Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-178-2017.pdf
PDF · 87.28 KB
Case nature
Subarea
27Ek/178/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, proti povinnému A. B., nar.: 18.10.1963, C. D. XXX, XXX XX E. F., o vymoženie 224,51 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Adriana Juhásová, so sídlom exekútorského úradu Matuškova 1, 91701 Trnava, IČO: 37 841 297, pod číslom 241EX 733/17, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 241EX 733/17 zo dňa 21.09.2023, takto
rozhodol:
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 26.10.2017, domáhal od povinného vymoženia 224,51 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – výkaz nedoplatkov č. 1502551213 zo dňa 28.12.2015 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 04.02.2016; výkaz nedoplatkov č. 1702013413 zo dňa 17.02.2017 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 30.03.2017 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 02.11.2017 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Adriana Juhásová, so sídlom exekútorského úradu Matuškova 1, 91701 Trnava, IČO: 37 841 297 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor dňa 05.10.2023 predložil súdu na rozhodnutie Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 27.09.2023 spolu s Upovedomením o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie sp. zn. 241EX 733/17 zo dňa 21.09.2023 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“).
4. Súdny exekútor vydal dňa 21.09.2023 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu že pri exekúcii vedenej na majetok povinného ako fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 72 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 22.09.2023. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 27.09.2023. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený uviedol, že nebol splnený zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný disponuje zexekvovateľným majetkom. U povinného malo byť zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXX tak, ako to je uvedené v Upovedomení o zriadení exekučného záložného práva zo dňa 12.12.2017.
6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie poskytol súdu nasledovné stanovisko. V priebehu exekučného konania u povinného nebol zistený postihnuteľný majetok. Povinný je vlastníkom 1 záhrady o výmere 376 m2 v KÚ Veľké Dvorníky, nevlastní účet v rámci Slovenskej republiky a nevlastní žiadne motorové vozidlá. Povinný je nezamestnaný. Povinný nekomunikuje, dobrovoľnému plneniu sa vyhýba. V ďalšom rovnako poukázal, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného jeho tzv. relatívnu nemajetnosť nie jeho absolútnu nemajetnosť. Z uvedených dôvodov navrhol námietky proti povedeniu o zastavení exekúcie zamietnuť.
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
10. Podľa § 167 ods. 1 Exekučného poriadku, na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
11. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.) Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor
začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech.
12. Za účelom preskúmania dôvodnosti zastavenia exekúcie súdnym exekútorom z dôvodu nemajetnosti povinného, súd požiadal o súčinnosť súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu 241EX 733/17, v spojení so zoznamom všetkých úkonov obsahujúcim informácie o výsledku majetkových lustráciách.
13. Súdny exekútor po začatí exekúcie ako aj v jej priebehu riadne vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v príslušných medzirezortných evidenciách. Z lustrácií v bankových inštitúciách pôsobiacich na území Slovenskej republiky vyplýva, že povinný disponoval účtom v banke – Prvá stavebná sporiteľňa a.s., avšak s nulovým zostatkom. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplývajú skutočnosti, že povinný nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti, a nemocenskej dávky a rovnako nie je evidovaný ako zamestnanec. Lustráciou katastra nehnuteľností poverený súdny exekútor zistil vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, in concreto nehnuteľnosť zapísanej Okresným úradom – katastrálnym odborom Dunajská Streda, v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, pre k.ú. E. F. ako záhrada o výmere 376 m2 na pozemku reg. C KN parc. Č. 191/44. Vzhľadom na obsah exekútorského spisu, resp. rozsah exekútorom vykonaných lustrácii či úkonov na zistenie majetku všeobecne možno v tomto bode konštatovať, že súdny exekútor v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil majetkové pomery povinného. Z exekučného spisu súdneho exekútora a z vykonaných úkonov vyplýva skutočnosť, že od začatia exekúcie do jej zastavenia nedošlo povinným k dobrovoľnému uhradeniu pohľadávky oprávneného, a to ani v časti. Z pohľadu prejednávaného prípadu je tak nevyhnutné posúdenie existencie exekúciou postihnuteľného majetku a momentu posledného zexekvovania majetku povinného.
