Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-33-2011.pdf
PDF · 120.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/33/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobcu: W. U., U. F. T. Č.. XXX, v konaní zast. JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, Levice, J. Hollého 11, proti žalovanému v 1. rade: W. U., U. F. T. Č.. XXX a v 2. rade: M. U., N.. X., U. F. T. Č.. XXX, obaja v konaní zast.: JUDr. Beáta Hilvertová, advokátka, Levice, Sládkovičova 1, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 264,84 EUR na adresu JUDr. Beáty Hilvertovej, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd vyslovil, že žalovaní v 1. a 2 rade sú povinní vydať žalobcovi dar - nehnuteľnosti vedené Správou katastra Levice, okres Levice, obec F. T., zapísané na LV č. 437 pod B1 ako parcely registra „C“ parc.č. 325 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp.č. 175 o výmere 690 m2, parc.č. 326/1 ostatné plochy o výmere 328 m2 a parc.č. 326/2 záhrady o výmere 506 m2 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako i k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 25.1.2010 bola uzatvorená Darovacia zmluva medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade. Na základe tejto Darovacej zmluvy poskytol ako darca žalovaným v 1. a 2. rade ako obdarovaným dar - nehnuteľnosti hore uvedené. Darovaním sa žalovaný v 1. rade stal vlastníkom 1-iny ideálneho podielu darovaných nehnuteľností a žalovaná v 2. rade sa stala vlastníčkou 1-iny ideálneho podielu darovaných nehnuteľností. Darca sa so žalovanými v 1. a 2. rade dohodol na zriadení vecného bremena - práva doživotného užívania a bývania v rodinnom dome a užívania priľahlých pozemkov. Žalovaní v 1. a 2. rade neumožňujú žalobcovi užívanie domu, dôkazom čoho je, že bol nútený pod nátlakom v júni 2010 sa z rodinného domu vysťahovať, pričom absolútne nerešpektujú zriadené vecné bremeno.
Vrcholom arogantného správania obdarovaného bolo fyzické napadnutie žalobcu dňa 9.2.2011 a to takým spôsobom, že štyri krát ho päsťou udrel do tváre. Žalobca od júna 2010 býva v malom viničnom domčeku nad pivnicou, na konci záhrady, bez vody a elektriny. Pre vodu si musí chodiť na obecnú studňu a na drevo musí chodiť do lesa. Viničný domček nespĺňa ani základné potreby pre bývanie, ani základné ľudské potreby, čím žalovaný v 1. a 2. rade hrubo porušujú nielen dobré mravy, zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania a bývania, ktoré absolútne nerešpektujú, ale aj právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktoré vyplýva z Ústavy SR čl. 19 odstavec 1. Žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na vrátenie daru, avšak bezúspešne. Žalobca mal v predmetnom rodinnom dome uložené svoje osobné veci, ktoré sa v priebehu roku 2010 „stratili“, čo je tiež dôkazom toho, že žalovaný v 1. a 2. rade vôbec nepočítali so žalobcovou prítomnosťou v dome, keďže žalovaná v 2. rade pravdepodobne „vyhodila“ žalobcove osobné veci z dôvodu vytvorenia priestoru pre svoju matku, ktorá sa tiež nasťahovala do domu a doteraz tam býva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti jednoznačne došlo zo strany žalovaných v 1. a 2. rade k hrubému porušeniu dobrým mravov a preto žiada podanej žalobe vyhovieť.
Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadali, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedli, že žaloba žalobcu sa nezakladá na pravde. Je pravdou, že dňa 25.1.2010 bola spísaná a podpísaná darovacia zmluva aj so zriadením vecného bremena. Nezakladá sa na pravde, žeby nerešpektovali zriadené vecné bremeno, právo doživotného užívania a bývania žalobcu. Žalobca sa nasťahoval do nehnuteľnosti v júli 2010 a dočasne mu poskytli obývačku. Toto sa mu nepáčilo a ani sa mu nepáčilo, že sú dlho hore, že maloleté deti kričia, a že ho vyzývali k dodržiavaniu osobnej hygieny, na ktorú nebol zvyknutý. Nakoľko žalobca nechcel s nimi bývať v rodinnom dome, požiadal ich, aby mu skultúrnili viničný domček, a že tam bude bývať. Odsťahoval sa tam v polovici augusta 2010. Dali mu tam zaviesť elektrinu a vodovod majú aj na dvore. Dohodli sa, že na jar mu zavedú aj vodu. Žalobcovi nakúpili uteráky, spodné prádlo, tričká , nohavice, dávali mu stravu (nechcel to jesť, lebo ho vraj chcú otráviť). Kupovali mu cigarety. Nie je pravdou, že žalobcu fyzicky napadol žalovaný v 1. rade. Bolo to tak, že žalobca dal zámok na bránu a oni ho dali dole a toto sa znovu opakovalo. Keď to žalobca zbadal, rozbehol sa za žalovaným v 1. rade po dvore s hrabľami. Za touto žalobou je zrejme to, že domovú nehnuteľnosť pekne zrekonštruovali a žalobca ju chce predať, získať tým finančné prostriedky a vyhodiť ich na ulicu.
Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Medzi žalobcom ako darcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými bola dňa 25.1.2010 uzavretá darovacia zmluva s dohodou o zriadení vecného bremena .
Podľa článku 1 Darovacej zmluvy predmetom tejto zmluvy je darovanie nehnuteľností z výlučného vlastníctva darcu do podielového spoluvlastníctva obdarovaných, každému 1-inu spoluvlastníckemu podielu k celku - vedené v Správe katastra Levice, okres Levice, obec F. T., kat. územie F. T., zapísané na LV č. 437 pod B1 ako parcely registra „C“:
- parc.č. 325 zastavené plochy a nádvoria o výmere 690 m2 1-ový podiel = 345 m2
1-ový podiel - 345 m2
rodinný dom, súp.č. 175
- parc.č. 326/1 ostatné plochy o výmere 328 m2 1- ový podiel =164 m2
1-ový podiel = 164 m2
- parc.č. 326/2 záhrady o výmere 506 m2 1-ový podiel = 253 m2
1-ový podiel = 253 m2.
Podľa článku 2 Darovacej zmluvy darovanie je bezodplatné, neviazané na žiadne podmienky.
Podľa článku 3 odstavec 2 Darovacej zmluvy obdarovaní sú si vedomí skutočností, že v prípade, že sa budú správať voči darcovi, alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušia dobré mravy, môže sa darca domáhať vrátenia daru.
Podľa článku 4 Darovacej zmluvy darca sa s obdarovanými dohodol na zriadení vecného bremena - práva doživotného užívania a bývania v rodinnom dome súp.č. 175 na parc.č. 325, užívania priľahlých pozemkov parc.č. 325 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 690 m2, parc.č. 326/1 ostatné plochy o výmere 328 m2, parc.č. 326/2 záhrady o výmere 506 m2 vedené v Správa katastra Levice, kat. územie F. T., zapísané na LV č. 437 ako parcely registra „C“ v prospech W. U., N.. U., Q.. X.X.XXXX, N..Č.. XXXXXX/XXXX, U. F. T. XXX, Š.. prísl. SR.
Podľa článku 5 odstavec 3 Darovacej zmluvy prechod vlastníckeho práva nastáva dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o povolení vkladu.
