Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_16Er-260-2005.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/260/2005
Uznesenie
Okresný súd v Prievidzi v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35807598, zast. Advocate s.r.o Bratislava, Pribinova č. 25, konateľ spoločnosti JUDR. Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, A. Y. XXX/XX, XXX XX V., o vymoženie 645,29 eur / 19.440,--Sk/ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený návrhom podaným 09.03.2005 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4275/2004, NZ 80335/2004 zo dňa 06.11.2004, ktorá bola spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou na základe vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra. Mgr. Tomáš Kušnír ako zástupca povinného na základe uzavretej zmluvy o úvere za povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe vo výške 23.367,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 19.440,- Sk a úrok z omeškania 0,25 % denne od 16.07. 2004 do zaplatenia. Mgr. Tomáš Kušnír ďalej vyhlásil, že dlh splatí najneskôr do 16.07.2004 a v prípade neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici, súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej dňa 13.06.2005. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné pre posúdenie vymáhaného plnenia vzhľadom na horeuvedenú povinnosť súdu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať povahu vymáhaného plnenia najmä z pohľadu Smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. i z rozsudkov ESD. Systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej sily, úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah /rozsudky Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98/. Smernica uvádza výpočet nekalých podmienok, medzi ktoré patrí aj podmienka, ktorej cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok“ /bod 1 písm. q prílohy/. V článku 6 odst. 1 smernice sa stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby neprimerané podmienky použité v zmluvách, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z rozsudku ESD vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones Sl proti Cristina Rodríguez Nogueira vyplýva, že čl. 6 odst. 1 smernice predstavuje kogentné ustanovenie. Účinnú ochranu spotrebiteľa pritom možné zaručiť, len ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo nekalú podmienku.
Notárska zápisnica č. N 4275/2004, NZ 80335/2004 zo 06.11.2004 ako exekučný titul v zmysle § 41 odst. 2 písm. c/ Exekučného poriadku v predmetnej exekúcii zaväzovala povinného k zaplateniu 19440,- Sk s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 16.07.2004 do zaplatenia. Vyhlásenie v notárskej zápisnici vykonal za povinného Mgr. Tomáš Kušnír. V zmluve o úvere č. 3460039 uzavretej dňa 27.04.2004 sa nachádza zapracované splnomocnenie, podľa ktorého dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dlžník sa zároveň v splnomocnení zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a ďalej splnomocnil advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, z ktorého majetku zabezpečuje svoj záväzok voči veriteľovi na základe tejto úverovej zmluvy. Dlžník podpísal toto splnomocnenie dňom 27.04.2004 spolu s podpísaním zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej súčasťou sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvu podpísal aj povinný a z obsahu zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že povinný si zobral úver 12.000,- Sk za poplatok 9600,-Sk, ktorý sa zaviazal splácať 10-timi mesačnými splátkami po 2160,- Sk. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá vyjadruje v percentuálnych bodoch celkové náklady úveru a teda skutočnú cenu úveru. Poplatok v sume 9.600,- Sk podľa čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok sa delí na dve časti. Jedna tretina predstavuje úroky za úver a dve tretiny predstavujú poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V tomto poplatku pritom nie je premietnutý ďalší nárok veriteľa v prípade splatnosti celého dlhu, kedy sa ukladá povinnému povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia podľa článku 6 všeobecných podmienok. V tomto článku je ďalej dohodnuté, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu na základe splnomocnenia udeleného v zmluve, vrátane trov právneho zastúpenia pri jej spísaní, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto výdavky zmluvné strany považujú za súčasť nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré budú súčasťou notárskej zápisnice ak exekučného titulu. Keďže v danej veci vymáha oprávnený plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd aj vzhľadom na obsah návrhu povinného na zastavenie exekúcie aplikoval na daný vzťah tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré boli zavedené novelou č. 150/2004 Z.z.. Z hľadiska posúdenia zmluvy pritom nie je dôležité či bola zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy Podľa § 53 odst. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/. Podľa § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka. Hodnotiac obsah zmluvy zo dňa 27.04.2004 má súd za to, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Z uvedeného má súd za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 odst. 1 Obchodného zákonníka /viď zmluva/, ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy . Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 odst. 1 Obchodného zákonníka dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, i keď v zmysle § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom.
