Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-77-1996.pdf
PDF · 118.71 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/77/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v právnej veci navrhovateľov: I. O. X., rod. T., bytom V. O. XXX, II. O. X., bytom V. O. XXX, N.. O. X. T.., bytom V. O. XXX, IV. T. X., bytom V. O. XXX, zastúpení JUDr. Jozefom Cakom, advokátom, Š. Moyzesa 25, Trnava, proti odporcom: I. O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. P. XX, K. G., zastúpená JUDr. Pavlom Kadlečíkom, advokátom, Konečná č. 8, Piešťany, II. X. V., bytom B. č. XX, K. G., zastúpená JUDr. Pavlom Kadlečíkom, advokátom, Konečná č. 8, Piešťany, III. T. J., B. č. XX, K. G., zastúpená JUDr. Pavlom Kadlečíkom, advokátom, Konečná č. 8, Piešťany, IV. J. G., Z. XX, K. G., zastúpená JUDr. Pavlom Kadlečíkom, advokátom, Konečná č. 8, Piešťany, V. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.Q., zastúpená JUDr. Pavlom Kadlečíkom, advokátom, Konečná č. 8, Piešťany, VI. S. I., G. VII. U. I., G., VIII. Y. I., N., zastúpený JUDr. Pavlom Kadlečíkom, advokátom, Konečná č. 8, Piešťany, o určenie, že navrhovatelia sú dedičmi, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Navrhovatelia v 1. - 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. - 5. rade a odporcovi v 8. rade náhradu trov konania v sume 2.346,67 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu JUDr. Pavla Kadlečíka.
III. Odporcom v 6. a 7. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojím návrhom došlým na tunajší súd dňa 03.12.1996 voči odporcovi P. V. domáhali určenia, že sú dedičmi zo zákona po W. V., zomr. dňa XX.XX.XXXX. V priebehu konania odporca v I. rade P. V. zomrel dňa XX.XX.XXXX a právnymi nástupcami po ňom boli jeho deti P. V. a O. J.. P. V. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičmi po ňom sú pozostalá manželka X. V. a deti T. J. a J. G., ktorí dedičia sa v predmetnom konaní ako právni nástupcovia poručiteľa P. V. stali účastníkmi tohto konania.
V priebehu konania súd zistil, že ako dedička po zomr. W. V. do úvahy prichádza aj sestra T. V., ktorá zomrela a dedičmi po tejto sú: Y. K., T. I. a Y. I.. Po smrti účastníka T. I. sa účastníkmi konania stali jeho dedičia S. I. a U. I..
Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali, aby súd určil, že žili s poručiteľkou W. V., zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. O. v spoločnej domácnosti po dobu najmenej jedného roka do jej smrti. V priebehu konania zmenili petit návrhu a domáhali sa, aby súd určil, že navrhovatelia sú oprávnení dediť po poručiteľke v druhej dedičskej skupine. Súd zmenu návrhu pripustil uznesením zo dňa 07.10.2009, č.k. 18C/77/1996-277. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že poručiteľka W. V. nebola
vydatá a nemala ani deti. Navrhovatelia v príbuzenskom pomere s poručiteľkou neboli, bývali v susedstve, medzi poručiteľkou a rodinou navrhovateľky bol vytvorený silný citový vzťah, navrhovateľku v 1. rade poručiteľka považovala za svoju dcéru. Navrhovateľka až do roku XXXX aj s manželom bývali u rodičov navrhovateľky, teda v susedstve poručiteľky, potom si v obci V. O. postavili rodinný dom. Matka navrhovateľky v 1. rade zomrela v roku XXXX, jej otec ešte predtým. Od smrti rodičov v dome nikto nebýva a o nehnuteľnosť sa stará navrhovateľka v 1. rade, z ktorého titulu stále chodí do rodičovského domu a chodila tam aj v čase, keď ešte žila poručiteľka, a z tohto dôvodu bola s poručiteľkou stále v kontakte. Uviedla, že k poručiteľke chodili na návštevu príbuzné z K., v tomto konaní odporkyne - netere poručiteľky, na dovolenky. K poručiteľke chodili na dobu 2-3 týždňov, od roku XXXX až do smrti poručiteľky. U tejto boli asi 3-krát. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od začiatku roku XXXX bývala poručiteľka u nej v jej rodinnom dome. Túto možnosť, aby k ním poručiteľka išla bývať, jej navrhovali už dávnejšie, poručiteľka túto možnosť zvažovala a v januári XXXX sa rozhodla, že bude bývať u navrhovateľov, nakoľko vzhľadom na svoj vek už nebola schopná sa o seba celkom postarať, rovnako ani o dom ani o záhradu. Už predtým sa k nim poručiteľka domov chodila kúpať, nakoľko poručiteľka nemala v dome ani vodu, nemala ani kúpeľňu, kúrila si v šporáku s tuhým palivom. Navrhovateľka jej právala aj prádlo. Poručiteľka v ich dome mala pre seba k dispozícii na prízemí malú izbičku. Uviedla, že poručiteľka poberala starobný dôchodok vo výške okolo 1.900,- Sk a aj nejaký doplnkový dôchodok z K., v akej výške, to uviesť nevedela. Dôchodok si poručiteľka vyberala sama a s týmto aj hospodárila. Poručiteľka zo svojich dôchodkov prispievala na chod ich domácnosti tým spôsobom, že sama išla nakúpiť nejaké potraviny, alebo ju na nákupy zobrali autom. Stravovala sa spoločne s navrhovateľmi. Na ostatné potreby domácnosti, resp. na plyn, elektrinu neprispievala, prispievala iba na stravu tým spôsobom, že občas zo svojich dôchodkov nakupovala potraviny potrebné do domácnosti. Navrhovatelia sa o poručiteľku starali, vozili ju ku kaderníčke, na manikúru, k lekárovi predpísať lieky a podobne. Poručiteľka zomrela v jej vlastnom dome, v čase smrti stále bývala v dome navrhovateľov, v uvedený deň bola v obchode na nákupe, cestou sa zastavila vo svojom dome a tam aj zomrela. Celý pohreb vybavovali navrhovatelia a uhradili aj všetky náklady spojené s pohrebom, až neskôr jej odporkyňa v 1. rade O. J. vrátila peniaze za pohreb pri odovzdávaní kľúčov od domu poručiteľky. Navrhovateľka sa vyjadrila, že poručiteľka sa za svojho života vyjadrila, že by chcela svoj život dožiť u navrhovateľov, a tiež sa vyjadrila, že by chcela, aby jej majetok zdedili navrhovatelia.
Navrhovateľ v 2. rade O. X. rovnako ako navrhovateľka v 1. rade na podanom návrhu trval a uviedol, že poručiteľka k nim prišla v januári XXXX, nakoľko doma mala zlé podmienky na bývanie, nemala tam ani vodu. Okrem toho jej tam robil zle O. P., ktorý býval v jednom dvore s poručiteľkou, keď prišiel domov opitý, za bránou sa vymočil, a to v blízkosti studne, poručiteľka si potom nemohla brať vodu. Poručiteľka k nim prišla bývať na základe toho, že ju zavolala navrhovateľka v 1. rade. Aj predtým poručiteľke pomáhali, čo sa dalo, napríklad rúbať drevo, schovať uhlie, kopať záhradu a podobne. Od jari XXXX záhradu už obrábal iba on, nakoľko poručiteľka túto obrábať už nevládala. Úrodu skonzumovali spoločne. Poručiteľka u nich bývala v samostatnej izbe na prízemí, kde mala posteľ a televízor. Dôchodok preberala poručiteľka u nich doma, dôchodok si nechala. Hospodárili tak, že poručiteľka kúpila to, čo mienila, na Vianoce kupovala deťom darčeky. Keď viezli poručiteľku na nákupy, prebiehalo to tak, že keď oni nakúpili tovar a išli platiť, poručiteľka nákup zaplatila sama. V čase, keď bývala u nich, písala aj listy príbuzným do K.. V deň, keď poručiteľka zomrela, vyjadrila sa, že pôjde k sebe domov vyvetrať a podobne, preto ju požiadal, či by cestou kúpila mlieko a chlieb. Keď sa vrátil z práce, poručiteľka doma nebola a nevidel doma ani nákup, preto išiel do domu poručiteľky, na dome mala otvorené dvere, poručiteľku našiel sedieť na stoličke, táto už bola mŕtva.
