Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/147/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.04.2011 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného G. O., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné takto

rozhodol:

Obžalovaný G. O. F. Š. N. T. , nar. XX.XX.XXXX vo E., trvale bytom M., L. XXX/X,

j e v i n n ý ,

že

dňa 07.02.2011 v čase okolo 18.30 hod v meste M., okres E. na chodbe v priestoroch bytového domu na ul. L. XXX/X po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol N. W., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju sotil o stenu, v dôsledku čoho si udrela hlavu a naďalej pokračoval vo fyzickom napádaní a to údermi do hlavy, pričom opakoval, že ju zabije, čím N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., L. XXX/XX spôsobil zranenia a to pohmoždenie hlavy v záhlavovej časti, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 18 dní a vzhľadom na svoje správanie vzbudil u N. W. dôvodnú obavu, že svoje hrozby zrealizuje,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému: 1/ N.I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., L. XXX/XX škodu vo výške 462,- eur, 2/ Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Z., S. XX, IČO: 35942436 škodu vo výške 156,86 eur.

odôvodnenie:

Obžalovaný G. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný. Vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 20-22, kde uviedol, že s poškodenou N. W. spolu chodili asi 3 a pol roka a koncom roku 2010 sa rozišli, pretože si prestali rozumieť a naďalej sa stretávali ako kamaráti. Asi od polovice januára 2011 mu dávala najavo, že má stále o neho záujem, načo nereagoval, keďže si 04.02.2011 našiel novú priateľku, o čom jej ale nepovedal z dôvodu, že by mu určite robila problémy. Dňa 06.02.2011 mu povedala, že už nemá silu o neho bojovať a že chce, aby zostali iba kamaráti, s čím súhlasil. Dňa 07.02.2011 bol aj s novou priateľkou v Z. Z., kde mu na mobil volala poškodená a pýtala od neho šanón s maturitnými témami z angličtiny, ktorý mal od nej požičaný s čím súhlasil a povedal jej, že sa ozve, keď sa vráti na M.. Opätovne mu viackrát volala a keď jej poslednýkrát zdvihol, zvýšeným hlasom mu prikázala, aby jej šanón do 3 hodín vrátil, inak to bude riešiť cez jeho mamu a políciu, preto sa ihneď vrátil na M., zobral šanón a cestou k jej vchodu jej volal, aby išla dole. Ako prichádzal k jej vchodu, vychádzala poškodená von spolu so svedkyňou O. B., ktoré sú spolužiačky a kamarátky. Poškodenej povedal, aby si zobrala šanón, načo povedala, že ho má dať O., lebo sa s ním chce poškodená rozprávať. Ako sa svedkyňa B. vzdialila, poškodená mu začala nadávať a zároveň z vrecka vybrala papier a z neho mu začala menovať veci, ktoré požaduje vrátiť. Chcel si od nej zobrať ten papier, ktorý mu nechcela dať, načo jej povedal, že jej tie veci vráti, ale nie hneď, otočil sa a zamieril ku svojmu vchodu, kde chcel ísť domov. Ako prichádzal ku vchodu a otvoril si dvere, poškodená vbehla do vchodu, že si tie veci ide zobrať sama, v čom jej chcel zabrániť a preto ju predbehol pred dverami do miestnosti s výťahom. Poškodená kričala ako nepríčetná, dokonca susedia začali otvárať dvere a preto jej hovoril, aby prestala kričať. Keďže na to nereagovala, obišiel ju a zozadu ju chytil za obidve ramená a tlačil smerom von ku vchodovým dverám. Otvoril dvere a vysunul ju von pred dvere, poškodená sa ani nestihla brániť a podarilo sa mu to celkom rýchlo. Ako chcel zavrieť vchodové dvere, poškodená sa snažila podbehnúť popod jeho ruku a znovu vojsť do vchodu. Preto ju zachytil a vtedy začala poškodená kričať na O.Ó., že ju bije. Po chvíli O. vyšla spoza rohu paneláka a rýchlejším krokom šla k nim, vtedy zavrel dvere a šiel domov. Následne sa poškodená domáhala vrátenia vecí cez jeho matku. Približne po polhodine mu na mobil volala svedkyňa W. K. a požadovala, aby sa s s ňou išiel okamžite rozprávať a že ak nepríde, bude sa to riešiť inak a spomenula aj políciu. Obžalovaný uviedol, že poškodenej N. W. sa nevyhrážal zabitím, nikdy jej nič také nepovedal, ani počas konfliktu, ani do telefónu. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď, že pokiaľ by niekto chcel vidieť až do miestnosti, kde prebehol incident, musel by stáť presne pred vchodom a keďže bola tma, tak aj priamo pri dverách. Vzdialenosť medzi vchodom a miestom, kde prebehol incident, môže byť nejakých 7 metrov, sklo na vchodových dverách je číre, ale zvonka dovnútra je horší pohľad ako zvnútra von. Poškodená mala na sebe čiernu vestu, čierny rolák, nejaké nohavice, on mal oblečené tmavomodré šušťáky Adidas a modrú športovú bundu. Obžalovaný si nevie vysvetliť, ako mohla prísť k otrasu mozgu, on ju neudrel, jedine jej spôsobil modriny tým, ako ju držal. Má tušenie, že na to ju nahovorila svedkyňa K., ktorá už v minulosti mala sklony k samovražde. Nevie sa vyjadriť k tomu, čo oni robili po tom, čo odišiel do svojho bytu. Je pravdou, že pri hádke odzneli vulgárne slová aj z jednej aj z druhej strany, ale nikdy v živote sa jej nevyhrážal, že ju zabije. V minulosti mali partnerské hádky, hlavne vtedy, keď nespravil niečo podľa poškodenej, pri týchto hádkach nikdy nedošlo k zraneniu jedného alebo druhého. Svedkyňu B. pred vchodom, keď sa prvýkrát snažil poškodenú vyhodiť von nevidel, až po tom druhom raze videl, ako prichádza ku vchodu. Pokiaľ sa týka obdobia pred týmto incidentom, tak poškodená bola taká prítulnejšia, snažila sa ho opäť k sebe získať, on na to už nereagoval, keďže mal novú priateľku. Po incidente sa z nich poškodená vysmievala, robila si srandu, vyhrážala sa im, že to pre ich zle skončí, že zhnije v base.