Súd sa ďalej zaoberal aj tým, že všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Pri aplikácii § 52 odst. 2 v spojitosti s § 54 odst. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi možno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a, resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona. Na tomto mieste považuje sú za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj v zmysle § 54 odt. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Súčasťou zmluvy o úvere , ktorú vopred pripravil a vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený, bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie dlžníka /povinného/, ktorý splnomocnil osobu Mgr. Tomáša Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Osobu splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne vybral oprávnený, pretože jeho meno bolo v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinného. Pokiaľ teda oprávnený ako veriteľ sám vybral osobu, ktorá následne za povinného prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú určil zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd zastáva názor, že takáto dohoda o plnej moci je neplatná v súlade s § 22 odst. 2 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného. Je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír musel byť vo vzťahu k oprávnenému najmä v tom smere, že musel dať oprávnenému súhlas na takéto zastupovanie, následne oprávnený za neho v exekúcii vymáha plnenia, ktoré podľa plnej moci mali patriť len zástupcovi, a to náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri spisovaní notárskej zápisnice a podobne. Je tu teda zrejmá kolízia záujmov povinného a jeho zástupcu, ktorý bol vo vzťahu k oprávnenému osobou, ktorá mala záujem na vyhlásení formou notárskej zápisnice a následne odmeny za takýto úkon, ktorú vyplácal zástupcovi oprávnený. Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Spočívajú jednak v tom, že zástupca bez akejkoľvek účasti povinného uznáva dlh za neho, jeho výšku a celé príslušenstvo, ďalej má oprávnenie uzavrieť záložnú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a podobne. Celé dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa 27.04.2004 preto súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorý je v zmysle § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, resp. je neplatná v zmysle § 39 v spojitosti s § 22 odst. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže zástupca povinného Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil vôľu za povinného vo forme notárskej zápisnice na základe neplatnej plnej moci, ide o exekučný titul /§ 41 odst. 2 písm. c/ Exekučného poriadku/ , ktorý je nespôsobilý a vydaný v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Dlžník, teda povinný nevyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, preto sa exekúcia viedla na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Súd z tohto dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom postupoval podľa § 57 odst. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a § 58 odst. 1 Exekučného poriadku. Ide o prekážku , pre ktorú nie je možné vôbec ďalej pokračovať v exekúcii, preto súd zastavil exekúciu v celosti. Čo do povahy vymáhaného plnenia súd ďalej udáva, že Občiansky zákonník v spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. Keďže daný vzťah považuje súd za zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nals. Občianskeho zákonníka, na strane povinného môže vzniknúť povinnosť platiť úrok z omeškania len v rozsahu dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v čase omeškania, a nie ročne 91,25 % ročne. S poukazom na uvedené, preto súd považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor so zákonom /§ 517 odst. 2 a § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. Naviac súd má za to, že v prípade takto dojednaných úrokov z omeškania, ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odst. 3 , ktorá je podľa § 53 odt. 4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná. Pokiaľ ide o tzv. poplatok dojednaný vo výške 9600,- Sk, ktorý má podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, súdu nie je zrejmá tvorba a funkcia tohto poplatku a považuje ho za nezrozumiteľný , neurčitý a zmätočný. V bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru totiž oprávnený zakotvil / ide o typickú formulárovú zmluvu bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah/, že v prípade splatnosti celého dlhu vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Nie je teda zrejmé, či ide o odplatu za poskytnutie úveru, alebo o
zabezpečovaní prostriedok záväzku. Najviac v bode 08. VZP sa uvádza, že ak dlžník uhradí celú dohodnutú sumu pred termínom splatnosti, aj v tomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v plnej výške. Je teda zrejmé, že úmyslom veriteľa bolo za každú cenu mať nárok na celý poplatok, a to bez ohľadu na právny dôvod jej uplatnenia Okrem toho súd udáva, že akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 80,00 % len pri dobe splácania v 10-tich splátkach vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odhliadnuc od aplikácie § 4 odt. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa názoru súdu ide v prípade poplatku v uvedenej výške zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 odt. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd preto uzavrel, že dohoda o poplatku v sume 9600,--Sk je neplatná , a teda aj prípadné vyhlásenie zástupcu povinného v notárskej zápisnici zaväzuje v tomto rozsahu na plnenie v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vzniklo právo na náhradu trov exekúcie, o náhrade ktorých súd rozhodne po právoplatnosti zastavujúceho uznesenia a po tom, ako súdny exekútor predloží vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekučným spisom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny