Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/841/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľa: D.ast. advokátom JUDr. Tomášom Plankom, AK Nám. Slobody 10, Bratislava, proti odporcovi: X. J., J., zast. advokátom Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, AK Nejedlého 47, Bratislava, o zaplatenie 3.914,75 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 25.11.2008 sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 117.936,- Sk a náhrady trov konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu vo výmere 6085 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXX kat. úz. Y. Správa katastra Malacky pre kat. úz. J. D.e. Na tomto pozemku bola v minulosti postavená stavba - sklad, ktorá patrí odporcovi. Táto nehnuteľnosť je vedená na LV č. XXXX. Odporca teda uvedenú parc. č. XXXX. užíva, a to v časti na ktorej je sklad postavený, ako aj v časti okolo predmetnej stavby, a to vo výmere 702 m2. Za užívanie tohto pozemku odporca neplatí, a tým sa podľa názoru navrhovateľa bezdôvodne obohacuje v zmysle § 451 a nasl. Obč. zák. Navrhovateľ ďalej uviedol, že znaleckým posudkom č. 50/2008 zo dňa 19.05.2008 vypracovaným znalcom M., bola hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX . vypočítaná na výšku 84,-Sk/m2/rok. Odporca teda na úkor navrhovateľa získal užívaním jeho pozemkov majetkový prospech vo výške 58.968,- Sk za rok. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 04.07.2008 na uzatvorenie nájomnej zmluvy, pričom navrhovaná výška nájomného vychádzala z výšky nájomného stanoveného znaleckým posudkom. Navrhovateľ si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za dva roky späť od podania žaloby, teda vo výške 117.936,- Sk.

Odporca vo svojom vyjadrení, podanom svojím právnym zástupcom, uviedol podrobne dôvody, pre ktoré so žalobou nesúhlasí. Odporca uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že pozemok, na ktorom je postavená hala, avšak len jej časť, vo výmere 484 m2, nie je v jeho vlastníctve. K svojmu písomnému vyjadreniu priložil geometrický plán, kde vyznačil, aký úsek pozemku navrhovateľa, nachádzajúceho sa pod halou, užíva. Odporca teda len sčasti užíva pozemok navrhovateľa, ktorého celková výmera je 702 m2. Hala odporcu pritom stojí na pozemkoch (ich častiach) viacerých vlastníkov. Odporca sa v minulosti snažil a aj dodnes snaží vysporiadať tieto vzťahy, a vo významnej väčšine sa mu to aj podarilo. Po vysporiadaní jednej z parciel odkúpil od iného spoluvlastníka pozemku, ktorý je tiež sčasti pod halou odporcu, časť pozemku, na ktorej stojí časť haly odporcu. Odporca chcel tým preukázať svoj záujem na vyporiadaní majetko-právnych vzťahov na pozemkoch, ktoré užíva tým, že je na nich postavená hala, kde je ťažisko jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej poukázal na to, že nemá záujem na obohacovaní sa na

