Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Cb-143-2011.pdf
PDF · 112.8 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/143/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: R. T. D., D..O..M.., D. D. Ú. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, X.. P. T., D..O..M.., advokátska kancelária, so sídlom Ú.Q. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: R. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX O. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného X. L. M. M. D. Y., E. XX, XXX XX G., IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 235,44 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 90,41 Eura, takto
rozhodol:
Konanie v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 73,95 Eura z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 54,83 eura Eura, v mesačných splátkach po 10,- eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkami straty výhody splátok začínajúc právoplatnosťou rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 180,61 Eura a zmluvnej pokuty vo výške 16,46 Eur z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu spoločnosti N. C. S..D.. sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 17.3.2009 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 28 049,00 Sk (931,06 €) spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 13 618,00 Sk (452,03 €) od 18.6.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 2 723,69 Sk (90,41 €) a nahradiť trovy konania, titulom poskytnutého a nesplateného úveru, titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinnosti zo strany žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník porušil záväzky vyplývajúce zo X. M. Ú. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 5.12.2005 tým, že nezaplatil viac ako tri splátky vrátane zmluvných sankcií v lehote splatnosti. V dôsledku toho žalobca ukončil so žalovaným zmluvu a všetky úverové splátky sa stali predčasne splatnými.
V zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Obchodných podmienok a v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších právnych predpisov, si zmluvné strany dohodli mesačný zmluvný úrok za čerpanie úveru a pre prípad omeškania s plnením záväzku úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Ďalej si zmluvné strany dohodli v súlade s ustanovením § 300 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu za omeškanie splácania úveru vo výške 20 % z dlžnej čiastky, ktorá do dňa ukončenia zmluvy predstavuje jednotlivé dlžné splátky v omeškaní (v platobnej histórii označené ako sankčné poplatky) a po ukončení zmluvy
predstavuje dlžná čiastka nesplatenú istinu, ako aj zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súhrnnej výške úrokov, ktoré by bol žalovaný povinný platiť od momentu uplatnenia práva žalobcu na predčasné splatenie do konca riadnej doby splatenia poskytnutých peňažných prostriedkov z úverového rámca. Je nesporné, že medzi nimi vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre žalovaného povinnosť platiť pravidelné mesačné splátky. Žalovaný z ceny úveru do dnešného dňa uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v platobnej histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby“. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v zmysle Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, keď v platobnej histórii uvedená položka s názvom „dohodnutá mesačná splátka“ bola vyššia ako zmluvne dohodnutá mesačná splátka. Dlžná suma vo výške 931,06 Eura pozostáva z istiny vo výške 452,03 Eura (t.j. rozdiel medzi nákupmi tovaru, výberov hotovosti a platbami započítanými na istinu), z úrokov vo výške 227,11 Eura ( t.j. rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky), z úroku z omeškania vo výške 235,44 Eura (t.j. sankčné úroky spolu), zo zmluvnej pokuty vo výške 16,46 eura (t.j. sankčné poplatky spolu). Nakoľko žalovaný svoj celkový dlh neuhradil, dostal sa do omeškania a v zmysle zmluvy a Sadzobníka poplatkov je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 452,03 Eura od 18.6.2007 , t.j. odo dňa nasledujúceho po dni ukončenia platobnej histórie, až do zaplatenia a tiež je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20% z istiny , t.j. sumu 90,41 Eura.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 18 Cb /54/2009-29 zo dňa 16.11.2010 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 679,14 € spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 452,03 € od 18.6.2007 do zaplatenia a s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 227,11 € od 18.6.2007 do zaplatenia. Zároveň súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 8,50 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 452,03 € od 18.6.2007 do zaplatenia a zo sumy 227,11 € od 18.6.2007 do zaplatenia. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 235,44 €, zmluvnej pokuty vo výške 16,46 €, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 251,90 € od 18.6.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 90,41 € bol vylúčený na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o náhrade trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I., III. IV. dňa 12.1.2011, vo výroku II. dňa 28.10.2011. Vylúčený nárok bol na tunajšom súde zapísaný pod sp.zn. 18 Cb /143/2011.
