Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-4C-3-2022.pdf
PDF · 103.48 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-4C/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. M.. G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XXF, N.-D. O., 2. O.. art. R. G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XXF, N.-D. O., obaja žalobcovia zastúpení: JUDr. Igor Kovačik, advokát, Panenská 7, Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, A., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., IČO: 52 262 821, Martina Granca 3618/44, Bratislava - mestská časť Dúbravka, o zaplatenie 28.500,- eur s príslušenstvom a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.500,- eur od 25.11.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 27.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.11.2021 do 15.11.2021, zo sumy 1.500,- eur od 01.11.2021 do 24.11.2021 a zo sumy 27.000,- eur od 01.11.2021 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú voči žalovanému nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 18.11.2021, postúpenou príslušnému súdu dňa 08.02.2022, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 28.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.11.2021 do 15.11.2021 a zo sumy 28.500,- eur od 01.11.2021 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť im trovy konania.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaný uzavrel so žalobcami (ako manželmi, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobcovia ako veritelia poskytli žalovanému ako dlžníkovi bezúčelovú a bezúročnú pôžičku vo výške 30.000,- eur, a to formou bezhotovostného bankového prevodu na bankový účet žalovaného dňa 05.08.2020 a žalovaný ako dlžník sa zaviazal vrátiť celú výšku tejto pôžičky žalobcom ako veriteľom najneskôr do 31.10.2021. Za účelom riadneho vrátenia celej výšky pôžičky došlo dňa 08.10.2021 zo strany žalovaného ako dlžníka k písomnému uznaniu dlhu titulom pôžičky, a to čo dôvodu aj výšky. Žalovaný ako dlžník sa uznaním dlhu zaviazal celú výšku pôžičky vrátiť žalobcom ako veriteľom najneskôr do 31.10.2021, a to vkladom, resp. bezhotovostným prevodom na bankový účet žalobcov. Žalovaný ako dlžník vrátil
žalobcom iba časť pôžičky, a to sumu vo výške 1.500,- eur dňa 16.11.2021 formou vkladu peňažných prostriedkov na bankový účet žalobcov. Napriek snahe žalobcov o dosiahnutie vrátenia celej výšky pôžičky od žalovaného formou mimosúdnych telefonických urgencií však žalovaný do dnešného dňa uhradil (vrátil) žalobcom iba vyššie špecifikovanú sumu. Ku dňu podania žaloby platí, že: žalovaný ako dlžník nezaplatil žalobcom ako veriteľom zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.11.2021 do dňa 15.11.2021 (t. j. do dňa predchádzajúcemu dňu vrátenia časti pôžičky vo výške 1.500,- eur); žalovaný ako dlžník nevrátil žalobcom ako veriteľom do 31.10.2021 zvyšnú časť pôžičky vo výške 28.500,- eur; žalovaný ako dlžník je povinný žalobcom ako veriteľom súčasne zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 28.500,- eur od 01.11.2021 až do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného sú žalobcovia odkázaní na podanie žaloby.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že popiera nároky žalobcov a neuznáva ich v celom rozsahu. Žalovaný uhradil žalobcom nasledovné sumy: dňa 23.03.2021 sumu 1.500,- eur, dňa 12.05.2021 sumu 1.500,- eur, dňa 10.07.2021 sumu 300,- eur, dňa 16.11.2021 sumu 1.500,- eur, dňa 24.11.2021 sumu 1.500,- eur, t.j. spolu vo výške 6.300,- eur. S poukazom na tieto dôvody žalovaný rozporuje čo do dôvodu a do výšky nárok žalobcov (istinu, úroky z omeškania ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia) ako nedôvodný a nepreukázaný.
