Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/59/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. X., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky N. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - Q., A. XXXX/XX a otca T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W., O. X, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou P.. P. F., pracovníčkou Okresného súdu Piešťany, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu a o nahradenie súhlasu na zmenu priezviska mal. dieťaťa, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloleté dieťaťa D. X., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd obmedzuje otcovi maloletého dieťaťa výkon rodičovských práv a povinností v rozsahu zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku.

Otec dieťaťa je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 150,- EUR počnúc dňom 19.10.2011, kde výživné je zročné vždy do 5-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Zročné výživné za obdobie od 19.10.2011 do 3.4.2012 v celkovej výške 900,- EUR je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť v troch mesačných splátkach po 300,- EUR, kde splátky sú zročné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok.

Súd ponecháva styk otca s maloletým dieťaťom neobmedzený.

Súd udeľuje matke maloletého dieťaťa súhlas namiesto otca maloletého dieťaťa k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z doterajšieho priezviska "X." na priezvisko "M.".

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. dieťaťa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2011 žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov voči mal. dieťaťu a zároveň, aby súd nahradil súhlas otca na zmenu priezviska mal. dieťaťa.

Svoj návrh odôvodnila tým, že mal. dieťa sa narodilo rodičom, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Matka s dieťaťom žijú u jej rodičov, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o dieťa. Otec mal. dieťaťa pracuje ako živnostník, matka dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Dieťa matka vychováva od jeho narodenia sama, bez pomoci otca dieťaťa, ktorý na dieťa nikdy finančne neprispieval.

Dieťa je od narodenia liečené na kožnom oddelení s diagnózou exema atopicum. Od 21.9.2011 je pod dohľadom neurológa s diagnózou hyperaktivita.

Otec dieťa navštívil od jeho narodenia celkovo štyrikrát. Dieťa je citovo viazané na matku, nakoľko s ním trávi všetok čas a na starých rodičov, u ktorých býva. Pretože dieťa vyrastá výlučne s matkou, ktorá mu poskytuje všetku starostlivosť, matka zároveň žiadala, aby súd namiesto otca jej udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska pre mal. dieťa na priezvisko po matke.

Keďže sa súdu nepodarilo zistiť, kde sa otec zdržiava, súd mu postupom na a ustanovil opatrovníka pre konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, vypočul matku mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

Dňa X.X.XXXX sa účastníkom konania narodil syn D. X.. Oboznámením sa s rodným listom dieťaťa mal súd za preukázané, že účastníci konania sú jeho rodičia. K určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov.

Matka mal. dieťaťa od 1.4.2010 poberala rodičovský príspevok vo výške 256,- eur mesačne, od 1.1.2012 poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne, zároveň poberá prídavky na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne. Iný príjem nemá. Matka s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti u jej rodičov. V prospech mal. dieťaťa matka uzatvorila u Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poistenie Farbička, na základe čoho mesačne uhrádza poistné vo výške 20,40 eur. Z lekárskych potvrdení MUDr. U. Q., dermatovenerológa a MUDr. G. C., pediatrického neurológa, súd zistil, že dieťa je od narodenia liečené na kožnom oddelení s diagnózou exema atopicum. Od 21.9.2011 je pod dohľadom neurológa s diagnózou hyperaktivita. Na lieky matka mesačne uhrádza cca. 6,- eur.

Matka súdu predložila pokladničné bloky a rozpis výdavkov na mal. dieťa (pozostávajúce najmä zo stravy, oblečenia, hygienických potrieb vrátane plienok), z ktorých súd zistil, že matka na potreby dieťaťa mesačne vynakladá cca. 215,- eur.

Otec dieťaťa je živnostníkom na základe živnostenského oprávnenia vydaného Obvodným úradom Bratislava, č. živnostenského registra 105-15487 a to od 1.4.1995. Výdavky a príjmy otca dieťaťa sa nepodarilo zistiť.

Matka sa sama stará o všetky potreby dieťaťa, ako aj o úhradu nákladov na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Na bývanie u svojich rodičov neprispieva, nakoľko nemá na to finančné prostriedky.

Podľa a o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 38 ods. 2 a 3 ZR, (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak

a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,

b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo

c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

(3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

Podľa § 39 ods. 1 ZR, ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima ( v znení , t.j. 189,83 eura mesačne x 20, mesačný príjme tak predstavuje 3.796,60 eura).

