Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7P-4-2012.pdf
PDF · 82.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci navrhovateľa: S. U., nar. X. X. XXXX, bytom v Q. K., H. XXX/X, proti odporkyni: U. U., rod. J., nar. XX. X. XXXX, bytom v Q. K., H. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: V. U., nar. XX. X. XXXX a J. U., nar. XX. X. XXXX, obidvaja bytom u navrhovateľa, zastúpení kolíznym opatrovníkom Ú. N., I. C. O. W. Q. K., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov S. U. a U. U., rod. J., uzavreté dňa 11. 9. 1999 v Liptovskom Mikuláši, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 22, ročník 1999, na strane 66, pod poradovým číslom 134, r o z v á d z a.
Súd s c h v a ľ u j e dohodu účastníkov konania o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletý V. U., nar. XX. X. XXXX a maloletý J. U., nar. XX. X. XXXX, sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľa a odporkyne nasledovne:
Každý párny kalendárny týždeň do osobnej starostlivosti navrhovateľa od nedele od 17.00 hod. do nedelene nasledujúceho kalendárneho týždňa do 17.00 hod.
Každý nepárny kalendárny týždeň do osobnej starostlivosti odporkyne od nedele od 17.00 hod. do nedelene nasledujúceho kalendárneho týždňa do 17.00 hod.
Navrhovateľ a odporkyňa sú p o v i n n í prevziať a odovzdať maloleté deti na účel výkonu osobnej starostlivosti v mieste spoločného bydliska navrhovateľa a odporkyne, v určenej dobe a riadne pripravené.
Výživné na maloleté deti sa n e u r č u j e.
Navrhovateľ a odporkyňa budú zastupovať maloletého V. U. a maloletého J. U. a spravovať ich majetok.
Účastníci nemajú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 11. 1. 2012 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Manželstvo
bolo harmonické a usporiadané až do roku 2008, keď odporkyňa zmenila zamestnanie, ktoré bolo časovo náročné a väčšinu času trávila odporkyňa v práci. V roku 2010 došlo k narušeniu manželských vzťahov z dôvodu porušenia zásady vernosti zo strany odporkyne, ktorá nadviazala dôvernú známosť s pánom H.. S uvedeným mužom sa začala stýkať intímne a väčšinu času trávila s ním. V záujme udržať manželstvo, navrhovateľ bol ochotný pokračovať v manželskom spolužití, ak odporkyňa ukončí svoj vzťah, k čomu nedošlo. Manželstvo prestalo plniť svoj účel a funkcie a nie je nádej na obnovenie spolužitia v budúcnosti.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Potvrdila nadviazanie známosti s iným mužom.
Účastníci konania na súdnom pojednávaní dňa 30. 3. 2012 uzavreli rodičovskú dohodu v znení vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú navrhol kolízny opatrovník detí schváliť.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 11. 9. 1999 v Liptovskom Mikuláši. U obidvoch sa jedná o prvé manželstvo, obidvaja sú slovenskej národnosti, z manželstva sa narodili dve maloleté deti.
Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa predstavoval 331,28 eur. Okrem mzdy zo zamestnania mal príjem aj z brigádnickej činnosti. Priemerný čistý mesačný príjem odporkyne predstavoval 1.120,69 eur.
Na súdnom pojednávaní dňa 16. 1. 2012 navrhovateľ a odporkyňa uzavreli rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku:
Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku:
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel a schválil rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, keď boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento postup. Z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci vzdali práva podať odvolanie, súd uviedol v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva. Účastníci si vzájomne náhradu trov konania neuplatňovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému orgánu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.