4. V replike žalobcovia uviedli, že sumy uhradené zo strany žalovaného žalobcom vo výške 1.500,- eur dňa 23.03.2021, vo výške 1.500,- eur dňa 12.05.2021 a vo výške 300,- eur dňa 10.07.2021 nie sú splátkou istiny titulom pôžičky poskytnutej žalovanému ako dlžníkovi zo strany žalobcov ako veriteľov dňa 05.08.2020 vo výške 30.000,- eur. Predmetné sumy sa netýkajú povinnosti žalovaného splatiť istinu vo výške 30.000,- eur, a preto pre toto konanie nemajú žiadnu relevanciu. Táto skutočnosť je objektívne preukázaná najmä predloženým písomným uznaním dlhu čo do dôvodu aj výšky, ktorým žalovaný ako dlžník dňa 08.10.2021 (t. j. po úhrade súm uvedených v predchádzajúcom odseku) výslovne uznal svoj dlh vo výške 30.000,- eur a súčasne sa zaviazal celú pôžičku vo výške 30.000,- eur vrátiť žalobcom ako veriteľom najneskôr do 31.10.2021. Je zrejmé, že ak by žalovaný ku dňu podpísania uznania dlhu (t. j. ku dňu 08.10.2021) už titulom predmetnej zmluvy o pôžičke vrátil žalobcom celkovo sumu vo výške 3.300,- eur, predmetným uznaním dlhu dňa 08.10.2021 by uznal čo do dôvodu aj výšky „už iba“ celkový zvyšný dlh vo výške 26.700,- eur. Keďže však žalovaný dňa 08.10.2021 písomne uznal svoj dlh 30.000,- eur čo do dôvodu aj výšky, je zrejmé, že k tomuto dňu žalobcom nesplatil žiadnu časť poskytnutej pôžičky a že ku dňu 08.10.2021 existoval a trval jeho dlh voči žalobcom titulom pôžičky vo výške 30.000,- eur. Suma vo výške 1.500,- eur uhradená žalobcom dňa 16.11.2021 bola splátkou istiny titulom predmetnej zmluvy o pôžičke, z ktorého dôvodu táto suma nie je súčasťou vymáhaného nároku (istiny), predmetom vymáhaného nároku však je príslušný zákonný úrok z omeškania z tejto sumy, a to odo dňa 01.11.2021 do 15.11.2021, nakoľko žalovaný sa písomným uznaním dlhu zaviazal splatiť pôžičku najneskôr do 31.10.2021. Suma vo výške 1.500,- eur uhradená žalobcom dňa 25.11.2021 bola splátkou istiny titulom predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorú však žalovaný uhradil až po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu na príslušný súd a ktorá je predmetom čiastočného späťvzatia návrhu, a teda už nie je predmetom vymáhaného nároku (istiny), predmetom vymáhaného nároku však je príslušný zákonný úrok z omeškania z tejto sumy, a to odo dňa 01.11.2021 do 24.11.2021, nakoľko žalovaný sa písomným uznaním dlhu zaviazal splatiť pôžičku najneskôr do 31.10.2021. Žalobcovia poukazovali na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil písomné uznanie predmetného dlhu.
5. V duplike sa žalovaný vyjadril, že žalobcovia vo vyjadrení uvádzajú, že zo strany žalovaného žalobcom uhradené sumy dňa 23.03.2021 vo výške 1.500,- eur, dňa 12.05.2021 vo výške 1.500,- eur a dňa 10.07.2021 vo výške 300,- eur, nie sú splátkou istiny titulom pôžičky a predmetné sumy sa netýkajú povinnosti žalovaného splatiť istinu vo výške 30.000,- eur, a preto pre toto konanie nemajú žiadnu relevanciu. Žalovaný má však za to, že predložením bankových potvrdení preukázal neexistenciu alebo zánik záväzku v uvedených sumách. Žalobcovia v podanom vyjadrení len všeobecne uvádzajú, že predmetné sumy sa netýkajú povinnosti žalovaného splatiť istinu pôžičky, ale už neuvádzajú a nepreukazujú, z akého iného titulu mal žalovaný uhradiť tieto sumy žalobcom.
6. Ako dôkazy žalobcovia predložili Potvrdenka transakcie z výpisu z účtu zo dňa 05.08.2020, uznanie dlhu zo dňa 08.10.2021, potvrdenie o uhradení sumy 1.500,- eur dňa 16.11.2021.
