Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-100-2023.pdf
PDF · 94.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/100/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2023 prejednal odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v B. C. B., trvale bytom B. C. B., Ul. D. E. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/20/2023 zo dňa 27.9.2023 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/20/2023 zo dňa 27.9.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., pretože od presne nezistenej doby minimálne od mesiaca november 2022 najneskôr do 03.05.2023 na presne nezistených miestach opakovane zadovažoval metamfetamín (pervitín), ktorý si naposledy zadovážil a následne neoprávnene prechovával v uzatvárateľných priesvitných vrecúškach vo vrecku svojich nohavíc najneskôr do 21.50 hod. dňa 03.05.2023 vo svojej garáži č. XXX nachádzajúcej sa v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci F. C., kedy ich po predchádzajúcom zákonnom poučení dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi PZ, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že z predložených priesvitných vrecúšok obsahujúcich metamfetamín (pervitín) bolo zaistených najmenej 417 bežných jednotlivých dávok drogy s rôznym obsahom absolútneho metamfetamínu spôsobilého nepriaznivo ovplyvniť psychiku užívateľa s celkovou hmotnosťou 21 493 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky najmenej 76,9 % hmotnostných, a takto zadovážený metamfetamín (pervitín) delil na menšie dávky vo svojej garáži č. XXX nachádzajúcej sa v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Horné Naštice ako aj na iných doposiaľ nezistených miestach a následne predával rôznym odberateľom v Bánovciach nad Bebravou a v okolitých obciach, ktorý ho za účelom zakúpenia drogy kontaktovali na tel. č. XXXX XXX XXX, pričom takto predal pervitín minimálne G. H. od presne nezistenej doby mesiaca marec 2023 na presne nezistených miestach a v garáži č. XXX v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Horné Naštice najmenej 15-krát v sume za jednu dávku 10,- eur, kedy mu za uvedené obdobie predal najmenej 150 jednotlivých dávok v celkovej sume 1500,- eur, naposledy dňa 03.05.2023 v počte 5 jednotlivých dávok a I. J. od presne nezistenej doby mesiaca november 2022 v garáži č. XXX v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Horné Naštice najmenej tri až štyrikrát do mesiaca, väčšinou po 3-4 jednotlivé dávky drogy za sumu 10,- až 20,- eur, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je pervitín (metamfetamín) zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 4 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n) a 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí:
- 1 mobilný telefón zn. LG v plastovom obale, nezisteného IMEI, so SIM kartou Orange, tel. č. XXXX XXX XXX,
- Mobilný telefón zn. Samsung, IMEI 1 - 353718680324373 v čiernom puzdre,
- Digitálna mikrováha "champ high",
pričom bolo podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. rozhodnuté, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaný napadol odvolaním čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa stotožňuje s priznaním poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., pričom dodal, že od momentu zadržania spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a pomáha objasňovať aj majetkovú a závažnú drogovú trestnú činnosť. K trestnej činnosti sa priznal a túto úprimne oľutoval. Jeho konanie smeruje aj k naplneniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Tr. zák., je tu preto daná možnosť aplikácie aj § 39 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko absolvoval už niekoľko výsluchov s príslušníkmi NAKA v ÚVV Ilava. Ďalej uviedol, že mu správne mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Predchádzajúce odsúdenia má zahladené a posledné spáchanie trestného činu je datované v roku 2010. Viedol riadny život, bol riadne zamestnaný ako skladník a privyrábal si montovaním regálov na stavbách, odvádzal dane a odvody a staral sa o svoju rodinu. Skutočnosť, že spáchal 8 priestupkov, neznamená, že by neviedol riadny život. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že by si počas práceneschopnosti privyrábal prácou v garáži. Začal mať zdravotné problémy s chrbticou v júni 2022 a v júli toho roku sa stal práceneschopným, ktorá práceneschopnosť skončila v novembri 2022, v ktorom mesiaci mu boli zaslané posledné finančné prostriedky zo sociálnej poisťovne. Po novembri 2022 už nemal žiadny príjem. Opravoval iba dve rodinné autá aj napriek bolestiam chrbtice, keďže na servis nemali peniaze. V období, ktoré sa mu kladie za vinu, mala rodina príjem len od jeho manželky a jeho pomoc spočívala nie vo finančnom vypomáhaní, ale pomocou osobnou s deťmi a domácnosťou. Od jeho rodičov si zobrali aj ďalšiu pôžičku pred jeho zadržaním, pomáhal s prerábkou domu svojich rodičov. