Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/275/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: R. E., nar. X.XX.XXXX, T. J. XX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Jurajom Birošom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Rázusova 1, 040 01 Košice proti žalovanému: E.. H. P., nar. XX.X.XXXX, T. Q. XX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Jurajom Gavalčinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Platanová 5, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 657,06 Eur k rukám JUDr. Juraja Gavalčina, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie Platanová 5, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.000 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.10.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania a z titulu nevrátenia požičanej sumy peňazí v dohodnutej dobe vrátenia v zmysle uzavretej zmluve o pôžičke peňazí.

Okresný súd Košice I vydal dňa 26.8.2010 platobný rozkaz, sp. zn. - 8, 9, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 2.000 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2009 až do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 120 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 234,43 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením.

Podľa , ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Voči platobnému rozkazu podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej žalovaný. Platobný rozkaz zo dňa 26.8.2010 sp. zn. -8 sa tým zrušil a vo veci súd nariadil pojednávanie.

Žalovaný v podanom odpore uviedol, že od žalobcu si nikdy nepožičal sumu 2.000 Eur. Dodal, že má zato, že žalobca spolu s návrhom na začatie konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o existencii uplatneného nároku a o jeho oprávnenosti. Dodal, že má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu a oprávnenosť oprávneného nároku. Dodal, že v celom rozsahu žalobcom uplatnený nárok popiera a žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami, oboznámením sa s návrhom na začatie konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi účastníkmi konania prebiehali rokovania okrem iného aj ohľadom vrátenia žalovanej sumy a vo svojom prednese právny zástupca žalobcu uviedol, že už v tom čase, keď prebiehali rokovania medzi účastníkmi konania, existenciu pôžičky žalovaný poprel. Dodal, že má zato, že aj keď medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, žalovaná suma bola zo strany žalobcu žalovanému odovzdaná, pričom poukázal na výpoveď svedkov.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo niekedy začiatkom septembra 2009 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v ústnej forme, v zmysle ktorej žalobca žalovanému na jeho požiadanie požičal sumu 2.000 Eur s tým, že žalovaný mu mal prisľúbiť, že uvedená suma mu bude vrátená potom, ak do jeho nebytových priestorov príde nový nájomca a táto suma mu bude vrátená potom, čo mu bude vyplatené nájomné v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy. Uviedol, že pri odovzdaní peňazí bola prítomná jeho družka Jana Kováčová a dodal, že uvedená suma peňazí bola poskytnutá z úveru, ktorý si vzala práve jeho družka v zmysle zmluvy o splátkovom úvere č. 0449534192 dňa 13.8.2009 na sumu 6.780 Eur. Uviedol, že žalovaný mu doposiaľ ním požičanú sumu nevrátil, o jej vrátenie ho požiadal niekedy koncom roka 2009. Dodal, že žalovanú čiastku žalovanému požičal, na presný dátum si nespomenul, bolo to okolo obeda a uvedené peniaze žalovanému odovzdal pred vchodovou bránou do nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí žalovanému, t.j. na ulici Q. XX R. P..

Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby v skutočnosti požičal žalovanému žalovanú sumu. Poukázal nato, že výpovede svedkov v uvedenom konaní žalovaný považuje za nedôveryhodné. Uviedol, že žalovaný má zato, že vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu žaloba je nedôvodná a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sú absolútne nepravdivé tvrdenia žalobcom, že mu mal požičať 2.000 Eur. V žiadnom prípade medzi ním a medzi žalobcom nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o pôžičke, čo i len ústnou formou. Taktiež poprel, aby uvedenú sumu peňazí od žalobcu niekedy prevzal.

Svedkyňa D. P., družka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že potom, čo z jej strany bola vzatá pôžička zo Slovenskej sporiteľne, a.s., žalobca od nej pýtal niekedy koncom mesiaca august sumu 2.000 Eur pre účely pôžičky pre žalovaného. Uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobca odovzdal tu žalovanému sumu 2.000 Eur na ulici Q. R. P.. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v písomnej forme nedošlo, medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke a žalobca túto finančnú čiastku žalovanému odovzdal z ruky do ruky. Uviedla, že bola svedkom odovzdania týchto peňazí a taktiež počula, že žalovaný mal žalobcovi povedať, že túto finančnú čiastku mu vráti potom, ak do jeho nebytových priestorov, resp. do nehnuteľností, ktorá mu vlastnícky patrí, nastúpia nejakí nájomcovia, ktorí mu budú platiť nájomné a z uvedeného nájomného mu uvedenú sumu peňazí vráti.