úkor iného a nemá záujem ani na nekomunikovaní s vlastníkmi nehnuteľností, ktorých časti sú pod jeho halou. Odkúpil časť pozemku v nedávnej minulosti od iného vlastníka (Z.), pričom sa s ním dohodol na priemernej výške 70,- Sk/m2, vzhľadom na charakter pozemku, jeho dislokáciu i využiteľnosť. Túto cenu považovali predávajúci aj kupujúci za primeranú. Navrhovateľ však žiadal pri jednaniach o prípadnom odpredaji svojho pozemku odporcovi kúpnu cenu vo výške 500,-Sk/m2, teda viac než 7-násobok ceny, za ktorú kupoval odporca pozemok od p. P.. Odporca o dlhodobé prenajatie časti pozemku pod halou nemal záujem. Jeho snahy o dohodu na primeranej cene za kúpu pozemku stroskotali. Keď odporca vyzval navrhovateľa, aby predložil písomne návrh, či už na odpredaj pozemku pod halou, alebo na jej dlhodobý prenájom za ceny, možno vyššie, ale aspoň porovnateľné z cenami obvyklými v danej lokalite, tak takýto návrh nepredložil. Odporca uviedol tiež, že mu nebol doručený list právneho zástupcu navrhovateľa, ktorým by bol vyzývaný na uzavretie zmluvy o prenájme so stanovenou cenou nájomného na 84,- Sk/m2, a už vôbec nie opakovane. Odporca bol toho názoru, že navrhovateľ nevyužil žiadnu z foriem mimosúdneho vyriešenia sporu. Odporca poukázal ďalej na to, že navrhovateľ v žalobe uviedol nepravdivý skutkový stav týkajúci sa jeho pozemku pri hale odporcu vo výmere 218 m2. Odporca nikdy tento pozemok nevyužíval. Aj v tomto prípade odporca dokumentoval lokalizáciu tejto časti pozemku a doložil to aj fotografiami. Tento pozemok navrhovateľa je vnútornou časťou celkového pozemku vedľa haly odporcu, bez samostatného prístupu, mimo pozemku iných vlastníkov. Odporca už vôbec nesúhlasil so znaleckým posudkom znalkyne M., ktorým bola stanovená všeobecná cena hodnoty nájmu za 1 m2/ rok vo výške 84,40 Sk. Vytýkal mu, že tento posudok vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Pri jeho výpočte sa používajú nesprávne východiskové hodnoty, z ktorých konečnú cenu nájmu chybne vypočítala a je v príkrom rozpore so zásadou obvyklosti ceny v konkrétnom čase a mieste. Odporca poukázal na konkrétne fakty, ktoré uvedený znalecký posudok neberie do úvahy, resp. ich opomína a ktoré majú podľa jeho názoru zásadný vplyv na cenu nájmu. Ďalej odporca poukázal na konkrétnu zmluvu o nájme v kat. úz. A., v prípade pozemku vo vlastníctve obce, keď poukázal na konkrétnu zmluvu z roku 2008, keď bolo dohodnuté nájomné v inej časti obce (zrejme hodnotnejšej, keďže leží v intraviláne a nie v extraviláne, ako je to v prípade pozemku navrhovateľa, na ktorom má odporca postavenú halu), keď bolo dohodnuté nájomné vo výške 5,20 Sk/m2. Poukázal ďalej tiež na konkrétne kúpne zmluvy o predaji pozemkov susediacich s pozemkom navrhovateľa, keď dohodnuté kúpne ceny boli v rozpätí 50,- Sk - 158,85 Sk/m2. Tiež odporca poukázal na nájom v susedstve svojej haly, keď bolo dohodnuté ročné nájomné 40.000,- Sk a výmera 9000 m2, pričom ročné nájomné potom predstavuje sumu 4,44 Sk/m2. Navrhovateľ teda od odporcu titulom bezdôvodného obohatenia (akoby nájomného) žiada od neho viac ako 17-násobok nájomného dohodnutého v takejto zmluve, pričom dohodnuté nájomné je obvyklé v danom mieste a čase za daný charakter pozemku a danej využiteľnosti. Odporca napokon poukázal na iný znalecký posudok, ktorým bol ohodnocovaný pozemok pod susednou halou. Znalec M. prišiel k záveru o cenách, a to pri kúpnej cene v rozsahu od 20,- do 59,59 Sk/m2, pri váženom priemere 33,23 Sk/m2. Odporca napokon navrhoval navrhovateľovi uzatvorenie kúpnej zmluvy na časť pozemku navrhovateľa, ktorý má zastavaný svojou halou, prípadne i pozemku navrhovateľa, ktorý má vedľa haly navrhovateľa, a to buď za objektívne znalcom stanovenú kúpnu cenu alebo dohodu, za cenu, za ktorú navrhovateľ predal susediaci pozemok, t.j. cca 150,-Sk/m2. Prípadne, ak by takýto návrh navrhovateľ neakceptoval, odporca navrhoval uzatvorenie dlhodobej nájomnej zmluvy na dobu 5-10 rokov, ktoré buď stanoví objektívne znalec alebo vo výške stanovenej dohodou vo výške 3-násobku obvyklého nájomného v tejto lokalite - t.j. vo výške cca 15,-Sk/m2 ročne s tým, že v tejto výške nájomného spätne uhradí navrhovateľovi nájomné za posledné dva roky. Odporca navrhoval navrhovateľovi aj zámenu svojich pozemkov za sporný pozemok vo vlastníctve navrhovateľa. Vzhľadom na všetky uvádzané dôvody odporca žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: znaleckým posudkom znalca M., č. 50/2008, LV č. XXX a XXXX Správy katastra D. pre kat. úz. J., geometrickými plánmi č. 1/2008 a č. 3/2008 vyhotovené M., kúpnou zmluvou uzavretou medzi Q., s.r.o. a odporcom, ktorej vklad bol povolený pod č. V-561/04, kúpnou zmluvou uzavretou medzi Z. ako predávajúcim a viacerými kupujúcimi, medzi nimi aj s odporcom a jeho manželkou, kúpnou zmluvou uzavretou medzi E. a jeho manželkou D. a odporcom a jeho manželkou zo dňa 18.08.2008, odborným výpočtom všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo J. v kat. úz. J., pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX, diely 7,8,9 vypracovaný znalcom M. zo dňa 23.12.2008, znaleckým posudkom znalca M., fotodokumentáciou, a s ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ je vlastníkom parc. č. XXXX reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu vo výmere 6085 m2 - orná pôda, zapísané na LV č. XXX. Správy katastra D. pre kat. úz. J.. Odporca je vlastníkom

