Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2T-182-2011.pdf
PDF · 142.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/182/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Martinom Baločkom v trestnej veci obžalovaného D.. D. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. marca 2012 v Revúcej takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku
Obžalovaného:
D.. D. T., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., sídlisko Ť., B. Č.. XXXX/X, technik V. T.-Q., Q..J..H.., A.,
s p o d o b ž a l o b y pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v priebehu kalendárnych rokov 2002 a 2003 ako konateľ spoločnosti ITOBAN, s.r.o., Košice, IČO: 31688187, napriek viacerým písomným urgenciám neuhradil dodávateľovi spoločnosti Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava
- faktúru č. 820300110 zo dňa 29.09.2003 splatnú dňa 13.10.2003 na sumu 8.067,60 Sk,
- faktúru č. 840300326 zo dňa 03.10.2003 splatnú dňa 17.10.2003 na sumu 2.990,-- Sk,
- faktúru č. 820300123 zo dňa 30.10.2003 splatnú dňa 13.11.2003 na sumu 35.892,- Sk,
- faktúru č. 830300085 zo dňa 21.11.2003 splatnú dňa 05.12.2003 na sumu 1.961,- Sk,
- faktúru č. 820300131 zo dňa 28.11.2003 splatnú dňa 12.12.2003 na sumu 34.491,60 Sk,
- faktúru č. 430 splatnú dňa 08.08.2002 na zostávajúcu sumu 458.949,50 Sk,
- faktúru č. 39 splatnú dňa 27.01.2003 na zostávajúcu sumu 2.386.135,10 Sk,
- faktúru č. 870300085 splatnú dňa 03.11.2003 na sumu 900.000,- Sk,
napriek tomu, že krátko pred uzavretím zmlúv o prevode 100 % obchodných podielov spoločnosti ITOBAN, s.r.o., Košice na nadobúdateľov P. P., nar. XX.XX.XXXX/XXXX a A. G., nar. XX.XX.XXXX/ XXXX, dňa 27.04.2004 preukázateľne disponoval s celkovou peňažnou sumou vo výške minimálne 540.128,- Sk, ktorú obdržal z predaja týchto motorových vozidiel patriacich spoločnosti ITOBAN, s.r.o., Košice:
- osobné motorové vozidlo zn. DAEWO Lanos, ev.č. A., predané D.. X. Q. dňa 20.04.2004 za uhradenú kúpnu cenu 39.000,- Sk v hotovosti,
- osobné motorové vozidlo zn. SEAT Inca, ev.č. A. predané D.. X. Q. dňa 08.04.2004 za uhradenú kúpnu cenu 40.000,- Sk v hotovosti,
- osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA Felícia Combi, ev.č. A., predané D.. X. Q.V. dňa 06.04.2004 za uhradenú kúpnu cenu 36.000,- Sk v hotovosti,
- nákladné motorové vozidlo zn. IVECO Turbo Daily, ev.č. A. a nákladný príves zn. Agricon Dup 30, ev.č. A., predané spoločnosti TATRAMETAL, s.r.o., Košice dňa 05.04.2004 za uhradenú kúpnu cenu 560.000,- Sk v hotovosti, pričom do prevodu obchodných podielov mu z kúpnej ceny vozidiel bolo v hotovosti uhradených 425.128,- Sk,
a zároveň dňa 17.12.2004 nákladné motorové vozidlo zn. TATRA T815P, ev.č. A., nezistenej hodnoty a dňa 14.09.2005 nákladný príves zn. KaK BVK, ev. č. A., nezistenej hodnoty previedol zo spoločnosti ITOBAN, s.r.o., Košice na spoločnosť A.STAV, s.r.o., Košice, kde taktiež vystupuje v postavení jediného konateľa spoločnosti, pričom podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí hnuteľného majetku zo dňa 27.04.2009 mal všetky motorové vozidlá patriace spoločnosti ITOBAN, s.r.o., Košice, previesť nadobúdateľke obchodného podielu P. P., čo však ale neurobil, čím svojim konaním z časti zmaril uspokojenie pohľadávky spoločnosti SMZ, a.s., Jelšava a spôsobil jej tým majetkovú škodu vo výške 540.128,- Sk,
o s l o b o d z u j e
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú stranu SMZ, a.s., Jelšava, 049 16 Jelšava, IČO: 31685340, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianke súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Revúcej podal na súd obžalobu na obvineného D.. D. T. pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej, výsluchom svedkov, prečítaním znaleckých posudkov, zápisníc o výsluchu svedkov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vychádzal pri tom z nasledovného stavu:
Obžalovaný D.. D. T. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie trestného činu poprel. Uviedol, že spoločnosť Itoban, s.r.o., vznikla v roku 1994, kde spočiatku boli traja spoločníci a neskôr ostali len dvaja s pánom E. až do konca roku 2003. Dňa 27. 04. 2004 previedol obchodný podiel tejto spoločnosti na pani P. P.Č. a pána A. G.. Prevod obchodného podielu sprostredkovala spoločnosť Bankrot, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ktorá má aj pobočku v Košiciach. Všetky náležitosti ohľadom prevodu obchodného podielu boli riešené cez notára v Košiciach za stálej prítomnosti nových majiteľov, teda pani P. a pána G.. V rámci prevodu obchodného podielu sa zástupkyni spoločnosti Bankrot pani V. odovzdali všetky ekonomické záležitosti, t. z. doklady, došlé faktúry, pošta, evidencia celkovej firmy, razítka, o čom dostal doklad o odovzdaní. Podotkol, že v tom čase už osobné motorové vozidlá, ako aj nákladné motorové vozidlá, ktoré sú uvedené v obžalobe, neboli majetkom spoločnosti Itoban, s.r.o.,
Košice. V obžalobe sa píše, že autá mali byť odovzdané pani P., čo však práve z tohto dôvodu, že neboli majetkom spoločnosti, nebolo možné.
