Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sd/9/2010

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. XX. Y. XXXX, bytom L., M. R. Z. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, Bratislava, 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 11. februára 2010 č.: XXX XXX XXXX X takto

rozhodol:

Konanie sa z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom z 26. marca 2010 osobne podaným na tunajšom súde rovnaký deň domáhal preskúmania najnovšieho rozhodnutia odporkyne o jeho starobnom dôchodku a to (vychádzajúc z obsahu návrhu) tzv. zmenového rozhodnutia z 11. februára 2010, ktorým došlo k priznaniu mu od 28. marca 2005 starobného dôchodku v sume 5.340 niekdajších Sk (dnes 177,26 eur) mesačne a k postupnej valorizácii takéhoto dôchodku až na sumu 244,10 eur počnúc 1. januárom 2009.

Z obsahu spisu Krajského súdu v Trnave zn. vyplýva, že predmetom takéhoto skoršieho konania (začatého návrhom navrhovateľa totožného s tým z prejednávanej veci proti rovnakej odporkyni, podaným na Krajskom súde v Trnave 22. decembra 2009), bolo spočiatku len preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 9. novembra 2009 č. XXX XXX XXXX X (spomínaného aj návrhom z prejednávanej veci), následne však navrhovateľ po upozornení ho odporkyňou i tunajším súdom, že v prípade pôvodne ním samostatne napadnutého tzv. zmenového rozhodnutia odporkyne z 11. februára 2010 (majúceho sa preskúmať práve v prejednávanej veci) ide o súvis so skorším rozhodnutím (z 9. novembra 2009), navrhol preskúmať i rozhodnutie z 11. februára 2010 v konaní sp. zn. . Takejto jeho požiadavke síce Krajský súd v Trnave (procesne) vyhovel, rozsudkom zo 7. júna 2010 č. k.

- 38 však v takej veci pôvodne napadnuté rozhodnutie odporkyne (to z 9. novembra 2009) i v znení ďalších dvoch rozhodnutí (prvého z 11. februára 2010 a druhého z 1. júna rovnakého roka) potvrdil (okrem čoho tiež navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania), pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky takýto jeho rozsudok svojim rozsudkom z 30. júna 2011 sp. zn. potvrdil (ako celok) a navrhovateľovi nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania (čo viedlo i k tomu, že vyššie označený rozsudok Krajského súdu v Trnave 15. augusta 2011 nadobudol právoplatnosť).

Podľa ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a podľa vety prvej rovnakého zákona ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Napokon podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Piata časť (upravujúca správne súdnictvo a teda i postup súdov pri preskúmavaní orgánov verejnej správy vrátane rozhodnutí obdobných tomu z prejednávanej veci) nemá osobitné ustanovenia o podmienkach konania, preto sa tu musia primerane použiť všeobecné ustanovenia o podmienkach konania platiace pre tzv. civilný proces v užšom slova zmysle (rozumej pre občianskoprávne konania prebiehajúce výlučne pred súdmi - teda nie aj pred správnymi orgánmi). Takéto podmienky konania právna úprava i teória procesného práva vymedzuje ako určité podmienky, ktoré musia byť splnené, alebo naopak ako neexistenciu istých prekážok uskutočneniu konania brániacich. Do prvej takto zadefinovanej skupiny patria právomoc súdu ( ), jeho príslušnosť (§ - 12 a § - 89b ), spôsobilosť byť účastníkom konania na strane všetkých osôb majúcich v konaní vystupovať ( ) aj ich procesná spôsobilosť ( ), resp. tiež stav zastúpenia spôsobilý práve nedostatok procesnej spôsobilosti eliminovať (§, 23 a 29 ); ku ktorým podmienkam napokon v konaniach zahájiteľných len na návrh patrí tiež existencia samotného návrhu na začatie konania (čo platí aj v konaniach druhovo totožných s tým z prejednávanej veci, tu por. najmä ). Druhú zhora vymedzenú skupinu podmienok, či tu skôr prekážok brániacich (v prípade ich existencie niektorej z nich) v uskutočnení konania, potom tvoria prekážka skôr začatého konania o tej istej veci (tzv. prekážka listispendencie, ) a prekážka veci právoplatne rozsúdenej (tu prekážka rei iudicatae, ).

Aj v prejednávanej veci šlo práve o prípad zaťaženia konania ostatnými uvedenými prekážkami (či pri nazeraní na problém z opačnej strany nedostatkom podmienok umožňujúcich uskutočnenie konania a aj jeho skončenie rozhodnutím vo veci samej - teda o samotnej vecnej podstate námietok navrhovateľa voči rozhodnutiu správneho orgánu) a to najskôr prvou z takýchto prekážok a neskôr naopak tou druhou.

Už samo istý čas súbežné uplatňovanie požiadaviek navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutí odporkyne z 9. novembra 2009 (vo veci Krajského súdu v Trnave sp. zn. ) aj tzv. zmenového rozhodnutia z 11. februára 2010 (v prejednávanej veci) totiž z podstaty veci vylučovalo, aby sa o požiadavke na preskúmanie tzv. zmenového rozhodnutia mohlo rozhodnúť v oboch konaniach, v ktorých takáto požiadavka bola uplatnená. Situácia sa líšila len tým, že prieskumu správnosti rozhodnutia z 11. februára 2010 v konaní sp. zn. od 26. marca 2010 bránila prekážka skôr začatého konania o tej istej veci (práve konania v prejednávanej veci) a správne na to mal reagovať buď tunajší súd neprejednaním aj požiadavky na preskúmanie rozhodnutia z 11. februára 2010 (práve s poukazom na ust. ), alebo navrhovateľ bezprostredne po prejavení ním záujmu na spoločnom prieskume celého súboru rozhodnutí odporkyne tohto účastníka sa v diskutovanej súvislosti týkajúcich (rozhodnutí z 9. novembra 2010, z 11. februára 2010 aj z 1. júna 2010) späťvzatím návrhu v prejednávanej veci.

Ak sa však nič z toho nestalo, následne tunajší súd vecne prejednal požiadavku navrhovateľa vo vzťahu ku všetkým trom ním spochybneným rozhodnutiam odporkyne a o takejto požiadavke i rozhodol (rozsudkom zo 7. júna 2010, ktorým všetky napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil a návrhu

navrhovateľa na odstránenie čo i len jedného z nich tak nevyhovel) a po potvrdení jeho rozsudku Najvyšším súdom SR a doručení aj jeho rozsudku účastníkom skoršie konanie právoplatne skončilo; malo to za následok, že predmetom konania v prejednávanej veci ostala požiadavka navrhovateľa, o ktorej takto už bolo (počnúc 15. augustom 2011) právoplatne rozhodnuté a ktorá sa tak nemohla (nesmela) prejednávať znova (opak by bol totiž neprípustným preskúmavaním správnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR v tej istej veci takémuto súdu inštančne podriadeným súdom).

Tunajšiemu súdu preto neostalo iné, než konanie v prejednávanej veci podľa už vyššie citovaných ustanovení , , vety prvej a zastaviť.

O trovách takto skončeného konania potom rozhodol podľa vety prvej a , čiže uplatnením pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. O žiaden prípad výnimky z takého pravidla, teda o potrebu postupu podľa tu totiž nešlo, keď zastavenie konania o tzv. prvotnom opravnom prostriedku procesne zavinil navrhovateľ (zotrvaním na opravnom prostriedku aj v čase po rozhodnutí o ňom v inej veci), na druhej strane ale odporkyni v tomto konaní (v prejednávanej veci) preukázateľne dosiaľ žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Trnave k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Podľa , per analogiam, vety prvej a v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.