Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_24Co-138-2011.pdf
PDF · 109.83 KB
Case nature
Subarea
24Co/138/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľky: A. I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, proti odporcovi: Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom L., M. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 8.2.2011, č.k. 11C/20/2008-277, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že:
I. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. L. evidovaným Správou katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. L. a to k pozemku parcela registra E parc. č. 235/6 o výmere 720m2 - zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parc. č. 3418/1 (bez pozemku), s a z r u š u j e a v y p o r i a d a v a tak, že súd n a r i a ď u j e predaj nehnuteľností s tým, že jeho výťažok bude rozdelený medzi účastníkov tak, že navrhovateľke prislúcha podiel 3/4 a odporcovi prislúcha podiel 1/4.
II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 7.294,82 Eur z titulu vynaložených investícií do spoločných nehnuteľností, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
III. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 425,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku Okresnému súdu Senica.
IV. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 207,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Senica.
V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 2.864,80 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. L. vedených na LV č. XXXX pre obec a k.ú. L. a to k pozemku ako parcela registra „E“ parc.č. 235/6 o výmere 720 m2 - zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. 3418/1 (bez pozemku) ďalej len nehnuteľnosti tak, že tieto prikázal do výlučného vlastníctva odporcu v celosti s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť doplatok na súdnom poplatku z návrhu v sume 3.307,- Eur. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 39.211,99 Eur, ktorá zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 3, a sumu 29.179,29 Eur ako náhradu stavebných nákladov. Súd tiež zaviazal odporcu nahradiť trovy konania štátu v sume 207,76 Eur a navrhovateľke v sume 5.746,30 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na § 142 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka odôvodnil tým, že účastníci konania ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností - navrhovateľka v podiele 3 a odporca 1, sa od samého vzniku podielového spoluvlastníctva nevedeli zhodnúť na nakladaní so spornými nehnuteľnosťami, robili si rôzne schválnosti, ani sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd prikázal nehnuteľnosti odporcovi, aj keď žiaden z účastníkov nemal záujem stať sa výlučným vlastníkom nehnuteľností, navrhovateľka z dôvodu, že by k nim nemal prístup, odporca bez uvedenia dôvodu, pričom súd nenariadil ich predaj, pretože bez parcely č. 3418/2 vo vlastníctve odporcu nachádzajúcej sa pred spornými nehnuteľnosťami a slúžiacej ako vstup k nim, by sporné nehnuteľnosti boli nepredajné, resp. ich všeobecná hodnota by sa podstatne znížila. Ak sporné nehnuteľnosti budú vo vlastníctve odporcu, bude mať k nim zabezpečený prístup a vec bude môcť účelne využiť. Odporca nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Podľa prvostupňového súdu neprichádzalo do úvahy ani prikázanie nehnuteľností navrhovateľke, aj keď je väčšinovou spoluvlastníčkou, pretože by nemala do nich vstup, čím by sa vec nemohla účelne využiť a zriadenie vecného bremena cez parc.č. 1418/2 vo vlastníctve odporcu a jeho manželky neprichádzalo do úvahy, pretože vyporiadanie sa nevykonalo reálnym rozdelením veci podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd preto prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcovi a zaviazal ho zaplatiť navrhovateľke na úplné finančné vyrovnanie celkom sumu 68.391,28 Eur, z toho suma 39.211,99 Eur zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 3 zo sumy 52.282,66 Eur určenej znaleckými posudkami Ing. C. a Ing. U., suma 29.179,26 Eur predstavuje náhradu stavebných nákladov, ktorými navrhovateľka nehnuteľnosti zhodnotila, určenú znaleckým posudkom Ing. C..