Čo sa týka nákladného motorového vozidla Tatra 815, tak toto vozidlo bolo v čase prevodu obchodného podielu dňa 27.04.2004 majetkom spoločnosti Itoban, s. r. o., avšak toho istého dňa bolo to auto odovzdané pani P. a pani P. ho toho istého dňa predala firme A.STAV, s.r.o., Košice, o čom priložil faktúru, aj kúpnu znovu a kópiu technického preukazu. Kúpna cena bola vo výške 60 000,-- Sk. Za spoločnosť A.STAV konal obžalovaný. Dodal, že pani P. pri prevode obchodného podielu riešila, súbežne s nimi, uhradenie jednej z najstarších pohľadávok v prospech pána R., a to tým spôsobom, že spoločnosti A.STAV odpredala predmetné nákladné vozidlo. Táto pohľadávka D.. R. vznikla z dlhodobejšieho vzťahu medzi ním a spoločnosťou Itoban, pretože viackrát pre spoločnosť Itoban požičiaval peniaze a tieto sa mu následne vracali. Týmto predajom nákladného vozidla určite nebola uspokojená celá pohľadávka D.. R..
Zdôraznil, že nákladné motorové vozidlo Tatra firma Itoban predala firme Itoban-R (v súčasnosti firma A.STAV) 27.04.2004 a 28.04.2004 bol urobený prepis na dopravnom inšpektoráte. Dňa 17.12.2004 firma Itoban-R toto vozidlo previedla na nového nadobúdateľa.
Čo sa týka prípojného vozidla BVK 13/1000/1- prívesný vozík za osobné vozidlo ŠPZ: A. XXX W., tak k tomuto vozíku bol urobený prevod na dopravnom inšpektoráte, doložil kópiu dopravného inšpektorátu, z čoho vyplýva, že spoločnosť A.STAV, s.r.o., je držiteľom uvedeného prípojného vozíka a uvedená spoločnosť ho predala 14.09.2005 firme Hydroservis Zlaté Moravce a tým spochybnil listinný dôkaz na č. l. 912 v jeho pravdivosti. Nevedel sa teda vyjadriť prečo na tomto doklade je uvedené, že do 14.09.2005 malo byť prípojné vozidlo vo vlastníctve Itoban, s.r.o., pretože kúpna zmluva medzi Itoban-R, s.r.o., a Itoban, s.r.o., ako predávajúcim, bola podpísaná 15.03.2004.
Ďalej uviedol, že po prevode obchodného podielu mal na starosti cca 20 zamestnancov, ktorí ku koncu mesiaca apríl 2004 končili v spoločnosti Itoban, s.r.o., a preto ich potreboval vyplatiť. Preto priznal, že skutočne za osobné motorové vozidlá, ktoré sú uvedené v obžalobe, a to zn. Daewoo Lanos, Seat Inca a Škoda Felicia a nákladné motorové vozidlo zn. Iveco Turbo Daily, pred prevodom obchodného podielu dostal peniaze a z týchto peňazí zaplatil zamestnancov, sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, úhrady na chod firmy, a to telefóny, nájomné za kancelárie, leasingové spoločnosti. K niektorým týmto úhradám doložil súdu účtovné doklady. Dá sa povedať, že peniaze ktoré získal predajom týchto áut ani nepostačovali na úhradu výdavkov.
K faktúram v prospech spoločnosti SMZ, a.s., Jelšava sa vyjadril, že je pravdou, že ich účtovníctvo evidovalo tieto záväzky v prospech SMZ, a.s., Jelšava, čiastočne sa tieto záväzky uhrádzali, priznal však, že neboli uhradené v plných výškach. Výslovne sa nepamätal, či dlžili spoločnosti SMZ, a.s., Jelšava v takej výške, ako je to uvedené v obžalobe, ale malo by to tak byť.
Dôvod na odpredaj obchodného podielu obžalovaný uviedol taký, že ku koncu roka 2003 spoločník pán E. spoločnosť opustil a keď ostal v tejto spoločnosti sám, tak sa rozhodol, aj z dôvodu, že spoločnosť Itoban, s.r.o., mala nezaplatené pohľadávky od iných spoločností, ako od firmy pána P., a tak isto iné menšie pohľadávky, a keďže mu zástupcovia spoločnosti B. povedali, že firma pani P. a A. G. sídli niekde pri Bratislave, tak si táto firma bude vedieť lepšie a účinnejšie vymôcť tieto pohľadávky. Na hlavnom pojednávaní ešte raz zdôraznil, že v čase prevodu obchodného podielu spoločnosť Itoban nedisponovala žiadnymi hnuteľnými vecami a obhliadka hnuteľného majetku zo dňa 15.04.2004, ktorá je podpísaná ním a pani P. sa týkala istým pracovným materiálom a náradiam, ktoré už boli z veľkej časti poškodené, nepoužiteľné. Na objasnenie uviedol, že od 27.04.2004, kedy predal obchodný podiel spoločnosti Itoban, sa stal konateľom spoločnosti A.STAV a je ním až do súčasnej doby. Priznal, že štyri mesiace potom, konkrétne v auguste 2004, osobné motorové vozidlá Daewoo Lanos a Škoda Felicia spätne odkúpil od D.. X. Q. do spoločnosti A.STAV, s.r.o., Košice, nakoľko vedel, že sa jedná o autá dobré a k podnikaniu ich potreboval. Následne na otázku obhajcu presne a podrobne popísal listinný dôkaz, ktorý predložil súdu, ako zoznam predložených vynaložených prostriedkov, ktoré mu boli vyplatené, ako kúpna cena za predaj motorových vozidiel, ktoré sú predmetom tejto obžaloby (listinný dôkaz č. l. 838).