Navrhovateľ v 3. rade O. X. T.. potvrdil, že poručiteľka v dome jeho rodičov bývala od januára XXXX, bývala v samostatnej izbe na prízemí. Aj keď u nich bývala, chodievala si obrábať svoju záhradu, keď bolo treba, tak jej išli pomôcť aj ostatní. Keď poručiteľka potrebovala ísť na nákupy, alebo vybavovať nejaké veci po úradoch, tak on poručiteľku aj s matkou vozil do L., do V., kde bolo treba. Vyjadril sa, že keď chodili nakupovať, nejaké potraviny kupovala aj poručiteľka, teda prispievala aj na potraviny, pri príležitosti sviatkov im kupovala aj darčeky. Niekedy im dala nejaké peniaze na prilepšenie. Poručiteľka s nimi jedávala pri stole, väčšinou sa pohybovala iba na prízemí, na poschodie chodila iba kvôli hygiene, nakoľko na prízemí nie je kúpeľňa. Vyjadril sa tiež, že poručiteľka bola mobilná až do svojej smrti, k bližším okolnostiam spoločného hospodárenia sa vyjadriť nevedel, toto bola záležitosť medzi poručiteľkou a jeho rodičmi.
Navrhovateľ v 4. rade T. X. sa vyjadril, že poručiteľku brali všetci ako súčasť rodiny, bývala u nich asi od februára XXXX. Uviedol, že poručiteľka bola ešte vitálna, a bola na tom kondične a fyzicky dobre. Obrábala si aj záhradu, ktorú mala pri dome, pri týchto prácach jej však pomáhali všetci. K spôsobu hospodárenia sa bližšie vyjadriť nevedel, uviedol iba, že keď chodili na nákupy, tak občas niečo kúpila aj poručiteľka, na sviatky im kupovala darčeky. Pokiaľ navrhovateľka v 1. rade navarila, tak varila aj pre poručiteľku.
Zástupca odporcov v 1., 2., 3., 4., 5. a 8. rade žiadal návrh zamietnuť, poukázal na skutočnosť, že poručiteľka nikdy nežila s navrhovateľmi pred svojou smrťou v spoločnej domácnosti, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že zomrela vo vlastnom dome a túto skutočnosť v dedičskom konaní potvrdil aj svedok Y. Y.. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že z písomnej korešpondencie medzi poručiteľkou a odporcami nevyplýva skutočnosť, že by poručiteľka bývala v dome navrhovateľov, ani o jej úmysle u navrhovateľov bývať, z korešpondencie vyplýva aj skutočnosť, že navrhovateľka v 1. rade nikdy neopatrovala poručiteľku, poručiteľka bola na to príliš nezávislá. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrh zamietol.
Svedok Y. Y., ktorý v čase smrti poručiteľky vykonával funkciu starostu obce V. O. sa nevedel vyjadriť, kde pred svojou smrťou bývala poručiteľka, nevedel sa vyjadriť, či bývala vo svojom vlastnom dome alebo u navrhovateľov. Potvrdil však skutočnosť, že navrhovateľka, resp. jej rodina sa o poručiteľku starali, chodili s poručiteľkou k lekárovi, nosili jej lieky a podobne. Potvrdil aj skutočnosť, že pohreb poručiteľky vybavovala navrhovateľka.
