Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-113-2023.pdf
PDF · 102.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/113/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Group 38, s. r. o., so sídlom Pod Juhom 766, Trenčín, IČO: 53597354, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, IČO: 47256907, proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, X. S. - K., právne zastúpený: JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka, so sídlom S. S. XXXX/X, X. S., o zaplatenie 2 538,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/65/2022-104 zo dňa 27.04.2023. takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Zároveň n a r i a ď u j e súdu prvej inštancie vydať opravné uznesenie za účelom opravy záhlavia napadnutého rozsudku, v časti označenia žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktoré má správne znieť: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, X. S. - K., právne zastúpený JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka, so sídlom M. S. XXXX/X, X. S..
odôvodnenie:
X. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody z dvoch samostatných dielčích nárokov, a to nároku vo výške 2 153, 33 eur, pozostávajúcej zo škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených žalobcom na opravu motorového vozidla Mercedes benz A45AMG4MATIK v autoservise vo výške 1 853 eur a 300 eur ako škoda spočívajúca nákladoch vynaložených žalobcom na odťah predmetného vozidla do servisu, pričom škoda mala vzniknúť v dôsledku užívania vozidla žalovaným ako nájomcom. Škodu vo výške 385 eur si uplatnil v dôsledku toho, že žalovaný ako nájomca porušil povinnosť z nájomnej zmluvy vrátiť žalobcovi ako prenajímateľovi sadu zimných pneumatík, ktoré mu boli ako súčasť vybavenia prenajatého motorového vozidla poskytnuté, a ktoré pneumatiky žalovaný po skončení nájmu žalobcovi nevrátil. Vo vzťahu k prvému nároku vychádzal zo zistenia, že žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že nedisponuje písomnou zmluvou o prenájme motorového vozidla z 24.03.2022, na ktorej by bol originál vlastnoručného podpisu žalovaného, keďže žalovaný mu takúto podpísanú zmluvu nikdy nezaslal a žalovaný odmietal, že by niekedy takúto zmluvu vlastnoručne podpísal, tvrdiac že fotokópia podpisu na fotokópii zmluvy predloženej žalobcom je len podpis, ktorý pripomína digitálnu verziu jeho podpisu, avšak nejde o jeho vlastnoručný originálny podpis, preto žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ohľadne uzatvorenia takejto písomnej zmluvy medzi stranami sporu, z ktorého dôvodu sa žalobca nemôže odvolávať na jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy. Avšak následne žalovaný potvrdil, že
24.03.2022 mu S. Z. po predchádzajúcom ústnom zmluvnom dojednaní (prostredníctvom elektronickej komunikácie) odovzdal do prenájmu predmetné vozidlo, pričom žalobca v tejto súvislosti dodatočne preukázal generálnym plnomocenstvom, ako aj výpoveďou svedka S. Z., že S. Z. pri dojednávaní tohto nájomného vzťahu so žalovaným konal v mene žalobcu. Uzavrel, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o prenájme motorového vozidla v ústnej forme. Vzhľadom na uvedené nebolo možné na danú vec aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ale ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 633 a nasledujúce Občianskeho zákonníka), a teda žalobca a žalovaný v marci 2022 uzatvorili nájomnú zmluvu podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v ústnej forme, ktorá forma je podľa tejto právnej úpravy prípustná. Podľa § 670 OZ je nájomca povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda a táto povinnosť zahŕňa obvykle obozretné konanie spôsobilé zabrániť vzniku škôd. Keďže sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku (spôsobu) užívania motorového vozidla žalovaným, mal by potom najprv tvrdiť a následne aj preukázať ako konkrétne žalovaný porušil svoju povinnosť starať sa o to, aby na prenajatej veci nevznikla škoda. Všeobecné tvrdenie žalobcu, že v dôsledku užívania motorového vozidla žalovaným vznikla takáto škoda, totiž ešte nie je samo o sebe postačujúce na unesenie takéhoto bremena tvrdenia potrebného na úspech v spore. Dokonca ani po predbežnom právnom posúdení na pojednávaní dňa 27.04.2023 žalobca nedoplnil tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia v dostačujúcom rozsahu, iba ho doplnil, že ku škode malo dôjsť v dôsledku neprimeranej jazdy žalovaného. Avšak uvedené tvrdenie nebolo možné považovať za dostatočne konkrétne, ako žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z § 670 OZ, teda povinnosť ako sa starať o to aby na veci nevznikla škoda. Žalobca neuviedol žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa neprimeranej jazdy žalovaného počas jedného dňa užívania tohto vozidla. Preto neuniesol ani len bremeno tvrdenia a z tohto dôvodu nemalo už zmysel riešiť otázku uznesenia dôkazného bremena. Žalobca v rámci záverečného prednesu navrhoval vykonať dokazovanie, ktoré odmietol z dôvodu, že nie je možné vykonať dokazovanie na chýbajúce skutkové tvrdenia a tieto nemôžu byť zisťované až z vykonávania dôkazov. Ďalším dôvodom odmietnutia týchto oneskorených dôkazov bolo aj to, že by vyžadovali odročenie pojednávania a v danom prípade v zmysle § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bola využitá možnosť sudcovskej koncentrácie. K druhému nároku ohľadne náhrady škody za nevrátenie zimných pneumatík dospel k záveru, že žalobca sa mal domáhať prioritne žaloby na vydanie veci, pretože právo na náhradu škody patrí oprávnenej osobe až vtedy, keď vec už zanikla, prípadne keď právo na vydanie veci nemožno uplatniť, pretože žalobca ako vlastník veci nevie, kto vec drží, resp. kde sa nachádza (čo však ako vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu nebol tento prípad). Nestotožnil sa s námietkou žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože zo svedeckej výpovede pána Z. mal preukázané, že v čase ústneho dojednávania nájomného vzťahu prostredníctvom elektronickej komunikácie medzi pánom Z. a žalovaným, musel žalovaný získať vedomosť o tom, že svedok konal v mene žalobcu a nie vo svojom mene, ktorý vzťah objektívne potvrdzovalo aj existujúce generálne plnomocenstvo žalobcu pre tohto svedka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca, s tým že rozhodnutie trpí vadami podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu vo vzťahu k prvému nároku pre neunesenie bremena tvrdenia má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď napriek skutkovým tvrdeniam žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, zhodnotil ich absenciu, čo následne viedlo k nevykonaniu akýchkoľvek relevantných dôkazov. V bode 12 odôvodnenia uviedol sporné relevantné skutkové tvrdenia strán, a to aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu; skutočnosť, či žalobca žalovanému prenajal aj sadu zimných pneumatík a výšku vzniknutých nákladov na odťah a opravu vozidla. Skutočnosť, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku konania žalovaného sporná nebola, preto nerozumie konštatovaniu konajúceho súdu v bode 35 odôvodnenia o jeho nepostačujúcom všeobecnom tvrdení, resp. na akom základe konajúci súd konštatoval, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia. V žalobe poukázal na ustanovenia zmluvy o prenájme vozidla, ktoré žalobca porušil, pričom v dôsledku ich porušenia vznikla žalobcovi škoda vo výške uplatneného nároku. Žalovaný v podanom odpore žiadnym spôsobom nerozporoval príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody na predmete nájmu. Vo vyjadrení k odporu žalovaného a v podaní 13.02.2023 uviedol všetky relevantné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci samej. Vyvrátil tvrdenia žalovaného, pričom svoje tvrdenie predložil relevantnými dôkazmi. Súd nemôže zastupovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany strán sporu, a to ani v prípade, ak je stranou sporu spotrebiteľ. Konajúci súd nereflektoval tvrdenia žalobcu, pričom tieto označil za nedostatočné, resp. úplne absentujúce, pričom na druhej strane sa v konaní zaoberal
skutočnosťami, ktoré žalovaný nenamietal. Má za to, že svoju povinnosť tvrdenia dostatočne splnil, najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný vznik škody žiadnym spôsobom nerozporoval. Nemal dôvod bližšie preukazovať konkrétne okolnosti neprimeranej jazdy žalovaného, v dôsledku ktorej mu na predmete nájmu vznikla škoda, nakoľko danú skutočnosť žalovaný nerozporoval, a tak reflektoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v jeho podaniach. Súd prvej inštancie v bode 38 odôvodnenia konštatoval, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku predložil faktúru č. 27/2021 pričom konajúci súd v bode 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na preddávkovú faktúru č. 2022001 a zo svedeckej výpovede svedka vyplynuli skutočnosti preukazujúce vznik nákladov na odťah vozidla a prenechanie pneumatík do užívania žalovaného. Z bodu 37 odôvodnenia má za to, že konajúci sudca sa žiadnym spôsobom nezaoberal skutkovými tvrdeniami strán sporu. Žalovaný vo svojich písomných podaniach nerozporoval skutočnosť, že predmetnú sadu pneumatík prevzal od žalobcu spolu s vozidlom. Má za to, že vo veci boli naplnené základné predpoklady k vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalobcu (poznámka odvolacieho súdu správne malo byť žalovaného), a to porušenie povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pričom uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli. Porušenie povinnosti je zrejmé z toho, že predmet nájmu nebol vrátený v stave v akom bol žalovanému odovzdaný, ako to vyžaduje bod 3. zmluvy, na ktorý poukázal žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu. To, že žalovaný mu nevrátil podpísané vyhotovenie zmluvy, nemôže byť na jeho ťarchu, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný zmluvou disponoval a oboznámil sa s ňou. Vznik škody je zrejmý zo skutočnosti, že žalobca odovzdal žalovanému vozidlo v stave spôsobilom na užívanie a nasledujúci pracovný deň bol nútený nepojazdné vozidlo odtiahnuť do autoservisu a nechať ho opraviť na vlastné náklady. Príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu a o náhradu ktorej ide. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho tvrdeniami avšak bez vykonania akýchkoľvek relevantných dôkazov tieto označil za nedostatočné. Preto má za to, že je možné uplatniť aj ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doposiaľ uplatnené neboli, resp. na ktoré nebolo prihliadané. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené v plnom rozsahu a priznaný mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu alternatívne, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutím rozsudkom, považuje ho za správny a úplný. Tvrdenie žalobcu, že žiadnym spôsobom nerozporoval príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody na predmete nájmu sa nezakladá na pravde, nakoľko už v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, čo do dôvodu a výšky. Teda neuznáva dôvod žalovaného právneho nároku a v tom prípade aj príčinnú súvislosť akéhokoľvek jeho konania s nárokom žalobcu na náhradu škody. Tvrdenia žalobcu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nevykonal relevantné dôkazy, sa opätovne nezakladá na pravde, keď zo zápisnice z pojednávania 27.04.2023 je zrejmé, že návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu prišiel až na hlavnom pojednávaní, pričom navrhnuté dôkazy, ktorými navrhoval doplniť dokazovanie žalobca nemal k dispozícii na uvedenom pojednávaní. Súd umožnil žalobcovi na začiatku pojednávania vyjadriť sa k uplatnenému nároku a predložiť dôkazy preukazujúce porušenie povinnosti žalovaného vo vzťahu k poškodeniu motorového vozidla, pričom žalobca tieto skutočnosti odmietol dokazovať a odkázal na ustanovenia nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný neuzavrel platne so žalobcom, a ktoré zakladali objektívnu zodpovednosť za škodu na motorovom vozidle. Stotožňuje sa s bodom 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Spornú považuje žalovaný aj výšku škody, nakoľko z vykonaného dokazovania, táto nebola dostatočne preukázaná. Vo vzťahu k predmetným pneumatikám uviedol, že tieto nikdy nemal v záujme si ponechať a vyzýval žalobcu aby si ich prevzal, nakoľko ich uskladnením mu vznikajú náklady. Nikdy nemal záujem si uvedenú vec ponechať vo svojom vlastníctve a žalobca sa jednostranne rozhodol, že pneumatiky nechce, ale bude od žalovaného vymáhať zaplatenie nejakej - nepreukázanej sumy. Uvedené správanie žalobcu považuje za v rozpore s dobrými mravmi a náklady, ktoré mu vznikajú s uskladnením uvedených pneumatík si bude nárokovať voči žalobcovi. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd Žilina ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359 a § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v rozsahu
ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Vo vzťahu k prvému nároku na náhradu škody odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená písomná nájomná zmluva z 24.3.2022 v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, a teda že žalovaný zodpovedá za škodu v zmysle bodu 3. a 5. tejto zmluvy. Uvedenú skutočnosť počas celého konania žalovaný namietal. Žalobca predložil so žalobou kópiu tejto zmluvy, na ktorej sa mal nachádzať podpis žalovaného, pričom pri podpisoch účastníci zmluvy mali byť označení, ako „GROUP 38 s.r.o.“ a „S. H.“. Následne, keď žalovaný v odpore namietal uzatvorenie písomnej nájomnej zmluvy so žalobcom, žalobca vo vyjadrení k odporu tvrdil, že žalovaný mu zaslal len snímku poslednej strany zmluvy s jeho podpisom a zároveň k vyjadreniu ako dôkaz pripojil SMS komunikáciu - podpísanie zmluvy. Z tejto SMS komunikácie vyplýva, že sa jedná o poslednú stranu nejakej zmluvy zo dňa 24.3.2022, pričom účastníci zmluvy sú označení ako „Prenajímateľ“ a „Nájomca“, pri ktorom je podpis. Z obsahu takto predloženým dôkazov správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne uzatvorenia písomnej nájomnej zmluvy a uzavrel, že medzi sporovými stranami na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že došlo k ústnej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