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že sa mu zdal ľahší zdroj príjmu predaj drog počas práceneschopnosti. Do garáže nechodil predávať drogy, ale opravovať ich vlastné motorové vozidlá, ktoré sa často kazia. Na spáchanie trestnej činnosti bol iba zlákaný a v čase, kedy nemal finančné prostriedky, sa mu zapojenie do trestnej činnosti zdalo ako jediné východisko, čo s odstupom času vie, že nebolo. Drogovú trestnú činnosť celý čas robiť nechcel a snažil sa z nej vymaniť, aktívne si hľadal prácu a po celý čas chcel trestnú činnosť seba aj ďalších osôb nahlásiť polícii, avšak nepodarilo sa to (snažil sa stretnúť aj kontaktovať políciu, ale neúspešne, a to z rôznych subjektívnych, ale aj objektívnych príčin). Ďalej mal za to, že podmienečný odklad výkonu trestu je u neho možný, je dobrý človek, pomáha druhým, nielen rodine, ale aj ďalším osobám. Má dve maloleté deti vo veku 8 a 6 rokov, pričom odlúčenie od nich počas výkonu väzby je pre neho dostatočným ponaučením, aby sa opätovne nedopustil trestnej činnosti. Spĺňa tak zákonné, ako aj osobnostné predpoklady pre podmienečný odklad výkonu trestu s povinnosťami a obmedzeniami, ktorým by sa podrobil. Pokiaľ ide o jeho disociálnu poruchu osobnosti, navrhol, aby mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, prípadne aby mu bola uložená aj povinnosť podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, keďže liečenie mu navrhované nebolo. Poukázal ďalej na to, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne neaplikoval zásadu personality trestu, v zmysle ktorej trest má postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Nepodmienečný trest by mal pre jeho manželku a deti fatálne následky, pravdepodobne rozpad usporiadanej rodiny, sama manželka nedokáže pokryť všetky výdavky vzhľadom na jej príjem približne 800,-Eur za mesiac. Súd prvého stupňa nedostatočne prihliadol aj na to, že z trestnej činnosti nemal prospech (resp. iba minimálny prospech), pretože všetky finančné prostriedky z trestnej činnosti odovzdal osobám, ktoré už oznámil orgánom činným v trestnom konaní a sú stíhané v samostatných trestných konaniach. Tiež uviedol, že spĺňa všetky podmienky na mimoriadne zníženie trestu s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto by mal byť týmto spôsobom odmenený, prípadne, aby táto jeho „odmena za spoluprácu“ bola v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom, a to aj s poukazom na jeho celkový postoj k trestnej činnosti od začiatku konania. Spĺňa všetky predpoklady na začlenenie sa do spoločnosti, má podporujúcu rodinu, je pracovitý a nebude mať problém nájsť si prácu na trvalý pracovaný pomer a byť pre spoločnosť užitočný. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby
mu sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil primeraný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, ale s jeho podmienečným odkladom s probačným dohľadom na akúkoľvek skúšobnú dobu a s primeranými obmedzeniami a povinnosťami.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov: · Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. · Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol spôsobom v nich uvedeným. · Obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca. Naviac žiadal, aby odvolací súd zobral do úvahy skutočnosť, že má dve maloleté deti, ktoré nevidel už pol roka a že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní inej trestnej činnosti. Dodal, že na slobode pomáhal aj svojim rodičom a chce dokázať manželke, že vie napraviť svoje chyby.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Podstatou odvolania obžalovaného bola jednak nesprávnosť uloženého trestu spočívajúca v nesprávne určenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tiež neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Nezistil u neho žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., zistil tak prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi a trest mu ukladal v sadzbe 36 - 92 mesiacov, pričom prihliadol na doterajší život obžalovaného, jeho disociálnu poruchu osobnosti, ako aj na to, že na páchanie trestnej činnosti nebol odkázaný, mal príjem zo zamestnania, manželku, deti, motorové vozidlo, podporu rodičov, pričom sa rozhodol pre „ľahšiu cestu“ k dosiahnutiu príjmu ako prácou, a preto za nielen zákonný, ale aj spravodlivý považoval trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 36 mesiacov, ale nepodmienečný.
