Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19Sd-9-2010.pdf
PDF · 73.77 KB
Case nature
Subarea
19Sd/9/2010
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. XX. Y. XXXX, bytom L., M. R. Z. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, Bratislava, 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 11. februára 2010 č.: XXX XXX XXXX X takto
rozhodol:
Konanie sa z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom z 26. marca 2010 osobne podaným na tunajšom súde rovnaký deň domáhal preskúmania najnovšieho rozhodnutia odporkyne o jeho starobnom dôchodku a to (vychádzajúc z obsahu návrhu) tzv. zmenového rozhodnutia z 11. februára 2010, ktorým došlo k priznaniu mu od 28. marca 2005 starobného dôchodku v sume 5.340 niekdajších Sk (dnes 177,26 eur) mesačne a k postupnej valorizácii takéhoto dôchodku až na sumu 244,10 eur počnúc 1. januárom 2009.
Z obsahu spisu Krajského súdu v Trnave zn. 42Sd/52/2009 vyplýva, že predmetom takéhoto skoršieho konania (začatého návrhom navrhovateľa totožného s tým z prejednávanej veci proti rovnakej odporkyni, podaným na Krajskom súde v Trnave 22. decembra 2009), bolo spočiatku len preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 9. novembra 2009 č. XXX XXX XXXX X (spomínaného aj návrhom z prejednávanej veci), následne však navrhovateľ po upozornení ho odporkyňou i tunajším súdom, že v prípade pôvodne ním samostatne napadnutého tzv. zmenového rozhodnutia odporkyne z 11. februára 2010 (majúceho sa preskúmať práve v prejednávanej veci) ide o súvis so skorším rozhodnutím (z 9. novembra 2009), navrhol preskúmať i rozhodnutie z 11. februára 2010 v konaní sp. zn. 42Sd/52/2009. Takejto jeho požiadavke síce Krajský súd v Trnave (procesne) vyhovel, rozsudkom zo 7. júna 2010 č. k. 42Sd/52/2009
- 38 však v takej veci pôvodne napadnuté rozhodnutie odporkyne (to z 9. novembra 2009) i v znení ďalších dvoch rozhodnutí (prvého z 11. februára 2010 a druhého z 1. júna rovnakého roka) potvrdil (okrem čoho tiež navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania), pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky takýto jeho rozsudok svojim rozsudkom z 30. júna 2011 sp. zn. 7So/99/2010 potvrdil (ako celok) a navrhovateľovi nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania (čo viedlo i k tomu, že vyššie označený rozsudok Krajského súdu v Trnave 15. augusta 2011 nadobudol právoplatnosť).
Podľa § 246c ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a podľa § 104 ods. 1 vety prvej rovnakého zákona ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Napokon podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Piata časť O. s. p. (upravujúca správne súdnictvo a teda i postup súdov pri preskúmavaní orgánov verejnej správy vrátane rozhodnutí obdobných tomu z prejednávanej veci) nemá osobitné ustanovenia o podmienkach konania, preto sa tu musia primerane použiť všeobecné ustanovenia o podmienkach konania platiace pre tzv. civilný proces v užšom slova zmysle (rozumej pre občianskoprávne konania prebiehajúce výlučne pred súdmi - teda nie aj pred správnymi orgánmi). Takéto podmienky konania právna úprava i teória procesného práva vymedzuje ako určité podmienky, ktoré musia byť splnené, alebo naopak ako neexistenciu istých prekážok uskutočneniu konania brániacich. Do prvej takto zadefinovanej skupiny patria právomoc súdu (§ 7 O. s. p.), jeho príslušnosť (§§ 9 - 12 a §§ 84 - 89b O. s. p.), spôsobilosť byť účastníkom konania na strane všetkých osôb majúcich v konaní vystupovať (§ 19 O. s. p.) aj ich procesná spôsobilosť (§ 20 O. s. p.), resp. tiež stav zastúpenia spôsobilý práve nedostatok procesnej spôsobilosti eliminovať (§§ 22, 23 a 29 O. s. p.); ku ktorým podmienkam napokon v konaniach zahájiteľných len na návrh patrí tiež existencia samotného návrhu na začatie konania (čo platí aj v konaniach druhovo totožných s tým z prejednávanej veci, tu por. najmä § 250m ods. 1 O. s. p.). Druhú zhora vymedzenú skupinu podmienok, či tu skôr prekážok brániacich (v prípade ich existencie niektorej z nich) v uskutočnení konania, potom tvoria prekážka skôr začatého konania o tej istej veci (tzv. prekážka listispendencie, § 83 O. s. p.) a prekážka veci právoplatne rozsúdenej (tu prekážka rei iudicatae, § 159 ods. 3 O. s. p.).
