Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/99/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : PRO CIVITAS, spol. s r.o., so sídlom 831 03 Bratislava, Hattalova 12/C, IČO : 45 869 464, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Romanom Dulom, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX D. D., H. XX, proti povinnému : T. K. , narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., M. R. C. X, na vymoženie pohľadávky v sume 552,02 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka č. 4, pod spisovou značkou Ex 655/2011, o odvolaní oprávneného zo dňa 24.11.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania -13 zo dňa 18.11.2011, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 655/2011. Súd rozhodol podľa ustanovenia , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v spojení s ustanoveniami a násl. . Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej smernica), konkrétne čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 smernice a prílohy danej smernice, pričom súd prezentoval v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98

- 244/98 a vo veci C- 473/00. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Súd mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia . Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul bola absolútne neplatnou podmienkou, v dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že rozhodnutie súdu bolo vydané na nesprávnom právnom posúdení. Pokiaľ exekučný súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na Smernicu 93/13/EHS, oprávnený zdôraznil, že nie je dôvod na extenzívny výklad čl. 3 ods. 3 písm. q/ smerrnice. Navyše oprávnený je toho názoru, že slovenská verzia prílohy 3 písm. q, ktorá definuje, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku, je odlišná od originálnej verzie a je zavádzajúca. Citoval pritom anglický, český a nemecký preklad tohto ustanovenia, s porovnaním k slovenskej verzii. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom, no všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. Rozhodcovské konanie je však upravené o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej namieta, že neplatnosť rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, je upravená v , ktorý bol doplnený novelou , účinnou od 01.01.2008. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 13.12.2007, ustanovenie , ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2008, nie je možné na vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy aplikovať. Navyše, okresný súd sa vôbec nezaoberal ustanovením o bankách, v zmysle ktorého bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora vo veci Oceáno Grupo Editorial C-240/98-C-244/98, oprávnený argumentuje, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v daných rozhodnutiach, bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom a aplikácia daného rozhodnutia tak bola nesprávna. Prvostupňový súd taktiež nezohľadnil starostlivosť, s akou rozhodcovský súd posúdil situáciu, pričom došlo k výraznému zníženiu nároku oprávneného, keď rozhodcovský súd z požadovaného úroku 23% ročne po zvážení tento úrok nepriznal. Oprávnený ďalej argumentuje, že súd nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vyzval písomne povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu dňa 17.09.2010, povinný si písomne zásielku prevzal dňa 10.11.2010, no k žalobe sa nevyjadril a zostal nečinný. Rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v Obchodných podmienkach pre úver, je v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi a nie je možné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za podmienku, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a to tak veriteľovi, ako aj spotrebiteľovi. Oprávnený taktiež poukázal na to že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a N. bankou, ktorá je podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska. NBS vykonáva dohľad nad bankami, ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov. Zamietavým rozhodnutím súdu došlo reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora v súlade s pôvodným nárokom uplatneným v návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania ( ), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie , sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku, ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd - a to v každom štádiu vedenia exekúcie, predovšetkým však v štádiu pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora - je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide o námietku prípustnosti skúmania obsahových náležitostí rozhodcovského rozsudku, je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní). Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Návrhom datovaným dňa 28.10.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky : IBB0610130 zo dňa 01.07.2011. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2007, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007). Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj Obchodných podmienok pre úver, vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení , v nadväznosti na články smernice Rady 93/13/EHS a prílohy danej smernice, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

Je nespochybniteľné, že Smernice Rady EÚ nemožno v zásade aplikovať priamo, nakoľko nemajú horizontálny (súkromnoprávny) účinok pre členské štáty (na rozdiel od nariadení), ale majú skôr odporúčací a usmerňujúci charakter. Avšak všetky smernice, ktoré boli riadne transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky, sa stávajú súčasťou vnútroštátnej legislatívy prostredníctvom prevzatých článkov zakomponovaných do dikcie zákonných ustanovení zákonov daného členského štátu. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. V snahe deklarovať potrebu regulácie podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov Rada EÚ prijala smernicu 87/102/EHS, ktorá mala za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa pri využívaní finančných služieb ponúkaných na trhu. Uvedená smernica bola neskôr novelizovaná do súčasnej podoby v rokoch 1990 a 1998 (90/88/ES a 98/7/ES) a v rámci prístupového procesu do EÚ bol u nás prijatý Z.z o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon (v súčasnosti zrušený neskorším o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Právny poriadok Slovenskej republiky je plne v súlade s komunitárnym právom a Smernica 93/13/EHS bola riadne transponovaná do nášho právneho poriadku.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v , ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vrátene služieb na finančnom trhu, upravený v ustanovení a nasl. (v spojení s ustanovením o ochrane spotrebiteľa a ustanovením neskôr prijatého o ochrane spotrebiteľa). Súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Na právny vzťah založený medzi právnym predchodcom terajšieho oprávneného a povinným Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2007 je tak nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj ustanovenia zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa. Argument poukazujúci na „zavádzajúcu“ verziu slovenského prekladu smernice nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu dotýkajúcu sa spotrebiteľského práva a len podporne poukázal na znenie článkov Smernice Rady (ES) č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, v nadväznosti na výklad danej smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ. Taktiež je bez právnej relevancie, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v platná a účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere neobsahovala ustanovenie , ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2008. Okrem skutočnosti, že toto zákonné ustanovenie súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ani neaplikoval, je nutné vychádzať zo skutočnosti, že ustanovenie (v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, v súčasnosti ustanovenie ), vymenováva neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve len príkladmo - vychádzajúc z dikcie tohto zákonného ustanovenia „najmä“ a tak je nutné vychádzať predovšetkým zo všeobecnej zásady vyjadrenej v ustanovení , že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 10 bodu 11.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), podľa ktorej sa zmluvné strany „dohodli“, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere alebo súvisiacich s ňou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, navyše vopred určeným jediným konkrétnym rozhodcovským súdom, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa takouto „dohodou“ vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Navyše touto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom popred individuálne dojednaná a nemal tak spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, navyše naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.