Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5T-217-2010.pdf
PDF · 94.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/217/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Evou Herichovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.4.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný: C..S. T., L.. X.X.XXXX E. D. L. E., J. D. L. E.. K. A.. Č.. XXXX/XX
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaného S. T. spod obžaloby pre skutok, že : -„ dňa 11. marca 2010 v čase okolo 22.00 hod. v Spišskej Novej Vsi na sídlisku Tarča pri obchodnom dome Družba, po predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadol Ľ. O. tým spôsobom, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre, následkom čoho Ľ. O. spadol na zem, kde ho opätovne minimálne raz päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre a taktiež ho nohou niekoľkokrát kopol, čím mu spôsobil zranenia - otras mozgu I. stupňa, pohmoždenie hlavy v spánkovej oblasti vpravo, zlomeninu nosa, zlomenie 3 zubov a pohmoždenie očnej gule s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní, počas ktorých nie iba na krátky čas mal sťažený obvyklý spôsob života“,
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods.3 Tr. poriadku odkazuje poškodeného Ľ. O. L.. X.XX.XXXX J. D. L. E., D. XX/X, s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania uvedeného skutku. Vypovedal, že dňa 11.3.2010 okolo 22.00 hod. vyšiel z reštaurácie, keďže mali na sídlisku P. večierok, keď počul ako sa niekto háda. Po príchode videl že je tam C. Š. a I. T., ktorí sa hádali, okrem nich tam bolo ešte viac ľudí aj jeho bývalá priateľka E. G., keď tam prišiel aj poškodený Ľ. O., ktorý bol tiež na večierku, postavil sa medzi nich dvoch, ktorí sa hádali a nastriekal slzotvorný plyn, ktorý zasiahol hlavne obžalovaného, ktorý sa zohol, pretože nevidel a potom mu museli pretierať oči snehom, čo robil poškodený hneď nato nevie, pretože sa bili Š. D. T. Potom O. odchádzal od Družby a za ním išiel obžalovaný s C. L.Á. a E. G., začali sa tam hádať, pričom jeho priateľka dala poškodenému facku, tento do nej štuchol a tak sa medzi nich postavil obžalovaný, ktorého poškodený udrel pravou rukou po ľavej lícnej kosti a nato ho obžalovaný udrel päsťou do ľavej časti jeho tváre. Poškodený potom spadol na zem, obžalovaný sa obkročmo postavil nad neho a ľavou rukou ho chytil za košeľu a pravou rukou udrel do zeme, pretože chcel nastrašil poškodeného a nechcel ho udrieť. Potom keď mu poškodený povedal aby ho nechal, tak ho pustil, pričom žiadne známky po zranení nemal. Potom poškodený vstal a utekal dole schodmi pod
Tarču a asi po hodine potom prišiel s mestskými policajtmi, ktorým ukazoval aj na ďalšie osoby ktoré ho mali napadnúť. Obžalovaný uznal, že poškodeného udrel do tváre len raz, načo on spadol na chrbát a potom ho už nebil a nekopal do neho. Podľa obžalovaného poškodený mal vypité.