Aj v prejednávanej veci šlo práve o prípad zaťaženia konania ostatnými uvedenými prekážkami (či pri nazeraní na problém z opačnej strany nedostatkom podmienok umožňujúcich uskutočnenie konania a aj jeho skončenie rozhodnutím vo veci samej - teda o samotnej vecnej podstate námietok navrhovateľa voči rozhodnutiu správneho orgánu) a to najskôr prvou z takýchto prekážok a neskôr naopak tou druhou.
Už samo istý čas súbežné uplatňovanie požiadaviek navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutí odporkyne z 9. novembra 2009 (vo veci Krajského súdu v Trnave sp. zn. 42Sd/52/2009) aj tzv. zmenového rozhodnutia z 11. februára 2010 (v prejednávanej veci) totiž z podstaty veci vylučovalo, aby sa o požiadavke na preskúmanie tzv. zmenového rozhodnutia mohlo rozhodnúť v oboch konaniach, v ktorých takáto požiadavka bola uplatnená. Situácia sa líšila len tým, že prieskumu správnosti rozhodnutia z 11. februára 2010 v konaní sp. zn. 42Sd/52/2009 od 26. marca 2010 bránila prekážka skôr začatého konania o tej istej veci (práve konania v prejednávanej veci) a správne na to mal reagovať buď tunajší súd neprejednaním aj požiadavky na preskúmanie rozhodnutia z 11. februára 2010 (práve s poukazom na ust. § 83 O. s. p.), alebo navrhovateľ bezprostredne po prejavení ním záujmu na spoločnom prieskume celého súboru rozhodnutí odporkyne tohto účastníka sa v diskutovanej súvislosti týkajúcich (rozhodnutí z 9. novembra 2010, z 11. februára 2010 aj z 1. júna 2010) späťvzatím návrhu v prejednávanej veci.
Ak sa však nič z toho nestalo, následne tunajší súd vecne prejednal požiadavku navrhovateľa vo vzťahu ku všetkým trom ním spochybneným rozhodnutiam odporkyne a o takejto požiadavke i rozhodol (rozsudkom zo 7. júna 2010, ktorým všetky napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil a návrhu
navrhovateľa na odstránenie čo i len jedného z nich tak nevyhovel) a po potvrdení jeho rozsudku Najvyšším súdom SR a doručení aj jeho rozsudku účastníkom skoršie konanie právoplatne skončilo; malo to za následok, že predmetom konania v prejednávanej veci ostala požiadavka navrhovateľa, o ktorej takto už bolo (počnúc 15. augustom 2011) právoplatne rozhodnuté a ktorá sa tak nemohla (nesmela) prejednávať znova (opak by bol totiž neprípustným preskúmavaním správnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR v tej istej veci takémuto súdu inštančne podriadeným súdom).
Tunajšiemu súdu preto neostalo iné, než konanie v prejednávanej veci podľa už vyššie citovaných ustanovení § 246c ods. 1, § 103, § 104 ods. 1 vety prvej a § 159 ods. 3 O. s. p. zastaviť.
O trovách takto skončeného konania potom rozhodol podľa § 246c ods. 1 vety prvej a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., čiže uplatnením pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. O žiaden prípad výnimky z takého pravidla, teda o potrebu postupu podľa § 146 ods. 2 O. s. p. tu totiž nešlo, keď zastavenie konania o tzv. prvotnom opravnom prostriedku procesne zavinil navrhovateľ (zotrvaním na opravnom prostriedku aj v čase po rozhodnutí o ňom v inej veci), na druhej strane ale odporkyni v tomto konaní (v prejednávanej veci) preukázateľne dosiaľ žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Trnave k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Podľa § 250l ods. 2, § 250d ods. 3 O. s. p. per analogiam, § 246c ods. 1 vety prvej a § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.