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V odseku 1 §-u 28 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl.29).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Matka mal. dieťaťa navrhla súdu, aby dieťa zveril do jej starostlivosti, nakoľko sa o dieťa stará sama, otec jej nijakým spôsobom nepomáha, o dieťa sa nezaujíma.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol rozhodnúť v súlade s návrhom matky, nakoľko otec dieťaťa sa o dieťa nezaujíma, matke nijako na jeho výživu neprispieva, súhlasila s tým, aby rodičovské práva a povinnosti otca boli obmedzené, a taktiež navrhla, aby súd udelil súhlas na zmenu priezviska mal. dieťaťa, aby dieťa malo priezvisko po matke, keďže mu zabezpečuje absolútnu starostlivosť.

O výške výživného súd rozhodol s poukazom na príjmy a výdavky matky dieťaťa, ale najmä s poukazom na to, že otec dieťaťa je živnostníkom, živnosť neukončil, svoj príjem nepreukázal a jeho príjem posudzovaný podľa § 63 ods. 1 ZR tak dosahuje mesačne výšku 3.796,60 eura. Z takto určeného príjmu je potom výživné vo výške 150,- eur mesačne jednoznačne stanovené pre zabezpečenie potrieb dieťaťa, odzrkadľuje príjem matky a schopnosti a možnosti otca dieťaťa. Súd výživné určil odo dňa podania návrhu a nie spätne od narodenia dieťaťa, nakoľko matke nebránili žiadne dôvody na podanie návrhu bezprostredne po narodení dieťaťa. Otcovi dieťaťa zároveň vznikol dlh na výživnom vo výške 900,- eur za obdobie od 19.10.2011 do rozhodnutia súdu, t.j. do 3.4.2012, vypočítané ako násobok mesiacov, za ktoré dlží otec výživné a výškou výživného (6 mesiacov /október až marec/ x 150,- eur, t.j. 900,- eur). Otec je povinný zaplatiť výživné už aj za mesiac október 2011, hoci je splatné do 5. dňa v mesiaci, avšak výživné sa určuje na celý mesiac, pričom ani zákon ani súdne rozhodnutie neurčuje a ani nemôže, či ho matka spotrebuje za 1 deň, alebo každý deň v mesiaci v alikvótnej časti. O splatení dlžného výživného v troch splátkach súd rozhodol podľa vzhľadom na výšku príjmu otca a takto určené splátky považoval za spravodlivé, neohroziace potreby dieťaťa.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že matka sa o dieťa riadne stará výlučne sama, bez akejkoľvek finančnej či inej pomoci otca dieťaťa, pri starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky.

O úprave styku rozhodol súd tak, že tento ponechal bez obmedzenia, nakoľko vzhľadom na vek dieťaťa je najmä v záujme otca, aby si s dieťaťom vytvárala vzťah, matka mu doposiaľ v styku nijako nebránila, otec je ten, ktorý sa o dieťa nezaujíma.

Čo sa týka obmedzenia otca maloletého dieťaťa vo výkon jeho rodičovských práv a povinností v rozsahu zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku, súd vychádzal z cit. § 38 ods. 2 ZR. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 písm. a) až c), t.j. rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, prípadne nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd musí vysloviť obmedzenie výkonu ich rodičovských práv. Je v súlade s požiadavkou určitosti výroku rozsudku a zhody právnych vzťahov so zákonom, aby súd vo výroku rozsudku presne určil, ktoré právo rodič v budúcnosti nebude vykonávať, t.j. aby uviedol rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

Keďže súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov - otcovi, rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vykonáva druhý rodič - matka.

V danom prípade obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností spočíva v zákaze zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, keďže otec kumulatívne spĺňa všetky podmienky stanovené v § 38 ods. 2 ZR, hoci na obmedzenie rodičovských práv stačí len jedna z nich.

Podľa o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vzhľadom k tomu, že o dieťa sa stará výlučne matka a otec dieťaťa sa o dieťa nezaujíma, neposkytuje mu starostlivosť, výchovu, a tým svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec, súd udelil matke aj súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska dieťaťa z doterajšieho priezviska "X." na priezvisko "M.", ktorého nositeľkou je jeho matka. Uvedené dôvody súd vzhliadol ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa vyššie citovaného ustanovenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.