Zástupkyňa poškodenej strany D.. U. B. v prípravnom konaní uviedla, že spoločnosť SMZ, a.s., Jelšava eviduje pohľadávky, ktoré podrobne rozpísala voči spoločnosti Itoban, s.r.o., v celkovej výške 3 828
486,60 Sk ku dňu 26.05.2004, keď tieto boli odsúhlasené zástupkyňou spoločnosti Nobit, s.r.o., ako nástupkyni spoločnosti Itoban, s.r.o. S touto škodou sa pripojila aj k trestnému stíhaniu a žiadala jej úhradu.
Na hlavnom pojednávaní bola za poškodenú spoločnosť vypočutá svedkyňa poškodená P.. L. Q., ktorá sa ku skutku, ako takému, vyjadriť nevedela a tvrdila iba že fakty, ktoré jej boli spoločnosťou predložené, kde trvala na náhrade škody vo výške 127 082,48 €, pričom v prípravnom konaní podrobne jednotlivé faktúry, voči dlžníkovi spoločnosti Itoban, s.r.o., rozviedla. Potvrdila, že nová spoločníčka nástupníckej spoločnosti pani P. spoločnosť SMZ, a.s., Jelšava listom zo dňa 22.06.2004 ubezpečovala, že ich bude kontaktovať ohľadom týchto pohľadávok, že jej spoločnosť tieto pohľadávky eviduje, preto sa domnievali, že pohľadávky budú uhradené. Spoločnosť SMZ, a. s., Jelšava nemala vedomosť o tom, že tesne pred prevodom obchodného podielu disponovala spoločnosť Itoban, s.r.o., Košice finančnou sumou prevyšujúcou 500 000,-- Sk, ktorú získal konateľ predajom motorových vozidiel.
Svedkyňa P. P. v prípravnom konaní uviedla, že spoločnosť Nobit, s.r.o., Mokrý Háj kúpila od spoločnosti B., s.r.o., B. za 1 000,-- Sk, pretože si chcela vylepšiť finančnú situáciu. Dodala, že ona osobne neprevzala žiaden majetok firmy, ani účtovné doklady, ani pečiatky. Vôbec z tejto firmy nič nemá a nevie nič o jej fungovaní. Nevykonávala v jej mene žiadnu podnikateľskú činnosť. Vôbec nevie o žiadnych záväzkoch spoločnosti Nobit, s.r.o., voči spoločnosti SMZ, a.s., Jelšava. Obchodný podiel tejto firmy si na seba nechala napísať iba kvôli odmene 1 000,-- Sk, ktorú dostala od spoločnosti B..
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa na konkrétnu otázku, že dňa 27.04.2004, v čase keď došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti Itoban, mala prevziať nákladné vozidlo Tatra a následne ho za spoločnosť Itoban odpredať firme A.STAV za sumu 60 000,-- Sk uviedla, že ona v tom čase podpisovala viac papierov, ale čo konkrétne podpisovala, nevie, avšak po nahliadnutí na predmetné listinné dôkazy na č. l. 884-886 - t. j. kúpna zmluva o predaji tohto vozidla a faktúra, uviedla, že sa jedná o jej podpisy.
Nevedela uviesť, či obžalovaný zisťoval informácie pred prevodom obchodného podielu o jej ekonomickej situácii. V tom čase bola v ťažkej zlej finančnej situácii, nemajetná. Nespomínala si, že by bola na nejakej obhliadke hnuteľných vecí, ale pripustila, že na zápise z tejto obhliadky je jej podpis. Pripustila, že určité výzvy od spoločnosti SMZ prevzala na adrese F. O. XXX, tieto papiere však odovzdávala do spoločnosti B.. Oni tieto záležitosti väčšinou riešili bez nej s tým, že napísali nejaký odpoveď a ja som to podpísala, ale nato si fakt veľmi nespomínala. Po predložení listinného dôkazu na č. l. 230 - odpoveď spoločnosti SMZ, a. s., Jelšava, v jej mene, s určitosťou uviedla, že sa nejedná o jej podpis.
Svedok A. G. v prípravnom konaní uviedol, že v čase keď sa stal spoločníkom spoločnosti Nobit, s.r.o., Mokrý Háj, tak spolupracoval so spoločnosťou Bankrot, s.r.o.. Pretože bol nemajetný a nemal žiadny príjem, preto so spoločnosťou Bankrot mal spísanú manažerskú zmluvu a jeho úlohou bolo skupovať určité firmy, v ktorých bude dočasne vystupovať ako konateľ, resp. majiteľ. Čo sa týka prevodu týchto firiem na jeho meno, nikdy mu neboli doručené žiadne dokumenty o firme, ktoré na neho prepísali, účtovníctvo a doklady si nechávala spoločnosť Bankrot, s.r.o.. Ku chodu spoločnosti Itoban, s.r.o., sa vôbec vyjadriť nevedel. S dokladmi tejto spoločnosti nikdy nedisponoval, nikdy túto spoločnosť v žiadnych obchodoch nezastupoval. Nevedel sa vyjadriť k obchodným aktivitám tejto firmy. Osobu P. P. pozná, vždy sa s ňou stretol v spoločnosti Bankrot, s.r.o. a následne išli spoločne s notárovi podpisovať zmluvy.
Zhodne vypovedal aj na hlavnom pojednávaní.