Poškodená N. W. vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 27-28, kde uviedla, že s obžalovaným sa rozišli 27.11.2010, dôvodom bolo neadekvátne správanie obžalovaného voči nej. Po rozchode sa však naďalej stretávali, len spolu oficiálne neboli. Dňa 07.02.2011 poobede volala obžalovanému kvôli školským poznámkam, ktoré mu požičala. V tom čase bol s novou priateľkou pravdepodobne v Z. Z. a po niekoľkých telefonátoch jej povedal, aby si išla po ne k jeho mame. Podvečer, keď vychádzala spolu so svedkyňou B. z vchodu, obžalovaný vychádzal zo svojho vchodu, stretli sa na polceste, on jej podával už spomenuté poznámky a ona mu povedala, aby jej ich teraz nedával, že jej ich dá naraz spolu s ostatnými vecami, ktoré mu predtým darovala. Poznámky nakoniec obžalovaný strčil do ruky O. B.. Svedkyňa ostala na mieste, ona išla za obžalovaným, spolu sa rozprávali ohľadom zoznamu vecí, ktoré požadovala vrátiť. Obžalovaný chcel od nej zoznam, ktorý mu nechcela dať s tým, že mu ho prečíta, čo aj urobila.

Obžalovaný išiel do vchodu, ona išla za ním, obžalovaný sa na ňu vo vchode otočil a povedal jej, že hore nejde, s čím poškodená súhlasila a povedala mu, že mu ten zoznam prečíta a tie veci jej donesie. Keďže videla, že ho tým nahnevala, tak mu povedala, že chce len harddisk, čo ho ešte viac vytočilo, chytil ju za rameno, druhou rukou sa na ňu zahnal a pýtal sa jej „Prijebem ti?“, toto zopakoval dva-trikrát. Vtedy začala kričať, aby ju nechal na pokoji, že zavolá políciu. Po tomto ju pritom ako stáli oproti sebe chytil oboma rukami a sotil ju o stenu vedľa dverí do miestnosti s vchodovými dverami. Poškodená narazila zátylkom do steny a strašne ju bolela hlava. Po tomto si pamätá len to, že ešte viackrát pocítila úder hlavy, pravdepodobne o stenu. Počas tohto útoku sa jej vyhrážal zabitím, konkrétne viackrát zopakoval „Zabijem ťa“. Nevie, ako dlho to trvalo, ale po nejakom čase sa ocitla pred vchodom, kde ju vytlačil a stále ju sácal, aj pred vchodom. Vonku už bola aj O. B., ktorú objala a rozplakala sa. Spolu odišli smerom k lekárni, ktorá je zboku paneláku, asi 10 metrov, tu si zapálila a snažila sa ukľudniť, bola celá rozklepaná, bolela ju hlava a zahmlievalo sa jej pred očami. Potom sa ešte zastavili v reštaurácii Green a keď odchádzali, po ceste sa zastavili u W. K., ktorá po tom, ako ju uvidela, volala obžalovanému, ktorý jej povedal, že má, čo si zaslúžila a že môže byť rada, že ju nezabil. Na pohotovosť ju priviezol W. otec, aj keď spočiatku nechcela ísť. Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď doplnila, že po tomto incidente sa s obžalovaným nekontaktovala, hlava ju bolela približne jeden mesiac, z toho najhoršie to bolo hneď v ten deň a také vážnejšie príznaky boli prvý týždeň, hlavne pokiaľ sa týka motania. Celkovo v škole nebola asi 12 dní, medzitým chodila na magnéziové injekcie, po ktorých sa jej stav postupne zlepšoval. Po tomto období, keďže to už bolo na ňu pridlho, išla do školy, ale nevydržala celé vyučovanie a musela ísť domov kvôli bolestiam hlavy. Fyzické následky už si nepripúšťa, hlavne tie psychické, nie je to príjemné, keď o tom musí znovu rozprávať. Poškodená uviedla, že nevie, kedy presne sa dozvedela, že má obžalovaný novú priateľku, v podstate aj keď to nevedela, tak to tušila. Je pravdou, že sa udalosti dňa 06.02.2011 stali tak ako uvádza obžalovaný. Toto mu išla povedať po rozhovore so svojou mamou, ktorá jej v tejto situácii otvorila oči. Poškodená už 06.02.2011 bola vyrovnaná s tým, že spolu nebudú a je jedno, či bude s nejako priateľkou alebo nebude. Pokiaľ aj vedela, že máva stavy amoku, tak tam išla a to z toho dôvodu, že pokiaľ by naňho netlačila, aby jej tie veci vrátil, tak by sa ich nedočkala, určite by jej ich nevrátil, zatajoval by sa.