7. Ako dôkazy žalovaný predložil Detail pohybu zo dňa 24.11.2021, Detail pohybu zo dňa 10.07.2021, Detail pohybu zo dňa 23.03.2021, Detail pohybu zo dňa 12.05.2021, Vklad v hotovosti zo dňa 16.11.2021.
8. V rámci repliky (vychádzajúc pri úroku z omeškania zo záverečného petitu) zobrali žalobcovia žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.500,- eur od 25.11.2021 do zaplatenia, a to s odôvodnením, že žalovaný dňa 25.11.2021 uhradil žalobcom na bankový účet ďalšiu časť istiny pôžičky vo výške 1.500,- eur.
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenom rozsahu (odsek 8.) vo výroku I. rozsudku zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l. 102), pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
14. V konaní nebolo sporným, že medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobcovia poskytli žalovanému pôžičku vo výške 30.000,- eur prevodom na účet žalovaného dňa 05.08.2020. Z uznania dlhu zo dňa 08.10.2021 podpísaného žalovaným vyplýva, že ním žalovaný uznáva, že má voči žalobcom v 1. a 2. rade dlh z titulu ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke vo výške 30.000,- eur, ktorá pôžička bola poskytnutá prevodom na jeho účet dňa 05.08.2020, ktorý dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť do 31.10.2021 na účet žalobcov. Z detailov pohybu na účte a z vkladu hotovosti vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcom: dňa 23.03.2021 sumu 1.500,- eur, dňa 12.05.2021 sumu 1.500,- eur, dňa 10.07.2021 sumu 300,- eur, dňa 16.11.2021 sumu 1.500,- eur a dňa 24.11.2021 sumu 1.500,- eur, z čoho ako plnenia na predmetnú zmluvu o pôžičke žalobcovia uznali iba sumu 1.500,- eur zo dňa 16.11.2021 a sumu 1.500,- eur zo dňa 24.11.2021.
15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
18. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
20. Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ, splnením dlh zanikne. (1) Dlh musí byť splnený riadne a včas. (2)
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou, preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.
25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke a odovzdaní sumy pôžičky žalovanému a preukázali dôvodnosť nimi uplatneného nároku.
26. V konaní nebolo sporným a vyplýva to aj z uznania dlhu, že medzi žalobcami ako veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobcovia poskytli žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 30.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcom do 31.10.2021. Žalovaný na zmluvu o pôžičke preukázateľne plnil iba dňa 16.11.2021 sumu 1.500,- eur a dňa 24.11.2021 sumu 1.500,- eur.
27. Hoci žalovaný tvrdil, že okrem vyššie uvedených súm 2x 1.500,- eur uhradil na zmluvu o pôžičke žalobcom aj dňa 23.03.2021 sumu 1.500,- eur, dňa 12.05.2021 sumu 1.500,- eur a dňa 10.07.2021 sumu 300,- eur, na uvedené plnenia nebolo možné prihliadnuť ako na plnenia zo zmluvy o pôžičke, a to s poukazom na nasledovné.
28. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že odporuje základným princípom logiky, aby žalovaný dňa 08.10.2021 uznal dlh vo výške 30.000,- eur, ak by jeho časovo predchádzajúce plnenia zo dňa 23.03.2021 (1.500,- eur), zo dňa 12.05.2021 (1.500,- eur) a zo dňa 10.07.2021 (300,- eur) mali byť úhradami na zmluvu o pôžičke. V takom prípade by totiž výška uznaného dlhu bola v sume 26.700,- eur, a nie v sume 30.000,- eur. Hoci žalobcovia na uvedený rozpor poukazovali v replike, žalovaný na to v duplike, ani neskôr, žiadnym spôsobom nereagoval a uvedený logický rozpor nevysvetlil.