Svedok D.. B. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, pretože spoločne boli konateľmi spoločnosti Itoban, s.r.o. a tak isto Itoban-R, s.r.o.,, Košice. Pokiaľ si dobre spomínal, tak v roku 2003 sa ich spolupráca skončila, nakoľko si vzájomne vysvetlili, že majú rozdielne názory na fungovanie spoločnosti. Pri odchode zo spoločnosti si nenárokoval na žiaden majetok. Skutočne si nespomínal akými osobnými, resp. nákladnými vozidlami disponovala spoločnosť Itoban, s.r.o.. Žiadnym spôsobom sa nepodieľal, po jeho odchode, na chode spoločnosti, na odpredaji či už hnuteľných alebo nehnuteľných vecí. Nevedel sa vyjadriť ani či ich spoločnosť v roku 2002 mala nejaké záväzky voči spoločnosti SMZ,
a.s., Jelšava. Pokiaľ si spomenul, stále boli vo firme problémy s financiami, resp. problémy pri vyplácaní výplat.
V prípravnom konaní vypovedal prakticky zhodne, ako na hlavnom pojednávaní, keď len upresnil, že z firmy Itoban odišiel, podľa výmazu z obchodného registra dňa 10.10.2003, po predchádzajúcom valnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo asi mesiac pred výmazom. Čo sa týka spolupráce medzi spoločnosťou Itoban a SMZ, a.s, Jelšava, k tomu dodal, že spoločnosť SMZ, a. s., Jelšava im nikdy neplatila v hotovosti, ale že sa vyrovnávali vzájomným započítavaním pohľadávok.
Pri svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní sa k jednotlivým vozidlám, ktoré sú predmetom obžaloby, nevedel vyjadriť.
Svedkyňa V. R. - sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať, pričom len dodala, že pracovala ako účtovníčka vo firme svojho brata a všetky podklady, ktoré obžalovaný predkladal, či už v rámci vyšetrovania alebo v konaní pred súdom, pomáhala pripraviť, ako účtovníčka a všetky tieto doklady sa zakladajú na pravde. Na otázku prokurátora, po prejdení listinných dôkazov, týkajúcich sa výdavkov spoločnosti Itoban, s.r.o., týkajúcich sa výplat vo výške 163.777,-- Sk za mesiac marec 2004, ktoré boli vyplatené v mesiaci apríl 2004 bankovým prevodom cez ČSOB banku, a tak istou sumou 90 842,-- Sk, čo boli výplaty za mesiac apríl 2004, vyplatené v mesiaci máj 2004, svedkyňa uviedla k týmto položkách, že obžalovaný už nemohol disponovať v mesiaci máj 2004 výpismi z účtu, nakoľko v apríli 2004 previedol svoj obchodný podiel na nových majiteľov. Určite však potvrdila, že výplaty v mesiaci apríl 2004 boli každému jednému zamestnancovi spoločnosti riadne a včas vyplatené. Tak isto potvrdila, že z týchto miezd boli odvedené všetky preddavky na daň, ako aj odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. V prípravnom konaní svedkyňa ešte pod menom V. T. uviedla, že pre spoločnosť Itoban, s.r.o., Košice pracovala do roku 2002, keď išla na materskú dovolenku, ako účtovníčka. Dodala, že v tom čase tam pracovala asi 20 zamestnancov. V mesiaci apríl 2003 sa vrátila späť do spoločnosti až do decembra 2003, keď opätovne išla na materskú dovolenku. Čiastočná platobná neschopnosť spoločnosti vznikla pravdepodobne z dôvodu investície do Jordánska, kde návratnosť týchto financií nebola žiadna. K SMZ, a. s., Jelšava uviedla iba to, že spolupráca s touto spoločnosťou sa vykonávala od roku 1995. Z akého dôvodu došlo k prevodu obchodného podielu na spoločnosť Nobit, k tomu sa nevedela vyjadriť.
Svedok D.. Ľ. R. na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosť, že poskytol spoločnosti Itoban, s.r.o., pôžičku vo výške 80 000,-- Sk. Táto pôžička mu bola dňa 07.05.2004 vo výške 64 000,-- Sk vrátená, o čom predložil súdu listinný dôkaz - výdavkový pokladničný doklad. Neskôr mu bol vrátený aj zvyšok do výške 80 000,-- Sk. Nevedel však už uviesť či mu tento zvyšok vyplatila spoločnosť Itoban alebo obžalovaný, ako fyzická osoba. Pokiaľ mal vedomosť, tieto finančné prostriedky, ktoré požičal, boli použité na mzdy. Jednalo sa o ústnu dohodu, nie písomnú zmluvu, so splatnosťou do konca roka 2004.
Svedok F.. V. Q. v prípravnom konaní uviedol, že firmu Itoban, s.r.o. nepozná, nevie o nej nič, nemá o nej žiadne vedomosti. K jej prevodu došlo na základe záujmu spoločníka v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. D.. D. T. nepozná. Nevedel sa vyjadriť čo prevzala spoločnosť, nevedel o žiadnej novej spoločnosti. Nevedel uviesť, kde sa účtovníctvo tejto spoločnosti nachádza. Uviedol, že A. G. bližšie nepozná, len ako podnikateľa, ktorý kupoval obchodné podiely. Firma B. bola iba sprostredkovateľom na základe žiadosti zmluvných strán. Právne úkony boli vykonané zákonne a ich správnosť potvrdil Obchodný register. Zmluvu o sprostredkovaní on nepodpisoval, bola podpísaná pracovníčkou v Košiciach v zastúpení.