Svedok Ing. R. W. uviedol, že pokiaľ uvádzal okolnosti, že niekedy okolo obeda mu na jeho telefón volala dcéra, toto sa udialo v poobedňajších hodinách deň po skutku. Na dcére si všimol, že má modriny na rukách a mala aj hrču v zadnej časti hlavy. Vypočul si jej verziu aj verziu jej dvoch kamarátok, jedna je O. B., tieto dve kamarátky mu uvádzali približne rovnaké okolnosti ako dcéra. Bolo mu zo strany dcéry povedané, že incident sa mal udiať v priestoroch paneláku obžalovaného, že s jeho dcérou mal obžalovaný intenzívne triasť a mal ju sotiť o stenu, nevie, koľkokrát to bolo a ako dlho to trvalo. Okolnosť, ktorá ho viedla pre podanie trestného oznámenia bola aj tá, že sa mal obžalovaný dcére vyhrážať, že ju zabije, resp. že jej spôsobí nejakú ujmu a aj nejakú materiálnu ujmu jeho exmanželke a že bude vyvíjať aj psychický nátlak na obidve, pričom sa tak bude diať, ak vec oznámia na polícii. Nepamätá si, že by malo predtým dôjsť k nejakému násiliu vo vzťahu, spolužitie by hodnotil ako dobré. Dcéra nemala nejaký zásadný moment, ktorý by mal ovplyvniť jej správanie v čase, keď sa rozchádzali s obžalovaným, práve v tomto období sa jej svedok snažil pomôcť. Pre neho by bolo prvým indikátorom to, že má problém o tom rozprávať, jeho dcéra nemala problém o tom hovoriť. Osobnosť dcéry by hodnotil ako značne komunikatívnu, empatickú so snahou pomáhať ľuďom, možno v niektorých chvíľach je čiastočne temperamentná, ale nie je to nič, čo by sa vymykalo nejakým bežným zvyklostiam. Kategoricky by poprel tvrdenie obžalovaného, že by jeho dcéra mala byť výbušná, resp. agresívna, skôr by povedal, že sa snaží hľadať riešenie. Svedok trval na tom, že spomínanú hrču na zadnej časti hlavy vtedy na dcére videl, aj keď to vo výsluchu zo dňa 11.07.2011 neuviedol. Nevie sa vyjadriť k tomu, či sa stretol, resp. videl s dcérou dňa 07.02.2011, ale tú hrču videl 08.02.2011. Trestné oznámenie podával zo svojho popudu, nežiadala ho to dcéra, dôvodom bola obava, aby sa nestalo to, čo malo byť uvedené v prejave obžalovaného. Dcéra sa k podaniu trestného oznámenia nestavala nejak pozitívne, v podstate bola toho názoru, že tieto veci sa dajú riešiť nejakou komunikáciou.

Svedkyňa O. B. vypovedala, že obidvoch, poškodenú aj obžalovaného pozná, obžalovaný s poškodenou mali spolu vzťah asi 3 a pol roka. Vzťah skončil rozchodom niekedy v januári - februári 2011. Nemá vedomosť o tom, či od rozchodu do dňa incidentu prebehli medzi nimi ešte nejaké incidenty. Podľa nej rozchod inicioval obžalovaný, keďže sa začal stretávať s druhou. Poškodená o tej druhej partnerke nevedela a snažila sa obžalovaného získať späť. Ohľadom skutku svedkyňa vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 34, kde uviedla, že sa stretli s obžalovaným, pričom mu poškodená povedala, že chce s ním doriešiť ďalšie veci a keď si obžalovaný všimol, že má poškodená v ruke nejaký papier, chcel