Správa katastra Levice rozhodnutím zo dňa 23.2.2010 pod číslom vkladu V 318/10 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Z výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaný v 1. rade je jeho synom. Daroval mu, ako i p. X. (žalovaná v 2. rade), ktorá nebola v tom čase jeho manželka domovú nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v kat. úz. F. T.. Predtým táto domová nehnuteľnosť nebola obývaná, nebýval tam po dobu dvoch rokov. Býval u svojho strýka v Želiezovciach, nakoľko u neho pracoval. Žalovaní za ním behali, aby im umožnil v dome bývať. Keby bol býval vedel, že čo sú zač, tak rozhodne túto domovú nehnuteľnosť im nedaruje. Sú mu úplne protivní. Do rodinného domu sa nasťahoval asi mesiac a pol po tom, čo bola podpísaná darovacia zmluva. Dostal izbu, a to obývačku, nakoľko v prednej izbe bola nevládna matka žalovanej v 2. rade. Vydržal v obývačke bývať len dva mesiace a potom sa sám vysťahoval z tadiaľ a išiel bývať do pivnice. Vysťahoval sa z dôvodu, že to tam už nervovo nezvládal, nakoľko cez obývačku sa behalo do kuchyne. Žalovaná v 2. rade potom čo sa vrátili z kúpania zo Štúrova o 20.00 hod. zapla pračku a jemu tieto veci vadili. Žalovaných nevyzval k tomu, aby mu vrátili dar, nič im nepovedal, od vtedy sa s nimi
nerozpráva. Išiel za svojim právnym zástupcom, aby tieto veci riešil. Je pravdou, že žalovaní v 1. a 2. rade do tohto domu investovali finančné prostriedky. Tento dom z vnútra vyzerá už ináč. Žalovaný v 1. rade ho udrel do tváre, to mu nikdy nezabudne. Volal aj policajtov. Bolo to vo februári 2011.
Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplýva, že asi tri roky dozadu žalobca prišiel za nimi do bytovky v F. T. pozrieť ich dcéru. Neskôr chodili aj oni jeho navštevovať do Ž.. Slovo dalo slovo a po roku takýchto návštev sa žalobcu spýtal či príde bývať do domu v F. T., nakoľko by mali záujem tento dom od neho kúpiť. Žalobca uviedol, že nechce zo Želiezoviec odísť, má tam kamarátov, aj priateľku. Sám žalobca im chcel domovú nehnuteľnosť dať darom, povedal, že nechce od nich ani korunu. Keď sa spísala darovacia zmluva tak začali domovú nehnuteľnosť opravovať. V dome sa nachádzali skrine a oblečenie žalobcu. Sám žalobca povedal, že skrine si môžu nechať, oblečenie môžu vyhodiť, nakoľko boli obhryzené myšami. Po nejakej dobe, keď ešte opravovali dom, bol v Želiezovciach za žalobcom a on mu začal spomínať, že v práci nevydrží, že chce sa vrátiť domov. Uviedol mu, že nech príde, má na to právo. Žalobca teda prišiel a v tom období mu vedel dať k dispozícii len obývačku. Bolo to prechodné obdobie, svokra po roku zomrela. Sú mladí ľudia, majú dve maloleté deti, sú dlho hore a toto všetko žalobcovi vadilo. On sám im nič nepovedal, len sa sám presťahoval do pivnice. Pýtal sa ho z akého dôvodu a on povedal, že nevie s nimi bývať, lebo sú dlho hore, vadili mu i deti. Keď sa žalobca presťahoval do viničného domčeka, tak mu zaviedli tam elektrinu. Začiatkom leta 2011 zistil, že žalobca dal na bránu do dvora zámok, on tento zámok odtrhol, žalobca ho opätovne tam dal a on opätovne tento zámok odtrhol a zahodil do potoka. Videl to i sused Roman Stehno, ktorý bol v tom čase u neho na káve. Žalobca prišiel k nemu, mal v ruke hrable a týmito sa na neho zahnal. Preto žalobcu chytil a pri tejto situácii ho raz alebo dva krát udrel. Žalobca volal policajtov. V marci 2010 mu žalobca povedal, bolo to po tom čo už býval v pivnici viničného domčeka, že chce aby z tadiaľ odišli. Čo sa týka vzájomného spolužitia, tak sa snažil so žalobcom udobriť, avšak v tomto smere bol tvrdohlavý. Pristúpil jedine na to, že mu urobil podlahu, dal posteľ do pivnice, zaviedol elektrinu a na zimu dal kachle. On nemá absolútne problém s tým, že žalobca bude bývať v dome, keď má na to právo, môže tam bývať.
Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedla, že ona osobne proti žalobcovi nemá nič. Mohol u nich kľudne bývať, bolo o neho postarané, mal navarené, mohol sa poumývať. Myslela si, že žalobca im aj v niečom pomôže, nakoľko v tom čase robili kúpeľňu a ona bola v 9. mesiaci tehotenstva, avšak žalobca im v ničom nebol ochotný pomôcť. Táto skutočnosť jej nevadila. Neskôr jej však vadilo to, že každý deň chcel, aby mu kupovali cigarety, pivo. Žalobca si myslel, že keď má právo bývať v tomto dome, sú oni povinní ho aj denno denne vyživovať. Tu nastal zlom a žalobca sa odsťahoval do pivnice. Stávalo sa aj v čase keď ešte býval v dome, že chodil oddychovať, spávať do pivnice, poskladal si tam bedničky a povedal im, že od nich nechce nič, že on tam bude bývať. Navrhovali žalobcovi, že mu spravia prednú izbu. V súčasnosti je tam detská, avšak nebol by problém urobiť do tejto izby vlastný vchod a detskú izbu by presunuli inde. V takomto smere to navrhovali aj prostredníctvom ich právnej zástupkyne, nemuseli to riešiť súdnou cestou, bolo by všetko v poriadku, avšak žalobca o to záujem nemá. V čase keď sa žalobca nasťahoval do domu, nebolo v dome ešte všetko urobené, zaviedli tam kúrenie, elektriku. Z toho dôvodu žalobcovi povedali, že bude bývať v obývačke, taktiež mu povedali, že je to len dočasné riešenie, a že mu buď spravia
prednú izbu so samostatným vchodom alebo pristavia za kúpeľňou ešte jednu miestnosť. Dňa 18.8.2010 sa vrátila z pôrodnice a už žalobca v dome nebýval.
H. U. dňa 22.3.2011 podpísal Čestné prehlásenie kde prehlásil, že dňa 9.2.2011 videl ako W. U., Q.. XX.X.XXXX fyzicky napadol svojho otca W. U., Q.. X.X.XXXX a to tak, že ho päsťou niekoľko krát udrel do hlavy.
Dňa 26.4.2011 podpísal H. U. Čestné vyhlásenie, kde prehlásil, že prehlásenie zo dňa 22.3.2011 nie je pravdivé. Videl len toľko, že W. U., Q.. XX.X.XXXX vyhodil cez bráničku W. U., Q.. X.X.XXXX v sebaobrane. W. U., Q.. XX.XXXX (žalobca) ho za účelom svedectva zavolal k advokátovi p. Kuchárikovi, ktorý mu dal už vopred napísané čestné prehlásenie, ktoré podpísal pod nátlakom W. U.. Q.. X.X.XXXX. Toto čestné prehlásenie podáva dobrovoľne a pravdivo.
Súd v konaní vypočul ako svedka H. U., ktorý uviedol, že je susedom oproti účastníkom konania. Videl len toľko, keď sedel pred bránou, že žalovaný v 1. rade vystrčil z brány žalobcu. Nevidel, žeby ho mal udrieť niekoľko krát päsťou do hlavy. Je pravdou, že vydal dve čestné prehlásenia, avšak udáva, že v tom čase mal vypité. Nepočul cez bránu, žeby medzi nimi k nejakým hádkam dochádzalo, žeby od nich išiel krik. Bližšie sa nevie vyjadriť k okolnostiam ich vzájomného spolužitia.
Svedkyňa P. X. uviedla, že žalobca býval u nich v Želiezovciach a to z dôvodu, že pomáhal rôznymi prácami u jej syna, ako i im v záhradke. Má vedomosti o tom, že v čase keď žalobca bol u nich za ním prišiel žalovaný v 1. rade s tým, aby prišiel bývať domov. Tak sa stalo, že spísali darovaciu zmluvu. Žalobca vravel, že bude mať prednú izbu. Od vtedy čo sa žalobca odsťahoval od nich, ho už dva roky nevidela, nerozprávala sa s ním, nemá vedomosti aké sú vzájomné vzťahy medzi nimi. Len sprostredkovane počula, že sa musel vysťahovať do domčeka bez elektriny, bez kúrenia. Nebola prítomná pri rozhovore ohľadom darovania predmetnej nehnuteľnosti . Žalobca jej hovoril, že synovi daruje túto nehnuteľnosť. Má vedomosti o tom, že žalobca mal záujem predať predmetnú domovú nehnuteľnosť a kúpiť si byt v Želiezovciach, avšak k tomu nedošlo. Uviedla, že upozorňovala žalobcu, že nech dom nedaruje, že kde bude bývať, avšak ju neposlúchol.
