Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-7-2009.pdf
PDF · 72.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/7/2009
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. R. XXXX/ XX, zastúpeného Mgr. Ivanom Drdošom, advokátom v Nitre, Párovská 26, proti povinnej Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., W. XXX, pre vymoženie 161/82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 24.1.2011 č.k. 4Er/7/2009-37.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 19.12.2008 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 161,82 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.11.1998, č.k. 3Ro/992/1998-7, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.1.1999. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 13.1.2009 JUDr. Tomáša Peltznera, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave.
Povinná dňa 27.8.2010 doručila exekútorskému úradu podanie označené ako "žiadosť o zatavení exekúcie". Súdny exekútor podanie posúdil ako návrh na odklad exekúcie a ako taký ho predložil na rozhodnutie exekučnému súdu. Exekučný súd sa s posúdením podania súdnym exekútorom nestotožnil a posúdil ho ako návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Z podania vyplýva, že povinná je v zlej finančnej situácii. Je dlhodobo nezamestnaná matka dvoch maloletých nezaopatrených detí. S bývalým manželom je rozvedená od roku 2001. Od tej doby nemá o ňom žiadne správy. Poberá dávku v hmotnej núdzi a opatrovateľský príspevok na svoju matku, o ktorú sa stará. Dávku v hmotnej núdzi poberá v sume 70,- € a opatrovateľský príspevok na matku v sume 66,- €. Iný príjem nemá.
Súd vydal dňa 24.1.2011 uznesenie č.k. 4Er/7/2009-37, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník.
Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 11.2.2011 odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení uznesenia uvádza, že povinná je v hmotnej núdzi už dlhodobo a je dlhodobo poberateľkou štátnych sociálnych dávok, preto súd nepredpokladá, že by mohlo u nej dôjsť v dohľadnej dobe k zlepšeniu majetkových pomerov, ktoré by umožnili vymôcť aspoň trovy exekúcie. Preto nie je dobre možné naplniť základný cieľ exekučného konania, ktorým je nútené vymoženie dobrovoľne nesplnenej pohľadávky. K tomuto odôvodneniu súd dospel na základe skutočnosti, že povinná je od 1.9.1999 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, že nie je zamestnaná, nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dôchodok, nevlastní motorové vozidlo ani nehnuteľné veci. Oprávnený má za to, že prvostupňový súd nedostatočne preskúmal skutkový stav veci. Konštatoval len aktuálny majetkový stav povinnej, ktorý sa môže do budúcnosti zmeniť. Povinná má 41 rokov, z toho dôvodu je predpoklad, že bude v budúcnosti zamestnaná, bude podnikať alebo poberať príjem z iného dôvodu. Obava súdu zo zlepšenia majetkových pomerov povinnej nie je na mieste. Podľa uvedenej sociálnej a finančnej situácie povinnej, táto si mohla po rozvode od svojho bývalého manžela uplatniť príspevok na výživu rozvedeného manžela, v tomto čase už záväzok povinnej voči právnemu predchodcovi oprávneného existoval. Zákon výnimočne pripúšťa dobu vyplácania uvedeného príspevku aj po uplynutí 5tich rokov po rozvode. Takisto povinná sa nezmieňuje a súd uvedenú skutočnosť neskúmal, či povinná poberá výživné od svojho bývalého manžela na dve maloleté deti, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti po rozvode. Toto finančné plnenie by bolo schopné podstatným spôsobom zlepšiť finančnú situáciu povinnej. Ak jej výživné nie je bývalým manželom vyplácané, povinná mala využiť zákonné prostriedky na jeho vymoženie alebo využiť inštitút náhradného výživného. Zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje dĺžku trvania exekúcie, ktorá môže trvať aj desiatky rokov až do úplného splatenia dlhu. Oprávnený má tiež za to, že povinná môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, z ktorého by mohla uspokojiť pohľadávku oprávneného, napr. darovaním alebo dedením. Súd nevzal do úvahy ďalšiu závažnú skutočnosť, že v prípade právoplatného zastavenia exekúcie, oprávnený by už nemohol opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, resp. takéto podanie by nemuselo byť úspešné, pretože právo, ktoré bolo priznané jeho právnemu predchodcovi exekučným titulom, by bolo podľa ustanovenia § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka premlčané, vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul, na podklade ktorého prebieha exekúcia, nadobudol vykonateľnosť 4.1.1999, čo je viac ako 10 rokov. Oprávnený má za to, že nie sú splnené podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd nesprávne aplikoval uvedené ustanovenie Exekučného poriadku.
Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa domnieva, že napriek aktuálne zisteným majetkovým pomerom povinného nie je možné jednoznačne skonštatovať, že povinný do budúcna nenadobudne žiaden majetok, resp. sa nezlepšia jeho príjmové pomery. V prípade, že sa tak stane, súdny exekútor vykoná exekúciu niektorým zo spôsobov na vykonanie exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie súdom bude oprávnenému odobratá možnosť domáhať sa svojich majetkových práv z dôvodu, že lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie už uplynula v roku 2009.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že uznesenie zo dňa 24.1.2011, č.k. 4Er/7/2009-37 je nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bolo preukázané, že povinná je už od 1.9.1999 poberateľka dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Nie je zamestnaná, nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dôchodok. Nevlastní motorové vozidlo ani nehnuteľné veci, predajom ktorých by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku.
Povinná je však osobou v produktívnom veku, má 42 rokov veku a v konaní nebolz preukázané, že by mala zmenenú pracovnú schopnosť. Preto nie je vylúčené, že v budúcnosti sa zamestná alebo začne podnikať a získa príjem postihnuteľný exekúciou. Nie je možné vylúčiť ani to, že získa majetok dedičstvom alebo darovaním, ale ani tú skutočnosť, že od posledného zisťovania majetkových pomerov (október 2010) mohla nadobudnúť majetok postihnuteľný exekúciou.
V prípade, ak by súd za týchto okolností exekúciu zastavil, odňal by oprávnenému možnosť konať pred súdom, pretože jeho nárok voči oprávnenej by bol po zastavení exekučného konania premlčaný a v prípade vznesenia námietky premlčania by ho už nemohol proti nej úspešne uplatniť. Rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej bolo z uvedených dôvodov predčasné. Preto sudca odvolaniu oprávneného v súlade s § 374 ods. 4 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).