Súd tiež zaviazal navrhovateľku na doplatok súdneho poplatku vo výške 3.307,- Eur, pričom vychádzal z toho, že súdny poplatok predstavuje celkom sumu 4.103,- Eur, ako 6% zo sumy 68.391,28 Eur a navrhovateľka doposiaľ zaplatila súdny poplatok vo výške 796,- Eur. Odporcovi bolo uložené nahradiť trovy konania štátu vo výške 207,76 Eur vyplatené ako znalečné Ing. U.. Plne úspešnej navrhovateľke súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 5.746,30 Eur pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku 4.103,- Eur, zo zložených preddavkov na znalecké dokazovanie spotrebovaných do výšky 331,94 Eur a 954,36 Eur, a z trov právneho zastúpenia podľa dokladu o ich zaplatení Právnemu centru s.r.o. vo výške 357,- Eur.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že nariadi predaj sporných nehnuteľností a výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Odvolanie odôvodnil tým, že ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju nemôže prikázať i keby boli u neho predpoklady účelného využitia veci. Opakovane zdôraznil, že vec nechce a nemá ani peniaze na to, aby navrhovateľku vyplatil. Odporca nesúhlasil s rekonštrukciou domu realizovanou to strany navrhovateľky, sumu za jej rekonštrukciu navrhuje riešiť samostatne s novým vlastníkom pri predaji spornej nehnuteľnosti. Trovy konania, náklady na znalcov a právne poradenstvo by mala uhradiť navrhovateľka. Odporca navrhuje pri predaji riešiť jeho požiadavku na odškodné za hnuteľný majetok podľa fotodokumentácie pred rekonštrukciou domu, ktorú na požiadanie predloží, ako aj náhradu za nevyužívanie jeho vlastníckeho a spoluvlastníckeho podielu zo strany navrhovateľky od 4.6.2007 do 1.2.2011.
Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu odporcu sa nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.), na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu je potrebné priznať čiastočný úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť.
Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. L. evidovaným Správou katastra Senica na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. L. a to k pozemku ako parcela registra „E“ parc.č. 235/6 o výmere 720 m2 - zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu súp.č. XXX postavenému na parc.č. 3418/1 (bez pozemku), (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), a v rámci tzv. širšieho vyporiadania tiež nárok navrhovateľky na náhradu investícií vynaložených do sporných nehnuteľností.
Navrhovateľka sa žalobným návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 15.2.2008 pôvodne domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctvo účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam tak, že žiadala sporné nehnuteľnosti prikázať rovnodielne do vlastníctva odporcov, ktorí boli v čase podania návrhu traja, každý vlastnil spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1, a odporcovia jej mali zaplatiť sumu 133.333,- Sk za jej spoluvlastnícky podiel. Počas konania sa navrhovateľka na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.2008 stala vlastníčkou podielu 3, voči pôvodným odporcom v 1. a 3. rade bolo konanie z dôvodu späťvzatia uznesením č.k. 11C/20/2008-25 zo dňa 5.8.2008 zastavené a účastníkom konania zostal už len pôvodný odporca v 2. rade, terajší odporca. Navrhovateľka ponúkla aj zostávajúcemu odporcovi, že odkúpi jeho spoluvlastnícky podiel, odporca s tým nesúhlasil. Odporca sa medzičasom stal spolu so svojou manželkou vlastníkom pozemku parc.č. 3418/2 o výmere 26 m2
- zastavané plochy a nádvoria a parc.č. 3419/2 o výmere 340 m2 - záhrady, pričom pozemok parc.č. 3418/2 tvorí vstup z ulice k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľka preto následne stratila záujem o sporné nehnuteľnosti, nakoľko by k nim nemala zabezpečený prístup a vzhľadom na spornosť vzťahov s odporcom by situáciu nevyriešilo ani zriadenie vecného bremena, preto na záver navrhla, aby boli sporné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva odporcovi, ktorý by jej vyplatil hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 39.211,99 Eur, ako aj sumu vo výške 29.179,29 Eur ako náhradu stavebných nákladov vynaložených na rekonštrukciu rodinného domu. Navrhovateľka na pojednávaní pred odvolacím súdom zopakovala, že nemá záujem, aby boli sporné nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva.