Na pojednávaní konanom dňa 02.04.2012 svedok Y. Y. vypovedal, že má vedomosť o tom, že poručiteľka W. V. až do smrti bývala vo svojom dome, ktorý zdedila po rodičoch. Poručiteľku tam vídaval stále, až do jej smrti, uviedol, že nemá vedomosť o tom, že bývala v dome navrhovateľov, resp. nemá vedomosť, že by tam bývala nastálo. Skutočnosť, že poručiteľka zomrela, mu oznámila svedkyňa T. X. a O. X.. Keď prišiel do domu poručiteľky, dvere boli otvorené, poručiteľka sedela na stoličke, bola mŕtva. Vchodové dvere do domu boli otvorené, dvere do kuchyne, kde bola na stoličke poručiteľka, boli tiež otvorené. Svedkyňa X. a p. X. sa nemohli dostať do vedľajšej miestnosti, kde mala poručiteľka oblečenie - jednalo sa o spálňu, lebo nemali od tejto miestnosti kľúč. On tieto dvere neotváral, uviedol, že ich otvoril asi manžel p. X.. Ohľadne pohrebu pred jeho uskutočnením sa s nikým nerozprával. Vyjadril sa tiež, že poručiteľka bola do svojej smrti mobilná, schopná chodiť, nepotrebovala, aby ju niekto vodil, alebo aby ju niekto zásoboval, do obchodu chodila nakupovať sama, aj v deň smrti mala ešte robiť na záhrade, cez obed iba došla dovnútra, tam aj zaspala a zomrela.
Svedok T. O. uviedol, že do domu navrhovateľov chodieval dosť často za účelom rôznych opráv. Keď prišiel k navrhovateľom, vždy tam videl poručiteľku, niekedy bola vonku, niekedy vo vnútri v dome, videl ju, že bola okúpaná a podobne. Nevedel sa vyjadriť, či poručiteľka u navrhovateľov bývala alebo nie, podľa toho, že vídaval poručiteľku v dome navrhovateľov aj vo večerných hodinách po kúpeli sa domnieva, že u navrhovateľov aj bývala. Poručiteľku videl v malej izbičke v dome navrhovateľov, bola tam váľanda, televízor.
Svedkyňa H. W., ktorá pracovala ako poštová doručovateľka v obci V. O. do roku XXXX uviedla, že poštu pre poručiteľku nosila buď do domu navrhovateľov alebo do jej vlastného domu. Uviedla, že sa domnieva, že poručiteľka bývala v dome navrhovateľov po dobu asi 1 roka pred smrťou a to podľa toho, že ju vídavala pred domom navrhovateľov. Dôchodok na poštu si poručiteľka najskôr chodievala zobrať osobne, potom s navrhovateľkou v 1. rade alebo s jej manželom, aj podľa toho si myslí, že poručiteľka u navrhovateľov bývala, aj z dôvodu, že poručiteľku nevídavala v jej dome, ale v dome navrhovateľov, kde jej v zime nosila dôchodok a to v prípade, že pre tento nikto na poštu neprišiel.
Svedkyňa T. X. uviedla, že bývala v blízkosti domu poručiteľky, jednoznačne sa vyjadrila, že poručiteľka až do momentu svojej smrti bola mobilná a bola schopná sama sa o seba postarať. Zomrela vo svojom
vlastnom dome, toto jej oznámil pán X., keď išla do kostola, preto išla do domu poručiteľky, kde zistila, že poručiteľka sedí na stoličke a bola mŕtva. Túto skutočnosť išla oznámiť starostovi obce, ktorý prišiel do domu poručiteľky a robil ďalšie úkony. Jednoznačne sa vyjadrila, že poručiteľku cez deň vídavala vo svojom dome, či cez noc chodila spávať k navrhovateľom, k tomu sa vyjadriť nevedela.