Svedkyňa J. N. uviedla, že nemá žiadny príbuzenský vzťah k účastníkom konania, avšak v období od mesiaca máj do októbra sa zdržiavajú na ulici v rodinnom dome, kde sa nachádza aj dom, ktorý pred tým patril žalobcovi. Dopočula sa, že žalobca daroval domovú nehnuteľnosť synovi. Bola z toho dosť prekvapená, nakoľko vedela, že nemali dobrý príbuzenský vzťah. Túto skutočnosť sa dozvedela od samotného žalobcu, lebo sa stávalo, že keď žalobca išiel do obchodu prišiel k nim na kávu a pomáhal aj manželovi v záhrade. Má vedomosti o tom, že žalobca býva v neľudských podmienkach, v takej komôrke. Mal k dispozícii len deku a z toho dôvodu mu dala starší paplón, ktorý mali doma, bolo to niekedy v septembri 2011, pretože kúril trošku skorej, nakoľko v tej komôrke od pivnici bola zima. Žalobca jej spomínal, že došlo medzi nimi k roztržke a preto býva v tejto komôrke. Konkrétne jej nepovedal čo sa medzi nimi stalo. Má vedomosti o tom, že nemajú dobré vzťahy.
Svedkyňa H. Š. uviedla, že býva asi 10 domov od domu kde bývajú účastníci konania. Jej osobne žalobca povedal, že dom daruje deťom, a že v tomto dome budú spolu bývať. Neskôr jej povedal, že nedobre žijú, že musel sa z tadiaľ odsťahovať. Povedal, že tam nemá kľud, že si nemôže robiť tak ako on chce. Podrobnejšie sa o tom nerozprávali. Žije sama, nikde nechodí, nemá rada klebety a len počula od žalobcu, že sa pobili.
Svedkyňa P. F. uviedla, že žalobca chodil ku nej. Raz jej povedal, že daroval synovi dom, že to urobili v Želiezovciach u jedného advokáta. Mala z toho radosť, že otec daroval synovi dom. Nemyslela si, že neskôr medzi nimi budú hádky. Hovorila žalobcovi, že v súčasnosti mladí žijú úplne ináč, ako žijú ich rodičia. Taktiež mu povedala, že keď sú medzi nimi hádky, tak nech s nimi nebýva, nech ide z tadiaľ bývať preč. On sa jej pýtal, čo teda má robiť a tak ako uviedla povedala, že nech od nich ide preč. Žalobca tak išiel bývať do pivnice. Taktiež žalobcovi povedala, že medzi nimi bola tá chyba, že keď žalovaní začali upravovať domovú nehnuteľnosť, tak žalobca im nepovedal, aby pre neho v dome prerobili jednu izbičku. Podľa nej to bola chyba medzi nimi. Žalobcovi vravela, aby sa udobril s mladými, ale on stále vravel nie, že mladí robia to alebo oné. Má vedomosti o tom, že veľmi sa nehádali, takže by sa bili, keď sa pohádali, tak vždy žalobca odišiel k niekomu pracovať, alebo niečo robiť. Má vedomosti o tom, že žalobca sa jedoval, neľúbilo sa mu čo robia mladí. Nevesta, t.j. žalovaná v 2. rade nie je zlé dievča, má vedomosti o tom, že všetky peniaze čo mala po rodičoch dala do domovej nehnuteľnosti, urobili tam elektriku, kúrenie a všetko ostatné. Osobne počula od žalobcu, že on nechce bývať s deťmi, že chce bývať sám, je to taký samostatný chlap. Počula, že vravel, že mu vadilo, že sa dlho perie, že sú tam malé deti. On by najradšej býval sám. Žalobca nechcel bývať v obývačke, kde mal svoju posteľ, vadilo mu, že cez izbu sa prechádzalo.
