právnych pomerov, pokiaľ ide o vlastníka stavby a vlastníka pozemkov. Pozemok bol v minulosti vo vlastníctve štátu a následne bol prevedený na žalobcu. Žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške tak, ako to stanovuje rozhodnutie primátora, ktorým sú určené ceny nájmu a to podľa tabuľky č. 100 položka 16 objekty okrem garáží, pôvodne rozdelené ako objekty na služby, administratívu a predajne, objekty na herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky a zmenené objekty na bývanie, kde je uvedená cena nehnuteľností za užívanie nehnuteľností na tam uvedený účel; najmä pozemkov, nové rozhodnutie nerozlišuje, či ide o využitie na podnikateľské účely alebo nepodnikateľské účely ako je to pri nájme stavieb alebo nebytových priestorov. Žalobca zaradil užívanie nehnuteľností žalovaným do rovnakej cenovej skupiny ako je užívanie pozemkov pre objekty a to herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky, zmenárne, objekty na bývanie, kancelárie, teda výslovne na podnikateľské komerčné účely. Uvádza, že v tabuľke č. 100 pod položkou 19 je uvedený účel nájmu poľnohospodárska výroba s poznámkou pôvodne iný účel využitia pozemkov pre nepodnikateľské účely vrátane poľnohospodárskej výroby, z čoho vyplýva, že pôvodné rozhodnutie primátora rozlišovalo nájom pozemkov aj na nepodnikateľské účely, kde je uvedená iná výška nájmu, nižšia, a to 6,- Eur na m2 ročne. Žalovaný zdôraznil, že zaradenie žalovaného do rovnakej skupiny ako sú pozemky pod herňami, bankami a podobne, je v rozpore s dobrými mravmi, na čo bolo v priebehu konania žalovaným viackrát preukázané, vychádzajúc z právnej premisy, že ak výška bezdôvodného obohatenia nie je stanovená právnym predpisom, určí ju súd. V danom prípade pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa súd vôbec nevysporiadal s osobitosťou daného prípadu a to vzhľadom na genézu minulého obdobia danej nehnuteľnosti. Zdôraznil, že je potrebné zaoberať sa položkou č. 19 v tabuľke 100, ktorá v predchádzajúcom období riešila aj nepodnikateľský účel využitia pozemkov. A práve z dôvodu, že súd sa má pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia vysporiadať so všetkými okolnosťami, osobitosťami daného prípadu, žalovaný nenavrhol stanoviť výšku bezdôvodného obohatenia sa znalcom, nakoľko znalec exaktne vypočíta túto výšku a nevysporiadava sa s osobitosťami prípadu. Je toho názoru, že súd pochybil, keď pri rozhodovaní nezohľadnil osobitosti daného prípadu. Zároveň uviedol, že v rámci súdneho konania bolo účastníkmi odprezentované, že sa nedohodli na mimosúdnom vyriešení sporu, nakoľko žalovaným navrhovaná výška 7,- Eur za m2 ročne bola žalobcom vyhodnotená ako neprijateľná. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a žalobu zamietol a zároveň žiadal priznať žalovanému náhradu trov konania.

11. K tomuto odvolaniu doručil vyjadrenie žalobca. Ten uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný ďalej uviedol, že výška bezdôvodného obohatenia bola vyčíslená v súlade s Rozhodnutím č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa stanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno - tabuľka č. 100. lokalita III, položka č. 16 (17,00 Eur/m2/rok), kedy toto rozhodnutie zohľadňuje účel, na ktorý sa stavba na pozemku žalobcu užíva. Z uvedeného dôvodu nemožno na vec aplikovať položku č. 19, keďže účel využitia nehnuteľnosti je odlišný a nevzťahuje sa na daný prípad. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že v odvolaní uvádzané skutočnosti sú totožné s tými, ktoré boli obsahom odvolania žalovaného v obsahovo totožnej veci proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 22. 11. 2018, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 21. 1. 2020 a ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na všetky naše doterajšie ústne a písomné vyjadrenia v tejto veci žiada žalobca, aby odvolací súd v súlade s napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci doručené.

13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v zmysle ustanovenia a v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku (7.11.2023) bol v súlade s ustanovením oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 27.10.2023 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie aj vydať.

17. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku II. rozsudku a s ním súvisiaceho výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k meritu sporu.