14. Exekučný súd tak zastáva názor, že spôsob výkonu exekúcie ako postup exekútora smerujúceho k donúteniu povinného plniť pohľadávku oprávneného s jej samotným vymožením, resp. prostriedkami vymoženia nemožno stotožňovať. Zo samotnej povahy (exekučného) záložného práva je zrejmé, že to samotné k úhrade pohľadávky (samo o sebe) viesť nebude, ide o prostriedok zabezpečovací, no zároveň môže byť dostatočný na donútenie povinného na plnenie, a ako taký jednoznačne napĺňa definičný význam slova vykonania – uskutočnenia exekúcie. Exekúciu možno v súlade s § 62 vykonať len jedným zo spôsobov uvedených v exekučnom poriadku. Síce zriadenie exekučného záložného práva vo výpočte § 63 ods. 1 písm. a) až f) chýba, zo systematického zaradenia § 167 a nasl. Exekučného poriadku – „Zriadenie exekučného záložného práva po ustanoveniach o výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti a pred výkonom exekúcie predajom podniku však možno spoľahlivo dospieť k záveru, že tento zákonom upravený prostriedok predstavuje jeden z legálnych prostriedkov donútenia povinného plniť a splniť pohľadávku oprávneného vrátane trov exekúcie s vyhliadkou ďalšieho (budúceho) možného predaja nehnuteľnosti, pre ktorú bolo toto exekučné záložné právo zriadené. S predajom nehnuteľnosti tak priamo súvisí a nevyhnutne k nemu smeruje. Aj keď teda nie je priamo prostriedkom vymoženia vymáhanej sumy činnosťou exekútora v užšom zmysle slova, kedy ten takpovediac priamo „odoberá peniaze“ zo sféry povinného, môže slúžiť s naplneniu účelu exekúcie, a to k uhradeniu oprávneným vymáhanej pohľadávky „dobrovoľne nasilu“ pod donútením exekútora. Úmyslom zákonodarcu pritom bolo nepochybne pripísať tomuto prostriedku rovnakú právnu silu ako ostatným „tradičným“ spôsobom výkonu exekúcie, kedy zvolil rovnakú slovnú formuláciu – zexekvovanie (v zmysle prvej vety § 167 ods. 1 Exekučného poriadku).
15. Pod zexekvovaním majetku tak možno rozumieť, kedy sa konkrétny predmet vlastníctva povinného (inak tiež akákoľvek majetková hodnota povinného vrátane pohľadávky) stal predmetom výkonu exekúcie samotnej, teda kedy exekútor voči tomu ktorému predmetu vlastníctva povinného začal vykonávať niektorý zo spôsobov výkonu exekúcie podľa § 63 ods. 1 písm. a) až f) Exekučného poriadku vrátane zriadením exekučného záložného práva (ak hovoríme o peňažnej pohľadávke), t.j. kedy bol majetok povinného (exekúciou) postihnutý. Ak teda hovoríme o poslednom zexekvovaní majetku postihnuteľného exekúciou, máme na mysli čas, resp. dátum, ku ktorému sa zo strany exekútora voči takto postihnuteľnému majetku začal vykonávať niektorý zo spôsobov výkonu exekúcie, ako to súd už vyššie uviedol. Pôvodne poverený súdny exekútor začas s výkonom exekúcie zriadeným exekučného záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť dňa 12.12.2017, kedy poverený súdny exekútor vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť.
16. Nehnuteľnosť predstavuje osobitný predmet výkonu exekúcie. Tú totiž nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako majetok podliehajúci exekúcii. Aby sa jej predmetom mohla stať je potrebný súhlas oprávneného – na jej predaj či prípadne zriadenie exekučného záložného práva alebo súhlas súdu. Zistenie vlastníckeho/spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak samo o sebe nepredstavuje prekážku pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu neexistencie exekúciou nepostihnuteľného majetku. Ako súd vyššie uviedol, tá sa stáva exekúciou postihnuteľnou až po súhlase oprávneného či súdu. Súd však na tomto mieste rovnako konštatuje, že po tom, ako sa nehnuteľnosť predmetom exekúcie stane, resp. po tom, ako ju exekúciou so súhlasom oprávneného či súdu možno postihnúť, dôvod na zastavenie exekúcie pre nezistenie majetku podliehajúceho exekúcii už v ďalšom nie je daný, a súdny exekútor je povinný v exekúcii pokračovať.