jej ho vytrhnúť z ruky. Poškodená mu povedala, že je to zoznam vecí, ktoré mu sama chce prečítať a potom na ňu začal nadávať že čo si ona dovoľuje mať zoznam vecí, ktoré od neho pýta. Obžalovaný svedkyňu požiadal, aby podržala poznámky, vzdialila sa od nich a prešla k paneláku na vzdialenosť asi 7-8 krokov. Aj keď bola za rohom, počula všetko, o čom sa rozprávali, aj to, že kričali. V prvom rade bol problém kvôli zoznamu vecí, keďže obžalovaný bol značne rozčúlený, vulgárne jej nadával. Poškodená mu potom navrhla, aby si nechal všetky veci zo zoznamu, okrem harddisku, načo jej začal ešte viac nadávať a kričať na ňu. Následne vošli do vchodu, pretože poškodená si chcela ísť zobrať harddisk k nim domov, nakoľko mal doma mamu. Obžalovaný otvoril vchodové dvere, poškodená vbehla do vchodu, po asi 2 minútach počula poškodenú vrieskať „Nechaj ma, nedotýkaj sa ma, lebo zavolám políciu“. Nato svedkyňa pribehla pred vchod, obidvaja sa nachádzali v miestnosti, kde sú vchodové dvere. Postavení boli tvárou k sebe, poškodená chrbtom k stene. V tom momente obžalovaný poškodenú sotil proti stene, oboma rukami ju udrel do pliec, následkom čoho ju odhodilo proti stene, dopadla chrbtom na stenu a následne si udrela hlavu v oblasti temena. Obžalovaný išiel do ďalšej miestnosti a poškodená za ním, že chce harddisk. Ako zašli do druhej miestnosti, už na nich nevidela a vrátila sa znovu na roh paneláku. Približne po 3 až 5 minútach poškodenú obžalovaný vystrkal z vchodu, vtedy už poškodená na ňu kričala, aby šla k nej, obžalovaný stál nad ňou so zaťatými päsťami a kričal na ňu popri vulgárnych nadávkach, že ju zabije - „Ty si jebnutá piča, zabijem ťa, nedám ti nič“ a v tom čase už bol v amoku a preto poškodenej povedala, aby odišli, nakoľko sa už aj ona sama bála, aby im neublížil. Poškodená bola v stave, že nebola schopná sama chodiť, mala problém so zrakom a krútila sa jej hlava. Ešte spred vchodu volali jeho mame a v telefóne počula, ako obžalovaný kričí na mamu, aby to s poškodenou neriešila, že zabije ju aj poškodenú. Po tomto išli spolu do reštaurácie Green a odtiaľ domov, po ceste sa zastavili u W. K., ktorej povedali, čo sa stalo a keďže poškodenej bolo zle, W. K. zavolala otca, aby poškodenú zaviezol na ošetrenie. Medzitým W. ešte volala obžalovanému, nech si to prídu normálne vyriešiť alebo sa to bude riešiť cez políciu, načo jej obžalovaný povedal, že poškodená môže byť rada, že ju nezabil a že si to zaslúžila.

