Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/934/2008

Zmenené rozhodnutím 14Co/282/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: X. K., R.. XX. XX. XXXX, T. D. P. XX, Š., adresa pre doručovanie: I. XX, N., proti odporcovi: X. K., R.. X. X. XXXX, D. R. XX, N., zastúpený: JUDr. Ľubomírom Macejkom, advokátom so sídlom Panenská 7, Bratislava, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/934/2008-324 zo dňa 2. 4. 2012 rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/934/2008-324 zo dňa 2. 4. 2012 m e n í tak, že odporca je povinný prispievať navrhovateľovi na výživu mesačne sumou 150,- eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, od 1. 2. 2008. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 1. 2. 2008 do 6. 11. 2012 vo výške 4.788,- eur je odporca povinný platiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 70,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej zo zročných splátok, a to až do úplného zaplatenia. Vo zvyšku v zamietajúcej časti napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci navrhovateľa: X. K., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XX, N., zastúpený: JUDr. Tatijana Vongrejová, advokátka so sídlom Pri kríži 16, Bratislava proti odporcovi: X. K., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XX, N., zastúpený: JUDr. Ľubomír Macejka, advokát so sídlom Panenská 7, Bratislava, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom na začatie konania žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť platiť na jeho výživu sumou XXX,XX € mesačne a to od podania návrhu. Čo sa týka zostalého zročného výživného rozhodnutie o jeho zaplatení ponechal na úvahu súdu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom denného štúdia Slovenskej technickej univerzity - Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Radlinského 9, v Bratislave.

Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou R. K., ktorá zo svojho mesačného zárobku uhrádza svoje osobné úhrady i úhrady spojené s užívaním bytu avšak so svojej mzdy už nestíha uhradiť náklady na štúdium navrhovateľa. Odporca na výživu navrhovateľa prispieva sumou XX,XX € mesačne avšak táto suma nepokryje jeho výdavky na štúdium. Navrhovateľ má za to, že odporca má aj iný príjem, ako uvádza vo výške XXX,XX €, toto mu však nevie preukázať. Z jeho príjmu mu po odrátaní všetkých nákladov zostane XX € čo nemôže pokryť nároky jedného človeka na mesiac a teda životné náklady. Má pochybnosti o skutočnosti, že od roku 2001 odporcu finančne podporuje jeho sestra. Zároveň poukázal na

- 2 - XC XXX/XXXX

to, že sú splnené všetky podmienky pre splnenie výživného, nakoľko odporca spolu s matkou navrhovateľa sú spoluvlastníkmi dvoch pozemkov, kde matka navrhovateľa súhlasí s okamžitým predajom týchto pozemkov a odporca bude mať dostatok finančných prostriedkov na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ neprejavuje odporcovi náležitú úctu a nerešpektuje ho. Navrhovateľ porušuje § 43 ods. 2 Zákona o rodine podľa ktorého je povinný svojim rodičom teda i odporcovi prejaviť primeranú úctu a rešpektovať ich. Súčasne bol povinný keďže žil v domácnosti s rodičmi podieľať sa osobnou pomocou rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Týmito ustanoveniami sa navrhovateľ neriadi a ani neriadil. Odporca bol v máji 2008 nútený nedobrovoľne opustiť byt, pretože ho k tomu spoločným konaním donútila svedkyňa, matka navrhovateľa i za pomoci navrhovateľa a to pokusom o kriminalizáciu odporcu.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že odporca predal osobné motorové vozidlo, ktoré patrilo do masy BSM, avšak toto osobné motorové vozidlo darovala odporcovi matka navrhovateľa.

Na základe uvedených skutočností odporca dospel k názoru, že navrhovateľ vážnym spôsobom a to úmyselne porušil § 43 ods. 2 Zákona o rodine a súčasne je navrhovateľove konanie takým konaním, kde súd má aplikovať ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s príjmami rodičov navrhovateľa a ich majetkovými pomermi, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľ je plnoletý a je študentom denného štúdia Slovenskej technickej univerzity - Fakulty chemickej a potravinárskej v Bratislave a nepoberá sociálne ani prospechové štipendium. Zároveň súdu oznámili, že týždenný rozvrh hodín si študent vytvára sám.