Svedok D.. X. Q. v prípravnom konaní uviedol, že v priebehu mesiaca apríl 2004 jednal s obžalovaným, ako konateľom firmy Itoban, s.r.o., ktorý mu ponúkol na predaj tri motorové vozidlá, ktoré boli v tom čase v majetku spoločnosti obžalovaného, dňa 19.04.2004 podpísal kúpnu zmluvu s obžalovaným, ako konateľom spoločnosti na kúpu motorového vozidla Daewoo Lanos EVČ: A. XXX M.. Dňa 20.04.2004 uhradil kúpnu cenu vo výške 39 000,-- Sk v hotovosti obžalovanému. Obdobne odkúpil aj osobné motorové vozidlo Seat Inca EVČ: A. XXX T.. Keď 05 04.2004 podpísal kúpnu zmluvu a 08.04.2004 zaplatil kúpnu cenu dohodnutú na výške 40 000,-- Sk. Obdobne 05.04.2004 podpísal kúpnu zmluvu s obžalovaným, ako konateľom spoločnosti Itoban, na kúpu motorového vozidla Škoda Felícia combi
EVČ: A. XXX T. a dňa 06.04.2004 za neho zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 36 000,-- Sk. Všetky predmety kúpy sú zaevidované v účtovníctve firmy D.. X. Q..
Pri svojej ďalšej výpovedi uviedol, že vozidlo Daewo Lanos EVČ: A. XXX M. následne 25.08.2004, na základe faktúry a príjmového pokladničného dokladu, odpredal firme A.STAV za sumu 38 999,90 Sk. Vozidlo Škoda Felícia Combi odpredal tejto firme A.STAV dňa 24.08.2004 za sumu 36 000,-- Sk.
Na č. l. 861-875 a č. l. 879-884 sú listinné dôkazy, ktoré preukazujú výpoveď D.. X. Q..
Svedok X. X. v prípravnom konaní uviedol, že od 23.05.1995 je konateľom spoločnosti Tatrametal, s.r.o., Košice. So spoločnosťou Itoban, s.r.o. obchodovali a zakúpili nákladný automobil Iweco Turbo Daily XXEXX V. a nákladný príves zn. Agricom dup 30. Tieto vozidlá jeho spoločnosť zakúpila od spoločnosti Itoban na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2004. Ohľadom kúpy vyššie uvedených vozidiel jednal s D.. T. a tieto vozidlá nakúpil za cenu 560 000,-- Sk. Spoločnosťou Itoban, s.r.o., ako dodávateľom, bola spoločnosti Tatrametal, s.r.o., Košice vystavená a doručená faktúra č. 17/2004 zo dňa 14.04.2004 na čiastku 560 000,10 Sk. Časť tejto faktúry bola spoločnosti Itoban uhradená dňa 15.04.2004 v sume 200 000,-- Sk a taktiež v sume 225 128,-- Sk v hotovosti. Následne dňa 30.07.2004 suma 84 642,-- Sk, taktiež v hotovosti a dňa 28.10.2004 suma 50 230,-- Sk.
Na č. l. 889-895, 1001-1002 sú listinné doklady preukazujúce tvrdenia svedka. Z listinných dôkazov na č. l. 899-912 sú výpisy z histórie držiteľov vozidiel z dopravného inšpektorátu, ktoré majú informatívny charakter.
Svedkyňa F. Š. v prípravnom konaní uviedla, že pracovala v spoločnosti Tatrametal, s.r.o., Košice, ako účtovníčka a k predmetu sa vyjadriť vôbec nevedela.
Svedkyňa V. A. v prípravnom konaní uviedla, že k predmetnému motorovému vozidlu Fiat Ducato, EVČ: B. XXX E., ktoré je vo vlastníctve firmy A.-V. A., že kúpou motorového vozidla poverila svojho syna P. A., ktorý zabezpečuje celý chod firmy.
Svedok P. A. k tejto výpovedi dodal, že predmetné motorové vozidlo našiel v inzeráte, kde po telefonickom dohovore, po obhliadke uvedené vozidlo z autobazáru odkúpil a zaplatil zaň sumu 281 550,-- Sk v hotovosti.
Na č. l. 854-856 sa nachádzajú listinné dôkazy preukazujúce výpoveď svedka P. A. o kúpe tohto vozidla.
Svedok D.. F. F. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 2004 pracoval v spoločnosti Auto Alles, ako vedúci pracovník, na pobočke v Turanoch. Dodal, že spoločnosti A.-V.. A., spoločnosť Auto Alles odpredalo predmetné vozidlo za sumu 211 428,-- Sk.
Z listinných dôkazov na č.l. 994-996 je potvrdená pravdivosť svedkovej výpovede.
Svedok X. F. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného dobre pozná, že mal firmu Itoban, o jeho dlžobách nevedel a že od neho kúpil auto zn. Hyundai Lantra. Toto vozidlo kúpil od firmy Itoban v hotovosti na základe kúpno-predajnej zmluvy v troch splátkach po 100 000,-- Sk.
Svedok V. K., ako zamestnanec firmy Itoban, s.r.o., len evidoval, že spoločnosť Itoban, s. r. o. vlastnila motorové vozidlá Škoda Felícia, Seat Inca, Daewoo Lanos, Iweco Daily, Tatra, z hnuteľného majetku evidoval drobné náradie - kompresor, centrálu, nejaké vŕtačky a pod.. K ekonomickej situácii sa vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť ani čo sa s týmito autami stalo, pričom len dodal, že spoločnosť Itoban, konkrétne D.. T. od neho žiadal finančnú pôžičku, ako istú výpomoc vo výške 80 000,-- Sk, ktorú spoločnosti Itoban požičal a táto suma mu bola pred odchodom zo spoločnosti vrátená, o čom podpisoval príjmové a výdavkové doklady.
Svedok D.. J. Q. v prípravnom konaní uviedol, že pracoval v spoločnosti SMZ, a.s., Jelšava do 30.04.2006, ako technický riaditeľ, pričom eviduje spoločnosť Itoban ako jednu z dodávateľov
spoločnosti SMZ a uviedol, že všetko čo rozpracovali, všetky práce aj ukončili. Bližšie sa ku skutku vyjadriť nevedel.
