Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5T-21-2011.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Subarea
5T/21/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Mihálom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.04.2012 rozhodol
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku sa obžalovaná:
E., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v E., bytom T.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak,
ž e
v presne nezistenom čase odo dňa 16.11.2009 do 08.00 hod. dňa 23.12.2009, kedy bola vykonaná inventúra, nezisteným spôsobom, bez použitia násilia, z novinového stánku nachádzajúceho sa v Bratislave na Grösslingovej ulici oproti Liga pasáži, počas vykonávania práce predavačky, odcudzila tabakové výrobky, časopisy a tržbu v celkovej hodnote 7 764,45 €, z trezoru, ktorý je umiestnený v predajnom stánku, hotovosť vo výške 600,- € a účtovné doklady, t.j. knihu tržieb, zošit s podpismi o prevzatí tržby tovaru a pomocnú účtovnú evidenciu o preberaní finančnej hotovosti a tovaru, dodacie listy k tovaru, ďalej zo stánku odcudzila dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o hmotnej zodpovednosti medzi prevádzkovateľom predmetného novinového stánku na Grösslingovej ulici, oznamovateľom A. a E., pričom po naliehaní prevádzkovateľa novinového stánku časť odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 460,- € vložil manžel obvinenej L., v pobočke Tatra banky v Bratislave na Dlhých Dieloch, na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci spoločnosti S.., čím týmto konaním spôsobila poškodenej spoločnosti S. so sídlom v T. na P., škodu minimálne vo výške 460,- €,
Podľa 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená spoločnosť S.. so sídlom v T., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
OP pre Bratislavu I podal na obžalovanú E. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak , ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná spáchanie skutku v plnom rozsahu poprela. Uviedla, z pokladne si zobrala sumu 460,- € ako výplatu, nakoľko poškodený s týmto postupom súhlasil. Keď ju poškodený P. začal obviňovať z krádeže, jej manžel sumu 460,- € vložil na účet, ktorého číslo im uviedol p. P., nakoľko tento sa im začal dosť
nechutným spôsobom vyhrážať. Po vložení peňazí im zavolal a uviedol, že to nebol firemný účet, ale jeho. Na vysvetlenie rozporov uviedla, že pokiaľ je v prípravnom konaní uvedené, že hotovosť 460,- € bola hotovosť z dennej tržby, ktorá im mala zostať ako výplata, uviedla, že termín na výplatu nebol presne stanovený, p. P. prišiel na predajňu, prevzal dennú tržbu a následne im vyplatil ich výplatu. Ďalej uviedla, že nastúpili do uvedeného stánku 12.10. a robili sme tam do 22.12.2009. V tento deň prišiel p. P. cca o 13,00 hod. priniesol dohodu s dátumom 18.12.2009 s tým, aby túto podpísala, s čím súhlasila avšak za podmienky, že spočítajú všetko čo je na predajni a potom ju podpíše. Uvedená dohoda bola už podpísaná p. P. a jednalo sa o dohodu o hmotnej zodpovednosti. On to odmietol a povedal, že 23.12. ich tam už nechce vidieť. Túto dohodu si prefotila. Ďalej poukázala na fakt, že kľúče od stánku mal aj P. a zotrvala na tom, že z predajne nič nezobrala. Uvedená dohoda bola už podpísaná p. P. a jedná sa o dohodu o hmotnej zodpovednosti. Originál tejto dohody ostal u zamestnávateľa. Keď som odchádzala zo stánku, bol v stánku tovar, avšak nie v takej hodnote a počte ako sa udáva.
Ďalej uviedla, že pri nástupe do zamestnania neuzatvárala žiadnu dohodu. Pri nástupe inventúra nebola robená, stánok bol úplne prázdny. Následná inventúra po jej odchode bola robená bez jej účasti. Z počutia sa dozvedela, že aj v iných stánkoch vždy chýbal tovar, jedno potvrdenie predložila aj súdu.