Poškodený Ľ. O. ako svedok na pojednávaní vypovedal, že keď vyšiel zo sály vonku videl že sa tam hádalo asi 10 ľudí, z ktorých poznal len kamarátra C. Š. ako sa tam s niekým háda, tak išiel za ním. Potom začala bitka, tak chcel toho kamaráta odtiahnuť, avšak nevidel, žeby bol niekto Š. udrel, alebo Š. niekoho. Keď tam prišiel videl tam aj obžalovaného, pričom on ťahal preč Š., kedy niekto do neho sotil a tak on aj s obžalovaným spadli na zem, teda on sotil do obžalovaného keď padal na zem, tak spadol aj on. Potom keď poškodený vstal, odišiel preč, pričom nikto ho tam neudrel. Potom keď išiel ďalej v rámci objektu kde mali večierok po tej bitke, prišiel za ním obžalovaný a udrel ho do tváre a tak mu poškodený nastriekal sprejom slzný plyn. Po údere spadol na zem na chrbát a obžalovaný ho chytil za košeľu a udrel ho do tváre, potom ho ešte kopol do hlavy a tak sa mu podarilo vyšmyknúť a utekal preč. Ďalej uviedol, že keď išiel s P. I. prišla za ním priateľka obžalovaného a strkala do neho, potom prišiel aj obžalovaný a vtedy ho obžalovaný udrel päsťou do tváre tak, že spadol na zem. Potom poškodený vstal a utekal preč, nevie kto tam bol a tak stretol jedného pána, ktorý mu dal telefón a tak zavolal mestskú políciu Potom počkal na mestskú políciu a s nimi išiel do Družby a tak chceli aby identifikoval osobu ktorá ho napadla, pričom on ukázal najprv na spolužiaka obžalovaného, pretože sa podobajú, nevie však jeho meno a potom keď sa pozrel po sále zbadal tam obžalovaného. Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 21.4.2010 kde popisoval, že keď odťahoval preč kamaráta Š., zozadu na Š. skočil obžalovaný a on T. udrel rukou po chrbte, tento spadol na zem a vtedy niekto sotil aj do neho a aj on spadol na T.. Vtedy jeho nikto neudrel, až potom keď odchádzal prišiel k nemu obžalovaný, ktorý ho chcel udrieť do tváre, ale poškodený sa zohol, tak ho zasiahol päsťou do oblasti čela, načo poškodený vytiahol slzný plyn a nastriekal ho do tváre obžalovanému. Potom odchádzal preč, keď prišli za ním obžalovaný s priateľkou, ktorá poškodeného sotila, že prečo nastriekal slzný plyn, on sa jej ospravedlnil a vtedy tam prišiel obžalovaný ktorý ho udrel päsťou do oblasti úst tak, že mu vybil predné zuby a tak spadol na zem, kde ho ešte bil rukami hlava - nehlava. Potom sa poškodený postavil a obžalovaný sa na neho ešte zahnal, tak ho prvý udrel poškodený päsťou do oblasti tváre a ušiel preč. K takto prečítanej výpovedi uviedol, že pokiaľ je to tam tak uvedené, tak to bolo nedorozumením v komunikácii s vyšetrovateľom. Bola prečítaná aj časť zápisnice o konfrontácii s obžalovaným zo dňa 30.9.2010 kde sa vyjadroval, že priateľka obžalovaného do neho kopala a kopla asi 10 krát, okrem toho tam neuviedol, že aj on udrel obžalovaného, na hlavnom pojednávaní k tomu uviedol, že o tom kopaní najprv nerozprával, pretože to neboli silné kopance a že udrel obžalovaného, keďže to bolo dávno tak si na to nespomenul, spomenul si to až v čase výpovedi na hlavnom pojednávaní. Potom bol na lekárskom ošetrení kde povedal, že bola bitka ale nepovedal kto ho zbil, lebo sa ho nato nepýtali. Z ošetrenia na pohotovosti ho chceli poslať domov, že má ísť na vyšetrenia na ďalší deň, on s tým nesúhlasil, tak ho napokon aj hospitalizovali, na akom oddelení nevie, ale bol tam ešte asi dva dni. Mal problémy kvôli vybitým zubom že nemohol jesť, nemohol dýchať, lebo mal zlomený nos. Priznal, že vypil predtým asi dva poháriky alkoholu.
Svedok C. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na večierku v reštaurácii Družba, pričom keď bol vonku, hádali sa tam Š. D. T. a pri nich stál aj S. T.. Potom tam prišiel Ľ. O. a bezdôvodne, teda aby niečo povedal, striekol na nich nejaký plyn, ktorý zasiahol aj jeho a potom videl, ako si S. T. utieral oči a pri ňom bola aj E. G.. Potom táto dochádzala preč smerom ku schodom, oni išli za ňou, potom ju zbadal, ako stála pri O., ale čo sa medzi nimi odohralo, nevidel. Potom vie, že obžalovaný mal nejaký konflikt s poškodeným, ale čo bolo medzi nimi, nevidel, videl len ako ležal O.T. na zemi a obžalovaný stál nad ním, chcel ho asi udrieť do tváre, ale netrafil ho. Potom sa O. postavil a utekal smerom ku schodom pod Tarču. Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania v časti kde uvádzal, že obidvaja - obžalovaný a poškodený si dali po jednom údere do oblasti tváre, obidvaja spadli na zem, prvý O., T. sa pošmykol a tiež spadol. Potom už nevidel, či T. udrel O. alebo nie, potom O. vstal a odišiel preč, či mal nejaké zranenia, nevie. Svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevidel, žeby bol poškodený krvácal a keď odchádzal, išli za ním viacerí, nepoznal ich, tak asi neboli od nich. Potom asi o polhodinu prišiel poškodený s mestskou políciou a na hlave a ústach už mal aj krv, pričom najprv povedal, že ho napadol V. V., potom povedal aj na svedka a tak na S. T.. Podľa neho bol poškodený pod vplyvom alkoholu, čo usúdil z toho ako rozprával a že každého obviňoval.