Svedok H. U. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom je v priateľskom vzťahu, s obidvoma účastníkmi konania si tyká, avšak vo vzťahu k žalovanému nie je v priateľskom vzťahu a o predmete konania sa dozvedel priamo od žalobcu. Uviedol, že od žalobcu sa dozvedel niekedy v mesiaci september 2010, že

požičal žalovanému určitý obnos peňazí a to sumu 2.000 Eur. Uviedol, že niekedy v mesiaci január 2011 sa rozprával so žalovaným, ktorý mu mal okrem iného spomenúť, že dlží peniaze žalobcovi a dodal, že keďže v priestoroch, ktoré vlastnícky patria žalovanému bol jeho známy, žalovaný na neho apeloval, aby tento jeho známy platil včas nájomné. Uviedol, že pravdou je aj to, že bol v súdnom spore so žalovaným o zaplatenie sumy 800 Eur a tento súdny spor medzi ním a medzi žalovaným je právoplatne ukončený v jeho neprospech.

Predmetom tohto konania je vrátenie požičanej finančnej čiastky v zmysle zmluvy o pôžičke (, ) ako aj zaplatenie príslušenstva, a to úrokov z omeškania ( , s poukazom na nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z účinného od 1.1.2009).

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle nariadenia vlády SR č. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, čo i len v ústnej forme, v zmysle ktorej mal žalobca žalovanému niekedy v mesiaci august 2009 požičať sumu 2.000 Eur. Žalovaný od počiatku, a to potom, čo bol vo veci vydaný platobný rozkaz vo svojom odpore rezolútne odmietol prevzatie žalovanej sumy, na uvedenom zotrval aj vo svojej výpovedi. V danom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý však v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, aby medzi ním a medzi žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej mal požičať žalovanému žalovanú sumu. Ani výpovede svedkov do prípadu nevniesli žiadne nové skutočnosti. Súd výpoveď svedkyne D. P., ktorá je družkou žalobcu a s ktorou má žalobca dieťa, vyhodnotil ako nevierohodnú vzhľadom na ich blízky pomer. Taktiež za nevierohodnú súd považoval aj výpoveď svedka H. U., ktorý vo svojej výpovedi len uviedol to, že mal od žalobcu počuť, že mal žalovanému požičať žalovanú sumu a taktiež uviedol, že uvedené mal počuť od samotného žalovaného niekedy v mesiaci január 2011, kedy sa s ním stretol. Súd považuje k výpovedi tohto svedka za potrebné uviesť, že uvedený svedok bol v súdnom spore so žalovaným, v zmysle ktorého bol zaviazaný žalovanému zaplatiť žalovanú sumu a ako sám potvrdil nie je so žalovaným v žiadnom priateľskom vzťahu, naopak v priateľskom vzťahu je so žalobcom, od ktorého sa dozvedel aj to, čo je predmetom konania. Jeho výpoveď však tak ako aj výpoveď svedkyne D. P. nepodporili tvrdenia prezentované samotným žalobcom, či už návrhu na začatie konania ako aj v jeho výpovedi.

Súd zhodnotil vykonané dokazovanie v súlade s a dospel k záveru, že žaloba v danom prípade nie je dôvodná, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnymi hodnovernými dôkazmi nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho priadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s a v konaní úspešnému žalovanému priznal v zmysle jeho návrhu právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci z hodnoty sporu po 91,29 Eur ( , a,, vyhlášky č. - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 5.10.2010, podanie odporu zo dňa 7.10.2010, 4-krát účasť na pojednávaní v dňoch , a dňa 4.10.2011 - v 1- pojednávanie odročené bez prejednania veci ) + režijný paušál 2 x 7,21 Eur + 3 x 7,41 Eur + 2 x 7,64 Eur, t. j. spolu 59,57 Eur ( , vyhlášky č. + 20 % DPH zo sumy 447,55 Eur, čo činí sumu 89,51 Eur ( vyhl. č. ) + náhrada za súdny poplatok za podanie odporu vo výške 120 Eur. Spolu trovy konania v konaní úspešného žalovaného činia sumu 657,06 Eur a ktorú sumu je v konaní neúspešný žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu, č. ú. 113047403/7500 v súlade s .

Vzhľadom na neúspešnosť v spore o trovách žalobcu, ktorý si ich uplatnil v zmysle návrhu v súlade s veta prvá , súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).