Na pojednávaní konanom dňa 02.04.2012 svedkyňa vypovedala, že rodinu poručiteľky v K. vôbec nepozná, o smrti poručiteľky sa dozvedela od navrhovateľa v 2. rade, keď išla do kostola, preto sa vrátila do domu poručiteľky, poručiteľka sedela na stoličke, bola už mŕtva. Pokiaľ ide o skutočnosť, kde bývala poručiteľka do svojej smrti, k tomuto uviedla, že až do smrti vídavala poručiteľku cez deň v jej dome, či si ju navrhovatelia večer brávali k sebe, to uviesť nevedela. Ako často chodila k poručiteľke rodina z T., to uviesť nevedela, pokiaľ ide o rodinu z K., títo chodili približne raz za 2 roky, asi na 2 týždne. Príbuzná Y. - neter poručiteľky bola na vozíčku, spávala u poručiteľky a jej dcéra s manželom spávali u svedkyne aj s deťmi. Medzi poručiteľkou a príbuznými z K. bol veľmi dobrý vzťah, okrem toho, že rodina chodila k poručiteľke na návštevy, tak si vzájomne telefonovali, poručiteľka chodila telefonovať z domu svedkyne a keď telefonovali poručiteľke, tak si ju dali zavolať. Volali si dosť často, častejšie volali K. poručiteľke ako ona im. Nevedela uviesť, či si písali listy. Pokiaľ ide o vzťah medzi poručiteľkou a príbuznými z K., bol medzi nimi pekný vzťah, teta W. na nich lipla, boli to jej najbližší príbuzní. Pokiaľ ide o vzťah poručiteľky s X., pani X. keď išla z práce, za poručiteľkou sa vždy zastavila, voľakedy bývali v susedstve. Nemala vedomosť o tom, že by poručiteľka chodila k X.. Poručiteľka bola do konca sebestačná, poriadok v dome si robila sama, či nakupovala ona X., alebo oni jej, to uviesť nevedela. Poručiteľka nebývala často chorá. Nevedela uviesť, kde si poručiteľka preberala dôchodok. Poručiteľka bola veľmi dobrá osoba, skromná, pracovitá, bola obľúbená v celej dedine. Záhradku si poručiteľka obrábala sama, keď bola mŕtva, v zástere mala ešte semienka.
Svedok O. P. vypovedal, že poručiteľku poznal, nakoľko bývali v jednom dome - v jednom dvore, a to po dobu asi 4 rokov. Uviedol, že až do momentu svojej smrti poručiteľka bývala vo svojom dome, u navrhovateľov neprespávala. Navrhovatelia za ňou chodili na návštevu, poručiteľka robila X. nákupy, jednalo sa o chlieb a mlieko. Poručiteľka bola až do svojej smrti sebestačná a čiperná, bola schopná sa o seba postarať. Poručiteľka si obrábala aj záhradu, ešte aj v deň svojej smrti v doobedňajších hodinách, asi o 09.00 hod. išla s fúrikom do záhrady, kde mala naloženú kukuricu, ktorú zrejme išla sadiť. Uviedol, že za poručiteľkou chodili na návštevu jej príbuzní z K., boli tam asi 3-krát, chodili vždy asi na týždeň, možno aj dlhšie a bola za ňou asi 2-krát aj rodina z K.. Vypovedal, že poručiteľka bola v písomnom kontakte so svojou rodinou z K. a j z K., dokonca chodila svojej rodine do K. aj telefonovať od svedkyne X., nakoľko poručiteľka telefón nemala. Keď boli príbuzní na návšteve u poručiteľky, videl, že bol medzi nimi vytvorený pekný príbuzenský vzťah.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd v neprítomnosti odporkýň v 6. a 7. rade, ktoré sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu bez ospravedlnenia nedostavili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov ako aj s obsahom dedičského spisu Okresného súdu v Trnave č. 8D/730/95 a zistil tento skutkový stav:
Poručiteľka W. V. zomrela dňa XX.XX.XXXX, dedičom zo zákona po poručiteľke podľa dedičského spisu bol brat poručiteľky P. V.. Dedičské konanie bolo prerušené s tým, že navrhovatelia O. X., O. X., T. X. a O. X. T.. boli odkázaní, aby v lehote do 30 dní podali samostatnú žalobu na Okresný súd v Trnave, či spĺňajú podmienky § 474 Obč. zákonníka spolužijúcich osôb. Zo zápisnice napísanej na Notárskom úrad v Hlohovci dňa 21.10.1996 súd zistil, že svedok Y. Y. v uvedenej zápisnici ako vtedajší starosta obce V. O. vypovedal, že sa nevie jednoznačne vyjadriť, či poručiteľka bývala sama vo svojom domčeku, či pani X. chodila k nej alebo či poručiteľka chodila k pani X.. Z potvrdenia založenom v dedičskom spise súd zistil, že Obecný úrad v V. O. potvrdzuje, že W. V., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX v V. O., žila v samostatnej domácnosti. Potvrdenie je zo dňa 18.07.1996.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že poručiteľka W. V. až do svojej smrti žila vo svojom dome, ktorý zdedila po rodičoch, nebolo preukázané, že by od januára XXXX žila v dome navrhovateľov a že by s týmito viedla spoločnú domácnosť. Poručiteľka bola zdravá, mobilná, bola schopná sama o seba sa postarať, robila si sama nákupy, tieto dokonca robila aj rodine navrhovateľov. Sama si obrábala záhradu, ktorú mala pri dome, aj v deň smrti pracovala na záhrade, v zástere mala ešte nejaké semienka, čo sadila, resp. chcela ísť sadiť. Ani jedným z vykonaných dôkazov nebola teda preukázaná skutočnosť, že by poručiteľka bývala v dome navrhovateľov a viedla s nimi spoločnú domácnosť, v tomto smere vypovedajú iba navrhovatelia. Poručiteľka vzhľadom na svoj zdravotný a fyzický stav nemala dôvod opúšťať svoj dom, nemala dôvod uvažovať o tom, že by dedičmi po nej mali byť navrhovatelia ,nakoľko bolo preukázané, že so svojimi príbuznými - najmä s príbuznými z K. mala vytvorený veľmi pekný a silný citový vzťah. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že príbuzní z K. ju pravidelne navštevovali, boli v pomerne častom aj telefonickom kontakte. Za danej situácie by poručiteľka ťažko mala úmysel obísť svojich príbuzných ako dedičov.
Podľa § 474 ods. 1 Obč. zákonníka, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v 2. skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli dokázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 474 ods. 2 Obč. zákonníka, dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Podľa § 475 ods. 1 Obč. zákonníka, ak nededí manžel a ani žiadny z rodičov, dedia v 3. skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci, a tí, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 475 ods. 2 Obč. zákonníka, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Podľa § 115 Obč. zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia spoločnú domácnosť vedú tí, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nie len na prechodnú dobu. Spoločnou domácnosťou je treba rozumieť skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb, ako to má na mysli ust. § 115 Obč. zákonníka. Musí sa jednať o spotrebné spoločenstvo viacerých osôb, čo znamená, že tieto osoby prispievajú na úhradu spoločných potrieb a každá z nich si zaobstaráva v rámci tohto spoločenstva v podstate to, čo potrebuje . Spoločné uhradzovanie nákladov znamená, že zásadne nie sú presne oddeľované finančné prostriedky na vedenie domácnosti. O spoločné uhradzovanie nákladov na domácnosť súvisiacich so svojimi potrebami nedôjde medzi tými spolubývajúcimi, ktorí hospodária oddelene. Teda bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, aj keď napríklad nájomné, platby za spotreba plynu, elektriny alebo i ďalšie platby znášajú tieto osoby rovnakým dielom, ak inak každá z nich žije na svoj účet. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktorí prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich schopností a možností, a každá si obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a pod. Osoba, ktorá sa starala o poručiteľa, ale nežila s ním v spoločnej domácnosti nie je dedičom zo zákona. Spoločná domácnosť predpokladá spravidla spoločné bývanie.