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov súd zistil, že netto príjem navrhovateľa je XXX,XX €.

Z potvrdenia Fakultnej nemocnice Bratislava, Ružinovská 6, Bratislava, súd zistil, že príjem matky navrhovateľa je XXX,XX €.

Z kúpnopredajne zmluvy zo dňa 04.12.2007 súd zistil, že navrhovateľ predal osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia 1,3 MPI za sumu 56.000,-Sk.

Z prvej svedeckej výpovede matky navrhovateľa, súd zistil, že navrhovateľovi darovala auto ešte pred rozvodom, ktoré bolo napísané na jej meno. Z následného predaja auta si navrhovateľ kúpil počítač, nakoľko predchádzajúci počítač mu rozbil odporca. Zároveň

- 3 - XC XXX/XXXX

uviedla, že polovicu peňazí z predaj auta odporcovi nedala z dôvodu, že nebol ochotný financovať veci, čo sa týka štúdia navrhovateľa na vysokej škole.

V druhej svedeckej výpovedi matka navrhovateľa uvádza, že s odporcom boli dohodnutí, že všetky peniaze, ktoré zarobí bude šetriť na stavbu rodinného domu a ona viedla celý chod domácnosti. Mala vedomosť o tom, že všetky príjmy, teda jej a odporcu patrili do BSM, nakoľko ako manželia mali spolu hospodáriť. V roku 2005 prestala odporcovi dôverovať, nemala prístup k účtu odporcu a odporca nemal prístup k jej účtom.

Z výsluchu svedkyne O. C., sestry odporcu súd zistil, že má vedomosť o tom, že odporca sa o navrhovateľa vždy staral, dával mu vreckové. Odporcovi finančne nepomáha, pretože je schopný zarobiť len na osobné potreby. Svedkyňa ďalej pri výsluchu uviedla, že odporcovi na výživné pre navrhovateľa prispievať nebude, urobila by tak, keby sa inak správal, peniaze by mu aj darovala. Mala vedomosť o tom, že odporca bezprostredne po rozvode sa chcel zo spoločnej domácnosti odsťahovať, pretože navrhovateľ a jeho matka sa k nemu správali nedôstojne.

Súd navrhovaný dôkaz odporcu vykonaním prehratia CD nosiča zamietol.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že navrhovateľ sa riadne pripravuje na budúce povolanie na vysokej škole a to dennou formou a preto vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke naďalej trvá. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory patrí na strane navrhovateľa jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby a jeho majetkové pomery.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ má všetky predpoklady pre to, aby dosiahol vysokoškolské vzdelanie, na druhej strane súčasne aj závisí na možnostiach a schopnostiach rodičov, do akej miery sú rodičia schopný svoje dieťa podporovať. Súd zároveň vychádzal z dosahovaného príjmu odporcu a preto mu určil výživné na navrhovateľa sumou XXX € mesačne, i keď táto suma nemôže pokryť všetky výdavky vysokoškoláka, nižší životný štandard rodičov sa žiaľ musí premietnuť i do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej ostáva na navrhovateľovi, aby si ostatné náklady na život a vzdelanie pokryl z iných príjmov, napríklad pôžičky poskytované na vysokoškolské štúdium, brigádnickej činnosti, minimálne v rozsahu jedného dňa v týždni, prázdnin a letných mesiacov.

Súd pri určení výživného skúmal tak subjektívne ako aj objektívne podmienky na strane odporcu, teda jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životnú úroveň. Životná úroveň rodičov a detí má byť približne rovnaká.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že výživné vo výške XXX € mesačne na výživu navrhovateľa odporcom sa javí ako primerané potrebám navrhovateľa a možnostiam odporcu.

Pokiaľ ide o zaostalé zročné výživné, súd ho priznal navrhovateľovi od podania návrhu, teda od 01.02.2008 do dňa 15.02.2010 teda do vyhlásenia rozsudku vo výške XXX,XX €. Vychádzal pri tom z citácie ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné na plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a umožnil

- 4 - XC XXX/XXXX

odporcovi platiť zaostalé zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po XX € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej zo zročných splátok a to až do úplného zaplatenia.