Odvolací súd úvodom uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa nielen pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu a nevyhnutnej potrebe výkonu tohto trestu, ale aj správne určenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil všetkými zásadami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zák. a správne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom trest uložil na dolnej hranici trestnej sadzby (§ 172 ods. 4 Tr. zák.). Odvolací súd preto nezistil žiadny dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste z dôvodu jeho nesprávnosti (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.) alebo neprimeranej prísnosti (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.).
V zhode s názorom súdu prvého stupňa ani odvolací súd nezistil v posudzovanej trestnej veci u obžalovaného existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že by obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný, a to aj pre závažnú násilnú trestnú činnosť – zločin lúpeže, za ktorý mu bol dokonca uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý sčasti vykonal. I keď má predchádzajúce odsúdenia zahladené, ktorá skutočnosť spôsobuje nemožnosť prihliadnuť k tejto skutočnosti ako recidíve (§ 37 písm. m/, § 38 ods. 5 Tr. zák.), možno z nej konštatovať, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Skutočnosť, že odsúdenia má obžalovaný zahladené, neznamená, že trestný čin v minulosti nespáchal. Zo súdnej praxe tiež vyplýva, že aj zahladené odsúdenia môžu byť prekážkou pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti.
Naviac v prípade obžalovaného možno poukázať, ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa, na početnosť priestupkov (11), pričom obžalovaný okrem spáchania dopravných priestupkov opakovane rušil nočný kľud a tiež sa dopustil spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu násilného charakteru, keď sa inej osobe vyhrážal „dobitím“, keď ju stretne. Tieto okolnosti potom vo svojom súhrne celkom jednoznačne vylučujú možnosť priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. obžalovanému, pretože tento mal pred spáchaním trestného činu „ďaleko“ od vedenia riadneho života.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku obžalovaného, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. o) Tr. zák., teda, že prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, nakoľko z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ani obsahu predloženého spisového materiálu taká skutočnosť nevyplýva. K uvedenému odvolací súd dodáva, že obžalovaný síce menoval určité osoby, ktoré sa mali na trestnej činnosti zúčastňovať a „absolvoval“ aj niekoľko výsluchov s príslušníkmi policajného zboru, ktoré sa týkali iných trestných vecí, avšak jednak ich obsah je nateraz neznámy, ale naviac podľa názoru odvolacieho súdu pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti sa vyžaduje, aby bolo po právoplatnom odsúdení iných osôb preukázané, že k tomuto odsúdeniu došlo práve vo významnej miere na základe výpovede obžalovaného (v danej veci svedka), ktoré skutočnosti však z obsahu spisového materiálu nevyplývajú. Odvolací súd tak považuje za správny záver súdu prvého stupňa, keď takúto doterajšiu činnosť obžalovaného v tomto smere správne zohľadnil v rámci poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák.
Odvolací súd poukazuje na to, že vyššie uvedená argumentácia je totožná aj vzhľadom na odvolacie námietky ohľadom nepoužitia § 39 ods. 2 písm. b) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko u obžalovaného nebolo preukázané, že by významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.