Vylúčenie nárokov na samostatné konanie súd odôvodnil tak, že predmetom žaloby bol aj kapitalizovaný úrok z omeškania 7 093,00 Sk (235,44 €), zmluvná pokuta vo výške 496,00 Sk (16,46 €), úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z ostávajúcej uplatňovanej dlžnej sumy 251,90 € od 18.6.2007 do zaplatenia a zmluvná pokuta vo výške 2 723,69 Sk (90,41 €). Pri zohľadnení výšky zmluvnej pokuty dohodnutej so spotrebiteľom vo výške 20 % z dlžnej sumy a RPMN 15,98 %. Súdu jednoznačne z návrhu nevyplynulo, za aké obdobie a z akých konkrétnych súm sa uplatňujú kapitalizované úroky z omeškania a zmluvná pokuta. Tieto skutočnosti v popise skutkového stavu v žalobnom návrhu absentujú a z predloženej platobnej histórie jednoznačne nevyplývajú. Preto súd tieto nároky žalobcu v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho súdneho poriadku vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude povinnosťou žalobcu predložiť také vyčíslenie, ktoré bude možné súdom preveriť a zistiť jeho oprávnenosť s prihliadnutím na uzavreté zmluvy a zákonnú úpravu ochrany spotrebiteľa. V novom samostatnom konaní bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť, tak že odvolací súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu. Ako dôvod uviedol, že podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov, záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). Uzatvorená zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodnom. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania sa tiež posudzujú podľa § 369 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne nie sú podľa judikatúry súdov SR považované za úroky dohodnuté v rozpore s
dobrými mravmi. Uvedené tvrdenie podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/231/2010 zo dňa 25.8.2010.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1Cob 25 2011-49 z 18.10.2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh na priznanie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietnutý.
Na podporu žalovaného vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Vedľajší účastník sa k žalobe písomne nevyjadril.
Tunajší súd výzvou zo dňa 8.2.2012 spolu s predvolaním na pojednávanie vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní v zmysle odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.11.2010 č.k. 18 Cb /54/2009-29 predložil súdu vyčíslenie vylúčených nárokov, ktoré bude možné súdom preskúmať a zistiť ich dôvodnosť v súlade s uzavretou zmluvou. Zároveň bol vyzvaný nech presne špecifikuje a predloží súdu dôkazy o tom, z čoho
tieto vylúčené nároky pozostávajú, ako žalobca dospel k výške týchto nárokov, vzhľadom na to, že listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré sú obsahom spisu nie sú jednoznačné čo sa týka vylúčených nárokov. Inak súd rozhodne na základe predložených listinných dôkazov s možnosťou zamietnutia žaloby pre neunesenie dôkazného bremena.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 10.4.2012 vzal žalobu späť čiastočne, v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 73,95 Eura a špecifikoval svoje nároky.
Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.4.2012 požiadal súd, aby s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci v záujme hospodárnosti konania rozhodol o návrhu na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporných strán.
Súd nariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, vedľajšieho účastníka, ktorí sa neustanovili na súdne pojednávanie vo veci, na ktoré boli riadne a včas predvolaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Predmetom tohto konania zostalo len zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 235,44 Eura, zmluvnej pokuty v sume 16,46 Eura, keďže v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 73,95 eura vzal žalobca žalobu čiastočne späť. Súd preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 O.s.p.
Žalovaný potvrdil uzavretie úverovej zmluvy so žalobcom v roku 2005, v zmysle ktorej pravidelne každý mesiac platí 20 Eur mesačne žalobcovi. Zároveň z dôvodu svojej finančnej situácie požiadal, aby mu súd povolil splácať žalovanú sumu v mesačných splátkach po 10,- eur. Jediným príjmom celej jeho rodiny je štátna dávka v hmotnej núdzi vo výške 206,96 Eur. Dávku v hmotnej núdzi poberá jeho manželka.