Proti rozsudku tunajšieho súdu č.k.: XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie ktorý uviedol, že so závermi prvostupňového súdu sa nemôže stotožniť. Jeho mesačné náklady sú spolu XXX,-Eur, z toho na bývanie (nájomné a služby spojené s nájmom, inkaso, elektrina) XXX,-Eur, energie XX,-Eur, strava XXX,-Eur, ošatenie XX,-Eur, drogéria a kozmetika XX,- Eur, sporenie XX,-Eur, splácanie študentskej pôžičky XX,-eur, poistenie XX,-Eur, vreckové XX,-Eur, mobil XX,-Eur. Na týchto výdavkoch by sa mal odporca podieľať vo výške 1, teda sumou XXX,-Eur. Súdom určené výživné vo výške XXX,-Eur nemôže zodpovedať reálnym a odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa študujúceho na vysokej škole, teda ani potrebám navrhovateľa. Navrhovateľ mal za to, že odporca sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, na čo súd prvého stupňa vôbec neprihliadal. Naopak, navrhovateľovi doporučil študentskú pôžičku, ktorú si už navrhovateľ vzal vo výške X.XXX,-Eur na celé vysokoškolské štúdium a preto ju matka spláca mesačne vo výške XX,XX Eur. Z uvedeného dôvodu preto súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu vyhovie.

K odvolaniu navrhovateľa zaujal písomné stanovisko odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľ uvádza viaceré nepravdivé a dôkazmi nepodložené tvrdenia v snahe zvýhodniť svoju pozíciu v odvolacom konaní. Nie je pravdou, že odporca od uzavretia manželstva až do roku 2005 neprispieval na domácnosť a ani na navrhovateľa. Počas celého trvania manželstva odporca s manželkou navrhovateľa viedli bežné manželstvo, spoločnú domácnosť a spoločne sa podielali na výchove a výžive svojho syna. Rovnako nie je pravdou, že odporca mal sporiť na výstavbu rodinného domu, ktorého výstavba sa neuskutočnila a tieto peniaze si ponechal. Tvrdenia navrhovateľa opierajúce sa o výpoveď jeho matky len potvrdzujú ich vzájomnú prepojenosť v snahe poškodiť odporcu.

Súd prvého stupňa opakovane vykonal dokazovanie v naznačenom smere v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.: XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 09.11.2010.

Samostatným uznesením č.k.: XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.02.2011 zastavil konanie v časti o zaplatenie výživného v sume XX,XX Eur, o ktoré navrhovateľ podaním tunajšiemu súdu dňa 29.06.2009, opraveného dňa 07.07.2009, žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Súd vykonal dokazovanie výzvou zo dňa 07.07.2011 navrhovateľovi, kde žiadal o zaslanie potvrdenia o návšteve školy, ktorý navrhovateľ súdu nepredložil.

Z uvedeného dôvodu preto súd žiadal Slovenskú technickú univerzitu, Fakultu chemickej a potravinárskej technológie, aby súdu oznámili, či navrhovateľ navštevuje školu, druh štúdia, forma štúdia, začiatok a koniec štúdia.

Listom zo dňa 29.11.2011 Slovenská technická univerzita súdu oznámila, že navrhovateľ je v akademickom roku 2011/2012 študentom 2. ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme na FCHPT STU, dátum zápisu 03.09.2010, študuje študijný program

-5 - XC XXX/XXXX

automatizácia a informatizácia a manažment v chémii a potravinárstve, kde štandardná dĺžka štúdia je tri roky.

Ďalej bolo súdu oznámené, že navrhovateľ bol na FCHPT STU študentom bakalárskeho štúdia v dennej forme od 05.09.2007 do 23.08.2010. Študoval študijný program potravinárstvo, v študijnom odbore potravinárstvo, štúdium neukončil a v 3. ročníku bol vylúčený pre nesplnenie požiadaviek.