nehnuteľnosti, stavby vedenej na LV č. XXXX Správy katastra Malacky pre kat. úz. J.. Táto stavba je sčasti postavená na pozemku parc. č. XXXX. Podľa geometrického plánu vyhotoveného M. č. 1/2008, vypracovaného na určenie vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXX/XX, /XX, /XX, je zastavaná časť parc. č. XXXX . halou v rozsahu 484 m2. Jedná sa o halu, ktorá bola v pôvodnom areáli poľnohospodárskeho družstva postavená v čase, keď pozemok pod halou nebol medzi vlastníkmi vyporiadaný. Odporca túto halu kúpil. Odporca nespochybňoval, že pozemok, na ktorom je postavená časť haly, a to vo výmere 484 m2, nie je v jeho vlastníctve. Rovnako to bolo aj v prípade ďalších pozemkov, ktoré sú zastavané halou. Odporca sa postupne snažil túto situáciu riešiť.

Odporca nesúhlasil s tvrdením, že užíva časť parc. č. XXXX v jej nezastavanej časti, teda v rozsahu 218 m2. Po tejto časti parcely chodí iba občas. Nevyužíva ju iba on sám. Je to vlastne verejne prístupná nehnuteľnosť situačne a priestorovo neohraničená v reálnom teréne. Odporca uvádzal, že on má prístup na svoju nehnuteľnosť aj iným spôsobom. Užívanie parc. č. XXXX v nezastavanom rozsahu z jeho strany je iba nepravidelné, skôr túto časť využívajú jeho zákazníci, avšak bez toho, aby on ich k tomu akýmkoľvek spôsobom navádzal. V prípade tejto časti parcely sa jedná o neudržiavanú plochu, ktorú dokonca odporca na svoje náklady udržiava.

V priebehu konania dochádzalo k návrhom na mimosúdne vyriešenie sporu zo strany odporcu. Odporca navrhoval navrhovateľovi zaplatenie sumy 379,46 Eur za každý rok užívania (nájmu nehnuteľnosti) a to tak, že zaplatí sumu stanovenú znaleckým posudkom IP. vo výške 0,784 Eur/m2/rok za užívanie plochy 484 m2, čo je pozemok pod halou odporcu.

Odporca skutočne navrhovateľovi zaplatil sumu 1.707,57 Eur platbou zo dňa 19.04.2011. Zaplatil navrhovateľovi za obdobie užívania zastavanej časti parc. č. XXXX. v kat. úz. J. za obdobie od 20.04.2006 do mesiaca apríl 2011. Odporca navrhovateľovi zaplatil aj za obdobie, ktoré bolo premlčané a ktoré nebolo predmetom žaloby, konkrétne za dobu od 20.04.2006 do 25.11.2006 (žaloba na súd podaná dňa 25.11.2008). Odporca ďalšou úhradou zo dňa 21.03.2012 zaplatil ďalšiu sumu 379,44 Eur, keď uhradil bezdôvodné obohatenie, ktorého výšku uznával vo výške stanovenej znaleckým posudkom a v rozsahu skutočného užívania za 8 mesiacov roku 2011 (máj - december 2011, 8x 31,62 Eur, t.j. 252,96 Eur) a za 4 mesiace roku 2012 (január - apríl 2012, 4x 31,62 Eur, t.j. 126,48 Eur). Odporca teda zaplatil navrhovateľovi za celé obdobie, počas ktorého užíva nehnuteľnosť navrhovateľa.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 29.03.2012 čiastočne zobral návrh späť, keď potvrdil, že odporca navrhovateľovi zaplatil v apríli 2011 sumu 1.707,57 Eur. Z pôvodne žalovanej sumy 3.915,- Eur bola súdom stanoveným znalcom stanovená výška bezdôvodného obohatenia v oprávnenej čiastke 1.100,736 Eur a z tohto nároku odporca za žalované obdobie uhradil sumu 758,92 Eur. Preto navrhovateľ zobral v časti o zaplatenie 3.573,184 Eur svoj návrh späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žiadal odporcu zaviazať zaplatiť navrhovateľovi za žalované obdobie sumu 341,816 Eur s úrokom z omeškania, a to tak, že úrok z omeškania žiadal priznať od 01.01.2009 vo výške 10,5 % ročne zo sumy 1.100,736 Eur až do 31.03.2011 a od 01.04.2011 vo výške 9,25 % ročne zo sumy 341,816 Eur až do zaplatenia. Navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu trov konania podľa ,

