Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-59-2012.pdf
PDF · 76.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/59/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 831 02 Bratislava, proti povinnej D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. č. XX, vedenej pod sp. zn. EX 621/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Ul. Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 267,28 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 11Er 344/2004-21, zo dňa 22. septembra 2010, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.zn. EX/344/2004 na základe poverenia vydaného Okresným súdom vo Zvolene pod č. 5611 000277 dňa 27.02.2004 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 10,89 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zastavenie exekúcie súd odôvodnil ust. § 58 (konal ex offo) a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom. Notárska zápisnica č. N 4914/2003, Nz 106262/2003 zo dňa 16.11.2003, spísaná pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuričom so sídlom v Partizánskom, bola spísaná len so zástupcom povinnej, povereným advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom resp. jeho substitútom Mgr. Brunom Žlnayom. Dohoda o plnomocenstve medzi Mgr. Kušnírom a povinnou je absolútne neplatná. Neplatné je aj uznanie dlhu v mene povinnej i udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (§ 31 ods. 1, § 22 ods. 2 a § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien - Občianskeho zákonníka). V súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). S prihliadnutím na procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Trovy priznal v nižšej sume než exekútor uplatnil, namiesto 25,97 eur iba 10,89 eur. Redukciu výšky trov odôvodnil ust. vyhl. MS SR č. 288/1995 Zb..
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Trval na pokračovaní v exekúcii. Namietal, že dôvody pre zastavenie exekúcie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, nie sú dané. Súladnosť exekučného titulu so zákonom potvrdil exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. V tom čase sa súd zaoberal aj udeleným plnomocenstvom. Odvtedy nedošlo k žiadnej relevantnej zmene skutkového ani právneho stavu. Preskúmanie exekučného titulu vykonané súdom presahuje rámec preskúmania jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, čo nie je prípustné. Keďže oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie, potom nesúhlasí ani s výrokom súdu, ktorým bol zaviazaný platiť trovy exekúcie a zároveň namieta aj výšku priznaných trov.
Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).
Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zmien - Exekučný poriadok). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (formálne i materiálne).
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.
Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie exekúcie (§ 57 až 59 Exekučného poriadku). Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu aj bez návrhu. Súd tak môže urobiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ak zistí dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Aplikácia ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ktoré umožňuje súdu vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť „ak je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať“ je bez vplyvu na vecnú správnosť výsledku rozhodnutia okresného súdu.
Notárska zápisnica, ktorú Exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne a obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom. Formálne náležitosti notárskej zápisnice predpisuje zákon č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti, ale notárska zápisnica musí obsahovať aj náležitosti predpísané § 41 ods.2 písm. c) Exekučného poriadku, pretože len pri splnení oboch týchto podmienok ju možno považovať za formálne a materiálne vykonateľnú. V tejto súvislosti možno poukázať aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I US 5/2000 z 13.07.2000, v ktorom Ústavný súd SR v rámci skúmania riešil aj čiastkovú otázku, čo musí spĺňať notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučným titulom. Ústavný súd vyslovil, že „rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.“
Z notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná dňa 16.11.2003 po tom, čo sa na notársky úrad dostavil Mgr. Bruno Žlnay, substitút povereného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.. Povinná pri spísaní notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, prítomná nebola. Treba súhlasiť s tým, že je možné dať sa pri tomto úkone (spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu) zastúpiť splnomocneným zástupcom na základe § 31 Občianskeho zákonníka a platné plnomocenstvo by vyvolalo účinky zamýšľané ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Avšak správny je názor okresného súdu v otázke, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v Zmluve o úvere č. 6180236 dňa 30.06.2003 neoprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná. Takéto osobitné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je platné, pretože z neho nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§§ 32 a 33 Občianskeho zákonníka). Zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať len platne udelená plná moc. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica formálne a materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a potom neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci (že zmluva uzavretá medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 je absolútne neplatná) je postačujúci pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom.
Exekúcia bola od počiatku vykonávaná na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý predložil súdu oprávnený. Za daného stavu neprichádzalo do úvahy iné riešenie než exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Z tohoto aspektu bolo potom potrebné posudzovať aj otázku, kto má platiť trovy exekúcie. Ak okresný súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, jeho rozhodnutie o tom, kto má platiť trovy exekúcie, je správne. Ust. § 203 Exekučného poriadku, či už ods. 1 (ak oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie), alebo 2 (povinný je nemajetný) dopadá na prípady, kedy trovy exekúcie nie je možné vymôcť od povinného, a preto výnimočne oprávnený musí splniť povinnosť trovy platiť inak vyžadovanú od povinného.
Preskúmaním výšky trov exekúcie odvolací súd dospel k záveru, že výšku nevyhnutných trov, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, okresný súd priznal v nadväznosti na vyúčtovanie predložené súdnym exekútorom a podľa vyhlášky platnej v rozhodnom čase, t.j. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 141/2008 Z.z. účinnej od 1. mája 2008, pri aplikácii prechodného ust. § 27a vyhlášky účinného od 1.mája 2008. Podľa cit. prechodného ustanovenia v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Zároveň sa prvostupňový súd riadil príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 196). Rešpektoval existujúcu judikatúru súdu vyššieho stupňa a existujúcu právnu prax. Tam, kde exekútor pri vyúčtovaní niektorých položiek, konkrétne uvedených v odôvodnení uznesenia prvostupňového súdu pochybil, súd to zohľadnil v rozhodnutí tak, že exekútorovi po vykonaných úpravách priznal trovy v nižšej sume než uplatnil. Rozhodnutie okresného súdu je správne aj z hľadiska prisúdenej výšky trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.