Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/129/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M., advokátka, so sídlom F., D. U. XX, proti žalovaným: 1/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., W. XX, Q. republika, 2/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 1, H. - venkov, Q. republika, o zaplatenie X 600,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 13. júna 2023 č.k. -122, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v rade 2/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7 600,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 30.11.2021 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu na vrátenie poskytnutej pôžičky zo sumy 8 600,- eur s príslušenstvom voči žalovanému v rade 2/ zamietol (výrok II.). Žalobu voči žalovanému v rade 1/ v celom rozsahu zamietol (výrok III.). Podľa úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,74% (výrok IV.). Úspešnej žalovanej v rade 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže zo spisového materiálu nevyplýva, že by žalovanej v rade 1/ trovy konania vznikli.

2. Na základe vykonaného dokazovania a z hľadiska hypotézy právnej normy uvedenej v nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by mali byť poskytnuté finančné prostriedky v sume 22 500,- eur zo strany žalobcu žalovanej v rade 1/ a žalovanému 2/ na základe písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke z 18.09.2019. Vychádzal z výpovede žalobcu a žalovanej v rade 1/ na pojednávaní dňa 11.05.2023, z ktorých vyplynula nepravdivosť v zmluve uvádzaných tvrdení o prevzatí peňažných prostriedkov v deklarovanej sume a ku dňu písomne vyhotovenej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.06.2019, keď nastala situácia, že písomná zmluva bola uzatvorená neskôr po poskytnutí pôžičky a táto nemôže byť podkladom pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na vrátenie pôžičky. Zmluva o pôžičke nevyžaduje písomnú formu, pre jej naplnenie ako reálneho kontraktu je podstatný okamih odovzdania predmetu pôžičky. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, ktorým momentom došlo k odovzdaniu sumy 22 500,- eur, ako tvrdil pôvodne žalobca, avšak z komunikácie žalobcu a žalovaného v rade 2/ vyplýva, že tento dňa 09.03.2020 potvrdil predchádzajúce prevzatie dlhu titulom pôžičky, ktorá suma predstavovala k predmetnému dátumu 20 000,- eur. Preto tvrdenia žalovaného v rade 2/ o tom, že by už uhradil celú dlžnú sumu, nekorešpondujú s jeho tvrdeniami a predkladaným dôkazmi v konaní. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalovaní v konaní potvrdili, že žalobca poskytol žalovanému v rade 2/ pôžičku, pričom z jeho strany došlo k úhrade splátky pôžičky spolu vo výške 11 400,- eur, ktoré splátky pôžičky boli podložené dokladmi o úhrade tak zo strany žalobcu, žalovaného, ako aj v úhrade sumy 2 500,- eur podľa tvrdení žalobcu v hotovosti dňa 14.09.2000. Pri ustálení dlžnej sumy vychádzal z preukázaného nároku žalobcu,

ktorý ku dňu 09.03.2020 predstavoval podľa zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného v rade 2/ medzi nimi v uskutočnených správach sumu 20 000,- eur. Následne po tomto dátume boli zo strany žalovaného uskutočňované platby spolu vo výške 12 400,- eur tak, ako to žalobca uvádza v podanej žalobe spolu s preukázanými listinnými dôkazmi. Dlžná suma 7 600,- eur predstavuje rozdiel poskytnutej pôžičky 20 000,- eur, resp. jej zostatku k 09.03.2020 a čiastočných úhrad pôžičky 12 400,- eur od uvedeného obdobia do dňa rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov preto zaviazal žalovaného v rade 2/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7 600,- eur s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