Súd opätovne vypočul účastníkov konania, svedkyňu (matku navrhovateľa), oboznámil sa s mesačnými výdavkami odporcu a jeho príjmom.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že bol vylúčený z FCHPT STU z dôvodu, že v 2. ročník si preniesol skúšku do 3. ročníka a tú nespravil, avšak v septembri 2010 opätovne nastúpil na uvedenú fakultu a deň zápisu mal 03.10.2010. Ďalej uviedol, že počas letných prázdnin brigáduje jeden a pol mesiaca, kde zarobí cca XXX-XXX Eur. Cez školský rok nebrigáduje, pretože mu to nevyhovuje, lebo má tak predmety.

S otcom sa nestretáva a to z dôvodu problémov ktoré mu narobil, nepotrebuje mať ďalšie stresy, pretože ho neustále ponižoval, prečo študuje a spochybnil, že je jeho synom.

Navrhovateľ uviedol, že nevie kedy sa otec narodil, vie kedy má meniny, ale ani na narodeniny, meniny a pri príležitostných sviatkoch mu neblahoželá osobne či formou SMS, pretože chce iba to, aby mu platil výživné. S otcom sa odmieta stretávať. K otcovi nemá žiaden citový vzťah, je pre neho normálny človek a dištancuje sa od neho. Nemá záujem, ani snahu, upraviť si vzťahy s otcom, keď z otcovej strany nie je tiež záujem. Evokuje to v ňom, že ho neberie ako syna, tak nech robí aspoň veci čo sú zo zákona dané a nič iné.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že toho času býva u svojej sestry O. C. v Š., pretože ubytovňu v ktorej býval zrušili, do bytu sa nemôže vrátiť z dôvodu, že matka navrhovateľa je agresívna a nepotrebuje prežívať to, čo prežíval, tak preto odišiel na začiatku, keď došlo k problémom. Zároveň vyjadril názor, že chce, aby sa to všetko vyriešilo v pohode, mali byt, pozemky a mohli sa kľudne rozdeliť na začiatku a nie päť rokov robiť problémy. Zo strany matky navrhovateľa nebol záujem o dohodu. Navrhovateľa si pritiahla na svoju stranu. V tej atmosfére tam nemohol bývať, pretože tam boli len samé hádky. Navrhovateľ chcel, aby mu odporca všetko dal, chcel len peniaze, tak ako jeho matka, chceli ho pripraviť o byt, o pozemky a keby mu nepomohla rodina, dnes by mohol skončiť pod mostom. Synovi nikdy nechcel zle, pravda je taká ohľadne počítača, že matka navrhovateľa s ním trhala do počítača, ona mu ho vytrhla a počítač takto spadol. Odporca chce len to, aby sa navrhovateľ slušne správal, pretože celé dni sa len hrá na počítači. Navrhovateľovi odporca písal SMS, na ktoré navrhovateľ neodpovedal. Matka navrhovateľa je agresívny typ, výrazným spôsobom ovplyvnila syna, spomína len na to zlé, čo bolo pred rozvodom, avšak nespomína na to, čo bolo dobré pokiaľ žili spoločne. Navrhovateľ keď sa s ním stretne ho ani nepozdraví, ignoruje celú jeho rodinu, ktorí mu nič neurobili. Keď sa chcel odporca rozprávať s navrhovateľom, matka navrhovateľa toto neumožnila a odporcu vyhodila z izby.

Z podania odporcu zo dňa 02.01.2012 súd zistil, že odporca platí mesačne nájomné na byt v ktorom nebýva XXX,-Eur, výživné vo výške XX,-Eur, náklady na stravu XX,-Eur, telefón XX,-Eur a ostané XX,- Eur.

Z výsluchu svedkyne R. K. (matky navrhovateľa) súd zistil, že ich manželstvo do roku 2000 bolo harmonické. Keďže sa do roku 2005 nezačalo stavať, začali medzi nimi hádky, nakoľko odporca nesplnil požiadavky matky navrhovateľa a sľub, ktorý jej

- 6 - XC XXX/XXXX

dal. Od roku 2005 odporca platí polovicu nájomného a na stravu a na výživu navrhovateľa sumou XX,XX Eur, to boli vtedy ešte manželia. V súčasnosti prispieva, polovicu na nájomné a na výživu navrhovateľa XX,-Eur. Odporca s nimi nebýva v spoločnej domácnosti, odsťahoval sa v roku 2008. Na otázku, či svedkyňa (matka navrhovateľa) viedla navrhovateľa k tomu, aby odporcovi prejavoval aspoň základnú úctu odpovedala, nie.