Z vykonaného dokazovania, s poukazom na cit. zákonné ustanovenia súd mal preukázané, že v danom prípade neprichádza do úvahy určenie, že navrhovatelia sú dedičmi poručiteľke W. V. v 2. dedičskej skupine, ako sa navrhovatelia domáhajú, ale ak by splnili podmienku, že žili s poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti, dediť by mohli ako dedičia v 3. skupine v zmysle § 475 ods. 1 Obč. zákonníka.
Pokiaľ ide o otázku, či navrhovatelia žili s poručiteľkou najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti súd na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že túto skutočnosť navrhovatelia v konaní nepreukázali, naopak z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkov Y. Y., T. X., svedka O. P., ako aj potvrdenia starostu obce, ktoré sa nachádza v dedičskom spise po poručiteľke vyplýva, že poručiteľka nikdy nebývala v dome navrhovateľov, bývala vo svojom vlastnom dome, kde aj zomrela, ešte v deň svojej smrti pracovala v záhrade, čo vyplýva, z výpovede svedka P., v čase smrti mala v zástere ešte semienka na sadenie. Poručiteľka bola dostatočne mobilná na to, aby sa dokázala sama o seba postarať, dokonca ako to bolo preukázané, zabezpečovala dokonca nákupy pre navrhovateľov. Súd mal ďalej preukázanú aj skutočnosť, a to najmä výpoveďou navrhovateľky v 1. rade, že medzi navrhovateľmi a poručiteľkou nedošlo k spoločnému hospodáreniu tak, ako to má na mysli ust. § 115 a 474 Obč. zákonníka, keď navrhovateľka v 1. rade potvrdila, že poručiteľka poberala 2 dôchodky, s týmito si hospodárila sama a iba občas, ak to považovala za vhodné, urobila nejaký nákup do domácnosti navrhovateľov. Za daného skutkového stavu nemožno hovoriť o spoločnom hospodárení tak, ako to majú na mysli citované zákonné ustanovenia. V danom prípade teda bolo preukázané, že poručiteľka netvorila s navrhovateľmi trvalé spolužitie v spotrebnom spoločenstve, nebývala spoločne s navrhovateľmi v ich dome, neboli teda splnené podmienky spoločnej domácnosti, preto súd návrh navrhovateľov zamietol. K inému záveru súd nemohol dospieť ani na základe skutočnosti, že niektoré doklady poručiteľky, ktoré predložili do spisu navrhovatelia (č.l. 283-295) majú potvrdzovať skutočnosť, že poručiteľka bývala u navrhovateľov. Tieto doklady si mohli navrhovatelia zabezpečiť z domu poručiteľky, v prvom rade však treba uviesť, že najmä svedeckými výpoveďami bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka až do svojej smrti bývala vo svojom dome.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v konaní úspešným odporcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 8. rade náhradu trov konania v sume 2.346,67 €, ktorá suma pozostáva:
Rok 2002 - (zastupovaná 1 osoba), 2 hlavné úkony (prevzatie a preštudovanie veci, zastupovanie 5.2.2002). Podľa vyhl. č. 240/90 Z.z., § 13 ods. 6, (á 200,- Sk, spolu 400,- Sk /13,27 €/, § 20 vyhl. 2 hod.