Svedok a poškodený A., uviedol, že čo sa týka inventúr, každý zamestnanec keď nastúpi, musí byť vykonaná inventúra. Tak to bolo aj v prípade obžalovanej, pri preberaní stánku bolo všetko v poriadku. Čo sa týka inventúry pri odchode, tu prítomná nebola, volal jej, avšak k inventúre sa nedostavila. Výplatu dostávali na ruku, alebo v niektorých prípadoch z tržby, podpisovali však doklad o tom, že výplatu dostali. Počas pôsobenia obžalovanej v stánku postupom času začali tržby rapídne klesať, preto sa rozhodol zistiť, prečo tomu tak je. On sa v súvislosti so zisteným mankom obžalovanej ani jej rodine nijak nevyhrážal, naopak, chcel to dať do poriadku a dohodnúť sa, lebo vedel, že majú nejaké finančné problémy, snažil sa s nimi dohodnúť splátkový kalendár. Následne bola na účet spoločnosti zaslaná suma 460,- €, či to zaslal manžel obžalovanej alebo ona to nevedel, ani nevedel, prečo to bola práve táto suma. Ďalej si už presne nepamätá, odkedy obžalovaná v stánku pracovala, uviedol to v pôvodnej výpovedi. Mal s nimi uzavretú pracovnú dohodu. Originál tejto dohody nevedel predložiť, nemá ho k dispozícii. Tiež nevedel uviesť, kedy presne, ale určite boli prihlásení aj v Sociálnej poisťovni. Ja neviem presne vysvetliť, ako a kedy boli vlastne prihlásení v Soc. poisťovni, čo sa týka vyjadrenia Soc. poisťovne, neviem sa bližšie k tomu vyjadriť. Keď mu p. J. ktorej sa to pýtal, oznámila, že manželia A. nie sú nahlásení v Soc. poisťovni, on to hneď osobe nahlásil. Obžalovanú neprihlásil hneď pri vzniku pracovného pomeru na jej žiadosť, nakoľko ho o to žiadala a uvádzala, že by mala nejaké problémy.
Svedkovi bola predložená fotokópia dohody o pracovnej činnosti a dohody o hmotnej zodpovednosti s tým, aby vysvetlil eventuálne o čo ide. Svedok k tomu uviedol, že on mal takýchto dohôd pripravených dopredu viacero, v prípade aktuálnosti ju zamestnanec podpíše a táto sa potom vyplní.
Svedkyňa L. uviedla, že inventúry sa na stánku robili viac-menej pravidelne. Pri poslednej inventúre vychádzala z výsledkov predchádzajúcej. Pri tej poslednej inventúre obžalovaná prítomná nebola, avšak pri predchádzajúcej bola prítomná. Po vykonaní inventúry nikto nič nepodpisuje, nakoľko ona výsledky vypočíta doma, potom ich ešte raz preráta, až potom predloží konečný výsledok. Ďalej uviedla, že pri inventúre za účasti obžalovanej sa po príchode na stánok spočítal tovar, to znamená noviny, cigarety, doplnkový tovar. Pokiaľ jej bolo známe, o tomto tovare sa zápis nerobil, ani obžalovaná nič nepodpisovala.
Svedkyňa O., vypovedala, že počas jej práce nebola v stánku v jej prítomnosti robená ani jedna inventúra, za uvedené obdobie pri nástupe si aj sama spočítala tovar, aby vedela čo všetko tam je, keď nedostala od majiteľa zaplatené, poslala mu faktúru, nereagoval, okrem toho jej uvádzal, že nič nedostane, nakoľko na uvedenom stánku je manko. Doplnila, že keď v uvedenom stánku končila, nemohla si urobiť ani vlastnú inventúru, musela som odtiaľ rýchle odísť.