I. T. ako svedok vypovedal, že bol tiež na večierku v reštaurácii Družba a mal vonku konflikt so Š., s ktorým sa hádali aj fyzicky napádali. Bolo tam viacero ľudí, ale nikto sa do toho nezapájal. Nepamätal sa
či tam videl poškodeného, ale on potom odišiel na ošetrenie a tam stretol aj Š., ktorý bol tiež na ošetrení. Nevie o tom, žeby tam bol niekto v jeho prítomnosti striekal plyn.
Svedkyňa J. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola zúčastnená na večierku na sídlisku Tarča a keď vyšla vonku z miestnosti, zišla dole schodmi, videla ako sa navzájom štuchali S. T. D. Ľ. O. a aj to, že Ľ. O. udrel S. T. päsťou do tváre a potom udrel O. do tváre aj T., načo O. spadol na zem. Keď bol na zemi, T. sa naklonil nad neho la chcel ho udrieť, ale videla, ako udrel päsťou vedľa O. na zem a vtedy pri nich bol aj C. L. a E. G.. Potom O. vstal a utekal smerom ku schodom z Tarče a videla ako za ním od herne Admirál utekali asi desiati chlapci, či sa potom stretli, to nevidela, nepoznala ich, ale neboli to z tých čo boli na večierku. Potom videla ako tam prišli policajti, počula ako sa pýtali O. kto to bol a tento ukázal postupne na V. V., C. L. a potom na Adriána Kočiša. Poškodený keď predtým odchádzal z tváre nekrvácal ale keď prišiel s políciou už bol v tvári skrvavený
E. G. ako svedkyňa vypovedala, že uvedeného dňa išla za svojim priateľom S. T., ktorý bol na večierku a keď sa stretli, stáli vonku, kde bolo veľa ľudí a videla ako sa tam T. naťahoval so Š.A.. O. vtedy vôbec nepoznala, ale zaregistrovala, že striekol zrejme slzotvorný plyn, pretože ju začali štípať oči, ako aj obžalovaného, takže odišli nabok, potom prišiel aj L. a ona odišla za O., ktorého dobehla a pýtala sa ho čo to malo byť, tento ju začal urážať, rozhadzovať rukami, tak ho udrela dlaňou po tvári, ten však kričal, hrešil a potom prišiel S. T. D. L., pričom O. naďalej vykrikoval, začali sa štuchať a O. udrel T. po tvári a potom aj T. O. či otvorenou dlaňou alebo päsťou, nevie. Bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania kde uvádzala, že videla ako O. asi pravou rukou - päsťou udrel T. do tváre, ktorý úder opätoval a to tiež päsťou a O.Č. padol na zem a že sa T. ešte k nemu postavil, ale čo bolo ďalej, nevie. K tomu sa vyjadrila svedkyňa, že si nepamätá, či O. spadol, ale videla ako si navzájom dali po jednom údere a skončilo to tým, že O. začal utekať smerom ku schodom a videla za ním aj nejakú skupinu chlapcov, ale kto to bol nevie, lebo bola tma. Uviedla, že nevidela, žeby bol niekto O. kopol, ani ona ho nekopla.
C.. Ľ. Š. ako ošetrujúci lekár poškodeného v rámci pohotovosti uviedol, že na okolnosti si nepamätá, ale vychádza z lekárskej prijímacej správy z ošetrenia Ľ. O.. U tohto nebolo zisťované požitie alkoholu a k diagnózam u poškodeného uviedol, že tento utrpel otras mozgu, pohmoždenie spánkovej oblasti hlavy vpravo, zlomeninu nosa a zlomeninu zuba. Vyvrátil skutočnosť uvádzanú poškodeným s odmietnutím jeho hospitalizácie, pretože nebol problém s tým, či má byť poškodený hospitalizovaný a na oddelenie bol prijatý práve svedkom ako ošetrujúcim lekárom a vtedy mu bol robený rontgen a odbery krvi.