Svedok Š. U. uviedol, že má vedomosti o tom, že žalobca dlhšiu dobu nebýval vo Vrbici, býval v Želiezovciach. Rozhodol sa darovať domovú nehnuteľnosť synovi. Táto nehnuteľnosť bola vo veľmi zlom stave a preto sa prerábala. Chodil pomáhať pri týchto úpravách domu a aj sám žalobca sa zapájal do prerábky. V tom období hovoril, že on nechce sem prísť bývať, nakoľko je mu dobre v Želiezovciach. Neskôr sa rozhodol, že príde sem bývať. Býval v obývačke, teda mal svoju miestnosť. Neskôr hovoril, že sa mu tu nepáči, nakoľko mladí chodia neskoro domov z práce a preto sa odsťahoval bývať do pivnice. Potom čo sa žalobca odsťahoval do pivnice, sa už viac s ním nerozprával. Keď bol u nich, tak nebol účastný toho, žeby sa účastníci konania medzi sebou hádali alebo napádali. Len z rozprávania počul, že sa mali pobiť.
Podľa §-u 628 ods. 1 Obč.zák. darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa §-u 628 ods. 2 Obč.zák. darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade bola uzavretá darovacia zmluva s dohodou o zriadení vecného bremena, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na žalovaného v 1. a 2. rade.
Podľa §-u 630 Obč.zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností:
a) hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny,
b) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny, nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (viď. judikát č. R 31/1999).
V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že sa domáhal vrátenia daru od žalovaného v 1. a 2. rade. Je pravdou, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že vyzval žalovaných na vrátenie daru vyššie spomenutých nehnuteľností, avšak bezvýsledne. Vo svojej výpovedi na pojednávaní však uviedol, že žalovaných nevyzval na vrátenie daru, nič im nepovedal, nakoľko sa s nimi nerozpráva. Nebolo teda z jeho strany preukázané, že pred podaním žaloby svojim jednostranným právnym úkonom adresovaným žalovanému v 1. a 2. rade sa domáhal vrátenia daru. Z obsahu žaloby však vyplýva, že vrátenia daru sa domáha podľa §-u 630 Obč.zák. Žaloba žalovanému v 1. rade bola doručená dňa 18.4.2011 a žalovanej v 2. rade dňa 18.4.2011. Tá tak nahrádza výzvu k vráteniu daru, ktorú žalobca pred začatím predmetného sporu nerealizoval.
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú narušené. Z pohľadu žalobcu jednoznačne došlo zo strany žalovaných v 1. a 2. rade k hrubému porušeniu dobrých mravov. Pod nátlakom bol nútený sa z domu vysťahovať.
Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie obsahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
Žalobca v konaní však nepreukázal, že zlé vzťahy vznikli výlučne správaním sa žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca pociťuje vzájomné spolužitie ako nesúlad so všeobecnými zásadami slušného správania sa v tom, že v dome dostal priechodnú izbu - obývačku cez ktorú sa chodilo, žalovaní behali cez obývačku do kuchyne, večer zapli pračku, deti robili krik. Na základe darovacej zmluvy mal mať vytvorené vhodné podmienky na bývanie, avšak nebolo tomu tak. Podľa vyjadrenia žalobcu nervovo to nezvládal, sám sa vysťahoval a išiel bývať do viničného domčeka s pivnicou. Od tej doby so žalovanými nekomunikuje, sú mu úplne protivní. Ku konfliktnej situácii prispelo i tom, že podľa žalobcu ho žalovaný v 1. rade fyzicky napadol, niekoľkokrát ho udrel do tváre. Bol teda podriadený fyzickému násiliu zo strany žalovaného v 1. rade a sústavnému psychickému nátlaku zo strany žalovaných, na základe čoho nemohol a nemôže nehnuteľnosť užívať.
Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že k porušovaniu dobrých mravov malo dôjsť výlučne správaním sa žalovaného v 1. a 2. rade, že by sa oni dopustili hrubej nevďačnosti ako obdarovaní, že výlučne iba ich zavinením sú hrubo porušované dobré mravy. Je nutné poukázať na to, vyplynulo to aj z výpovede žalobcu, že dôvodom prečo žiada vrátiť dar, je skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť nemohol a nemôže užívať. Žalobca sa však sám z tejto nehnuteľnosti vysťahoval, bez toho, že by ho k tomu donútili žalovaní v 1. a 2. rade. Súd nezdieľa názor žalobcu, že bol pod psychickým nátlakom. Tieto nezhody sú, podľa názoru súdu, zapríčinené aj nevyjasnenými pravidlami užívania a vzájomného spolužitia v dome. Žalovaní v 1. a 2. rade mu nebránili v užívaní nehnuteľnosti, mali záujem o vyriešení týchto nezhôd, avšak sám žalobca sa k tomu staval negatívne. U žalovaných v 1. a 2. rade sa jedná o mladú rodinu s maloletými deťmi, ktorí majú vzhľadom k tomu iný spôsob života a práve táto okolnosť vyvolávala u žalobcu nespokojnosť s bývaním ako i k podnetom na nedorozumenia. Žalobca svoje právo vyplývajúce z vecného bremena nemôže zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemôže si počínať ako vlastník. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov a práve táto tolerancia zo strany žalobcu chýbala. ´
Vypočutí svedkovia v konaní, či už tí, ktorých výsluch navrhol žalobca, ale aj tí, ktorých výsluch navrhli žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali jednoznačne vzájomné konfliktné situácie a to také, a v takej intenzite, ktoré by odôvodňovali vrátenie daru. Skôr poukazujú na nevyjasnené pravidlá užívania predmetu daru a sťažovania sa žalobcu, že nechce bývať s mladými, nemá kľud a nemôže si robiť tak ako on chce. Chce bývať sám.
Ani jeden z vypočutých svedkov nebol účastný pri fyzickom napadnutí žalobcu žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade však poprel, že by fyzické napadnutie inicioval prvý. Žalobca sa mal na neho zahnať hrabľami a aby ho neudrel, tak ho chytil a raz alebo dvakrát ho udrel. Avšak ani túto skutočnosť súd nepovažuje za hrubé porušenie dobrých mravov.
Súd nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov a to s poukazom na ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd je toho názoru, že vykonal dostatočné dokazovanie aj výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, aj výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným v 1. a 2. rade. Výsluchy týchto svedkov ako aj účastníkov konania dostatočne poukazujú na zistený skutkový stav a výsluch ďalších svedkov navrhnutých žalovaným v 1. a 2. rade nemôže už výsledok dokazovania ovplyvniť.
Na základe takto vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zo strany žalovaného v 1. a 2. rade, vo vzťahu k žalobcovi ide o veľký nevďak, násilné hrubé správanie, o sústavný psychický nátlak a k takému konaniu, ktorým by hrubo porušovali dobré mravy a preto súd bol toho názoru, že neboli splnené podmienky vrátenia daru podľa § 630 Obč.zák. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
Žalovaný v 1. a 2. rade mali v konaní úspech, vzniklo im právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., preto súd zaviazal žalobcu k úhrade trov právneho
zastúpenia vo výške 264,84 EUR t.j. 4 úkony (19.4.2011 prevzatie a prípravu veci; 2.5.2011 spísanie vyjadrenia žalovaného v 1. a 2. rade k návrhu žalobcu; 17.2.2012 zastupovanie na pojednávaní; 4.4.2012 zastupovanie na pojednávaní) po 58,69 EUR, 2xRP po 7,41 EUR (úkony vykonané v roku 2011) a 2 x RP po 7,63 EUR (úkony vykonané v roku 2012).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
V Leviciach, dňa 4. apríla 2012