Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-8-2012.pdf
PDF · 82.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5P/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: D.. P. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. A., H. XXXX/X, bývajúci v I.I., Q. X, proti žalovanej: B. Q. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., H. XXXX/X-X, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 26.01.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú - jeho bývalú manželku prispievať na jeho výživu sumou 5,- eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2012. Odôvodnil ju tým, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín. Od 01.01.2011 je evidovaný na ÚPSVaR v Dolnom Kubíne ako uchádzač o zamestnanie a po šiestich mesiacoch mu zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, že doteraz trvalé zamestnanie stále nenašiel, zostáva v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR a je žiadateľom o pomoc v hmotnej núdzi, pretože po uplynutí nároku na dávku v nezamestnanosti nemá žiadny zdroj príjmu. Podmienkou vzniku nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevku k dávke je okrem iného začať konanie vo veci určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Súd konal a rozhodol s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní 04.04.2012 ospravedlnil podaním z 02.04.2012, žiadajúc konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, keď v ňom uviedol len to, že jeho finančná situácia sa od podania žaloby nezmenila.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Na uvedenom pojednávaní vypovedala, že nezarába toľko, aby mohla vyživovať žalobcu, ktorý navyše neprispieva ani na výživu ich detí a prebieha voči nemu exekúcia. Nevie, akým spôsobom bol skončený so žalobcom pracovný pomer, vie len, že v jeho práci v tom čase prepúšťali. Žalobca pracoval na ÚPSVaR ako vedúci nejakého oddelenia alebo odboru a mal na starosti celú informatiku. Žalobca má vysokoškolské vzdelanie, má skončenú Elektrotechnickú fakultu v Bratislave. Podľa nej žalobca s jeho vzdelaním a praxou by si mohol nájsť, ak by chcel, vhodné zamestnanie, aj keď nie v mieste bydliska, kde sú možnosti zamestnania mizivé. Podľa nej má žalobca celkom slušné schopnosti ako informatik a mohol by sa pracovne uplatniť. Aj ona už dlhší čas pracuje mimo miesta bydliska. S deťmi nie je žalobca vôbec v kontakte. K vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo ani dohodou, ani prostredníctvom súdu. Pokiaľ vie, žalobca býva v
rodinnom dome v I., ktorého je ona spoluvlastníčkou. O terajších pomeroch žalobcu jej nič nie je známe. Ona býva v spoločnej domácnosti len s ich deťmi a obaja majú vyživovacie povinnosti len k ich deťom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu z 18.03.2008 č. k. 10C/114/2005-165, právoplatným 21.05.2008. Uvedeným rozsudkom boli maloleté deti účastníkov L., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky - terajšej žalovanej s tým, že tieto deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Otec detí - terajší žalobca bol zaviazaný platiť na výživu mal. L. sumou 2.800,- Sk (92,94 eura) mesačne a na výživu mal. E. sumou 1.700,- Sk (56,43 eura) mesačne. Následným rozsudkom zo 07.07.2009 č. k. 4C/18/2009-140, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 29.10.2009 č. k. 9Co/329/2009-172, právoplatným dňom 18.12.2009 došlo k zvýšeniu výživného zo strany žalobcu na L. E. v súvislosti s jeho štúdiom na vysokej škole, a to na sumu 149,37 eura počnúc od 18.02.2009.
Syn L. v súčasnosti študuje v 3. ročníku na ČVUT Brno, odbor manažérska informatika a dcéra E. chodí do septimy na 8-ročnom gymnáziu v Martine. Priemerný čistý mesačný príjem žalovanej, zamestnanej u terajšieho zamestnávateľa od 09.01.2012 a pracujúcej v Martine, predstavoval za mesiace január a február 2012 sumu 628,42 eura + poberá daňový bonus a rodinné prídavky na dve deti. Podľa oznámení ÚPSVaR Dolný Kubín z 15.02.2012 a 17.02.2012 je žalobca je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2011 a v období od 01.01.2011 do podania správ nebol vedený ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, pretože o pomoc v hmotnej núdzi nepožiadal.
Každý z účastníkov má dve vyživovacie povinnosti, a to spoločné vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z ich zaniknutého manželstva, na ktoré podľa výpovede žalovanej žalobca určené výživné neplatí.
Podľa § 72 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoR") rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 ZoR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania výživného aj za obdobie spätne pred podaním žaloby (od 01.01.2012 do 25.01.2012 vrátane) musel súd žalobu zamietnuť už len s ohľadom na cit. ust. § 77 ods. 1 veta druhá ZoR. Dôvodom zamietnutia žaloby v celom rozsahu bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, teda svoju neschopnosť sám sa živiť, pre ktorú by mal byť odkázaný na výživu žalovanej - jeho bývalej manželky, ako predpoklady pre priznanie uplatneného výživného. Takúto neschopnosť bez ďalšieho nepreukazuje len to, že žalobca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobca, na ktorom v danom smere spočívalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že po tom, ako sa stal nezamestnaným (v žalobe žalobca neuvádza ani to, z akých dôvodov mal prísť o prácu, t.j. či to bolo z vôle zamestnávateľa alebo z jeho vôle a aký bol konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru), sám vyvíjal potrebnú aktivitu pre to, aby sa mohol zamestnať a týmto spôsobom získať prostriedky na uspokojovanie svojich najzákladnejších životných potrieb. Hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že s ohľadom na existujúcu mieru nezamestnanosti odrážajúcu ekonomickú realitu, je v súčasnosti celkovo sťažená možnosť uplatnenia sa na trhu práce, práve vzdelanie žalobcu a jeho doterajšia prax tvoria predpoklady (pri dostatočnej aktivite žalobcu) pre reálne získanie zamestnania. Profesia žalobcu totiž patrí medzi profesie na trhu práce stále žiadané. V tomto smere pôsobí opodstatnene obrana žalovanej poukazujúcej na to, že keby žalobca skutočne chcel, mohol by si nájsť zamestnanie, hoci mimo regiónu, kde býva, keď aj jej sa podarilo zamestnať mimo miesta jej bydliska.
Ak žalobca neplatí ani určené výživné na deti, ako to tvrdila žalovaná a tento ani netvrdil, že by mal požiadať o zníženie výživného pre svoje nepriaznivé pomery, ktoré si sám nezavinil, prečo výživu detí účastníkov je nútená v celom rozsahu zabezpečovať žalovaná, za uvedenej situácie by určenie výživného v akejkoľvek výške odporovalo dobrým mravom (§ 75 ods. 2 ZoR).
S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej ako plne úspešnému účastníkovi, ktorému by zásadne s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na ich náhradu, právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaná si voči žalobcovi žiadne trovy neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej v rámci tohto konania nejaké trovy v konkrétnej výške vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).