Zo súdom vyžiadanej kópie príjmovej lekárskej správy zo dňa 11.3.2010 vyhotovenej C.. Š. sa zisťuje, že o 23.55 bol ošetrený O. Ľ., ktorý prišiel v doprovode mestskej polície. Uviedol, že „dnes sa pobil na zábave, dostal päsťou po zuboch, nose, na okolnosti sa presne nepamätá“. Bol prijatý na oddelenie traumatologické s otrasom mozgu. Ako ďalšie zistené diagnózy boli pohmoždenie spánkovej oblasti hlavy vpravo, zlomenina nosa a zuba.
Totožné údaje týkajúce sa spôsobu vzniku poranení u poškodeného vyplývajú aj z kópie prepúšťacej správy z jeho hospitalizácie zo dňa 13.3.2010 s údajmi k vzniknutým zraneniam, že „sa pobil na zábave, dostal úder päsťou po zuboch, nose, na okolnosti sa presne nepamätá.“
Z obsahu listinného dôkazu spísaného v rámci zápisnice o trestnom oznámení s Ľ. O. dňa 18.3.2010 okrem iných údajov tam produkovaných poškodeným vyplýva aj to, že „v uvedený deň poobede vypil pivo a poldeci a večer dva poldeci alkoholu. V rámci šarvátky C. Š., sotil do S. T., ktorý spadol na zem a on od niekoho dostal ranu na nos, resp. tvár a spadol na Adriana, ale ten úder nebol od S., nevie od koho, lebo tam bolo veľa ľudí. Čo sa stalo neskôr, v súvislosti s napadnutím S. T. uviedol, že nevie popísať presný sled udalostí, lebo po napadnutí utrpel otras mozgu. Potom však keď sa vrátil do sály a odchádzal už domov, niekto zavolal na neho a keď sa otočil, S. mu pustil ranu na nos, určite päsťou, preto v rámci svojej obrany vybral z vrecka slzotvorný plyn, ktorý striekol na S. T.. Potom keď odchádzal, niekto išiel za ním, keď sa otočil buchla ho kamarátka T. a tak ho S. T. udrel do tváre, čiže to bola od neho druhá rana na tvár, potom bol na zemi na štyroch a nevie, či ho bil rukami, alebo kopal, bola tma a vzhľadom na otras mozgu si na podrobnosti nespomína.“
Z písomného znaleckého posudku znalca C.. C. K., G., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia vyplýva, že najzávažnejšou zo zistených diagnóz u poškodeného Ľ. O. je otras mozgu prvého stupňa bez rozvoja postkomočného syndrómu. Dĺžka práceneschopnosti na otras mozgu je v rozpätí 14-21 dní v závislosti na stupni otrasu mozgu, u neho v trvaní 14 dní s úľavami po dobu jedného mesiaca pri telesnej výchove v rámci školského procesu. Ďalším zranením bola zlomenina nosa, ktorá si vyžaduje identickú práceneschopnosť ako otras mozgu. Ďalšie poranenie ako zlomenina zubov, pohmoždenie hlavy v spánkovej oblasti vpravo, zmliaždenie očnej gule a vnútroočnicových tkanív si nevyžiadali práceneschopnosť. Poškodený utrpel otras mozgu I. stupňa s amnéziou na obdobie pred a po úraze, mohol mať čiastočnú stratu pamäti v súvislosti s popisom okolností, ktoré predchádzali úrazu, alebo ktoré nastali bezprostredne po úraze. Podľa dostupných zdrojov býva bežne postraumatická amnézia na okolnosti po úraze v trvaní do jednej hodiny, ale sú prípustné aj dlhšie časové obdobia. Znalec v písomnom posudku uviedol, že bežne porucha pamäti - amnézia - hlavne poúrazová - anterográdna je do jednej hodiny, na obdobie pred úrazom - retrográdna, môže byť i dlhšia. U poškodeného znalec rozborom anamnestických dát a zdrojov dokumentácie zistil, že predúrazová amnézia bola v trvaní niekoľko sekúnd, nie viac ako minúta a dĺžka poúrazovej amnézie nebola pravdepodobne dlhšia ako hodina. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že k otrasu mozgu mohlo dôjsť aj pôsobením jedného násilia, resp. jedným úderom, ktorý spôsobil aj zlomeninu nosa a zmliaždenie očnej gule. K vzniku pohmoždenia hlavy v spánkovej oblasti vpravo došlo pôsobením ďalšieho násilia, resp. pádom ktoré súčasne mohlo spôsobiť tiež otras mozgu. Nedá sa uviesť, či otras mozgu bol spôsobený po údere, alebo pádom na spánkovú oblasť hlavy. Znalec na otázku, či si poškodený mohol pamätať sled udalostí dňa 18.3.2010 uviedol, že v tom čase si už určite udalosti pamätať mohol.