Svedok L.: uviedol, že on s manželkou v uvedenom stánku pracoval od 12.10. do 22.12.2009. Staral sa prakticky o chod stánku, nakupoval tovar, preberal tovar, počas tejto doby ani ja ani nikto iný zo stánku nič nezobral. Čo sa týka sumy 460,- €, uviedol, že 22.12.2009 prišiel majiteľ za manželkou so zmluvou, ktorú ona súhlasila podpísať len potom, čo bude spočítaný tovar v predajni, keďže s tým majiteľ nesúhlasil, zmluvu nepodpísala. Večer potom majiteľ telefonoval do stánku tom zmysle, či podpíše zmluvu, čo sa týka hrozieb, to prišiel k nám domov medzi sviatkami, kde okrem iného uvádzal, aby si uvedomili, že majú ťažko postihnutého syna, preto sa rozhodol uvedenú sumu poslať na číslo účtu, ktorý im dal. Suma
460,- € bola výplata, pričom majiteľ uviedol, že keď do večera nepríde, majú si ju zobrať z tržby. Toto aj urobili. To bola výplata pre neho i pre manželku.
Svedkyňa L. vypovedala, že pracovala u pána P. ešte pred obžalovanou. Pán P. mal známeho menom Ivan s ktorým prevádzkovali stánky, ten chodieval tri aj štyri krát do stánku, bral tržbu v hotovosti. Ona si aj robila kontrolu a zrejme museli vymazávať aj z pokladne, keďže na konci uzávierky to vyhadzovalo neznámu položku. Inventúra robená nebola. Dohodu o hmotnej zodpovednosti jej dával podpisovať vždy, keď sa vykradli stánky.
V ďalšom dokazovaní sa súd oboznámil s týmito dôkazmi:
Výpis z OR, registračný list a správy ( č.l. 53-68 ), vyčíslenie škody ( č.l 69 -70 ), dodacie listy, inventúry ( č.l 156 -157), daňové priznania ( č.l 161-163 ), vklad v hotovosti ( č.l 166 ).
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok kladený obžalovanej za vinu táto spáchala. Obžalovaná priznala, že z tržby si zobrala sumu 460,-€ avšak to bola mzda pre ňu ako i jej manžela. Samotný poškodený uviedol, že súhlasil s tým, aby v prípade, že sa nedostaví na stánok, si zobrali mzdu z tržby. Keď ich poškodený začal obviňovať z krádeže, radšej túto sumu vrátili na účet, ktorý im poškodený sám uviedol. Čo sa týka vyčíslenej škody poškodeným, zistenej pri inventúre, súd poukazuje na to, že táto inventúra nebola vykonaná v prítomnosti obžalovanej a teda z právneho hľadiska sa jedná o irelevantný dôkaz. Obžalovaná od počiatku spáchanie skutku popiera a v rámci dokazovania nebol produkovaný žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz o tom, že obžalovaná odcudzila veci uvedené v obžalobnom návrhu. Naopak, postup poškodeného pri zamestnávaní brigádnikov do stánkov bol prinajmenšom neštandardný. Brigádnikom pri nástupe nedal podpísať dohodu o hmotnej zodpovednosti a túto im dával podpisovať až dodatočne. Túto skutočnosť okrem obžalovanej potvrdila i svedkyňa I.. Navyše, poškodený, keď trval na tom, že tieto dohody dával podpisovať práve pri nástupe do zamestnania nevedel súdu predložiť originály týchto dohôd. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nebol produkovaný žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz o tom, že obžalovaná predmetné písomnosti, tovar ako i hotovosť uvádzanú v obžalobe odcudzila, existujú len tvrdenia obžalovanej a jej manžela proti výpovedi poškodeného, súd dospel k záveru, že nebolo preukázané jednoznačne a bez pochybností, že sa obžalovaná žalovaného skutku dopustila. Preto súd obžalovanú v zmysle ust. § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.
Nakoľko bola obžalovaná spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodená, bola poškodená spoločnosť S. so sídlom v T. v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia na podpísanom súde.