29. Súd dodáva, že žalovaný ako dlžník nesie dôkazné bremeno tvrdenia, že dlh zo zmluvy o pôžičke zanikol splnením. Za situácie, že žalobcovia preukázali, že v čase uznania dlhu žalovaný uznal dlh vo výške 30.000,- eur, je vylúčené, aby skoršie jeho úhrady boli plnením dlhu z pôžičky. Z akého právneho dôvodu žalovaný uhradil žalobcom dňa 23.03.2021 sumu 1.500,- eur, dňa 12.05.2021 sumu 1.500,- eur a dňa 10.07.2021 sumu 300,- eur, nie je pre rozhodnutie vo veci podstatným. Okrem toho súd poukazuje na Poznámku v rámci Vkladu hotovosti zo dňa 16.11.2021 (na č.l. 24), kde sa uvádza „splátka pôžičky“ a na Informáciu pre príjemcu v rámci Detailu pohybu zo dňa 24.11.2021 (na č.l. 20), kde sa uvádza „splátka“. Na rozdiel od toho, v prípade ostatných platieb žalovaného sa v Detailoch pohybu takéto informácie pre príjemcu o účele platby nenachádzajú, keď naviac v prípade Detailu pohybu zo dňa 23.03.2021 (na č.l. 22) sa dokonca uvádza, že ide o „dar“.
30. Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie nemal súd za preukázané, že žalovaný na zmluvu o pôžičke plnil viac ako 3.000,- eur, z toho sumu 1.500,- eur dňa 16.11.2021 a sumu 1.500,- eur dňa 24.11.2021.
31. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalovaný tvrdil, že plnenia nad sumu 3.000,- eur boli splátkami pôžičky, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie pravdivosti jeho tvrdenia. Keďže takéto dôkazy ani neoznačil ani nepredložil, súd nemohol jeho tvrdenia považovať za preukázané.
32. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.
33. Zároveň súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu žalovaným zo dňa 08.10.2021 spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ, pretože je z tohto písomného právneho úkonu zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, jej presná výška, ako aj prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Preto písomné uznanie dlhu žalovaným zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dňa 08.10.2021 dlh existoval práve vo výške 30.000,- eur, pričom po tomto dátume bolo preukázané zaplatenie zo strany žalovaného iba 2x po 1.500,- eur.
34. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, keďže žalovaný žalobcom na zmluvu o pôžičke zo sumy 30.000,- eur uhradil celkom iba sumu 3.000,- eur, súd ho vo výroku II. tohto rozsudku zaviazal zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne zostávajúcu časť dlhu v sume 27.000,- eur.
35. Žalovaný tým, že svoj dlh z pôžičky, ktorý mal voči žalobcom, v dohodnutej lehote do 31.10.2021 nesplnil, dostal sa do omeškania, a je preto povinný zaplatiť žalobcom aj úrok z omeškania s prihliadnutím na jeho čiastočné plnenia na zmluvu o pôžičke, a to dňa 16.11.2021 v sume 1.500,- eur a dňa 24.11.2021 v sume 1.500,- eur. S poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. majú žalobcovia nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ku dňu 01.11.2021, t.j. vo výške 5% ročne (5 + 0,00%). Súd tak žalobcom priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.11.2021 do 15.11.2021 (s prihliadnutím na úhradu 1.500,- eur dňa 16.11.2021), zo sumy 1.500,- eur od 01.11.2021 do 24.11.2021 (s prihliadnutím na úhradu 1.500,- eur dňa 24.11.2021) a zo sumy 27.000,- eur od 01.11.2021 do zaplatenia.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcov po čiastočnom späťvzatí za v celom rozsahu dôvodný, a preto žalobe vo výroku II. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 27.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.11.2021 do 15.11.2021, zo sumy 1.500,- eur od 01.11.2021 do 24.11.2021 a zo sumy 27.000,- eur od 01.11.2021 do zaplatenia.
37. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
38. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku, v ktorej lehote má žalovaný dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky napr. formou úveru.
39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti istiny 1.500,- eur (plnil v tejto časti po podaní žaloby, z ktorého dôvodu boli žalobcovia nútení vziať v tejto časti žalobu späť), pričom zo zvyšnej časti žaloby boli žalobcovia úspešní, z čoho vyplýva čistý úspech žalobcov 100 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov spoločne a nerozdielne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený, a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).