Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/270/2011

Potvrdené rozhodnutím 1CoE/144/2012
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Komerční banka, a.s., so sídlom Na Příkopě 33/969, Praha 1, Česká republika, IČO: 45 317 054, zast. JUDr. Romanom Majerom, usadeným euroadvokátom so sídlom v SR, Legionárska 14, 911 01 Trenčín, proti povinnému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, pre vymoženie pohľadávky 101 556,08 Kč s príslušenstvom, v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom, so sídlom Exekútorského úradu F. XX, R., pod sp.zn. EX 189/11, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 7Er/270/2011 zo 4.4.2012 takto rozhodol: Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 7Er/270/2011 zo 4.4.2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: E. C., a.s. so sídlom H. S. XX/XXX, S. X, Č. Q., IČO: 45 317 054, v zast. JUDr. Romanom Majerom, usadeným euroadvokátom so sídlom AK Legionárska 14, 911 01 Trenčín, proti povinnému: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 101.556,08 Kč s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom so sídlom exekútorského úradu Legionárska 14, Trenčín, pod spis. zn. Ex 189/11, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom sa dňa 2. 3. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 189/11 pre vymoženie pohľadávky 101.556,08 Kč s prísl., priznanej rozhodnutím - rozhodčí nález rozhodcu JUDr. Jana Broža, so sídlom Spoločnosti pro rozhodčí řízení, a.s. Sokolská tř. 60, Praha 2, 120 00, Česká republika, sp. zn. zo dňa 26. 8. 2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Súdny exekútor dňa 28. 10. 2011 postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinného označené ako žiadosť o zastavenie exekúcie. Povinný svoje podanie odôvodnil tým, že sumu ktorú má zaplatiť nemá, je nemajetný invalidný dôchodca s ťažkou obojstrannou poruchou sluchu, poberá dôchodok vo výške 200,-Eur, z ktorej ledva vyžije. Tiež uviedol, že žiada o odklad exekúcie po dobu, keď bude jeho finančná situácia lepšia a bude môcť dlžobu splatiť. Súd výzvou zo dňa 15. 11. 2011 vyzval povinného na označenie podania postúpeného súdu súdnym exekútorom, t. j. či ním mienil podať návrh na zastavenie exekúcie alebo návrh na odklad exekúcie. Povinný podaním doručeným súdu dňa 8. 2. 2012 oznámil, že svojou žiadosťou žiadal o odklad exekúcie a tiež poukázal na skutočnosti uvedené v žiadosti o zastavenie exekúcie a tiež uviedol, že jeho invalidný dôchodok predstavuje 72,72 Eur mesačne, nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, žije u rodičov, ktorých príjem ledva pokrýva základné potreby domácnosti.

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Tunajší súd v súlade s citovanými ustanoveniami v štádiu posudzovania žiadosti povinného na odklad exekúcie preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie. V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní, ktoré je upravené v o rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu, ktorý v základnom konaní vydal exekučný titul, ani preskúmavať, či bol v konaní predchádzajúcom výkonu náležite zistený skutkový stav vecí a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu tento orgán vyvodil. Uvedená zásada je jedným zo základných princípov právneho štátu a jej hlavnou úlohou je dosiahnuť právnu istotu vzťahov, o ktorých už bolo rozhodnuté. Tento princíp je však prelomený zákonným ustanovením obsiahnutým v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa spomínaného ustanovenia môže exekučný súd odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia i bez toho, aby došlo k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Bude tomu tak, ak bolo rozhodnutie vydané vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní a nakoniec, ak rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Naviac, exekučný súd po začatí exekučného konania v každom štádiu skúma či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu, ak osoba povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Formálna vykonateľnosť spočíva v dodržaní formy rozhodnutia, splnení zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie vykonateľné len vtedy, ak obsahuje presnú identifikáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Z ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Pre skonštatovanie, že to ktoré rozhodnutie je vykonateľné je zároveň podstatné, či rozhodnutie vydal orgán, ktorý mal právomoc na rozhodnutie vo veci.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok.

Podľa , ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.