20. Z obsahu spisu odvolaciemu súdu vyplýva a v konaní bolo preukázané, že žalobca si svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný užíval pozemky žalobcu v období od 27.12.2017 do 31.10.2019 bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek úhrady za užívanie týchto pozemkov, pričom žalobca si vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia vo výške 45.993,94 Eur, keď postupoval podľa rozhodnutia č. 33/2015 vydaného primátorom hlavného mesta SR Bratislavy a pri stanovení sumy bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal zo sumy 17 Eur/m2/rok. Z uvedeného rozhodnutia odvolaciemu súdu vyplýva, že podľa článku 2 bod 1 predmetného rozhodnutia, ceny za prenájom uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v prílohe č. 2 v tabuľke č. 200 a č. 300 sú ceny minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb, nebytových priestorov ako aj technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta. Podľa ods. 2 v prípade potreby určenia reálnej a objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej nehnuteľnosti je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. Podľa ods. 3, v prípade, keď si to vyžadujú záujmy hlavného mesta, možno pri rozhodnutí primátora určiť cenu za prenájom odchylne od cien uvedených v prílohe č. 1 a prílohe č. 2. Z uvedeného článku 2 je zrejmé, že ceny za prenájom uvedené v tabuľke č. 100 sú minimálnymi cenami a vzťahujú sa na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb a nebytových priestorov, ako aj technických zariadení bez ohľadu na to, na aký účel sa predmetné pozemky a stavby využívajú. Iba samotná skutočnosť, že tieto sú bližšie špecifikované v tabuľke 100, ktorá je prílohou k uvedenému rozhodnutiu, neznamená, že žalovanému vznikol nárok na nižší nájom za užívanie predmetných nehnuteľností.

21. Spornou bola otázka nájomného, ktorého výšku žalovaný namietal už v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v predmetnom odvolaní. Bolo nesporné, že žalovaný užíval pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, pričom žalobcovi za žalované obdobie prináležala peňažná náhrada. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pri priznaní žalobcovho nároku bolo treba

vychádzať z rozhodnutia č. 33/2015 v znení príloh, ktorým bola stanovená cena pozemku vo výške 17,- Eur/m2 za rok a takto určená cena je minimálnou cenou, ktorá sa poskytuje za užívanie v danom regióne a zohľadňuje tak špecifiká spojené s akýmkoľvek druhom nájmov, pričom nie je rozhodujúce, či užívaná vec je vo vlastníctve štátu, prípadne podnikateľského subjektu, pretože každé vlastnícke právo jednotlivých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a používa rovnakú právnu ochranu.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie spomenuté rozhodnutie primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 33/2015, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Stanovenie výšky nájomného je vecou dohody medzi vlastníkom pozemku a medzi žalovaným, pričom však, pokiaľ ide o výšku nájomného, nájomné by malo byť primerané vzhľadom na danú lokalitu ako aj spôsob užívania. Odvolací súd má za to, že žalobca pri stanovení výšky nájomného všetky uvedené skutočnosti zohľadnil, nájomné bolo stanovené rozhodnutím primátora 33/2015, ktoré rozhodnutie je záväzné pre všetky subjekty užívajúce nehnuteľnosti žalobcu. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že predmetné nájomné je potrebné rešpektovať, pokiaľ nedošlo k dohode o znížení nájomného, ktorá by bola akceptovaná aj zo strany samotného žalobcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v tabuľke 100 v bode 16 je stanovená výška nájomného v rozsahu 17,- Eur/m2 aj pre objekty určené na bývanie, t. j. nielen pre objekty, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

23. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že zaradenie žalovaného do rovnakej skupiny, ako sú pozemky pod herňami, bankami a pod. je konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov v občiansko-právnych vzťahoch). Odvolací súd má za to, že žalobca sa v danom prípade nesprával v rozpore s dobrými mravmi, nájomné stanovil, rešpektujúc obvyklé nájomné v danej lokalite. Nájomné bolo špecificky v tabuľke 100 stanovené pre jednotlivé typy činností, na ktoré sa príslušné nehnuteľnosti mali užívať. To, že žalobca zaradil predmetnú nehnuteľnosť, užívanú žalovaným, do tabuľky pod bod 16 nepovažuje odvolací súd za konanie žalobcu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože v danom prípade išlo o minimálne nájomné, ktoré bolo možné uplatniť v danej lokalite na daný typ nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že v danom prípade bolo treba postupovať podľa bodu 19 predmetnej tabuľky, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a poukazuje na skutočnosť, že tento bod rieši využívanie nehnuteľností na poľnohospodársku výrobu (pôvodne iný účel využitia pozemku pre nepodnikateľské účely vrátane poľnohospodárskej výroby), v bode 19 sa jedná o nájomné pre záhradkárske osady, pridomovú zeleň a tu bolo stanovené nájomné pre danú lokalitu 7,- Eur/m2. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v danom prípade nejde o takýto typ nehnuteľností, odvolací súd má za to, že nájomné bolo stanovené ako nájomné primerané, navyše, vychádzajúce z rozhodnutia primátora hlavného mesta Bratislavy č. 33/2015, ktoré je záväzné pre všetky subjekty, užívajúce nehnuteľnosti rovnako.

24. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , ako vecne správny potvrdil.

25. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením a a to tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).