Svedok D.. P. H. v prípravnom konaní uviedol, že pracuje v spoločnosti SMZ, a. s., Jelšava, ako vedúci odboru hlavného mechanika. Tak isto evidoval spoločnosť Itoban, ako dodávateľa pre spoločnosť SMZ, so sídlom v Košiciach. Bližšie ku skutku sa však vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť ani, či autá spoločnosti Itoban sú autá konateľov alebo autá spoločnosti a nevedel sa vyjadriť, čo sa s týmito autami, po ukončení spolupráce medzi spoločnosťami Itoban a SMZ stalo.
Svedok D.. V. P. v prípravnom konaní uviedol, že je konateľ spoločnosti Ingos, a.s., ktorá bola predtým spoločnosť s.r.o. so sídlom v Poprade, ktorá sa zaoberá generálnou dodávkou priemyselných stavieb. So spoločnosťou Itoban podpísali zmluvu o dielo č. XX/XX, približne v októbri 2002, na dodávku časti stavebných prác realizovaných na stavbe Molex Slovakia v Kechneci pri Košiciach. Za túto prácu riadne a včas zaplatili, pričom zadržiavajú, v zmysle zmluvy o dielo, 5 % zádržnú čiastku vo výške 560 979,90 Sk, ktorá sa má vyplatiť k 31.01.2008 prvá čiastka a v októbri 2008 druhá čiastka.
V rámci konfrontácie medzi obžalovaných a svedkom D.. V. P. obaja zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania.
Svedok D.. P. A. v prípravnom konaní uviedol, že je zástupcom spoločnosti DS Consult, a.s., ktorá mala obchodné vzťahy so spoločnosťou Itoban, s.r.o. v rokoch 2002-2004, keď spoločnosť Itoban zabezpečovala nátery kovových konštrukcií pre ich jednotlivé stavby. Jednotlivé faktúry v počte 41 kusov boli v hodnote 6 500 000,-- Sk. Pripustil, že niektoré faktúry boli faktúry, ktoré boli uhradené vzájomných započítaním a že ich spoločnosť mala voči spoločnosti Itoban záväzky vo výške cca 1 800 000,-- Sk. Pokiaľ si spomínal, všetky záväzky voči spoločnosti Itoban uhradili.
Pri svojej ďalšej výpovedi zo dňa 10.10.2008 uviedol, že k tomuto dňu evidujú záväzok voči spoločnosti Itoban v celkovej výške 169 332,50 Sk.
Svedok D. O. v prípravnom konaní uviedol, že založil firmu H.G.AURET, s. r. o. spoločne so svojou manželkou niekedy v roku 1997. Táto spoločnosť pred predajom obchodného podielu nemala žiadne záväzky a ani pohľadávky. Túto spoločnosť previedol na jednu pani, ktorej meno si nepamätá. Ku skutku ako takému, sa vyjadriť nevedel.
Obdobne vypovedal aj svedok J. O. a obdobne aj D.. P. V., D.. F. X., D.. F. O..
Svedok D.. J. V. v prípravnom konaní uviedol, že bol konateľom spoločnosti Henpel COATINGS, s. r. o., so sídlom vo Zvolene. So spoločnosťou Itoban, s.r.o., Košice mali dlhodobé dobré obchodné vzťahy. Čo sa týka záväzkov spoločnosti Itoban voči ich spoločnosti uviedol, že táto spoločnosť mala voči nim záväzky, a to vo výške 2 029 338,90 Sk, a to od 24.02.2003 do 10.03.2004.
Svedkyňa P.. M. I. v prípravnom konaní uviedla, že bola v konkurznej veci navrhovateľa, veriteľa SMZ, a.s., Jelšava proti dlžníkovi spoločnosti Nobit, s. r. o., Mokrý Háj uznesením KS v Bratislave ustanovená ako predbežný správca a jej úlohou bolo preveriť, či dlžník má dostatok majetku na náklady konkurzu. V rámci šetrenia nemohla zistiť aký majetok spoločnosť vlastní, nakoľko sa jej vracala pošta s tým, že adresát je neznámy a pošta na meno konateľky P. P. a spoločníka A. G. sa jej vracala, ako neprevzatá. Jediné čo sa jej podarilo zistiť, bolo že spoločnosť Nobit, s.r.o., nemá v evidencii žiadne motorové vozidlá.
Svedok P.. D. K. v prípravnom konaní k predmetu veci uviedol, že v zmysle § 9b odsek 4 Zákona č. 328/1991 zbierky o konkurze a vyrovnaní je predbežný správca povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Na základe uvedeného sa k veci nevyjadroval.
Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2008 z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling vyplýva, že spoločnosť DS CONSULT, a. s., Pražská 27, Bratislava voči spoločnosti Itoban s.r.o., eviduje záväzky. Z toho vyplýva, že dlhuje 906.441,-- Sk s tým, že úhradu v
hodnote 200 000,-- Sk zo dňa 03.02.2003 je potrebné preveriť, čo dodatkom táto znalkyňa túto úhradu vo výške 200.000,-- Sk zo záväzkov spoločnosti DS CONSULT odpočítala. Zo záverov tohto znaleckého posudku tak isto vyplýva, že spoločnosť INGOS, s.r.o., Poprad, na základe vzájomných obchodných vzťahov dlhuje spoločnosti Itoban, s.r.o., Košice 607.105,70,- Sk, pričom záväzok v hodnote 46.125,80,- Sk z tejto sumy neuhradila a uhradila iba sumu 23.062,90,- Sk, čo potvrdila bankovým výpisom č. 87/2003 (príloha č. 5).
