Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-91-2007.pdf
PDF · 121.14 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/91/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa N. H., bývajúceho v G. Y., Y. XX, zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Okulka 19/42, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Súd odkazuje ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ing. Michala Plentu, advokáta, na uplatnenie odmeny za zastupovanie navrhovateľa v konaní na Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným pôvodne na Okresný súd Vranov nad Topľou postúpeným na tunajší súd dňa 7. mája 2007 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.243,68 Eur (37.196,-Sk) titulom vydania nezákonných rozhodnutí Okresným súdom Vranov nad Topľou v exekučných konaniach vedených voči povinnému: N. H., Y. XX, XXX XX Slovenská Y., bez toho, aby si dôkladne overil, či navrhovateľ niekedy podnikal pod takým označením. Živnostenský úrad vo Vranove nad Topľou zrušil v roku 1998 navrhovateľovi oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti a keďže navrhovateľ nebol určený ako pokračovateľ tejto činnosti, okresný súd pochybil, keď viedol voči nemu ako slobodnému občanovi exekúciu, čím navrhovateľovi vznikla finančná ujma v sume 1.243,68 Eur (37.196,-Sk), ktorej úhrady sa domáhal voči odporcovi.
- 2 -
Odporca, v zastúpení Krajským súdom v Bratislave, Justičnou pokladnicou, v rámci písomného vyjadrenia k žalobe navrhovateľa s touto nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica uzatvoril dňa 30.11.2003 s Okresným súdom Vranov nad Topľou, ako aj s Krajským súdom v Prešove základné zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok, ktorých predmetom bol prevod súdnych pohľadávok podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 65/2001 Z.z. za účelom ich vymáhania. Justičná pokladnica nariadila v konaniach sp. zn. E 7850002903, sp. zn. E 7850000503, sp. zn. E 7050000201, sp. zn. 7850065805 výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, konkrétne uznesení Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.5.1998, č. k. 3Cb 441/96-26 s povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,60 Eur (500,- Sk), zo dňa 11.11.1996, č. k. 11Cb 228/95-21, s
povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 100,91 Eur (3.040,-Sk), zo dňa 16.5.1997, č. k. 2Cb 570/95-40, s poplatkovou povinnosťou pre navrhovateľa vo výške 31,60 Eur (952,-Sk), zo dňa 15.1.1996, sp. zn. 11Cb 628/95, s povinnosťou pre navrhovateľa zaplatiť sumu 97,86 Eur (2.948,-Sk), pričom táto pohľadávka podliehala v zmysle § 13 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. 10- ročnej prekluzívnej lehote, a z tohto dôvodu súd konanie o jej vymáhanie zastavil. Odporca mal preto za to, že pri vymáhaní súdnych pohľadávok postupoval v súlade so zákonom.
Po zmene zákonného sudcu, majúc za to, že predmetom konania je náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") súd v ďalšom priebehu konal s Ministerstvom spravodlivosti SR ako zástupcom účastníka konania na strane odporcu - Slovenská republika (č.l. 122).
Konajúci súd uznesením zo dňa 24.6.2011, č.k. 25C 91/2007-129, zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania na obdobie šiestich mesiacov za účelom poskytnutia lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. S poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu ČR zo dňa 101.1.1980, sp. zn. Cpjf 145/78 publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR mal súd za to, že nie je dôvod na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže rozhodnutie o veci nezávisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v konaní riešiť; súd je oprávnený nanajvýš vyčkať do skončenia prerokovania predmetného nároku pred príslušným ústredným štátnym orgánom. Vzhľadom na túto skutočnosť súd navrhovateľovi poskytol maximálnu zákonom stanovenú lehotu 6 mesiacov podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. (č.l. 133).
Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie, keď sa oboznámil s písomnými vyjadreniami navrhovateľa, s ústnymi prednesmi ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu odporcu, s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3 Cb 441/96, sp. zn. 2 Cb 570/95, sp. zn. 11 Cb 228/95, sp. zn. 11 Cb 628/95, sp. zn. E 49/01, sp. zn. E 254/00, sp. zn. E 255/00, sp. zn. E 54/02, sp. zn. 55/02, sp. zn. E 296/01, sp. zn. E 126/01, sp. zn. E 127/01 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 785002903, sp. zn. E 7850000503, sp. zn. E 78500065805, sp. zn. E 8050002895, ktorého súčasťou je aj spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. E 295/01, sp. zn. E 7050000201, sp. zn. E 7850001101, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Cb 512/99, ako aj ďalším obsahom súdneho
- 3 -
spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu, keď mal za to, že obdobnému návrhu právneho zástupcu navrhovateľa (č.l. 94) súd vyhovel a spis za daným účelom zaslal Okresnému súdu Vranov nad Topľou (č.l. 97). Ako vyplýva zo spisového materiálu predmetného okresného súdu (spisový materiál sp. zn. 3Cd 11/2009 ako súčasť spisu) súd vykonal pokusy o výsluch navrhovateľa, v tejto súvislosti oslovil aj starostu Obecného úradu Kvakovce, ktorý súhlasil s vykonaním výsluchu v priestoroch obecného úradu, avšak navrhovateľ sa na predvolanie súdu nedostavil a nereagoval ani na výzvu na upresnenie termínu jeho výsluchu. Dožiadaný súd kontaktoval aj právneho zástupcu navrhovateľa, upovedomil ho o potrebe výsluchu navrhovateľa, pričom ho napokon vyzval na písomné zodpovedanie otázok súdu. Konajúci súd mal napokon za to, že na rozhodnutie v predmetnej veci postačuje doposiaľ vykonané dokazovanie a súd môže o návrhu navrhovateľa rozhodnúť na podklade listinných dokladov založených do súdneho spisu. Skutkový stav je nasledovný:
Z obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, č. 7050000201, súd zistil, že v danej veci súd nariadil výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2005. Podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia bolo uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.9.1999, ktorým súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb 512/99, s účastníkmi na strane navrhovateľa ŽDB a.s., na strane odporcu N. H., Y., uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti vydanému platobnému rozkazu vo výške 440,28 Eur (13.264,- Sk). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2000 a vykonateľnosť dňa 3.1.2001.
Z obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, č. 7850000503, vyplýva, že súd vyzval navrhovateľa na dobrovoľné splnenie povinnosti vyplývajúcej z uznesenia Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 11.11.1996, ktorým bol ako účastník konania na strane odporcu v konaní vedenom na predmetom súde pod sp. zn. 11Cb 228/95, zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku za odpor vo výške 100,91 Eur (3.040,-Sk). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.12.1996 a vykonateľnosť dňa 9.10.1997.Vzhľadom na to, že navrhovateľ nereagoval na výzvu Justičnej pokladnice táto uznesením zo dňa 11.2.2005 nariadila výkon rozhodnutia zrážkami z jeho dôchodku, ktoré navrhovateľ osobne prevzal.
Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, vo veci vedenej pod č. 78500065805, nepristúpil k realizácii výkonu rozhodnutia na podklade uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15.1.1996, právoplatného dňa 3.2.1996 a vykonateľného dňa 24.1.1996, ktorým súd uložil v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb 628/95, N. H. ako odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 97,86 Eur (2.948,-Sk).
Z obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, č. 7850001101, súd zistil, že výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa pôvodne nariadil Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci vedenej pod sp. zn. E 48/01, a to na podklade exekučného titulu - uznesenia predmetného súdu zo dňa 16.5.1997, ktorým bola N. H. ako odporcovi v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb 570/95, uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 31,60 Eur (952,-Sk). Krajský súd v Prešove, na odvolanie
- 4 -
N. H., potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení výkonu rozhodnutia, ktoré konanie bolo neskôr uznesením zo dňa 10.9.2008 zastavené s poukazom na § 372m ods. 1,3 O.s.p. Vymožená suma vo výške 31,60 Eur bola navrhovateľovi vrátená.
Vo veci vedenej pod č. 7850002903, Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, uznesením zo dňa 9.2.2005 nariadil výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa, na podklade uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorým súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cb 441/96, s účastníkmi na strane navrhovateľa Zelenina š.p. v likvidácii Prešov, na strane odporcu N. H., Y., uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu zo dňa 7.5.1997, vo výške 16,60 Eur (500,-Sk). Predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, navrhovateľ osobne prevzal.