Odporca počas celého konania nesúhlasil so spôsobom zrušenia a vyporiadania predmetného spoluvlastníctva tak, ako to navrhla navrhovateľka. Zotrval na tom, že on má záujem iba o svoj spoluvlastnícky podiel, nesúhlasí s tým, aby boli sporné nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Odporca nesúhlasil s rekonštrukciou rodinného domu, ktorú navrhovateľka zrealizovala bez jeho súhlasu.
Podľa listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra Senica pre obec a k.ú. L. je evidované vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. L. a to k pozemku ako parcela registra „E“ parc.č. 235/6 o výmere 720 m2 - zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu súp.č. XXX postavenému na parc.č. 3418/1 (bez pozemku) vo vlastníctve navrhovateľky v podiele 3 a odporcu v podiele 1.
Znaleckým posudkom Ing. Y. U.. 8/2009 v znení jeho Dodatku č. 1 bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, ich všeobecná hodnota bola stanovená na sumu 63.668,01 Eur, z toho hodnota pozemku parc.č. 235/6 na sumu 26.503,20 Eur.
Znaleckým posudkom Ing. R. C.. 75/2010 bol ohodnotený rodinný dom súp.č. XXX k dátumu 16.11.2008 pred vykonanou rekonštrukciou na sumu 25.799,46 Eur a k dátumu 28.8.2010 po vykonanej rekonštrukcii na sumu 54.978,75 Eur, z rozdielu týchto hodnôt je zrejmá výška stavebných nákladov v sume 29.179,29 Eur, ktoré do rodinného domu vložila navrhovateľka zo svojich vlastných prostriedkov.
Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 139 ods. 3 Obč. zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Obč. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 Obč. zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zákonníka upravujúceho zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“ vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 O. s. p., avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.
Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania ( § 159 ods. 2 O.s.p. ). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval ( tzv. konštitutívny charakter rozsudku ), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec ( z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a
tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z. z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému ( niektorým ) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely zákonom č. 526/2002 Z. z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone ( napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod. ). Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec ( nie jej podiel ). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému ( niektorým ) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Na základe rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa vykoná záznam vzniknutých práv do príslušného katastra ( § 34 a nasl. zák. č. 162/1995 Z. z. ).
Vzhľadom na to, že rozdelenie vecí tvoriacich predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov nie je podľa záverov znaleckého dokazovania možné, ale i s prihliadnutím na to, že ide o iba dvojizbový rodinný dom s príslušenstvom a pozemok iba vo výmere 720 m2 užívaný v komplexe iných pozemkov, z čoho vyplýva, že rozdelením podľa podielov by nemohol vzniknúť dom s dvoma plnohodnotnými bytovými jednotkami, ani dva účelne využiteľné pozemky a zároveň sporné nehnuteľnosti ani jeden z podielových spoluvlastníkov nechce do svojho výlučného vlastníctva, tak ako to obaja opätovne potvrdili aj pred odvolacím súdom, prichádza do úvahy iba tretí spôsob vyporiadania a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zrušené a vyporiadané rozhodnutím súdu nezaniká vždy dňom, kedy súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak došlo k vyporiadaniu predajom nehnuteľnosti a rozdelením podľa výťažku, spoluvlastníctvo zaniká až skutočným predajom. Nehnuteľnosť tak naďalej zostáva v spoluvlastníctve, až pokým nedôjde k jej predaju, rozhodnutím súdu o zrušení spoluvlastníctva a nariadení predaja nehnuteľnosti vzniká len exekučný titul, ktorý oprávňuje ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, aby sa domáhal jeho výkonu (napr. podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku). Vzhľadom na to, že podielové spoluvlastníctvo zrušené rozhodnutím súdu nariadením predaja a rozdelením výťažku zaniká až dňom, kedy dôjde k predaju nehnuteľnosti, môžu spoluvlastníci aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zániku podielového spoluvlastníctva nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi bez toho, aby boli pri tom akokoľvek obmedzovaní vo svojej zmluvnej voľnosti len preto, že bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade nariadenia predaja spoločnej nehnuteľnosti zostáva táto nehnuteľnosť až do uskutočnenia predaja v režime spoluvlastníctva, spoluvlastníci môžu so svojimi spoluvlastníckymi podielmi nakladať a účastníci si môžu toto spoluvlastníctvo zrušiť aj iným spôsobom (napr. dohodou). K tomu pozri napr. Rozbor Najvyššieho súdu SSR č. Cpj 8/72, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk R 54/1973, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2145/2009 publikovaný v Právní rozhledy č. 22/2011.