Z doplnku č. 2 tohto znaleckého posudku vyplýva, že neuhradenú čiastku v sledovanom období, na základe dodatočne predložených daňových dokladov spoločnosti DS CONSULT, a. s., Bratislava upravila znalkyňa na 154.084,10,-Sk.
Zo znaleckého posudku č. 10/2011 odbor ekonómia-manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling vyplýva, že znalkyňa potvrdila, že spoločnosť A.STAV, s.r.o., v roku 2004 zakúpila od D.. X. Q. motorové vozidlo Škoda Felicia EVČ: KE 287 AT, tak isto motorové vozidlo Daewo Lanos.
Znalkyňa nevedela zodpovedať na otázku či spoločnosť A.STAV, s.r.o. v roku 2004, prípadne v roku 2005 zakúpila od spoločnosti Itoban, s.r.o. motorové vozidlo Tatra 815 EVČ: A. XXX B.. Podľa dodatočne doložených dokladov je možné určiť, že od roku 2004 do roku 2006 spoločnosť A.STAV s.r.o. (predtým Itoban-R, s.r.o.) do majetku spoločnosti nezaradila motorové vozidlo Tatra 815 a toto už spomínané vozidlo sa nenachádza ani v obstaraní spoločnosti A.STAV. Na ďalšiu otázku znalkyňa odpovedala, že od roku 2004 do roku 2006 nepatrilo do majetku spoločnosti A.STAV, s.r.o. a ani sa nenachádza v obstaraní nákladný príves EVČ: A. XXX W..
Z listinných dôkazov na č. l. 231-246 vyplývajú tie skutočnosti, že skutočne došlo k prevodu obchodného podielu zo spoločnosti Itoban, s.r.o. na nadobúdateľa P. P. a A. G. za priamej účasti sprostredkovateľa, v zmysle zmluvy o sprostredkovaní, a to spoločnosťou B., Q..J..H.., B.. Z týchto listinných dôkazov tak isto vyplýva, že P. P. podpísala protokol o odovzdaní a prevzatí hnuteľného majetku spoločnosti Itoban, s.r.o. dňa 27.04.2004. Tak isto z týchto dokladov vyplýva, že nadobúdateľka Jana Jankovičová podpísala aj protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva spoločnosti Itoban, s.r.o., Košice.
Z nasledujúcich listinných dôkazov až do č. l. 254 je potvrdená skutočnosť o prevode obchodného podielu vo výške 50 % zo spoločníka B. E. na D.. D.V. T..
Na č. l. 255-793 (zväzok č. 2 a č. 3 spisového materiálu) sú listinné dôkazy týkajúce sa spoločnosti Itoban, s. r. o., keď spoločníkom bol ešte obžalovaný.
Z listinných dôkazov, ktoré boli predložené obhajobou na hlavnom pojednávaní vyplýva obrana samotného obžalovaného, ako naložil s prostriedkami, ktoré získal z predaja áut uvedených v obžalobe. Takýmito listinnými dôkazmi sú listiny na č.l. 838 - 860 po podaní obžaloby. Z týchto listinných dôkazov je zrejmé a jednoznačné, kde obžalovaný použil tieto finančné prostriedky, pričom vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní to aj konkrétne rozviedol od jednej položky ku druhej.
Na č.l. 884 - 891a sú listinné dôkazy, ktoré predložil obžalovaný na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú jeho obhajobu, že odkúpil ako konateľ spoločnosti A-STAV, s.r.o. od predávajúceho Nobit, s.r.o. v zastúpení P. P. nákladný automobil Tatra, ŠPZ: KE 596 BY za sumu 60.000,- Sk, pričom kúpna zmluva na č.l. 885 - 886 bola uzatvorená dňa 27.04.2004. Obdobne súčasťou týchto listinných dôkazov je aj kúpna zmluva zo dňa 15.03.2004, kde bol odpredaný kupujúcemu Itoban-R, s.r.o. od spoločnosti Itoban, s.r.o. vozík - prípojné vozidlo BVK 13/1000/1 ŠPZ: A. XXX W..
Z listinných dôkazov výpisy z účtu ČSOB banky - podnikateľského účtu spoločnosti Itoban, s.r.o. za mesiace apríl a máj 2004 vyplýva, že skutočne boli z tohto účtu dokonca aj v mesiaci máj roku 2004, keď už obžalovaný nemal možnosť disponovať s týmto účtom, pretože už nebol konateľom spoločnosti Itoban, s.r.o. realizované platby na úhradu výplat jednotlivým zamestnancom tak, ako to vo svojej výpovedi uviedol obžalovaný a aj jeho účtovníčka - svedkyňa p. R.. Ide o listinné dôkazy na č.l. 928 - 931 a 933 - 935 a 950 - 953 po podaní obžaloby.
Zo správy o povesti na obžalovaného vyplýva všeobecná charakteristika, ku dňu podania správy, t. j. 14. 01. 2009 obžalovaný nemá záznam ani v registri priestupkového stíhania, ani v registri trestov a následne k dátumu 23. 04. 2010 taktiež.
Na základe takto vykonaného dokazovania podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Trestného činu poškodzovania veriteľa v zmysle § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa dopustí ten, kto čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni, čo aj len časť svojho majetku, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 väčšiu škodu alebo ním získa pre seba alebo iného väčší prospech.
Z vyššie uvedeného odseku vyplýva, že subjekt tohto trestného činu na to, aby bol trestne zodpovedný, musí alternatívne zničiť, poškodiť, resp. iným spôsobom odstrániť, predať, hoci len časť svojho majetku s tým úmyslom, aby neuspokojil pohľadávku veriteľa a ak týmto činom spôsobí škodu väčšiu, tak právna kvalifikácia tohto činu spadá pod tretí odsek uvedeného ustanovenia Trestného zákona. Ide o úmyselný trestný čin.