Odvolací súd ďalej uvádza, že pri určovaní druhu a výmery trestu súd prvého stupňa správne prihliadol okrem iného aj na to, že obžalovaný spáchal závažný úmyselný trestný čin, a to zločin. Odvolací súd ďalej dodáva, že závažnosť konania obžalovaného je daná aj rozsahom páchania trestného činu, kedy bolo u neho zaistených nielen 417 obvyklých jednorazových dávok pervitínu, čo vysoko prevyšuje množstvo obvykle jednorazových dávok pre právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. (viac ako 10), ale aj po dobu niekoľkých mesiacov drogy ďalej distribuoval, predával dvom iným osobám v pomerne vysokých množstvách. Predaj psychotropnej látky o jednu osobu naviac (trom osobám) by už u obžalovaného znamenal spáchanie obzvlášť závažného zločinu s trestnou sadzbou 10 až 15 rokov odňatia slobody, preto jeho konanie bolo „na hrane“ s touto sadzbou. V tomto kontexte potom uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimerane prísny.
Nemožno odhliadnuť ani od tej skutočnosti, že drogová trestná činnosť bola pre obžalovaného zdrojom „ľahkého príjmu“ na úkor „riadnej práce,“ pričom v tomto smere odvolací súd vôbec neuveril tvrdeniu obžalovaného, že by z nej nemal skoro žiadny zisk, pretože takmer všetky peniaze z predaja mal dávať iným osobám.
Rovnako odvolací súd neuveril ani tvrdeniam obžalovaného uvedeným v písomných dôvodoch odvolania, že po celú dobu páchania trestnej činnosti chcel seba, ako aj ďalšie osoby, ktoré sa na nej zúčastňovali, oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Takéto vyjadrenia považuje odvolací súd za účelové. Keďže obžalovaný páchal trestnú činnosť po dobu niekoľkých mesiacov, nemožno uveriť jeho tvrdeniam, že tak nemohol urobiť či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov po celú túto dobu.
Skôr sa tieto tvrdenia obžalovaného odvolaciemu súdu zdajú byť v súlade so zistenou disociálnou poruchou obžalovaného, ku ktorej správne už súd prvého stupňa prihliadol pri ukladaní trestu a jeho výmery, ako aj spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. I vo vyššie uvedených tvrdeniach možno pozorovať „manipulatívne tendencie,“ ako boli identifikované aj znalcom psychiatrom v záveroch znaleckého posudku na obžalovaného.
Uvedená disociálna porucha osobnosti obžalovaného (psychopatia) viedla aj napriek existencii syndrómu závislosti od psychostimulancií znalca k záveru, že ani nenavrhoval uloženie ochranného
protitoxikomanického liečenia, nakoľko toto by u obžalovaného nesplnilo svoj účel. K svojej závislosti je totiž obžalovaný kritický len formálne, účelovo, s cieľom dosiahnutia nejakej výhody. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa v súhrne konštatuje, že u obžalovaného jednak neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tiež u nebo neboli splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda že by na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nebol výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno očakávať, že by podmienečný odklad výkonu trestu splnil u obžalovaného zákonom sledovaný účel trestu.
Z týchto dôvodov preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov nepodmienečne, t.j. na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimerane prísny a uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) tak, ako to majú na mysli ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por.
Uložený nepodmienečný trest v dolnej polovici trestnej sadzby dostatočne zohľadňuje aj priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie, ako aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní a zároveň v rámci individuálnej prevencie vytvorí vhodné podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a v rámci generálnej prevencie dostatočným spôsobom zabezpečí odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania obdobných trestných činov a tiež dodá pocit právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Tento trest zároveň dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Správne bolo napokon aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a tiež uloženie trestu prepadnutia vecí uvedených vo výroku napadnutého rozsudku podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko tieto boli použité na spáchanie trestného činu.
Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.