6. Následne správe súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ako konkrétne žalovaný porušil svoju povinnosť starať sa o to, aby na prenajatom motorovom vozidle nevznikla škoda. Predpokladmi pre priznanie nároku na náhradu škody sú protiprávny úkon (konanie žalovaného v rozpore s prevenčnou povinnosťou § 670 OZ), vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a zavinenie. Pokiaľ nie je daný čo len jeden predpoklad zodpovednosti za škodu, nemožno daný nárok priznať. Žalobca uplatnený nárok v žalobe odôvodňoval s poukazom na bod 5. ním predloženej písomnej nájomnej zmluvy (ktorej uzatvorenie nebolo preukázané) a následne na námietku žalovaného, ako aj predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie tvrdil, že ku škode malo dôjsť neprimeranou jazdou žalovaného, ktoré bližšie nekonkretizoval. Nie je pravdou, že žalovaný uvedené nenamietal, keď už v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok na náhradu škody namieta čo do dôvodu a aj výšky, na pojednávaní pred súdom prvej inštancie (č.l. 96, 97) namietal, že prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, prenajímateľovi bez zbytočného odkladu oznámil potreby opráv, poukázal na § 683 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého nájomca nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla náhodou, predmet nájmu sa pokazil na druhý deň užívania nájomcom a táto škoda mu nemôže byť bez ďalšieho pričítaná, je pre neho záhada v čom má spočívať porušenie jeho povinnosti. S poukazom na uvedené je odvolacia námietka žalovaného, že súd skúmal skutočnosť, ktorá v konaní nebola medzi stranami sporná neopodstatnená. Nakoľko žalobca porušenie povinnosti žalovanémým uviedol len všeobecne, žalovaný sa potom voči tomu bránil rovnako iba všeobecne, avšak nie tak, že by nárok vôbec nerozporoval. Pre uplatnenie zodpovednosti žalovaného za škodu potom v danom prípade žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne prvého predpokladu, a to protiprávny úkon, v dôsledku čoho nebolo ani ďalej potrebné skúmať ďalšie predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu.
7. Druhým nárokom sa žalobca domáhal náhrady škody za nevrátené zimné pneumatiky. Odvolací súd sa aj v tejto časti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa mal prioritne domáhať žalobou vydania veci podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na náhradu škody by mu vznikol v prípade, keď vec už zanikla, ak by nemal vedomosť kto vec drží, kde sa nachádza. V danom prípade bolo preukázané aj z výpovede svedka S. Z., ktorého navrhol žalobca (č.l. 100), že žalovaný asi po polroku sa mu ozval, že chce pneumatiky vrátiť, ale auto už bolo v tom čase predané a pneumatiky pre nich už nemali význam. Teda žalobca mal vedomosť o existencii pneumatík, aj kto ich drží.
8. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie ohľadne nároku na náhradu škody za nevrátené pneumatiky odvolací súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP). Žalobca v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré súd prvej inštancie viedli k zamietnutiu návrhu (prioritne sa domáhať žalobou vydania veci). Fakticky sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie v nevrátení pneumatík a povinnosti vyplývajúcej z písomnej nájomnej zmluvy (o ktorej bol prijatý záver, že k jej uzatvoreniu nedošlo, a preto nemožno ani z jej obsahu vychádzať), ktoré sú len
opakovaním žalobného návrhu, a to bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody meritórneho rozhodnutia.
9. V bode 39. súd prvej inštancie odôvodnil, že ďalšie navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko tieto smerovali buď k preukázaniu irelevantných skutočnosti, resp. ktoré boli nesporné alebo bezpečne preukázané už inými vykonanými dôkazmi. Žalobca na pojednávaní (č.l. 101) navrhol doplniť dokazovanie ohľadne porušenia povinnosti žalovaného screenshotmi komunikácie bez bližšej špecifikácie, ani netvrdil, že týmito disponuje a napokon počas celého konania mal možnosť tieto dôkazy predložiť už po tom, ako žalovaný v odpore namietal nárok čo do dôvodu a výšky. Na uvedené žalobca reagoval, predložil spolu s vyjadrením k odporu komunikáciu so žalovaným (č.l. 39-40), avšak z tejto komunikácie nevyplýva, ako mal žalovaný porušiť svoje povinnosti, ktoré mali zapríčiniť vznik škody.
10. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhrad trov konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 aplikujúc § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný mal plný úspech, priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)