Na základe vykonaného dokazovania v priebehu hlavných pojednávaní nebol preukázaný skutkový dej tak, ako je uvádzaný v rámci skutku obžalobou. V konaní bolo preukázané, že fyzickému kontaktu obžalovaného a poškodeného predchádzal incident medzi inými osobami, pri ktorých neďaleko stáli obžalovaný aj poškodený, pričom poškodený vtedy použil slzotvorný plyn, ktorý nastriekal tak, že zasiahol obžalovaného do očí, tak že nevidel a musel si ich pretierať snehom. Táto skutočnosť je nesporná aj z výpovede samotného poškodeného ako aj vypočutých svedkov v konaní. Poškodený však k použitiu slzného plynu uvádzal iné skutočnosti za ktorých nastriekal slzný plyn, teda že až potom, čo ho mal obžalovaný udrieť, čo však bolo vyvrátené vykonanými dôkazmi konkrétne výpoveďami uvádzaných svedkov.. Okrem toho poškodený v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní popisoval konanie obžalovaného v rámci skutku iným spôsobom ako v prípravnom konaní a to konkrétne, že pri incidente iných osôb on sotil do obžalovaného, tento spadol na zem a potom spadol aj poškodený ale ako vstal, odišiel preč. Na rozdiel od toho v prípravnom konaní uvádzal, že on udrel obžalovaného rukou po chrbte tak, že tento spadol na zem a aj jeho niekto sotil, tak spadol na obžalovaného, ale vtedy ho nikto neudrel, pričom keď odchádzal, prišiel k nemu obžalovaný a chcel ho udrieť do tváre, preto mu poškodený nastriekal slzotvorný plyn do tváre. K tejto časti je potrebné poznamenať aj to, že sám poškodený dňa 18.3.2010 do zápisnice o trestnom oznámení uvádzal, že v rámci šarvátky Š. sotil do obžalovaného ktorý spadol na zem a on - poškodený dostal od niekoho ranu na nos, resp. tvár, spadol na obžalovaného, ale nebol to obžalovaný, kto ho udrel. Teda z takto uvedených skutočností vyplynulo v súvislosti s jednotlivými výpoveďami poškodeného viacero alternatív v súvislosti s konaním ktoré predchádzalo samotnému vzájomnému napadnutiu obžalovaného a poškodeného. Z jedného z tvrdení poškodeného vyplynulo, že predtým než ho udrel obžalovaný, udrela ho do tváre aj iná jemu neznáma osoba. Nie nepodstatnou skutočnosťou pre spochybnenie pravdivostí tvrdení poškodeného, podľa ktorého jednej z verzií mal byť bezdôvodne napadnutý obžalovaným, je to že sám pri ošetrení asi po dvoch hodinách v ten istý deň uviedol, že na okolnosti sa presne nepamätá a takto to dôvodil aj dňa 18.3.2010 na polícii - konkrétne, že o napadnutí S. T. nevie popísať presný sled udalostí lebo po napadnutí utrpel aj otras mozgu. Zo znaleckého dokazovania znalcom C.. C. K. G.. vyplynulo, že poškodený utrpel otras mozgu prvého stupňa, pri ktorej poruche býva bežne postraumatická amnézia na okolnosti po úraze v trvaní do jednej hodiny, ale sú prípustné aj dlhšie časové obdobie, avšak znalec potvrdil, že už dňa 18.3.2010 poškodený určite si udalosti pamätať mohol. Teda z toho vyplynulo, že vlastne poškodený si akoby nepamätal len tú časť udalosti ktorá súvisela práve týkajúce sa jeho konania vo vzťahu k obžalovanému a to, že on bol prvý, kto vyvolal incident a to tým, že nastriekal slzný plyn obžalovanému do očí bezdôvodne a snažil sa to odôvodniť tým, že ho najprv udrel obžalovaný a on mu preto nastriekal plyn. Tieto okolnosti rovnako boli vyvrátené vykonanými dôkazmi v súvislosti s výpoveďami všetkých vypočutých svedkov. Teda javí sa tu snaha poškodeného zakryť práve svoje prvotné násilné konanie vo vzťahu k obžalovanému úmyselne, alebo pokiaľ si skutočne aj nepamätal priebeh udalostí po napadnutí,