V rámci širšieho vyporiadania je potrebné na základe návrhu navrhovateľky uskutočniť aj vyporiadanie investícií, ktoré navrhovateľka vynaložila na zhodnotenie sporných nehnuteľností. Tieto boli znaleckým posudkom Ing. C. vyčíslené vo výške 29.179,26 Eur, z toho podiel odporcu, ktorý ako spoluvlastník v 1 sa má podieľať na úhrade týchto investícií úmerne výške jeho spoluvlastníckeho podielu, predstavuje sumu 7.294,82 Eur. Povinnosť odporcu podieľať sa na vynaložených investíciách vyplýva z ustanovení § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 Obč. zákonníka. Pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorom spoluvlastníci rozhodujú podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka, možno zahrnúť aj rozhodnutie o tom, aká investícia, t.j. náklady akého druhu a v akej výške majú byť vynaložené na spoločnú vec. Spoluvlastníci pritom rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, v danom prípade navrhovateľka po tom, ako sa stala spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 3, disponovala potrebnou väčšinou, ktorá jej umožňovala rozhodovať o vykonaní potrebných investícií. V prípade dôležitej zmeny odporca ako menšinový spoluvlastník s podielom 1 mohol podľa § 139 ods. 3 Obč. zákonníka žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Odporca túto možnosť nevyužil, nemôže sa preto teraz úspešne brániť tým, že nesúhlasil s rekonštrukciou sporných nehnuteľností, rovnako nie je prijateľné ani ním navrhované riešenie, aby sa vynaložené investície riešili až s novým vlastníkom, ktorý sporné nehnuteľnosti nadobudne. Odporca ako spoluvlastník s podielom 1 je povinný prispieť na preukázané vynaložené investície podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, čím plní svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Keďže navrhovateľka uplatňovala náhradu investícií v plnom rozsahu, vychádzajúc z jej návrhu, že nehnuteľnosti majú byť prikázané odporcovi, pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predajom, kedy vzniká nárok iba na vyplatenie 1/4 investícií, bolo dôvodným vo zvyšnej časti návrh na širšie vyporiadanie zamietnuť.
Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/53/2004 (ZSP 3/2007), podľa ktorého ak sa vykonáva vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom slova zmysle (len na návrh alebo vzájomný návrh), je nutné o náhrade investícií rozhodnúť samostatným výrokom, opierajúcim sa o riadne zistený skutkový stav veci. Len pri zrušení spoluvlastníctva a vyporiadaní rozdelením veci, môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti; pri iných spôsoboch vyporiadania spoluvlastníctva, súd toto oprávnenie nemá.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potrebné zmeniť aj vo výroku, ktorým súd uložil navrhovateľke doplatiť súdny poplatok za návrh. Výška súdneho poplatku bola určená nesprávne a tým bola navrhovateľka neprávne zaviazaná na doplatok súdneho poplatku vo výške 3.307,- Eur. Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch základom poplatku je cena podielu žiadaného navrhovateľkou, v danom prípade 1 zo sumy 52.282,66 Eur, t.j. 6% zo sumy 13.070,67 Eur, t.j. 784,- Eur, a 6% z náhrady vynaložených investícií úmerne podielu odporcu, t.j. zo sumy 7.294,82 Eur, t.j. 437,50 Eur, spolu 1.221,50 Eur. Navrhovateľka doposiaľ uhradila súdny poplatok vo výške 23.994,- Sk, t.j. 796,50 Eur, preto jej zostáva doplatiť 425,- Eur.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. vznikla povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 207,76 Eur, ktorá suma bola vyplatená zo štátneho rozpočtu znalcovi Ing. Y. U. z titulu znalečného za vypracovaný znalecký posudok, odporcovi. Odporcu bolo totiž potrebné podľa výsledku považovať za v konaní fakticky neúspešného účastníka, keď navrhovateľka sa voči nemu úspešne domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom spôsob vyporiadania závisel od úvahy súdu.
O náhrade trov konania účastníkov bolo dôvodné rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľka síce nemala v konaní úplný úspech, keď súd nevyhovel jej konečnému návrhu, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva odporcu, mala však úspech v základe nároku, ktorým je zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom navrhovaný spôsob vyporiadania sa počas konania vzhľadom na meniace sa okolnosti menil a nakoniec závisel od rozhodnutia súdu. Bolo pritom potrebné prihliadnuť i na to, že navrhovateľka sa pred začatím konania a aj počas neho viackrát pokúšala s odporcom dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to prostredníctvom notára JUDr. Jozefa Kremla (č.l. 4), mediátorky Ing. Anny Ozábalovej (č.l. 7), Právneho centra s.r.o. Bratislava (č.l. 132), pričom odporca buď vôbec nereagoval na výzvy alebo tieto odmietal, navrhovateľka odporcovi ponúkala i viac riešení:
predaj jej spoluvlastníckeho podielu, následne odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu; ani s tým odporca nesúhlasil. Navrhovateľka pritom ustúpila od záujmu odkúpiť spoluvlastnícky podiel odporcu až potom, ako sa odporca so svojou manželkou stali vlastníkmi parc.č. 3418/2, ktorá tvorí prístup k sporným nehnuteľnostiam. V dôsledku konania odporcu tak došlo k znemožneniu takého vyporiadania nehnuteľností, podľa ktorého by sa navrhovateľka stala ich výlučnou vlastníčkou, ako aj k značnému skomplikovaniu prípadného predaja nehnuteľností. Je preto dôvodným a spravodlivým, aby odporca znášal trovy konania, ktoré navrhovateľke vznikli v celkovej výške 2.864,80 Eur, zaplatením súdneho poplatku vo výške 1.221,50 Eur (doposiaľ zaplatila súdny poplatok vo výške 23.994,- Sk, t.j. 796,50 Eur, bolo jej uložené doplatiť 425,- Eur), zaplatením preddavkov na znalečné spolu vo výške 1.286,30 Eur (331,94 Eur a 954,36 Eur, prvostupňový súd dodatočne rozhodne o vrátení nespotrebovaného preddavku vo výške 5,64 Eur) a zaplatením nákladov na právne služby Právneho centra s.r.o. Bratislava vo výške 357,- Eur (doklad o zaplatení č.l. 272).
Odvolacie konanie skončilo čiastočným úspechom navrhovateľky, keď súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a odporcu zaviazal zaplatiť jej podiel na vynaložených investíciách, čiastočne úspešný však bol aj odporca, keď odvolací súd akceptoval jeho argument, že nemôžu mu byť sporné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva napriek jeho nesúhlasu, preto o trovách odvolacieho konania bolo dôvodné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov odvolacieho konania.
S poukazom na uvedené odôvodnenie, keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219) a ani na zrušenie (§ 221 ods. 1) rozsudku súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd zvolil v danom prípade neprípustný spôsob vyporiadania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam a vyporiadal ho tak, že nariadil predaj nehnuteľností s tým, že jeho výťažok bude rozdelený medzi účastníkov tak, že navrhovateľke prislúcha podiel 3/4 a odporcovi prislúcha podiel 1/4. Odporcu v rámci širšieho vyporiadania zaviazal zaplatiť navrhovateľke 7.294,82 Eur z titulu vynaložených investícií do spoločných nehnuteľností, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky na náhradu investícií do nehnuteľností, zamietol. Navrhovateľku súd zaviazal zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 425,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku Okresnému súdu Senica. Odporcu súd zaviazal nahradiť trovy konania štátu vo výške 207,76 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Senica. Odporcu súd zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 2.864,80 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.