Podľa článku 22 písm. c) Zmluvy č. , zmluvné strany tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany: rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je cudzí rozhodcovský rozsudok, rozhodčí nález. Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike sa spravuje o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov, nakoľko medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná neustanovuje inak.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä zo Smlouvy o úvěru, registrační číslo 0460707225354 (ďalej len „Zmluva o úvere“), Všeobecných obchodných podmienok, Úverových podmienok pre fyzické osoby nepodnikateľov a rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 23. 5. 2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa banka, oprávnený, zaviazala poskytnúť klientovi, povinnému, úver za podmienok stanovených touto zmluvou o úvere (ďalej len „Spotrebiteľský úver“) vo výške 100.000,00 Kč a povinný sa zaviazal splatiť oprávnenému istinu spotrebiteľského úveru 47 mesačnými anuitnými splátkami vo výške 3.069,-Kč.

Nakoľko povinný neplnil riadne svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere, oprávnený si žalobou doručenou rozhodcovi dňa 22. 4. 2010 voči povinnému uplatnil zaplatenie sumy vo výške 101.556,08 Kč s príslušenstvom. Rozhodca žalobe vyhovel a vydal rozhodcovský nález zo dňa 26. 8. 2010 ktorým zaviazal povinného uhradiť oprávnenému 101.556,08 Kč, úrok 19,68 % p. a. z čiastky 74.367,78 Kč od 17. 3. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 25 % p. a. z čiastky 96.176,79 Kč od 17. 3. 2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského nálezu. Rozhodca zároveň rozhodol o náhrade trov konania.

Podľa ustanovenia. (v znení platnom do 31.12.2007) spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach a nasl. . Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Komerční banka a.s., ktorej predmet činnosti je aj „poskytování úvěrů,“, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje aj označenie zmluvnej strany ako „fyzická osoba - nepodnikatel“ a tiež predmet zmluvy - „spotřebitelský úvěr“. Prípadná klauzula o aplikácii , alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Keďže exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu k uzatvorenej zmluve postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia , týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.

Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy súd ustálil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd.

V zmysle bodu 1 a 2 článku XIII. Rozhodčí doložka, Úverových podmienok pre fyzické osoby nepodnikateľov, sa Klient a Banka dohodli, že majetkové spory které vzniknou z této Smlouvy bodou rozodovány s konečnou platností v rozhodčím řížení, a to jedním rozhodcem jmenovaným správcem seznamu rozhodcu ze seznamu rozhodcu vedeným Společností pro rozhodčí řízení a.s., IČ: 26421381, se sídlem: Praha 2, Sokolská 60, PSČ 120 00 (ďalej len "Společnost") podle Jednacího řádu pro rozhodčí řizení Společnosti. Klient a Banka prohlasuji, že jsou srozuměni s obsahem Jednacího řádu pro rozhodčí řízení Společnosti, Pravidly o nákladech rozhodčího řízení, Sazebníkem odměn rozhodcu, Organizačním řádem a Kancelářským řádem Společnosti, (dále jen "Jednací okumenty") a ďalšími informacemi uvedenými níže. Táto rozhodčí doložka nabývá účinnosti dnem, kdy Banka doručí Společnosti žalobu proti Klientovi s tím, že rozhodčí doložka nabývá účinnosti pouze pro majetkové spory medzi Klientem a Bankou vzniklé z právního vztahu podle této Smlouvy.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( prvá veta ). Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá (účinného od 1. apríla 2004 okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval , okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci X s. r. o. C-76/10, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.

V bode 37 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci X s. r. o. C-76/10, súd uviedol, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).

V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci X s. r. o. C-76/10, súd uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25).

V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci X s. r. o. C-76/10, súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,

ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, už citovaný, bod 34).

Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa druhá veta spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.

V záujme rešpektovania cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako prijať záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela , ktorá účinným od 1. januára 2008 zaviedla do v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu XIII. Úverových podmienok pre fyzické osoby nepodnikateľov ako súčasť Zmluva o úvere je v rozpore so znením písmeno r) , čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom výkonu exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto predmetnú exekúciu zastavil. Na základe uvedeného tak už súd o návrhu povinného na odklad exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa (ďalej len „“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.