3. Žalobu žalobcu voči žalovanej v rade 1/ na vrátenie poskytnutej pôžičky v celom rozsahu zamietol. Žalovaná rozporovala na pojednávaní dňa 11.05.2023, že by žalobca zapožičal peňažné prostriedky aj jej a keď tieto boli poskytnuté výlučne iba žalovanému v rade 2/. Tieto skutočnosti žalobca na pojednávaní potvrdil, uvedenú skutočnosť rovnako potvrdila manželka žalobcu v čestnom vyhlásení zo dňa 29.05.2023. Z uvedených dôvodov preto považoval za dôvodné žalobu voči žalovanej v rade 1/ zamietnuť. V tejto súvislosti vychádzal aj z rozporných tvrdení samotného žalobcu, ktorý na rozdiel od skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe v priebehu konania uvádzal, že žalovaná v rade 1/ pristúpila k dlhu alebo, že sa jedná o nováciu záväzku. Žalobca v konaní produkoval rôzne skutkové tvrdenia, ktorými podriaďoval uplatnenie nároku niekoľkým odlišným právnym režimom, v dôsledku čoho, hodnotiac okolnosti prejednávanej veci, vyhodnotil, že skutočnosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou v rade 1/ preukázaná nebola. Pri skúmaní právomoci vo veci konať vychádzal z čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (ďalej ako „Brusel I“) a z hľadiska rozhodného práva podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 (ďalej aj ako „nariadenie Rím I“). Na základe uvedeného ustálil, že keď plnenie charakteristické pre zmluvu (o pôžičke) bolo uskutočnené žalobcom, ktorý má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, je na vec nutné aplikovať slovenské právo. Skutočnosť, že zmluva vo svojom úvode obsahuje dojednanie, že je uzatvorená podľa „ a. “, nie je možné jednoznačne považovať za voľbu práva, keď nie je zrejmé, o ktorého štátu (SR alebo ČR) sa jedná.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až V. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Domnieva sa, že súd prvej inštancie mal považovať za preukázaný údaj o sume pôžičky vyplývajúcej zo zmluvy zo dňa 17.06.2019 - 22 500,- eur, vychádzajúc z toho, že žalovaní túto zmluvu podpísali, jej kópiu následne aj úradne osvedčili, na ktoré skutočnosti súd neprihliadal. Z tohto dôvodu je nesprávny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu voči žalovanej 1/, ktorá zmluvu o pôžičke dobrovoľne a vedome podpísala a úradne osvedčila. Súd prvej inštancie v súlade s ust. nepostupoval, hodnotil zmluvu o pôžičke zo 17.06.2019 výlučne formalisticky, neprihliadol na neznalosť právnych predpisov všetkých účastníkov zmluvy a tento úkon vyhodnotil výlučne v neprospech neho, keď samotná žalovaná na pojednávaní 11.05.2023 potvrdila jeho vôľu a súhlas byť viazaná záväzkom obsiahnutým v zmluve. Z uvedených dôvodov preto sa domáhal aj priznania nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k obidvom žalovaným v rozsahu 100%. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zmeniť, žalobe vo zvyšnej časti vyhovieť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/. Namietal, že slovenské súdy vôbec nemali právomoc predmetnú vec prejednať a rozhodnúť, keďže súd nárok nepriznal z titulu písomnej zmluvy o pôžičke (aj keď z jeho textu vyvodzuje svoju právomoc), ale na základe ústneho kontraktu, následne potvrdeného 09.03.2020 sms správou. Poukazuje na skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola spísaná podľa českého práva, v českom jazyku, na území Q. republiky, kde došlo taktiež k jej overenému podpisu a kde boli taktiež predané všetky finančné prostriedky, keď ich vrátenie následne prebiehalo virtuálne prostredníctvom bankového účtu. Vo veci je teda nesprávne súdom aplikované T. Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012, keď súd prvej inštancie svoju právomoc vyvodzuje z jednej vety obsiahnutej v článku II. Rovnako nesprávne súd prvej inštancie aplikoval Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 (tzv. Rím I), kde v danom prípade je plnením charakteristickým pre zmluvu je nutné v tomto prípade vidieť vrátenie pôžičky, ako vyplynulo z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 11.05.2023 - že zmluva mala byť podpísaná viac ako rok po poskytnutí pôžičky, kedy on už finančné prostriedky reálne poskytol a predmetom plnenia podľa tejto zmluvy malo byť vrátenie týchto finančných prostriedkov, nie zapožičanie finančných prostriedkov. Žalobca v predmete sporu neuniesol dôkazné bremeno, keď vôbec nepreukázal žalobný titul - kedy, komu, koľko, za akým účelom a s akými povinnosťami ním tvrdenú sumu požičiaval. Súčasne

znáša proti uplatňovanému nároku námietku premlčania, vychádzajúc z toho, že žalobca podľa jeho tvrdenia mal poskytnúť finančné prostriedky najmenej rok pred podpísaním zmluvy o pôžičke (minimálne august 2018), keď žalobu uplatnil na súde až 21.10.2021, pričom údaj splatnosti v zmluve o pôžičke k dátumu 15.07.2019 nemožno brať ako reálne dojednaný. Za nesprávny procesný postup považuje neodročenie pojednávania z dôvodu jeho hospitalizácie v nemocnici a s tým súvisiacej dlhodobej pracovnej neschopnosti vo vzťahu k pojednávaniu konanému dňa 11.05.2023 a dňa 13.06.2023, kedy bol vynesený rozsudok vo veci samej bez možnosti jeho vypočutia, aj keď svoj výsluch v konaní navrhoval. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného na základe písomného podania zo 14.08.2023 opätovne poukazuje na obsah komunikácie medzi ním a žalovaným v rade 2/, v ktorých žalovaný v rade 2/ opakovane potvrdil výšku zostatku pôžičky. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nevyhovel jeho návrhu na odročenie pojednávania, dopĺňa, že tento riadne a včas neospravedlnil svoju neúčasť na prvom pojednávaní vytýčenom vo veci, hoci bol zo strany súdu riadne poučený. Na základe uvedeného žiadal odvolanie žalovaného ako nedôvodné odmietnuť.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý podľa v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Podľa na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Podľa podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

10. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

11. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

12. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Za najelementárnejšiu procesnú podmienku na strane súdu, ktorú je súd povinný skúmať ex oficio, a to v každom štádiu konania, je možné považovať danosť jeho právomoci vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná. Neodstrániteľné nedostatky konania majú ten procesný dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konaní o žalobe, ktorá nespadá do ich rozhodovacej právomoci; podľa ust. v spojení s ust. , konanie zastaví.

14. Podľa druhej vety SR právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pre zákonmi Slovenskej republiky. Pokiaľ má súd skúmať a vyriešiť otázku svojej právomoci vo veci s cudzím prvkom (ktorý môže byť daný, či už vzhľadom na strany sporu, vzhľadom na predmet sporu alebo okolnosti vyplývajúce z predmetu sporu), vychádza z obsahu multilaterálnych, ak týchto niet - bilaterálnych zmlúv (dohovorov), ktorými je ten-ktorý štát viazaný. Len v prípade, ak týchto dohovorov niet, prípadne ich nie je možné v danom prípade použiť, súd aplikuje pri vyriešení otázky, či v predmetnej veci je daná jeho právomoc, normy svojho vnútroštátneho právneho poriadku; spravidla pôjde o kolízne normy (výnimočne i priame normy) upravujúce vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom. V tejto súvislosti má relevanciu priamo aplikovateľné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v bodoch 20. až 24. odôvodnenia rozsudku citoval ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 a články Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 (nariadenie I.), avšak závery vyslovené v bode 25. odôvodnenia rozsudku nedávajú jednoznačnú odpoveď za účelom posúdenia, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie, keď súd uskutočnil len výklad právnych noriem vo vzťahu k posúdeniu, aké rozhodné právo je na danú vec aplikovať, ktoré vyslovené závery zatiaľ nezodpovedajú skutočnostiam uvádzanými stranami sporu, keď súd prvej inštancie sám konštatoval, že písomná zmluva o pôžičke bola uzatvorená neskôr po reálnom poskytnutí pôžičky, a teda písomná zmluva nemôže byť titulom pre vrátenie pôžičky. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nielen pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na vrátenie zostatku pôžičky, ale primárne na posúdenie, či v zmysle v spojení s podmienkami , má súd Slovenskej republiky právomoc vo veci konať, už okolnosti uzavretia zmluvného vzťahu a žalobou uplatneného nároku vo vzťahu k citovaným zákonným podmienkam dôsledne neskúmal.

16. Žalovaný v rade 2/ už v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky - Okresného súdu v Žiline vo veci konať a rozhodnúť vzhľadom k tomu, že obidvaja žalovaní majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, spor vyvstáva zo zmluvy o pôžičke a že k žiadnemu plneniu nedochádzalo na území Slovenska (ďalej namietajú skutočnosti ohľadom písomného uzatvorenia zmluvy o pôžičke). Žalovaný v rade 2/ ďalej v písomnom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie uvádzal, že právny úkon je nutné vykladať podľa skutočného priebehu a skutočnej vôle strán, nie podľa výkladu formálne-právneho, keď podľa jeho názoru plnením charakteristickým pri zmluve je nutné v tomto prípade vidieť vrátenie pôžičky, v tomto zmysle bolo potrebné vykladať nariadenie tzv. Brusel I, ako aj tzv. Rím I. Hodnotiac doterajší postup súdu prvej inštancie vo vzťahu aj k odvolacím námietkam odvolací súd vyvodil, že žalobca k okolnostiam reálneho uzavretia zmluvy o pôžičke - kedy, akým spôsobom a za akých podmienok bola zmluva uzatvorená, prípadne ako došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí a akým spôsobom boli dohodnuté podmienky vracania peňazí, podrobne vypočutý nebol a k týmto skutočnostiam sa doposiaľ nevyjadril ani žalovaný v rade 2/.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie doposiaľ podrobne neskúmal podmienky právomoci súdu toho-ktorého členského štátu vo veci konať, z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )