Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cbi-49-2011.pdf
PDF · 115.46 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cbi/49/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v právnej veci žalobcu: A. B., E.. X.XX.XXXX, J. I. B.G. XXXX/X, Z., právne zastúpený JUDr. Radoslavom Hodorom, advokátom so sídlom Hlavná 77, 040 01 Košice proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, so sídlom Hraničná 12, 040 17 Košice, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči žalovanému takto
rozhodol:
U r č u j e, že reštrukturalizačný plán žalovaného v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 25.8.2011 a potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.11.2011 sp. zn. 3CoKR/18/2011 je voči žalobcovi vo vzťahu k pohľadávke č. 84/1 v zistenej výške 723,67 € n e ú č i n n ý.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2011 domáhal určenia, že reštrukturalizačný plán žalovaného v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 25.08.2011 a potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/18/2011, zo dňa 03.11.2011, je voči žalobcovi neúčinný. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32R/3/2010, zo dňa 12.01.2011, konajúci súd povolil reštrukturalizáciu žalovanému, pričom žalobca si ako veriteľ a bývalý zamestnanec žalovaného prihlásil v zákonnej lehote svoje pohľadávky voči žalovanému prihláškou, ktorá spĺňala zákonné náležitosti. Správca v konečnom zozname pohľadávok žalovaného poprel pohľadávku žalobcu pod poradovým číslom 84/1 vo výške 152,80 € v rozsahu nákladov uplatnenia. Nakoľko došlo v predmetnom reštrukturalizačnom konaní dňa 03.08.2011 k schváleniu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom, zvolal správca na deň 25.08.2011 schvaľovaciu schôdzu. Pred konaním schvaľovacej schôdze žalobca písomne požiadal predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o preradenie svojej pohľadávky zo súčasnej skupiny, v ktorej sa navrhovalo len 2 % uspokojenie zistených pohľadávok, do skupiny zamestnancov, v ktorej sa navrhovalo 100 % uspokojenie zistených pohľadávok, pričom poukázal na rovnaký dôvod vzniku týchto pohľadávok, t.j. z pracovnoprávneho pomeru. Žalovaný ako predkladateľ plánu uvedenej žiadosti žalobcu na schvaľovacej schôdzi, ktorá sa konala dňa 25.08.2011 nevyhovel a schvaľovacia schôdza rozhodla o prijatí reštrukturalizačného plánu, pričom veriteľ hlasoval na uvedenej schvaľovacej schôdzi proti prijatiu tohto plánu a zároveň do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnil odôvodnené námietky proti prijatiu plánu,
ktoré následne doručil v písomnom vyhotovení aj súdu. Následne bol prijatý reštrukturalizačný plán žalovaného predložený na potvrdenie Okresnému súdu Košice I, ktorý uznesením zo dňa 19.09.2011 zamietol prijatý reštrukturalizačný plán žalovaného ako dlžníka. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 03.11.2011 zmenil napadnuté uznesenie tak, že potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného, pričom zároveň rozhodol aj o skončení reštrukturalizácie žalovaného.
Žalobca preskúmaním reštrukturalizačného plánu zistil, že zo skupiny veriteľov nezabezpečených pohľadávok boli na účely hlasovania o prijatí plánu vytvorené dve samostatné skupiny s rozdielnym navrhovaným rozsahom uspokojenia ich pohľadávok. Prvú skupinu tvoria zamestnanci žalovaného, ktorí boli v pracovnom pomere k dlžníkovi ku dňu povolenia reštrukturalizácie a pri tejto skupine sa navrhlo uspokojenie ich pohľadávok vo výške 100 % zistených pohľadávok, pričom prihlásené pohľadávky týchto veriteľov správca v prevažnej časti nepopieral. Ostatní nezabezpečení veritelia žalovaného, vrátane žalobcu, boli zaradení do samostatnej skupiny nezabezpečených veriteľov, u ktorých sa navrhlo uspokojenie ich pohľadávok vo výške 2 % zistených pohľadávok, pričom v ich prípade väčšinu aj jednoznačne preukázaných pohľadávok správca poprel. Žalobca ďalej konštatoval, že takýto navrhovaný rozdiel v rozsahu uspokojenia veriteľov v rámci jednej skupiny, v danom prípade skupiny nezabezpečených veriteľov, zákon vylučuje, pričom žalobca má za to, že žalovaný v návrhu žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo navrhuje taký rozdiel v rozsahu uspokojenia svojich bývalých a súčasných zamestnancov. Z uvedeného dôvodu preto žalobca požiadal o zaradenie svojich pohľadávok do skupiny zamestnancov s navrhovaným rozsahom uspokojenia 100 % zistených pohľadávok. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalobca ako bývalý zamestnanec, ktorého pohľadávky vznikli z rovnakého právneho dôvodu ako pohľadávky uvedených zvýhodnených veriteľov (pracovnoprávny vzťah - mzda, cestovné náhrady, tzv. finančná zábezpeka) a ich časť vznikla aj v rovnakom období, mal byť predkladateľom reštrukturalizačného plánu buď zaradení do tejto skupiny zamestnancov alebo táto skupina nemala byť vôbec vytvorená. Žalobca zároveň dospel k záveru, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii neumožňuje zjavné zvýhodňovanie súčasných zamestnancov oproti bývalým zamestnancom žalovaného.
Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný mal zaradiť pohľadávky žalobcu do skupiny zamestnancov a v rovnakom rozsahu ich aj uspokojiť, pričom tým, že tak nepostupoval, vzniklo žalobcovi ako účastníkovi plánu právo domáhať sa neúčinnosti tohto plánu, čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pretože v konkurznom konaní by jeho uspokojenie bolo zjavne vyššie, a to z dôvodu, že podľa ust. § 103 v spojení s ust. § 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení by mu vznikol nárok na dávku z garančného fondu vo výške troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti žalovaného. Táto by nastala dňom podania návrhu na začatie reštrukturalizačného konania, pretože neprijatím reštrukturalizačného plánu žalobcu by podľa ust. § 154 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii začalo konkurzné konanie a návrh na začatie reštrukturalizačného konania by sa posudzoval ako návrh na začatie reštrukturalizačného konania.
Žalovaný vo svojom písomnom podaní k žalobe doručenom súdu dňa 16.03.2012 uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby, pretože nesplnil podmienky uložené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že v zmysle ust. § 157 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú uvedené predpoklady, po splnení ktorých sa účastník plánu môže domáhať vyslovenia neúčinnosti súdom schváleného reštrukturalizačného plánu. Žalobca je účastníkom plánu, pretože má zistenú pohľadávku, bol prítomný na schvaľovacej schôdzi a hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, tak ako to vyplýva zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze, pričom uvedené úkony (prítomnosť) boli vykonané prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Oľšavského, ale uvedený splnomocnený zástupca žalobcu neuplatnil do zápisnice žiadne odôvodnené námietky. Odôvodnené námietky boli podané inou osobou, a to Mgr. Radoslavom Hodorom, ktorý podľa názoru žalovaného nebol osobou oprávnenou konať za žalobcu. Na základe uvedeného, žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle ust. § 157 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a preto žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, prednesom právneho zástupcu žalobcu i právneho zástupcu žalovaného, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj oboznámením sa s pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. 32R/3/2010 a príslušnými prihláškami pohľadávok a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.12.2010, č.k.: 32R/3/2010-679, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2011 začal voči dlžníkovi: STEEL TRANS s.r.o., Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160 (žalovaný) reštrukturalizačné konanie a následne uznesením zo dňa 12.1.2011, č.k.: 32R/3/2010-684, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011, povolil reštrukturalizáciu dlžníka (žalovaného) a za reštrukturalizačného správcu ustanovil správcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom kancelárie Južná trieda 48, 040 01 Košice. Zároveň vyzval veriteľov, aby si spôsobom určeným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi.
Žalobca ako veriteľ si prihláškou č. 1 prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 876,47 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Správca žalovaného
pohľadávku zaradil do konečného zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 84/1. Z pohľadávky zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 84/1 správca poprel sumu vo výške 152,80 € pozostávajúcu z nákladov z uplatnenia. Zistená suma predmetnej pohľadávky je vo výške 723,67 €.
Dňa 03.08.2011 sa v predmetnom reštrukturalizačnom konaní konalo zasadnutie veriteľského výboru, na ktorom veriteľský výbor schválil prepracovaný záverečný návrh reštrukturalizačného plánu žalovaného. Veriteľský výbor zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.
Dňa 10.08.2011 zvolal reštrukturalizačný správca žalovaného zverejnením v Obchodnom vestníku č. 154B/2011 schvaľovaciu schôdzu na deň 25.08.2011 o 14,00 hod..
Dňa 18.08.2011 bola správcovi žalovaného doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o preradenie pohľadávok žalobcu zo Skupiny pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči dlžníkovi do skupiny pre pohľadávky zamestnancov dlžníka.
Zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.08.2011 a tvoriacej súčasť súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 32R/3/2010 súd zistil, že schvaľovacia schôdza žalovaného bola uznášaniaschopná, nakoľko sa jej zúčastnilo 63 veriteľov prihlásených pohľadávok zaradených do niektorej zo skupín vytvorených v pláne a oprávnených na schvaľovacej schôdzi žalovaného hlasovať.
Z predmetnej zápisnice súd taktiež zistil, že na účely hlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu žalovaného boli v záväznej časti plánu podľa kritérií uvedených v opisnej časti plánu vytvorené štyri samostatné skupiny, a to Skupina pre zabezpečené peňažné pohľadávky voči dlžníkovi, Skupina pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči dlžníkovi, Skupina pre pohľadávky zamestnancov dlžníka a Skupina pre majetkové práva spoločníkov dlžníka. Do skupiny pre pohľadávky zamestnancov dlžníka boli pritom predkladateľom plánu zaradené pohľadávky, ktoré nemajú byť plánom dotknuté a preto sa táto skupina považuje ex lege za skupinu súhlasiacu s plánom. Za prijatie plánu následne hlasoval zákonom predpokladaný počet veriteľov z potrebným počtom hlasov vo všetkých skupinách, pričom za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia spolu s počtom 15.839.682 hlasov z celkového počtu 26.316.426 hlasov. Na základe uvedeného správca žalovaného ako predsedajúci schôdze prítomným účastníkom
reštrukturalizačného plánu oznámil, že schvaľovacia schôdza prijala predložený reštrukturalizačný plán žalovaného.
Z predmetnej zápisnice súd zistil, že žalobca bol prítomný na schvaľovacej schôdzi prostredníctvom osoby - Oľšavský Tomáš ako aj skutočnosť, že žalobca na schvaľovacej schôdzi hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu žalovaného.
Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.8.2011 vyplýva, že v rámci Rozpravy predstavujúcej 1. bod schvaľovacej schôdze boli vznesené námietky proti prijatiu reštrukturalizačného plánu zo strany právneho zástupcu bývalých zamestnancov žalovaného, Mgr. Radoslava Hodora (vyplýva to z prepisu zvukového záznamu - spis 32R/3/2010).
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 03.11.2011, sp. zn. 3CoKR/18/2011, potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 25.8.2011 a ukončil tak jeho reštrukturalizáciu. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 215/2011 a považuje sa za zverejnené dňa 10.11.2011.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že osoba - Mgr. Tomáš Oľšavský je advokátsky koncipient, vykonávajúci advokátsku prax u advokáta JUDr. Radoslava Hodora, čiže u neho. Vzhľadom na skutočnosť, že on ako advokát bol a je splnomocnený bývalými zamestnancami žalovaného (aj žalobcu) na všetky úkony vyplývajúce z reštrukturalizačného konania žalovaného poveril svojho koncipienta, aby prítomnosť žalobcu potvrdil svojim podpisom na listine prítomných účastníkov plánu na schvaľovacej schôdzi dlžníka STEEL TRANS s.r.o..
Ostatné vyjadrenia - hlasovanie proti plánu, uplatnenie odôvodnených námietok proti plánu už vykonal osobne, na základe splnomocnenia žalobcu.
Súd vlastným šetrením zistil, že Mgr. Radoslav Hodor je advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore, má sídlo na ulici Hlavná 77, Košice a zamestnáva koncipienta Mgr. Tomáša Oľšavského.
Podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
Podľa ust. § 157 ods. 2 ZKR, právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.
Podľa ust. § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.
Podľa ust. § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
V zmysle ust. § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu a súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Podľa ust. § 103 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.
Podľa ust. § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
V zmysle ust. § 103 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, je dávka garančného poistenia najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, čo v danom období predstavuje 2.307,- €.
Ochrana účastníkov reštrukturalizačného plánu nesúhlasiacich s potvrdeným reštrukturalizačným plánom je jediným inštitútom konkurzného práva upraveným v ZKR
umožňujúcim účastníkovi reštrukturalizačného plánu za splnenia taxatívne uvedených podmienok domáhať sa vyslovenia neúčinnosti potvrdeného reštrukturalizačného plánu súdom vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi reštrukturalizačného plánu, respektíve vo vzťahu k jeho zisteným pohľadávkam. Všetky taxatívne uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Na základe uvedeného vyslovenie neúčinnosti potvrdeného reštrukturalizačného plánu prichádza tak do úvahy len vtedy, ak sa takejto ochrany ako žalobca domáha účastník plánu, ktorý má svoju pohľadávku zistenú (na
jeho pohľadávku sa teda prihliadalo a jeho pohľadávka nebola v celom rozsahu popretá čo do právneho dôvodu a výšky), účastník plánu písomne požiadal najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal, nezaradením jeho pohľadávky do žiadanej skupiny sa účastník plánu dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom pri zohľadnení tohto predpokladu súd vychádza z účastníkovho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, účastník plánu hlasoval proti prijatiu plánu, účastník plánu uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, účastník plánu podal žalobu do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, pričom toto právo sa uplatňuje proti dlžníkovi (resp. preberajúcej osobe) a zároveň neúčinnosti sa možno žalobou domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára. Súčasné naplnenie všetkých uvedených podmienok pritom súd často krát musí skúmať iba v rovine formálnej, nakoľko hodnotenie naplnenia ich materiálnej stránky by v mnohých prípadoch posúvalo samotné rozhodnutie súdu iba do roviny hypotéz za súčasnej absencie možnosti ich preskúmania.
Súd v zmysle hore uvedených citovaných zákonných ustanovení preto skúmal, či boli naplnené všetky formálne a taxatívne vymedzené podmienky.
Po preskúmaní skutočnosti, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote sa súd zaoberal predovšetkým tým, či žalobca je nositeľom aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby, čiže či žalobca je, resp. bol účastníkom reštrukturalizačného plánu.
Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní žalovaného v zákonom stanovenej lehote a zákonom predpísaným spôsobom uplatnil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie žalovaného a na jeho pohľadávku správca prihliadal tým, že ju zaradil do konečného zoznamu pohľadávok, čiže podľa názoru súdu žalobca ako veriteľ žalovaného je účastníkom reštrukturalizačného plánu. Súd ďalej skúmal, či prihlásené pohľadávky žalobcu boli zistené a v akej výške a dospel k záveru, že žalobcom prihlásená pohľadávka zistená bola, avšak len v rozsahu uvedenom vyššie; pohľadávka č. 84/1 vo výške 723,67 €.
Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, ktorú vyžaduje ust. § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, čiže či žalobca požiadal najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne predkladateľa plánu o preradenie jeho pohľadávok do inej skupiny a či je naplnená podmienka, že k zaradeniu do ním požadovanej skupiny nedošlo.
Súd ďalej skúmal splnenie formálnych znakov uvedených v § 157 ods. 1 písm. c) ZKR, a teda či žalobca hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu žalovaného; či do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnil odôvodnenú námietku proti prijatiu tohto plánu.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že ďalšie uvedené podmienky naplnené boli, tak ako to vyplýva z listu žalobcu zo dňa 17.8.2011, ktorý správca žalovaného prevzal dňa 18.8.2011 (písomná žiadosť o zaradenie pohľadávok do inej skupiny) a zo zápisnice schvaľovacej schôdze zo dňa 25.8.2011 vyplýva, že žalobca hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil odôvodnenú námietku. Súd sa v danom prípade stotožnil z názorom právneho zástupcu žalobcu, že konanie Mgr. Tomáša Oľšavského
- podpísanie prítomnosti žalobcu na prezenčnej listine účastníkov plánu je konaním samotného splnomocneného advokáta prostredníctvom advokátskeho koncipienta (zamestnanec advokáta) a advokát ako splnomocnený zástupca žalobcu je naďalej oprávnený na vykonávanie ostatných úkonov, na ktoré má oprávnenie, čiže na hlasovanie a uplatnenie námietok. Súd je toho názoru, že žalobca
prostredníctvom oprávnenej osoby uplatnil námietky smerujúce proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, teda že sú naplnené znaky vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie uvedenej žaloby v zmysle ust. § 157 ods. 1 ZKR.
Čo sa týka miery uspokojenia pohľadávok žalobcu (pravdepodobné uspokojenie veriteľa v konkurznom konaní), súd sa čiastočne stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že je tu daný minimálne predpoklad pravdepodobnej vyššej miery uspokojenia pohľadávok žalobcu, a to za využitia nástroja ponúkaného zákonom o sociálnom poistení, v prípadnom konkurznom konaní na majetok žalovaného, než bola v reštrukturalizačnom posudku schválená výška 2 % týchto pohľadávok. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že argument žalovaného ohľadne dostatočného sa vysporiadania s touto problematikou v rámci reštrukturalizačného posudku neobstojí, nakoľko žalovaný ako predkladateľ reštrukturalizačného plánu sa s prípadnou možnosťou využitia uvádzaného nástroja ponúkaného zákonom o sociálnom poistení v predmetnom pláne vôbec nevysporiadal. Súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že nespochybňuje nedostatok oprávnenia súdu rozhodujúceho v tomto konaní hodnotiť zákonnosť vytvorenia jednotlivých skupín v reštrukturalizačnom pláne, ktorý už bol konkurzným súdom potvrdený. Súd však poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si napriek dodržaniu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii musel byť vedomý možnosti žalobcu domáhať sa, na základe uvedeného, vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že sú naplnené všetky podmienky na vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľko však pohľadávka žalobcu vo výške 876,47 € zaradená správcom žalovaného do konečného zoznamu pohľadávok pod poradovým číslo 84/1 bola správcom popretá vo výške 152,80 €, nemohol súd rozhodnúť o vyslovení neúčinnosti reštrukturalizačného plánu
vo vzťahu k žalobcovi ako takému a z uvedeného dôvodu žalobu v časti ohľadne vyslovenia neúčinnosti pohľadávky v popretej časti (pohľadávka č. 84/1 vo výške 152,80 €) zamietol.
Nakoľko podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
c) vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).