Predmetom konania sú nároky žalobcu, ktoré je potrebné posudzovať podľa ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Obchodného zákonníka pojednávajúcich o právach a povinnostiach účastníkov úverových zmlúv, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka pojednávajúcich o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004, bola do nášho civilného poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do Občianskeho zákonníka vyššie uvedenou novelou Občianskeho zákonníka, podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu sú nekalými podmienkami.
V danom prípade teda úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle týchto právnych predpisov má prednosť pred úpravou podľa Obchodného zákonníka, a keďže zákon o spotrebiteľských úveroch nerieši konkrétne otázku primeranosti zmluvnej pokuty, použije sa na právne posúdenie tohto nároku úprava podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V článku 6 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sankcia jednak vo forme úroku z omeškania, ako aj právo na zmluvnú pokutu. Podľa Sadzobníka poplatkov doloženého žalobcom v tejto veci, išlo o úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky (t. j. 36,5 % ročne) a o zmluvnú pokutu za omeškania so splácaním úveru vo výške 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 100,-- Sk.
Kým úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je zmluvná pokuta samostatným majetkovým nárokom, tak v prípade jej dojednania v úverovej zmluve ako v obchodnoprávnom vzťahu (§ 300 až § 302 Obchodného zákonníka), ako aj v prípade, že sa jedná o občianskoprávny vzťah (§ 544, § 545a Občianskeho zákonníka). Ak sa jedná o peňažitý dlh, môže byť zmluvná pokuta viazaná aj na omeškanie s jeho zaplatením. V takom prípade môžu obstáť oba tieto právne inštitúty viažúce sa k porušeniu tej istej povinnosti vedľa seba. Zmluvnú pokutu vylučuje iba nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá z porušenia zabezpečovanej povinnosti vznikla, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Zmluva o zmluvnej pokute musí byť obligatórne uzavretá v písomnej forme. Právnym dôsledkom nedodržania tejto podmienky je neplatnosť uzavretej zmluvy.
V úverových zmluvách ako obchodnoprávnom inštitúte možno časť obsahu zmluvy určiť taktiež odkazom na všeobecné obchodné podmienky pripojené k návrhu zmluvy. K uzavretiu takejto obchodnej zmluvy možno použiť aj zmluvné formuláre užívané v obchodnom styku (§ 273 Obchodného zákonníka). Vzhľadom k tomu, že Zákon o spotrebiteľských úveroch nemá osobitnú úpravu týkajúcu sa dojednávania zmluvných pokút, bolo možné platne dohodnúť podľa Obchodného zákonníka povinnosť platiť zmluvnú pokutu odkazom na všeobecné obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy, pokiaľ tieto obsahovali aj konkrétnu výšku pokuty, či spôsob jej určenia.
Písomná forma je zachovaná, pokiaľ bol prejav vôle urobený písomne a pokiaľ bol podpísaný. Iba od podpisu konajúcej osoby sa považuje písomný prejav za platný. Z ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť povinnosť podpisovať každú stranu písomnej listiny. Preto dohoda o zmluvnej pokute nachádzajúca sa na tej istej listine na opačnej strane, ako je podpis účastníka zmluvy, tvoriaca súčasť obchodných podmienok, spĺňa podmienku písomnej formy.
Keďže však v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, v ktorej sa dohodla súčasne sankcia vo forme zaplatenia úroku z omeškania vo výške 36,5 % ročne z dlžnej čiastky, je dojednanie takejto sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti v takejto výške neprimerané, keďže zakladá nápadný nepomer medzi účastníkmi. Takýto nepomer medzi právami účastníkov je v rozpore s dobrými mravmi a preto je dohoda zmluvných strán o takejto sankcii neplatná (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Súd sa zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a vzájomným právam a povinnostiam účastníkov právneho vzťahu v zmysle ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd pri rozhodovaní zohľadnil nielen hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ale aj jej význam. Súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 20 % je neprimerane vysoká , lebo predstavuje až jednu pätinu dlžnej sumy. Keďže nekalá (neprijateľná) zmluvná podmienka je neplatná, súd nepriznal žalobcovi nárok na jej plnenie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti zamietol súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 16,46 eura.