Z obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, č. 8050002895, vyplýva, že Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. E 295/01 nariadil dňa 15.8.2001 výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa ako povinného, ktoré rozhodnutie na odvolanie Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.1.2004, sp. zn. 1CoE 1/04, ako oneskorené odmietol. V spise sa nachádza aj oznámenie okresného súdu, že vo výkone rozhodnutia bude ďalej pokračovať Krajský súd v Bratislave. Predmetné konanie bolo uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.5.2006 zastavené, keďže oprávnený - Krajský súd v Košiciach neoznámil súdu v lehote podľa § 372m ods. 1,3 O.s.p. či podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Z obsahu spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou vedených pod sp. zn. E 49/01, sp. zn. E 254/00, sp. zn. E 255/00, sp. zn. E 54/02, sp. zn. E 55/02, sp. zn. E 126/01 a sp. zn. E 127/01 súd zistil, že sa týkajú totožných účastníkov konania na strane oprávneného Okresného súdu Vranov nad Topľou, na strane povinného N. H., Y. a ich predmetom je nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami z dôchodku povinného. Podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia boli: -vo veci vedenej pod sp. zn. E 49/01 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie okresného súdu o povinnosti N. H. zaplatiť súdny poplatok vo výške 24,17 Eur (728,-Sk) (z konania sp. zn. 2Cb 593/95), -vo veci vedenej pod sp. zn. E 254/00 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie okresného súdu o povinnosti N. H. zaplatiť súdny poplatok vo výške 37,97 Eur (1.144,-Sk) (z konania sp. zn. 1Cb 866/93), -vo veci vedenej pod sp. zn. E 255/00 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie okresného súdu o povinnosti N. H. zaplatiť súdny poplatok vo výške 46,74 Eur (1.408-Sk) (z konania sp. zn. 1Cb 431/99), -vo veci vedenej pod sp. zn. E 126/00 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie okresného súdu o povinnosti N. H. zaplatiť súdny poplatok vo výške 17 Eur (512,-Sk) (z konania sp. zn. 9Cb 496/97), v ktorých konaniach povinný (navrhovateľ) podal voči uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia odvolanie, ktoré vo všetkých prípadoch Krajský súd v Prešove ako oneskorené odmietol,
-vo veci vedenej pod sp. zn. E 54/02 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie okresného súdu o povinnosti N. H. zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,60 Eur (500,-Sk) (z konania sp. zn. 7Cb 18/99 zo dňa 9.2.2000),
- 5 -
-vo veci vedenej pod sp. zn. E 55/02 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie okresného súdu o povinnosti N. H. zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,60 Eur (500,-Sk) (z konania sp. zn. 7Cb 18/99 zo dňa 29.1.1999),
- vo veci vedenej pod sp. zn. E 127/01 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie okresného súdu o povinnosti N. H. zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,60 Eur (500,-Sk) (z konania sp. zn. 9Cb 462/97), v ktorých konaniach síce povinný (navrhovateľ) podal opravný prostriedok proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia, avšak Krajský súd v Prešove o ňom z dôvodu zastavenia konania podľa § 372m ods. 1, 3 O.s.p. nerozhodoval.
Z obsahu spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. E 296/01 súd zistil, že jeho účastníkmi boli na strane oprávneného Krajský súd v Košiciach, na strane povinného N. H., a jeho predmetom bol výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku povinného na uspokojenie pohľadávky vo výške 225,72 Eur (6.800,-Sk) ako nezaplateného súdneho poplatku z konania sp. zn. 13Cb 9704/93. Po nariadení výkonu rozhodnutia uznesením súdu zo dňa 28.8.2001 a podaní odvolania, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 1.2.2006, sp. zn. 2CoE 31/05, odvolanie povinného ako oneskorené odmietol. Aj v danej veci došlo neskôr k zastaveniu konania o výkon rozhodnutia z dôvodov podľa § 372m ods. 1,3 O.s.p.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k výzve dožiadaného súdu (č.l. 98) s vyjadreniami odporcu nesúhlasil. Mal za to, že odporca sa na jeho úkor obohatil, keď vykonával nezákonne zrážky z jeho dôchodku. Tieto, aj s poukazom na vyjadrenie verejného ochrancu práv doc. JUDr. Pavla Kandráča, CSc. č. 2810/2005/VOP bol totiž oprávnený vykonať až po "zaplatení súdneho poplatku". Písomným podaním predloženým na pojednávaní súdu dňa 11.3.2011 (č.l. 126) navrhovateľ svoje vyjadrenie doplnil, keď uviedol, že "podnikateľskú činnosť ukončil dňa 11.12.1998 podľa vtedy platného zákona č. 328/1991 Zb. Ako podnikateľ ručil celým svojim majetkom, nie dôchodkom, dôchodok podľa vtedy platného zákona nepatril do majetku fyzickej osoby -podnikateľa". Z uvedených dôvodov odporca nemal oprávnenie prevádzať zrážky z jeho dôchodku.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych vyjadreniach uviedol, že titulom, od ktorého si navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody je nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, spočívajúci vo vydaní nezákonných rozhodnutí, ktorými súdy nariadili výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa. Navrhovateľ podnikal až do roku 1998 na základe živnostenského oprávnenia, pričom v roku 2003 na jeho majetok Krajský súd v Košiciach vyhlásil pod sp. zn. 6K 15/2003 konkurz. Pohľadávky vymáhané od navrhovateľa mali byť preto buď uplatnené v konkurznom konaní alebo malo dôjsť k prerušeniu konaní o výkon rozhodnutia v dôsledku prebiehajúceho konkurzného konania. Pokiaľ išlo o otázku predbežného prerokovania nároku navrhovateľa so zástupcom konajúcim v mene odporcu podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., mal za to, že hoci navrhovateľ podal dňa 20.3.2007 žalobný návrh na súd, súd ho mal posudzovať podľa obsahu ako návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a postúpiť podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. príslušnému orgánu.