Svedkyňa W. K. uviedla, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou trval niečo viac ako 3 roky, prvé dva roky ten vzťah bol dobrý, potom sa začali viac hádať. Dôvodom pre rozchod podľa nej boli hádky. Rozchod inicioval obžalovaný, ktorý je viac impulzívny. Nemá vedomosť o tom, že by medzi nimi bolo násilie, obžalovaný bol taký čo viac kričal a poškodená viac mlčala. Má vedomosť o tom, že aj obžalovaný pýtal od poškodenej, aby mu nejaké veci vrátila, ale nemá vedomosť o tom, že by sa tak aj udialo. Ohľadom predmetného skutku svedkyňa vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 38, kde uviedla, že v predmetný deň večer sa stretla s poškodenou a O. B., poškodená bola celá vyklepaná, rozplakaná a triasla sa. O skutku sa dozvedela od O. B.. Jej rodičia boli doma a keď videli, v akom stave je poškodená, otec svedkyne navrhol, aby išli na pohotovosť. Na základe toho svedkyňa volala obžalovanému, pýtala sa ho, čo sa stalo, on jej nato povedal, že čo sa stará, že môže byť rada, že ju nezabil. Následne otec svedkyne poškodenú zaviezol na pohotovosť do E., bolo tam veľa ľudí, preto dosť dlho čakali, poslali ju aj na röntgen, povedali jej, že má udretú hlavu, ale nevedeli určiť, či je tam aj otras mozgu a preto ju poslali ešte aj za neurológom.

Svedkyňa MUDr. V. M. uviedla, že pokiaľ vyšetrovala poškodenú, jednalo sa o vyšetrenie po troch dňoch od prvotného vyšetrenia, v rámci objektívneho nálezu, pokiaľ neuviedla nejaké poranenie, tak ho zrejme nenašla. Pokiaľ konštatovala zhoršenie zdravotného stavu poškodenej, vychádzala z informácií, ktoré dostala od pacientky, nedá sa to exaktne zistiť, možno nejakými citlivými prístrojmi a aj to len pri prvotnom, okamžitom vyšetrení. Bolesť je subjektívny pocit, nedá sa objektívne zmerať. Je možné, že by sa mohlo stať, že by niekto nasimuloval príznaky otrasu mozgu bez toho, aby ich reálne mal. Pokiaľ je uvádzané vyšetrenie - stoj III, z neurologického hľadiska sa jedná o to, že pacient by mal stáť s nohami vedľa seba so zavretými očami a prípadne predpaženými rukami a pokiaľ konštatovala, že stoj III bol normálny, je možné, že pri prvotnom vyšetrení dňa 07.02. mohol vykazovať známky ľahkej instability, táto môže byť okrem iného spôsobená aj stresom. Vyšetrenie vykonáva tak, že pokiaľ sú uvádzané nejaké príznaky, tak hlavu prehmatá a to cielene na tú oblasť, ktorú pacient udá. Pokiaľ sa týka správy MUDr. N. o poklopovej citlivosti, predpokladá, že keď to tam napísala, že skutočne taký nález bol. Ona túto okolnosť neuviedla do svojej lekárskej správy, preto predpokladá, že niečo takéto nezistila.