Podľa ods. l , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia musí byť vydaný tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa , s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa , ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa , ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca skutočne užíva časť parc. č. XXXX nachádzajúcu sa v kat. úz. J., zapísanú na LV č. XXX Katastrálneho úradu Bratislava, Správy katastra Malacky. Zo znaleckého dokazovania nariadeného súdom vyplynulo, že všeobecná hodnota nájmu v zmysle vyhl. NSSR č. o stanovení všeobecnej hodnoty je 0,784 Eur/m2/rok. Odporca tvrdil, že užíva iba časť nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, a to v rozsahu 484 m2, čo je časť zastavaná halou vo vlastníctve odporcu. Po ďalšej časti parcely v rozsahu 218 m2 chodí iba občas, nie iba on sám, je to vlastne verejne prístupné priestranstvo situačne a priestorovo v reálnom teréne neohraničené. Odporcovi tento priestor, táto časť nehnuteľnosti, neslúži na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Na tejto časti nehnuteľnosti nemá umiestnené žiadne svoje veci. Prístup do svojej nehnuteľnosti má zabezpečený iným spôsobom. Po tejto časti nehnuteľnosti majú možnosť prechádzať aj iné osoby bez toho, aby mal na túto skutočnosť akýkoľvek vplyv. Z fotodokumentácie predloženej súdu, nachádzajúcej sa v spise, je zrejmé, že nezastavaná časť parcely navrhovateľa v rozsahu 218 m2 je naozaj priestorom neohraničeným, voľne prístupným a z fotodokumentácie rovnako vyplynulo, že odporca má prístup k svojej nehnuteľnosti riešený iným spôsobom, nie cez parc. č. XXXX. Súd vo veci chcel vykonať dokazovanie aj ohliadkou nehnuteľností, ktorá bola základom sporu. Na návrh právneho zástupcu navrhovateľa ale ohliadka vykonaná nebola, keďže sa navrhovalo iné, mimosúdne vyriešenie sporu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca zaplatil navrhovateľovi dňa 19.04.2011 sumu 1.707,57 Eur, a to za obdobie od apríla 2006 do apríla 2011 a dňa 21.03.2012 ďalšiu sumu 379,44 Eur za obdobie od mája 2011 do apríla 2012. Odporca teda navrhovateľovi zaplatil za celé obdobie užívania navrhovateľovej nehnuteľnosti v rozsahu 484 m2, v ktorej časti skutočne jeho nehnuteľnosť užíva. V tejto časti je nehnuteľnosť navrhovateľa, stavba - hala, postavená na pozemku odporcu. Odporca v priebehu konania tiež uvádzal, že postupne sa snažil riešiť vlastnícke vzťahy aj s ďalšími vlastníkmi pozemkov, na ktorých je jeho stavba postavená, pričom s väčšinou sa už dohodol a uzavrel aj konkrétne zmluvy.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Navrhovateľ si pôvodne uplatnil žalobou zaplatenie sumy 117.936,- Sk. Pohľadávku v takejto výške odporca neakceptoval. Navrhovateľ aj odporca predložili rozdielne znalecké posudky o všeobecnej hodnote nájmu pozemku. Súd preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Jeho výsledok rešpektovali obidve strany. Odporca podľa znaleckého posudku navrhovateľovi zaplatil za užívanie nehnuteľnosti v skutočnom rozsahu užívania za celé obdobie, ktoré bolo predmetom sporu, a to až do apríla 2012 a zaplatil aj za obdobie, ktoré predmetom žaloby nebolo. Navrhovateľ si svojím návrhom príslušenstvo pohľadávky, počívajúce v úroku z omeškania neuplatnil. Až písomným podaním zo dňa 29.03.2012 žiadal priznať aj úroky z omeškania za obdobie od 01.01.2009 zo sumy 1.100,736 Eur do 31.03.2011. Ako už súd vyššie uviedol, odporca však navrhovateľovi zaplatil ešte pred uplatnením si príslušenstva pohľadávky platbou zo dňa 19.04.2011 sumu 1.707,58 Eur. Pôvodne uplatnená suma bola neoprávnená a navrhovateľ si ani z takto uplatnenej sumy príslušenstvo, okrem trov konania, neuplatňoval. Príslušenstvo pohľadávky vo forme úroku z omeškania si uplatnil až potom, ako bola známa reálna výška všeobecnej hodnoty nájmu a až potom, keď odporca jeho pohľadávku už zaplatil. Odporca sa preto nemohol dostať do omeškania podľa § 517 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca navrhovateľovi v priebehu konania uhradil celú sumu, ktorá bola predmetom sporu a zo svojím plnením sa do omeškania nedostal, bolo potrebné žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, keďže tento si ich neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.