V záverečnej reči navrhovateľ žiadal rozšíriť návrh na pôvodnú sumu XXX,XX Eur, ktoré súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 02.04.2012 nepripustil. Zároveň žiadal, aby súd prihliadol na schopností a možností, majetkové pomery povinného, pričom na tieto súd musí prihliadnuť aj vtedy, keď sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu vhodnejšieho zárobku alebo majetkového prospechu. Odporca neuviedol žiadny relevantný dôvod prečo sa vzdáva výhodnejšieho zamestnania. Rozsudkom tunajšieho súdu XC XXX/XXXX zo dňa 23.09.2010 potvrdené Krajským súdom v Bratislave č.k.: XCo X/XXXX z 18.10.2011 bolo zrušené spoločné právo nájmu k 3-izbovému bytu odporcu a matky navrhovateľa a výlučným nájomcom a členom bytového družstva určil odporcu. Odporca má preto možnosť byt predať, resp. ho vymeniť za menší a z takto získaných peňazí si plniť voči odporcovi zákonnú vyživovaciu povinnosť, preto jeho majetkové pomery sú dostatočné na platenie výživného vo výške XXX,-Eur. Navrhovateľ je toho názoru, že odporca má podstatne vyšší príjem ako uvádza odporca, avšak toto nevie preukázať. Platenie nájomného v polovici nie je možné započítať do výživného, pretože výživné sa platí k rukám navrhovateľa a nie Bytovému družstvu a navrhovateľ s matkou sa môžu z tohto bytu odsťahovať, či už si nájdu vlastný byt, alebo im odporca poskytne náhradný byt a keby aj hypoteticky nájomné započítal na výživné, v tomto prípade by to stratilo význam.

V záverečnej reči odporca uviedol, že sa pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení a namietal vierohodnosť výpovede svedkyne, nakoľko je matkou navrhovateľa s ktorým žije v spoločnej domácnosti a vo všetkých aj doterajších konaniach, ktoré boli vedené na tunajšom súde, vždy navrhovateľ a svedkyňa boli na jednej strane, navyše bola odporcovou manželkou, ktorá podala návrh na rozvod manželstva. Zároveň uviedol že PZN účelovo manipuluje s faktami, pretože nie je pravdou, že by odporca od roku 2001 bol odkázaný, aby ho živila rodina, prípadne finančne podporovala, nakoľko aj v tomto konaní ako i v rozvodovom konaní svedkyňa uvádza, že ich manželstvo do roku 2005 bolo dobré. Odporca od začiatku tohto súdneho konania tvrdí, že navrhovateľ má nielen práva vyplývajúce zo zákona o rodine, ale má aj povinnosti, ako prejavovať úctu, pomáhať rodičom a z celého konania aj z jeho výpovedi vyplýva, že túto svoju povinnosť si neplní a ani si ju nechce plniť. Žiada len peniaze od odporcu a nič viac nechce. Z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby súd aplikoval § 75 ods. 2 Zákona o rodine, a výživné navrhovateľovi nepriznal, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca po celý čas platí polovicu nájmu a na výživné navrhovateľa prispieva mesačne sumou XX,-eur, preto neobstojí argumentácia navrhovateľa, že úhradu nákladov na bývanie nemožno započítať na výživné. Vyživovacia povinnosť, tak ako je uvedená v zákone o rodine nespočíva v platení hotovosti k rukám navrhovateľa, ale spočíva v úhrade nákladov na uspokojovanie jeho životných a kultúrnych potrieb. Jednou z tých potrieb je aj bývanie. Teda odporca platí polovicu na bývanie a XX-Eur výživné na navrhovateľa spolu XXX,-Eur mesačne a zároveň zdôrazňuje, že je presvedčený o tom, že z dôvodu porušovania dobrých mravov navrhovateľ nemá nárok na výživné. V priebehu konania bolo preukázané, že navrhovateľ štúdium započal, neúspešne ukončil a začal študovať opakovane ďalšie štúdium. Z uvedeného dôvodu preto odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