Svedkyňa N. N. uviedla, že poškodenú pozná len z videnia. Nevie, čo bolo dôvodom rozchodu medzi nimi, oni sa dali až následne dokopy. Je pravdou, že bol do nej zaľúbený už v tom čase, keď sa rozchádzali. Svedkyňa vylúčila, že by počas telefonátu s W. K. obžalovaný použil nejaké vyhrážky alebo hrozby.

Svedkyňa N. O. uviedla, že jej syn s poškodenou mali vzťah asi 3 roky, nevšimla si, že by ten vzťah bol veľmi konfliktný, aj keď mali nejaké výmeny názorov, ani nevedela, že sa rozišli. Nevie, odkedy jej syn bol s novou priateľkou, lebo poškodená ešte v januári 2011 bola s nimi v divadle. Pokiaľ by mala hodnotiť svoj vzťah k synovi, ona s ním problém nemá, nepije, je poriadkumilovný, nemá však tendenciu sa jej zverovať s nejakými osobnými záležitosťami, so vzťahmi a podobne. Krik z incidentu nepočula, býva na 4. poschodí, bola v zadnej izbe a navyše hral televízor. Jej nikto nehovoril o tom, že by bol zaregistroval nejakú hlučnú výmenu názorov vo vchodových priestoroch domu, ani si bližšie syna nevšimla, keď sa vrátil zdola, bol taký trochu rozladený.

MUDr. L. T. po nahliadnutí do lekárskej správy na č.l. 105 uviedol, že pri ošetrení poškodenej konštatoval zranenia bez vonkajšieho poranenia, to znamená, že nedošlo k porušeniu krytu kože. Pokiaľ by sa aj pripustilo, že svedkovia uvádzali opuch, resp. hrče, tieto pravdepodobnejšie by vznikli neskoršie, ako bolo vyšetrenie, možno o dáke 3-4 hodiny alebo na druhý deň, resp. by boli viditeľnejšie voľným okom. Pokiaľ sa má vyjadriť k opuchu, toto vzhľadom na odstup času nemuselo byť badateľné. Vo svojej lekárskej správe konštatoval minimálnu bolestivosť v záhlavovej časti, ktorá bola zisťovaná pohmatom, reakciou pacientky samej. Intenzitu posudzoval podľa reakcie pacientky a pri takomto konštatovaní je ťažko vylúčiť otázku prípadnej simulácie, nedá sa to zistiť.