Podľa názoru súdu takáto skutočnosť, takýto fakt, aby obžalovaný T. úmyselne zničil, predal, resp. iným alternatívnym spôsobom znehodnotil svoj majetok len preto, aby neuspokojil pohľadávku poškodenej spoločnosti SMZ, a.s., Jelšava, preukázaná nebola.
Je síce pravdou a obhajoba to ani nepopiera, že tesne pred prevodom obchodného podielu na spoločnosť Nobit, s.r.o., odpredala spoločnosť Itoban, s.r.o., zastúpená obžalovaným, motorové vozidlá uvedené v obžalobe, avšak peniaze, ktoré táto spoločnosť zastúpená obžalovaným utŕžila, vyfakturovala, preukázateľným spôsobom použila na uspokojenie iných pohľadávok, čo vyplýva jednak z listinných dôkazov, z výpovede samotného obžalovaného a z výpovede svedkov p. R., p. R. a ostatných. Tento fakt, že prostriedky nadobudnuté z predaja týchto automobilov boli použité týmto spôsobom, nie sú žiadnym, či už zákonným alebo nezákonným dôkazom zo strany prokuratúry vyvrátené.
V zmysle dostupnej judikatúry z rozhodnutia NS ČSR-6 Tz 33/89 (41/90 Zb. rozh. tr.) vyplýva, že dlžník, ktorý predá svoj majetok alebo jeho časť a zo získaných prostriedkov uhradí iné skutočné (nie fingované) pohľadávky voči sebe, sa nedopúšťa trestného činu podľa § 256 ods. 1 Trestného zákona, aj keď týmto konaním zmarí alebo čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa.
Prokurátor vo svojej záverečnej reči namietal, že samotný prevod obchodného podielu bol robený zo strany obžalovaného za tým účelom, aby sa zbavil svojich záväzkov a preto by mal byť trestne za túto skutočnosť odsúdený, pretože bez ohľadu na to, aby si zisťoval majetkové pomery nadobúdateľa spoločnosti, túto previedol na ekonomicky negramotných ľudí (tzv. bielych koní). Súd s týmto názorom nesúhlasí hlavne z toho hľadiska, že samotný prevod obchodného podielu na tretiu osobu, nemôže byť trestný. Z dokazovania predsa vyplýva aj skutočnosť, ktorú určila znalkyňa, že okrem záväzkov mala spoločnosť Itoban, s.r.o., v čase prevodu obchodného podielu aj pohľadávky a to opätovne zo strany prokuratúry vyvrátené nebolo a na dôvažok celej tejto myšlienky súd apeluje a hlavne dáva do pozornosti obžalovaciu zásadu, ktorej podstatou je rozdelenie procesných funkcií medzi obžalobu, obhajobu a súd. Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe obžaloby, ktorú podáva a pred súdom zastupuje prokurátor. Obžaloba tým stanovuje obsah a rozsah súdneho rozhodovania, pretože vymedzuje predmet súdneho rozhodnutia a to osobou obžalovaného a stíhaným skutkom, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Povinnosťou súdu rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v žalobnom návrhu je potom dôsledkom uplatnenia obžalovacej zásady. Zároveň je tým formulovaná požiadavka
zachovania totožnosti skutku, pretože na hlavnom pojednávaní je súd limitovaný podanou obžalobou v tom smere, že môže rozhodovať len o rovnakom skutku a o rovnakom obžalovanom, ako je v obžalobe uvedené. Súd tieto medze nesmie prekročiť, inak by porušil zákon, čo by bolo vadou rozsudku a dôvod jeho zrušenia v odvolacom konaní.
Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že v obžalobe sa obžalovanému kladie za vinu to, že napriek tomu, že krátko pred uzavretím zmlúv o prevode 100 % obchodných podielov spoločnosti Itoban, s.r.o., Košice na nadobúdateľov P. P., nar. XX.XX.XXXX/XXXX a A. G., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, dňa 27.04.2004 preukázateľne disponoval s celkovou peňažnou sumou vo výške minimálne 540.128,- Sk, ktorú obdržal z predaja vyššie uvedených motorových vozidiel patriacich spoločnosti Itoban, s.r.o., Košice.
Tejto skutočnosti sa súd už v rozsudku venoval s výsledkom, že žiaden dôkaz predložený obžalobou nepreukázal opak tvrdenia samotného obžalovaného, podporený výpoveďami svedkov a na dôvažok možno len konštatovať z listinného dôkazu na č.l. 838 - zoznam predložených vynaložených prostriedkov výšku týchto prostriedkov v sume 695.312,30,- Sk, čo je podstatne viac, ako je peňažná suma uvedená v obžalobe vo výške 540.128,- Sk.
Súd je teda toho názoru v rámci dodržania obžalovacej zásady, že nebolo dôvodom viesť dokazovanie k bližšiemu, podrobnejšiemu skúmaniu všetkých záväzkov a všetkých pohľadávok spoločnosti Itoban, s.r.o., pred prevodom obchodného podielu, či sa jednalo o skutočne úmysel zbaviť sa svojich záväzkov alebo nie, pretože to, že finančné prostriedky, ktoré spoločnosť Itoban z predaja automobilov získala, uhradila iné skutočné (nie fingované) pohľadávky a to bolo predmetom obžaloby samej.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a síce, že skutok sa stal, avšak tento skutok nie je trestným činom. Preto súd rozhodol o oslobodení obžalovaného D.. D. T. spod obžaloby okresného prokurátora Revúca. Súd zároveň v zmysle zákona rozhodol o nároku poškodenej strany tým, že ju odkázal s jej nárokom na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.