mohol si nato spomenúť po uplynutí najviac jednej hodiny od napadnutia, avšak on si spomenul len na to, že to bol obžalovaný, ktorý ho mal prvotne bezdôvodne napadnúť. Je jednoznačne preukázané, že práve poškodený bol tou osobou ktorá vyvolala konflikt tým, že striekol slzotvorný plyn do očí obžalovanému a zasiahlo to nielen jeho ale aj E. G., ktorá preto išla za poškodeným, ktorý odchádzal preč a pýtala sa ho čo to má znamenať, ba ho udrela aj po tvári, ktorý začal kričať a nadávať jej a tak tam prišiel aj obžalovaný a vzájomne sa začali s poškodeným štuchať, počas čoho práve poškodený prvý udrel obžalovaného po tvári, čo okrem obžalovaného potvrdili aj svedkyne G. S. G., následne nato aj obžalovaný udrel poškodeného do tváre. Teda je zrejmé, že celý nasledujúci sled udalostí bol vyvolaný konaním samotného poškodeného a konanie obžalovaného bolo len reakciou v rámci svojej obrany, konkrétne tým, že opätoval úder zo strany poškodeného, následkom čoho poškodený aj spadol na zem. Nebolo preukázané konanie obžalovanému, ktoré by bolo neprimeraným a nad rámec odvracania útoku zo strany poškodeného. Na základe uvedeného je nutné konanie obžalovaného vyhodnotiť ako konanie v nutnej obrane, pretože nie neprimeraným spôsobom /rovnakými prostriedkami a formou/ odvracal útok zo strany poškodeného. Rovnako je spochybnený aj iný spôsob napadnutia poškodeného obžalovaným alebo inou osobou v súvislosti s tým, že ho mal niekoľkokrát kopnúť keď ležal na zemi, k čomu sa pri konfrontácii s obžalovaným vyjadril tak, že obžalovaný ho aj asi 5 krát kopol do chrbta a rebier, ba aj E. G. ho mala kopať do nôh a to asi 10 krát. Niektoré z množstva takýchto kopnutí by bolo určite zanechalo známky na tele poškodeného, čo však nebolo zistené a objektivizované, hoci bol bezprostredne po úraze aj hospitalizovaný. Pokiaľ aj poškodený utrpel zranenia nad rámec možných zranení spôsobených obžalovaným, nie je vylúčené, že mu niektoré mohli byť spôsobené aj iným spôsobom, alebo osobami, keďže sám uviedol, že dostal úder aj od inej osoby, nie obžalovaného. Na základe uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že žalované konanie obžalovaného nie je trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák, ako je kvalifikovaný obžalobou, ba ani iným trestným činom, preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Pokiaľ sa týka kvalifikácie skutku obžalobou aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nemožno za takéto konanie postihnúť obžalovaného, lebo práve poškodený bol tou osobou, ktorá prvotne konala závažným spôsobom tým, keď bezdôvodne nastriekal slzný plyn ktorým zasiahol nielen oči obžalovanému, ale aj iných osôb, a bol aj prvý ktorý udrel obžalovaného. Keďže obžalovaný už len reagoval na existujúce konanie zo strany poškodeného, nemôže zato znášať trestnoprávne následky čím nie je daný podklad na kvalifikovanie jeho konania pre konštatovanie že ním naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr.zák.
Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodeného v zmysle § 288 ods.3/ Tr.por. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od jeho oznámenia ma tunajší súd. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.