- 4x20=80,- Sk, /2,65 €/, paušál 2x128=256,- Sk, /8,49 €/. Spolu 24,41 €
Rok 2007 - (zastupovaná 1 osoba), 3 hlavné úkony (Podľa vyhl. č. 655/04 Z.z.). § 11 ods. 1, vyhl. - 3 hlavné úkony, zastupovanie 27.01.2007, 2.4.2007 á 1.371,- Sk, spolu 2.742,- Sk /91,02 €/, § 17 ods. 1. (1/60-ina základu), 6 hodín, každá polhodina 297,-Sk, 8x297,-Sk = 2.376,- Sk /78,86 €/, § 16 ods. 3, vyhl. (1/100), 2x178= 356,-Sk /11,82 €/. Spolu: 181,69 €.
Rok 2008 - (zastupovanie 6 účastníkov), vyhl. č. 655/04 Z.z. Pojednávanie dňa 17.09., 27.10. a 24.11.2008), § 11 ods. 1k, vyhl. (1/13-ina základu), hlavný úkon á 1.371,- Sk x 3= 4.113,- sk x 6 osôb = 24.678,-Sk, z toho 1-ina = 6.169,50 Sk - 20% = 4.935,60 Sk, /163,83 €/. § 17 ods. 1, vyhl. (cestovné a strata času), 3x2 hod. = 6 hod. každá polhodina á 297,- Sk, 12x 297= 3.564,- Sk, /118,30 €/. § 16 ods. 3, vyhl. - 3x178,-sk = 534,-Sk /17,72 €/. Spolu 299,85 €.
Rok 2009 - (zastupovanie 6 účastníkov), vyhl. č. 655/04 Z.z. - 3 hlavné úkony, pojednávanie dňa 9.9., 7.10. a 4.11.2009. § 11 ods. 1, vyhl. (1/13-ina základu = 53,49 €), 6x53,49 €= 320,94 €x3=962,82 € - 20% =770,25 €. Spolu: 770,25 €. § 17 ods. 1 vyhl. (1/60-ina základu = 53,49 €), 6x53,49 € = 320,94 x3=962,82 € - 20% =770,25 €. Spolu 770,25 €. § 17 ods. 1 vyhl. (1/60-ina základu), cestovné a strata času, 3x11,59 € = 34,77 €. Spolu 34,77 €.
§ 16 ods. 3 vyhl. (paušál) 6 účastníkov x 5,95 € = 35,70, 3-krát pojednávanie = 107,10 €. Spolu 912,12 €.
Rok 2011 - 2-krát účasť na pojednávaní, 2-krát cestovné a strata času (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/04 Z.z.
- 1/60-ina zo základu 53,49 €, t.j. 2-krát 11,59 € = 23,18 €. § 16 ods. 3 vyhl. - paušál 6 účastníkov x 5,95 € = 35,70 €, 2-krát pojednávanie = 11,90 €. Spolu rok 2011 - 23,18 € + 11.90 € = 35,08 €.
Rok 2012 - 3-krát účasť na pojednávaní v dňoch 06.02., 05.03. a 02.04.2012, § 11 ods. 1 vyhl. 1/13-ina základu 53,49 €, 6-krát 53,49 € = 320,94 € x 3 = 962,82 € -20% = 770,25 €. 6-krát paušál 5,95 € = 35,70 € x 3 = 107,10 € (§ 16 ods. 3 vyhl.) Cestovné a strata času (§ 17 ods. 1 vyhl. 1/60-ina základu, 3-krát 11.59 € = 34,77 €. Spolu rok 2012 - 770,25 € + 107,10€ + 34,77 € = 912,12 €.
Spolu všetky trovy konania 2.346,67 €.
Právnemu zástupcovi súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za 1 úkon v sume 90,84 € - za jedno pojednávanie v roku 2007, ako to uvádza vo vyčíslení trov právneho zastúpenia, nakoľko takéto pojednávanie sa v uvedenom roku nekonalo.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd v konaní úspešným odporkyniam v 6. a 7. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže tieto odporkyne si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.