- 6 -
Splnomocnení zástupcovia odporcu vo svojich ústnych vyjadreniach zotrvali na nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. Súdy pri vymáhaní pohľadávok voči navrhovateľovi postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 65/2001 Z.z., keď k vymáhaniu pristúpili na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, a to ešte pred vyhlásením konkurzu, preto nemohlo dôjsť k prerušeniu konania o výkon rozhodnutia. Zároveň, z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.7.2005, sp. zn. 6K 15/03 (č.l. 118) vyplýva, že súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: N. H., IČO: 10 804 722, zistiac, že dlžníkov majetok nepostačuje na úhradu trov konania, preto nemohli nastať zákonom predpokladané podmienky prerušenia konania o výkon rozhodnutia a na strane navrhovateľa nemohla ani vzniknúť škoda.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi ( ktorým je zákon č. 58/1969 Zb).
Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb.") štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov.
Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
- 7 -
Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004).
Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
V prvom rade súd udáva, že v konaní ustálil, že odporcom, a tým aj pasívne vecne legitimovaným subjektom je Slovenská republika, v ktorej mene ako orgán oprávnený koná Ministerstvo spravodlivosti SR, keďže k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť činnosťou súdov (Okresného súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Bratislave) v občianskom súdnom konaní (konanie o výkon rozhodnutia), za ktorú činnosť zodpovedá práve Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy na danom úseku. Preto, i keď súd spočiatku konal s Krajským súdom v Bratislave, Justičnou pokladnicou ako s orgánom
- 8 -
oprávneným zastupovať Slovenskú republiku, v priebehu konania pojal ako relevantného zástupcu štátu Ministerstvo spravodlivosti SR.
Súd posudzoval nárok navrhovateľa na náhradu škody s poukazom na § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. tak podľa zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou došlo za účinnosti práve tohto zákona. Pokiaľ išlo o vytýkaný nesprávny úradný postup Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, súd s poukazom na § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzal z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť po 1.7.2004.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu (orgánu verejnej moci) alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu.
Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
Zákon o zodpovednosti štátu za škodu rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup štátneho orgánu (orgánu verejnej moci). Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po
nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony
- 9 -
nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.
Navrhovateľ videl nesprávny úradný postup odporcu v tom, že tak Okresný súd Vranov nad Topľou, ako aj Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, nedostatočne zistili skutkový a právny stav, vydali nezákonné rozhodnutia voči jeho osobe, ktorými nariadili výkon rozhodnutia zrážkami z jeho dôchodku, hoci od roku 1998 už nepodnikal. Podľa ustálenej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v takom postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej, neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia, a preto úkony úradného postupu samy o sebe nevedú k vydaniu konkrétneho rozhodnutia a v prípade, že také rozhodnutie je vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Vychádzajúc z tohto právneho názoru mohol navrhovateľ namietať vydanie nezákonných rozhodnutí oboma súdmi (a nie ich nesprávny úradný postup), keďže postup súdov spočívajúci v skúmaní podmienok pre nariadenie výkonu rozhodnutia by sa musel evidentne prejaviť v nezákonnom súdnom rozhodnutí. Z vykonaného dokazovania, najmä obsahu pripojených spisov však nevyplynulo, že by namietané rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou alebo Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, ktorými bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa spĺňali charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 58/1969 Zb., resp. § 6 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z., keďže minimálne neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom; zodpovednosť za škodu odvodzovanú od nezákonného rozhodnutia tak nemožno vyvodiť bez toho, aby také rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené pre zákonnosť (k tomu aj rozhodnutie sp. zn. 2Cdon 129/97).