-7 - XC XXX/XXXX

Podľa § 65 ods.3 Zák. o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods.1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný

vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 43 ods. 2 Zák. o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 43 ods. 3 Zák. o rodine, dieťa je ďalej povinné

a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme o starostlivosti o neho a jeho výchovu

b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerané svojím schopnostiam a

c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívanie látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Tak maloleté ako aj plnoleté deti majú vo vzťahu k svojich rodičom práva ale i povinnosti. Prvou základnou povinnosťou dieťaťa je povinnosť prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Napríklad vypočuť si názor rodiča, prípadne rešpektovať ho, i keď toto nie je jediný aspekt tejto povinnosti. Jej obsahom je aj prejavovanej slušnosti, pomoc rodičovi, prejavovanie záujmu o záležitosti rodiča a kooperácia dieťaťa s rodičom. Rodič má pri výchove dieťaťa použiť primerané výchovné prostriedky na to, aby zabezpečil dosiahnutie riadnych výchovných cieľov. Sú to prostriedky, ktorými si rodičia vynucujú rešpektovanie nimi určených pravidiel, ovplyvňujúcich vývoj dieťaťa. Povinnosť ctiť si svojich rodičov a rešpektovať majú deti bez ohľadu na to, či s rodičmi žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Nedodržanie tejto povinnosti sa môže odraziť napríklad v nepriznaní práva na výživné plnoletému dieťaťu, ktoré sa k svojmu rodičovi správa takým spôsobom, že tým porušuje dobré mravy. Rodičovi by nemohla byť uložená povinnosť poskytovať výživné ani pri splnení všetkých základných požiadaviek. Samotné dieťa je povinné prispievať k naplneniu cieľov jeho výchovy, ktoré sú upravené v Dohovore o právach dieťaťa, ktorý v čl. 29 ods. 1 zjednocuje základné ciele výchovy dieťaťa.

- 8 - XC XXX/XXXX

Právo navrhovateľa na výživné od odporcu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Súd skúma oprávnenie, nie povinnosť. Čo znamená, že súd podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zák. o rodine nemožno priznať výživné len v prípade, ak preto existujú dôvody na strane odporcu. Predpokladá to teda také správanie navrhovateľa voči odporcovi, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Avšak pre prekážky rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Prekážku rozporu s dobrými mravmi netvoria okolnosti na strane odporcu, teda ak sa navrhovateľ nezachoval voči odporcovi žiadnym spôsobom, odôvodňujúcim aplikáciu tohto ustanovenia, potom ani objektívne okolnosti na strany odporcu nemôžu spôsobiť, že súd výživné neprizná.

Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a ktoré tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Sú to nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich preto musí vždy posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade, v kontexte konania účastníkov v súlade s ich úkonmi v čase a v mieste. Ide o plnú stratu nároku, preto nie je možné použiť toto ustanovenie ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť.

Na základe vyššie uvedeného mal súd nepochybne preukázané, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu vyššie uvedených ustanovení, nakoľko sám navrhovateľ vo svojej výpovedi zo dňa 05.12.2011 uviedol, že s odporcom sa odmieta stretávať ani teraz ani do budúcna, chce len aby mu platil výživné a nech robí to, čo je dané zákonom a nič iné. K otcovi nemá žiaden citový vzťah, je to pre neho normálny človek od ktorého sa dištancuje. Rovnako matka navrhovateľa uviedla, že navrhovateľa neviedla k úcte k otcovi z čoho implicitne možno vyvodiť, že táto skutočnosť navrhovateľa dostatočne poznačila a preto jeho konanie a správanie k odporcovi (otcovi) je v rozpore s dobrými mravmi.

Čo sa týka náhrady trov konania súd rozhodol podľa vzhľadom na pomerný úspech a neúspech účastníkov rozhodol tak, že žiadnemu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej možno odôvodniť len tým:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- 9 - XC XXX/XXXX

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho exekútora.