Čo sa týka uplatneného nároku na úroky z omeškania, súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná voľnosť strán pri spotrebiteľských úveroch je obmedzená tak, že sa nemôže aplikovať v neprospech spotrebiteľa ani v tej časti, ktorá sa týka úrokov z omeškania a nemôže preto dohodnutý úrok z omeškania presahovať sumu, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Preto pokiaľ sa žalobca okrem iného domáha aj zaplatenia 0,1 % úrokov z omeškania denne, tento nárok je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S prihliadnutím na vyššie uvedené právne ustanovenia, oprávnený a zákonný je nárok žalobcu na úroky z omeškania len vo výške 8,5 % ročne, preto v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd teda z uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania
priznal iba nárok vo výške zodpovedajúcej 8,5 % výške úrokovej sadzby ročne ( 54,83 Eura) a v prevyšujúcej časti (180,61 Eura) žalobu o tieto úroky z omeškania zamietol.
Vzhľadom na príjem a finančnú situáciu žalovaného, súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 10,- eur pod následkom straty výhody splátok podľa § 160 O.s.p.
Ustanovenie § 160 ods.1 O.s.p. upravuje všeobecnú lehotu na plnenie ( 3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
Z uvedeného je dôvodné prijať záver, že uložiť žalovanému povinnosť jednorazovo zaplatiť (nie v splátkach) dlžnú sumu, by znamenalo vážne ohroziť jeho finančnú existenciu. Plnenie v mesačných splátkach po 10 Eur zodpovedá nielen výške dlhu, ale aj osobným a majetkovým pomerom žalovaného.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zobral do úvahy pomer úspechu a neúspechu v celej veci a rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak má účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pretože žalobca včas podal návrh na náhradu trov konania a tieto aj včas vyčíslil, vzniklo mu právo na náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu stanovenom pomeru úspechu oboch účastníkov v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
Vedľajší účastník nepodal návrh na náhradu trov konania a tieto nevyčíslil, pričom v konaní vystupoval na podporu úspešného žalovaného, ktorý si náhradu trov tiež nevyčíslil.
Za účelom zistenia úspešnosti účastníkov v konaní sa podiel úspešnosti zisťuje zo základu tvoreného žalovanou istinou a žalovaným príslušenstvom, pretože aj príslušenstvo peňažnej pohľadávky je vecou samou. Predmetom konania podľa podanej žaloby bola jednak istina 1021,47 Eura, ako aj 36,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 452,03 Eura od 18.6.2007 do zaplatenia, t. j. do rozhodnutia súdu 3.4.2012. Kapitalizovaná suma tohto úroku z omeškania sa rovná sume 791,2 Eura. Spolu teda predmet konania z hľadiska potreby výpočtu úspechu účastníkov v konaní tvorí sumu 1.812,67 Eura.
Žalobca mal úspech v konaní čo do istiny 679,14 Eura, čo do úroku z omeškania 54,83 Eura, a čo do kapitalizovanej sumy 8,5 % úroku z omeškania za obdobie od 18.6.2007 do zaplatenia, t. j. do rozhodnutia súdu 3.4.2012, zo sumy 679,14 Eura, t. j. 276,65 Eura. Celkove mal teda žalobca úspech čo do sumy 1010,62 Eura.
Za neúspech žalobcu je treba považovať zastavenie konania čo do sumy 73,95 Eura, zamietnutie žaloby čo do zmluvnej pokuty 16,46 Eura, zamietnutie žaloby o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 180,61 Eura, ako aj čo do zamietnutia žaloby na zaplatenie 28 % úrokov z omeškania zo sumy 679,14 Eura od 18.6.2007 do zaplatenia, t. j. do rozhodnutia súdu 2.4.2012 vo výške 911,80 Eura, t.j. spolu 1.182,82 Eura. Vychádzajúc z takto ustálenej úspešnosti oboch zmluvných strán
je možné konštatovať, že žalobca bol úspešný len čiastočne, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.