V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa o nezákonnosti vedenia výkonu rozhodnutia voči jeho osobe ako občanovi, a nie fyzickej osobe - podnikateľovi, súd udáva, že zápis podnikajúcej fyzickej osoby do obchodného registra, ani výmaz z tohto registra v čase rozhodnom pre posúdenie veci nemá vplyv na jej právne postavenie a spôsobilosť. Spôsobilosť mať práva a povinnosti totiž zaniká iba smrťou. Práva a povinnosti fyzickej osoby po jej výmaze z obchodného registra nezanikajú. To isté platí aj v prípade, že fyzická osoba nezapísaná v obchodnom registri prestane vykonávať podnikateľskú činnosť
- živnosť v zmysle živnostenského zákona. Záväzky z podnikateľskej činnosti tejto osoby teda ostávajú jej záväzkami aj vtedy, ak postavenie podnikateľa stratí (k tomu aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Obo 135/2000).
Pokiaľ navrhovateľ označil ako nesprávny postup súdov, ktoré neprerušili jednotlivé konania o výkon rozhodnutia z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, vo veci sp. zn. 6K 15/2003, tu súd udáva, že z uznesenia predmetného krajského súdu (č.l. 118) je zrejmé, že súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa ako dlžníka pre nedostatok majetku, a teda je zrejmé, že k vyhláseniu konkurzu na majetok navrhovateľa ani nedošlo. Námietky navrhovateľa v tomto smere sú preto neopodstatnené.
- 10 -
Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie hneď prvého predpokladu zodpovednosti odporcu za majetkovú ujmu - škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu odporcu. V konaní nepreukázal ani existenciu tvrdenej škody,
ktorá mu mala byť spôsobená vytýkaným postupom odporcu. Hoci túto škodu navrhovateľ označil ako "bezdôvodné obohatenie" z hľadiska jej obsahu a právnej kvalifikácie ju súd posudzoval ako majetkovú ujmu.
A napokon dospejúc k záveru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nesprávneho úradného postupu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia a majetkovej ujmy (škody), nepreukázal tento ani príčinnú súvislosť medzi týmito kategóriami. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Naviac, ako v konaním pred súdom správne podotkol aj odporca, navrhovateľ pred podaním samotného návrhu na náhradu škody na súd nevyužil postup podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a nepožiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom a vydaním nezákonných rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, ktorá okolnosť je rovnako dôvodom na zamietnutie jeho návrhu (a nie na zastavenie konania, ako dôvodil odporca, keďže nejde o procesnú podmienku konania v zmysle § 103 a 104 O.s.p.). Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa argumentoval, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku žalobou podanou na okresný súd, ktorú žalobu mal súd postúpiť príslušnému orgánu (ministerstvu spravodlivosti SR) na ďalšie konanie, tu súd udáva, že z hľadiska obsahu z ničoho nemožno vyvodiť, že návrh navrhovateľa datovaný dňa 19.7.2006 doručený Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 20.3.2007 je žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa, keď tento, aj po jeho doplnení podaním zo dňa 25.8.2007, obsahoval jasné označenie účastníkov konania tak na strane navrhovateľa, ako aj odporcu, a bolo z neho zrejmé, čo má byť predmetom konania. Naviac, okresný súd nie je orgánom, ktorý má na mysli ustanovenie § 15 ods. 1 v spojení s § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.z. s povinnosťou postúpiť žiadosť o predbežné prerokovanie príslušnému orgánu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Podľa § 372t O.s.p. neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 140 ods. 2 O.s.p. ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.
- 11 -
Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. ak bol účastníkovi ustanovený zástupca alebo ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi Centrum právnej pomoci rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu; to neplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov právneho zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.
Navrhovateľovi bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.2.2008, č.k. 25C 91/2007-40, ustanovený v súlade s § 30 O.s.p. zástupca z radov advokátov, a to JUDr. Ing. Michal Plenta.
S poukazom na ustanovenie § 372t O.s.p. v spojení s § 149 ods. 2 O.s.p. a § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi súd nerozhodol o odmene súdom ustanoveného zástupcu navrhovateľa a odkázal ho na uplatnenie odmeny - náhrady trov
právneho zastúpenia navrhovateľa na Centrum právnej pomoci, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku súdu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
- 12 -
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 2. apríla 2012 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa
Za správnosť:
Henčeková A.