17. V univezre tejto úvahy exekučný súd nepovažuje dobu 5 rokov za „neprektočiteľnú“. Ak by sa počas plynutia pôvodnej doby bezvýslednosti zistenia majetku podbiehajúceho exekúcii (pričom platí to, čo súd uviedol vyššie) objaví majetok takto postihnuteľný a zároveň zexekvovaný niektorým z postupov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až f) exekučného poriadku vrátane zriadenia exekučného záložného práva, táto rozhodná doba 5 rokov začne plynúť nanovo. Poverený súdny exekútor je v takom prípade povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanovenia o možnom spôsobe výkonu exekúcie tak, aby bola pohľadávka v čo najkratšom časovom úseku vymožená v celistvosti (prípadne v časti) za rovnakého rešpektovania princípu proporcionality. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru (ad absurdum) a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) by stačila samotná skutočnosť, že predmetom exekúcie (za neexistencie žiadneho iného majetku) je len nehnuteľnosť a uplynutie rozhodnej doby. Exekúcia by sa tak zastavila v situácii, keď je vymoženie pohľadávky oprávneného stále perspektívne, inak povedané, stále možné, čo by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie. Zriadenie exekučného záložného práva preto exekučný súd považuje za jeden z možných, plnohodnotných prostriedkov zexekvovania nehnuteľnosti (majetku povinného v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku).
18. Bez ohľadu na vyššie uvedené však súd musí konštatovať, že aj napriek skutočnosti, že zriadením exekučného záložného práva bol zexekvovaný majetok povinného exekúciou zexekvovateľný, od jeho zexekvovania až do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie pohľadávka oprávneného predajom nehnuteľnosti, dobrovoľným plnením prípadne iným spôsobom uhradená nebola. Súd podotýka, že výkon exekúcie je výlučnej v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý k vymoženiu pohľadávky pristupuje s náležitou obozretnosťou, podľa svojich najlepších možností a schopností tak, aby bola pohľadávka oprávneného uhradená čo najskôr, pri jej vymáhaní postupuje s odbornou starostlivosťou a za využívania prostriedkov vymenovaných zákonom v súlade s princípom primeranosti a suficiencie. Vymoženie pohľadávky oprávneného či už postihnutím peňažných prostriedkov povinného, prípadne jeho hnuteľného alebo nehnuteľného majetku ich predajom je v najlepšom záujme nielen oprávneného, no v konečnom dôsledku samotného súdneho exekútora, ktorému z výkonu exekúcie, resp. z výšky vymoženia pohľadávky oprávneného od povinného v rámci exekúcie prináleží odmena. Súd pri preskúmavaní námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného preskúmava postup súdneho exekútora len vo vzťahu k naplneniu podmienok pre samotné zastavenie exekúcie. Ak teda súdny exekútor v rámci exekúcie dospeje k záveru, že od začatia exekúcie prípadne od posledného zexekvovania majetku povinného sa nepodarilo zistiť iný majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora, súdny exekútor exekúciu zastaví v súlade s teóriou relatívnej nemajetnosti povinného. Inými slovami, skutočnosť, že povinný v prejednávanom prípade disponoval nehnuteľnosťou, ktorá zároveň bola exekúciou postihnutá jej zexekvovaním zriadením exekučného záložného práva, keďže v rámci exekúcie samotnej nedošlo k jej speňaženiu, má sa za to, že dôvod na zastavenie exekúcie bol daný. V prípade ak sa oprávnený (dôvodne) domnieval, že exekútor v rámci exekúcie nepostupuje v súlade so zákonom, prípadne v konaní dochádza k nedôvodným prieťahom, mal možnosť sa s požiadavkou o preskúmanie postupu súdneho exekútora obrátiť na súd za účelom jeho pokynovania. Uvedené pritom možno dôvodne očakávať od zodpovedného veriteľa, v záujme ktoré je plynulý a nerušený výkon exekúcie, v rámci ktorej má dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky.
19. V súlade s vyššie uvedeným, posledným zexekvovaním majetku povinného bolo zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného príkazom zo dňa 12.12.2017. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 21.09.2023, teda po uplynutí 5-ročnej lehoty od posledného
zexekvovania majetku povinného. Teda súdny exekútor postupoval v zmysle zákona správne a zákonne, keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu.
20. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora preto dospel k záveru, že námietky sú nedôvodné, a preto súd v celom rozsahu s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.