Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_BA-1S-195-2018.pdf
PDF · 72.02 KB
Case nature
Subarea
BA-1S/195/2018
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, 2/ Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky, so sídlom Lamačská cesta 1715/3, 841 04 Bratislava, IČO: 17 337 488, proti žalovanému: ZPVPS v likvidácii (v čase podania žaloby Zväz pre podporu výskumu a podnikateľského prostredia Slovenska), naposledy so sídlom Račianska 75, 831 02 Bratislava, IČO: 31 797 041, o určenie neplatnosti rozhodnutí orgánov občianskeho združenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V z 21. februára 2013 žalobcovia žiadali o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia prijatých dňa 22. januára 2013 a 8. februára 2013.
2. V danej právnej veci rozhodoval po postúpení veci v prvej inštancii Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 20C/2/2013 a následne ako odvolací súd rozhodoval Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 10Co/461/2015, taktiež ako civilný súd, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že okrem iného sa má vysporiadať aj s otázkou, či v danom prípade ide o správny spor. Okresný súd Bratislava I predložil dňa 19.02.2018 vec kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. l. 269). Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípise č. 1 KO 7/2018 zo dňa 15.05.2018 (č. l. 271) vrátil spis bez vydania rozhodnutia, keďže sa v danom štádiu nejednalo o kompetenčný konflikt.
3. Okresný súd Bratislava I následne vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave prípisom zo dňa 20.11.2018, majúc za to, že ide o vec spadajúcu do správneho súdnictva.
4. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v júni 2023 náhodným výberom pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/195/2018.
5. Správny súd v Bratislave podaním z 22.11.2023 vyslovil nesúhlas s postúpením veci a túto predložil kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kompetenčný senát“) na rozhodnutie.
6. Kompetenčný senát uznesením sp. zn. 18SKomp/13/2023 z 12. júna 2024 rozhodol, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.
7. Hoci lustráciou Registra mimovládnych neziskových organizácii, vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky správny súd zistil zánik žalovaného bez právneho nástupcu (dňom 13.11.2020; č. l. 282 až 288 spisu), s prihliadnutím na skutočnosť, že v správnom súdnictve zánik žalovaného bez právneho nástupcu nie je automatickým dôvodom na zastavenie konania, bolo pred vysporiadaním sa s touto právnou skutočnosťou potrebné jednoznačne určiť, či ide o súkromnoprávnu vec alebo či vec patrí do právomoci správneho súdu.
8. Vzhľadom k tomu, že kompetenčný senát vyslovil nedostatok právomoci správneho súdu na prejednanie tejto veci, nie je možné po zániku žalovaného bez právneho nástupcu postupovať podľa § 188 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a konať ďalej so žalovaným orgánom verejnej správy, na ktorý by prešla rozhodovacia pôsobnosť v zmysle odsekov 1 a 2 citovaného ustanovenia.
9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 35 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
12. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
13. Podľa § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
16. Právna teória procesné podmienky kvalifikuje na podmienky na strane súdu, podmienky na strane účastníka konania, vecné podmienky a tzv. negatívne procesné podmienky. Súd je v zmysle § 97 SSP povinný skúmať procesné podmienky ex officio v každom štádiu súdneho konania.
17. Procesná subjektivita je jednou zo základných podmienok konania, bez splnenia ktorej súd nemôže vo veci ďalej konať a vydať meritórne rozhodnutie, pričom na jej splnenie musí ex offo, teda z úradnej povinnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Zánik procesnej subjektivity účastníka konania je dôvodom na zastavenie konania, ak na jeho miesto nenastúpi právny nástupca.
18. Hoci správny súd v zmysle vyššie uvedeného uznesenia kompetenčného senátu úspešne vyslovil nesúhlas s postúpením mu predmetnej veci Okresným súdom Bratislava I (resp. de facto nesúhlas s delimitáciou veci z Krajského súdu v Bratislave po zriadení a začatí činnosti tunajšieho správneho
súdu) na jej prejednanie a meritórne rozhodnutie, t. č. právna skutočnosť výmazu žalovaného z Registra mimovládnych neziskových organizácii, vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a jeho zániku bez právneho nástupcu bráni v ďalšom procesnom postupe, ktorý by mal po určení nedostatku právomoci správneho súdu kompetenčným senátom nasledovať.
19. Procesná subjektivita žalovaného, aj pre účely súdneho sporového konania, keďže ide o súkromnoprávnu vec a pôvodne žalovaný nebol orgánom verejnej správy v zmysle ustanovenia § 4 SSP, predstavuje procesnú podmienku na strane účastníka konania, pričom touto disponuje len taká právnická osoba v procesnom postavení žalovaného, ktorá má spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností (§ 35 SSP v spojení s § 61 a § 62 CSP).
20. Nedostatok procesnej subjektivity z dôvodu zániku žalovaného bez právneho nástupcu správny súd vyhodnotil ako neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, majúci za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. b) SSP v spojení s § 35 ods. 1 SSP, § 25 SSP a § 62 a § 64 in fine CSP.
21. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal.
22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.