V rámci prípravného konania bol do spisu zadovážený znalecký posudok MUDr. Vladimíra Majeríka, ktorý mal zodpovedať otázky mechanizmu vzniku zranenia poškodenej, dobu trvania PN a liečby. Výsledkom znaleckého dokazovania je znalecký posudok č. 15/2011, kde v závere znalec konštatoval, že poškodená N. W. utrpela otras mozgu ľahkého stupňa a ohodnotil toto zranenie 30 bodmi. Zároveň uviedol, že doba liečenia a PN býva v podobných prípadoch 14 až 21 dní a preto dĺžku liečby a PN trvajúcu 18 dní je možné zo súdnolekárskeho hľadiska akceptovať. Mechanizmus vzniku zranenia poškodenej bol s najväčšou pravdepodobnosťou ten, že poškodená po strčení obžalovaným si udrela hlavu o stenu interiéru obytného domu, s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku úmyselného konania obvinenej osoby. Je málo pravdepodobné, že k zraneniu poškodenej došlo následkom pádu bez zavinenia druhej osoby. Poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života 18 dní, keďže bola PN, bola obmedzená v záujmovej, športovej činnosti a v činnostiach, ktoré vyžadujú väčšiu fyzickú námahu. Znalec svoj znalecký posudok doplnil výpoveďou na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že mechanizmus vzniku zranenia stanovil na základe výpovedí poškodenej, svedkov a obžalovaného. Možností, ako mohlo dôjsť k vzniku zranení poškodenej je niekoľko, znalec sa však musí prikloniť k jednej najpravdepodobnejšej verzii. Exaktne to, že niekto utrpel otras mozgu, stanovuje neurológ pri svojom vyšetrení a ostatní lekári pritom z toho nálezu vychádzajú a tento akceptujú. Je možné, že aj bez toho, aby došlo k poraneniu lebky, môže mať dotyčná osoba otras mozgu. Niekedy ľahké formy otrasu mozgu nie sú ani diagnostikované, ani liečené. Je pravdou, že žiadne vonkajšie prejavy poškodenia tam neboli. Vo svojej praxi sa stretáva s tým, že prvotné ošetrenia na chirurgickej ambulancii nie sú úplne podrobné a aj preto sa v tomto prípade nedá vylúčiť, že poškodená mohla mať nejaké poranenie vo vlasatej časti hlavy, čo nemuselo byť ani bežne viditeľné. Znalecký posudok vypracovával k dátumu 12.09.2011 a nemal k dispozícii farebné fotografie, ktoré sú v spise. Nedá sa na základe fotografií v spise na č.l. 102 uviesť, že či bola poškodená držaná spredu, zozadu, zboku, určite však bola držaná, keďže sú tam modriny ako otlačenia prstov. Nedá sa na 100 % vylúčiť, že by zranenie mohlo vzniknúť aj iným spôsobom, bez zavinenia druhej osoby. Podrobne otras mozgu rozviedol na č.l. 14 znaleckého posudku (v spise na č.l. 80) a jednoznačné závery o tom, či došlo k otrasu mozgu alebo nie, stanovuje neurológ pri svojom vyšetrení, pri ľahších formách nemusí mať k dispozícii CT alebo MR mozgu, dokonca by to nemuseli tieto prístroje ani odhaliť. Pokiaľ by sa pripustila možnosť, že by poškodená po úraze fajčila, takáto možnosť tu mohla nastať, keďže nemala poškodená nejaké závažnejšie prejavy. Pokiaľ sa týka prejavov otrasu mozgu, v prvom rade sú bolesti hlavy, môže ísť o nejaké menšie hučanie v hlave, pocit závratov, mohla poškodená mať, ale nemusela mať ľahkú instabilitu chôdze. Pokiaľ MUDr. N. v objektívnom náleze uvádzala, že hlava bola na poklop citlivá v časti záhlavia, dokonca konštatovala ľahkú instabilitu pri stoji III, kedy poškodenú ťahalo dozadu, ako keby chcela dozadu padnúť. Znalec pripustil, že sa dajú nasimulovať prejavy otrasu mozgu bez reálneho otrasu mozgu.

Na základe vykonaného dokazovania aj napriek popieraniu skutku obžalovaným je tento usvedčovaný výpoveďou poškodenej N. W., ktorá jednoznačne a zhodne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opísala okolnosti, ktoré predchádzali fyzickému incidentu a aj počas neho. Súd nezistil, že by si tieto výpovede vzájomne odporovali, resp. by boli v rozpore s inými výpoveďami takého rázu, že by

súd vyslovil, že výpoveď poškodenej je nedôveryhodná. V podstatných častiach výpoveď poškodenej potvrdzujú aj svedkyne O. B., ktorá sa mala nachádzať na mieste incidentu, resp. na miesto incidentu vidieť, ako aj svedkyňa W. K., ktorá popísala okolnosti po skutku, zahŕňajúc aj samotné ošetrenie poškodenej. Pokiaľ obhajoba poukazovala na okolnosť, že sa má jednať o pomstu poškodenej voči obžalovanému, ktorý sa mal rozísť s poškodenou a nájsť si novú partnerku, súd v tomto prípade nepovažuje námietky obhajoby za dôvodné, vychádzajúc z toho, že podľa viacerých svedkov bolo potvrdené, že samotná poškodená nemienila podať vo veci trestné oznámenie a udialo sa tak až následne, pričom veci chcela riešiť vzájomnou komunikáciou. Z uvedeného nemožno mať zato, že by poškodená akýmkoľvek spôsobom chcela poškodiť obžalovaného za rozchod s ňou. Zranenia tak, ako boli poškodenou popísané, boli prezentované v prvotnej lekárskej správe, ako aj v správe o vyšetrení neurológom (MUDr. T., MUDr. M.). Znalec MUDr. Majerík z týchto výsledkov ošetrení vychádzal pri stanovení mechanizmu vzniku zranenia poškodenej a s najväčšou pravdepodobnosťou sa pripojil k verzii poškodenej N. W.. Na tomto závere nič nemohla zmeniť ani okolnosť, na ktorú obhajoba poukazovala, že poškodená po skutku fajčila, čo nakoniec nepopierajú ani svedkovia obžaloby a aj znalec pripustil, že tak poškodená mohla robiť. Tým, že bola stanovená doba liečenia a PN na 18 dní, čo znalec hodnotí zo svojho hľadiska ako prijateľnú dobu PN a liečby, bola poškodená obmedzená na obvyklom spôsobe života, hlavne pokiaľ sa týka činností so zvýšenými nárokmi na fyzickú námahu. Za týchto okolností potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, keďže inému úmyselne ublížil na zdraví. Súd vychádzal z doby trvania PN a liečby, ktorá presahuje 7 dní, aj keď to nie je jediné z rozhodujúcich kritérií. Samotný charakter zranenia sa prejavil aj príznakmi, a to bolesťami a ťažkosťami, ktoré popísala poškodená, že po tom, čo nastúpila do školy, musela niekoľkokrát prerušiť účasť na vyučovaní. Na naplnenie znakov subjektívnej stránky uvedeného prečinu nestačí len zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale musí sa preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého z útoku hrozilo. Tým, že poškodená stála neďaleko steny a obžalovaný ju strčil rukami smerom k stene, si musel byť vedomý toho, že môže dôjsť ku kontaktu poškodenej ktoroukoľvek časťou tela so stenou a preto je úmysel preukázaný aspoň v nepriamej rovine. Tým, že obžalovaný počas incidentu sa vyhrážal poškodenej zabitím, naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, keďže inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Túto obavu prezentovala poškodená aj tým, že pokiaľ chcela viacero vecí od obžalovaného, v prostriedku konania požadovala už len vrátenie harddisku a nakoniec nemala požadovať vôbec nič, čo vysvetlila tým, že nechcela viac rozhnevať obžalovaného. Obhajobe však súd musí dať za pravdu, že obžalovaný sa svojím konaním nemohol dopustiť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto sa na mieste verejnosti prístupnom dopustí výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti, stačí, ak je prístupné len niektorým osobám alebo inak alebo len v určitý čas. Takýmto miestom však nie sú byty a iné priestory v obytnom dome. Z tohto dôvodu súd vypustil právnu kvalifikáciu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný G. O. nebol doposiaľ súdne trestaný, ani nemá záznam v priestupkovej agende.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov a na ochrane pred trestnými činmi proti iným právam a slobodám. Obžalovanému je na prospech skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny život (§ písm. j/ Tr. zákona), priťažuje mu okolnosť spáchania viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Táto okolnosť podmieňuje aj použitie § 41 ods. 1 Tr. zákona o úhrnnom treste. Vzhľadom na charakter konania je súd toho názoru, že je potrebné z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti obžalovanému uložiť trest v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobu 18 mesiacov.

V adhéznom konaní si uplatnili poškodení nároky na náhradu škody, ktoré boli súdom priznané, a to v prípade poškodenej N. W. titulom bolestného na základe znaleckého posudku MUDr. Vladimíra Majeríka a v prípade poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovni a.s. sa jedná o škodu vzniknutú v súvislosti s vynaložením finančných prostriedkov na ošetrenie poškodenej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).