Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Saz/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu E. F. G. F. H. I., J. XX, XXX XX I., I. D., zastúpený zákonným zástupcom, otcom K. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu: E. F. G. F. H. I., J. XX, XXX XX I., I. D., právne zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 01 Nové Zámky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-7272-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023 o zaistení a o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7272-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023 týkajúce sa žalobcu - maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v E. F. G. F. H. I., J. XX, XXX XX I., I. D..

II. N a r i a ď u j e, aby bol žalobca maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v E. F. G. F. H. I., J. XX, XXX XX I., I. D., bezodkladne prepustený zo zaistenia.

III. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7272-015/2023-AV zo dňa 24.09.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o zaistení“) zaistil maloletého žalobcu dňa 24.09.2023 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej aj „“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia, podľa stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24.12.2023 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj „ÚPZC“).

2. Z obsahu rozhodnutia o zaistení vyplýva, že žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na tom skutkovom a právnom základe, že po zadržaní žalobcu hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci L. M. N. dňa 24. septembra 2023 o 8.30 hod., kedy žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, bol predvedený o 11.00 hod. k žalovanému, ktorý lustráciami zistil, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, preto začal konanie o jeho administratívnom vyhostení a podľa , t. j. z dôvodu, že žalobca ako štátny príslušník tretej

krajiny má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA12-7272-010/2023-AV zo dňa 24.09.2023 rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu (ďalej len „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) bez určenia lehoty na vycestovanie. Odkladný účinok rozhodnutia bol vylúčený a rozhodnutie sa stalo právoplatným dňom jeho doručenia 24.09.2023.

3. Žalovaný konštatoval danosť zákonného základu pre zaistenie žalobcu, ktorým je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a výkon tohto rozhodnutia, pričom k výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia.

4. Na odôvodnenie záveru o nesplnení zákonných podmienok pre uloženie alternatív zaistenia žalovaný uviedol, že žalobca nevie a nechce preukázať zabezpečenie ubytovania a nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky, z jeho vyjadrení mal za nepochybne preukázané, že by povinnosť hlásenia pobytu či zloženia peňažnej záruky, ako alternatív zaistenia, nevedel a nechcel splniť.

5. Žalovaný na odôvodnenie určenej maximálnej doby zaistenia žalobcu (počnúc od 24.9.2023) najviac do 24.12.2023 uviedol, že táto doba je nevyhnutná a počas nej žalovaný vykoná všetky úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu, táto doba sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný tiež uviedol, že bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu a dôležitým faktorom, od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia je spolupráca žalobcu pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. V ďalšom žalovaný uviedol, že žalobca je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi žalovaného a následne podrobne opísal úkony, ktoré je potrebné vykonať v prípade žalobcu.

6. Podľa žalovaného zaistenie žalobcu je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a plne rešpektuje právo žalobcu na súkromný a rodinný život v zmysle článku 8 ods. 1 tohto dohovoru, zdôraznil, že konal v záujme žalobcu a nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii.

7. Žalovaný zdôraznil, že pri umiestnení maloletého žalobcu do E. F. G. v I. sa zaoberal aj Dohovorom o právach dieťaťa s poukazom na jeho článok 9 s názvom Odlúčenie od rodičov a poukázal aj na o práve rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a práve detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V nadväznosti na to uviedol, že tým, že maloleté deti umiestnil spoločne s ich rodičmi v jednom zariadení, chránil najlepšie záujmy maloletých detí a nepretrhol tak rodinné väzby členov rodiny, nerozdelil rodinu a dodržal tak základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere svojho rodiča, právo na rodinný život. Pripustil, že umiestnenie maloletých detí do zariadenia je zásahom do práv dieťaťa avšak je v záujme dieťaťa, aby zotrvalo so svojim rodičom a nebolo od neho odlúčené a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately, čo by podľa názoru žalovaného bolo horším zásahom do jeho práv.

8. V ďalšom žalovaný podrobne opisoval vhodnosť podmienok konkrétneho zariadenia v Sečovciach, do ktorého bol maloletý žalobca umiestnený, pre rodiny s deťmi.

Súdne konanie

9. Žalobca sa v čas podanou správnou žalobou zo 06.10.2023 (doručenou žalovaným konajúcemu súdu 30.10.2023 spolu s jeho vyjadrením k žalobe) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o jeho zaistení, zároveň žiadal nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhrada trov konania.

10. V žalobe poukázal na to, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj jeho rodičia – matka O. B., nar. XX.XX.XXXX, otec K. B., nar. XX.XX.XXXX, a súrodenci – maloletý P. B., nar. XX.XX.XXXX, Q. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci tureckej štátnej príslušnosti, ktorí sa rovnako ako žalobca obrátili so žalobou na súd. Podľa žalobcu zaistenie členov rodiny je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti.

11. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.

12. Žalobca poukázal na to, že limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, t. j. výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie založil iba na dôvodoch poukazujúcich na formálny súlad príslušného rozhodnutia so , pričom absentuje odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia žalobcu.

13. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na skutočnosť uvedenú jeho rodičmi zástupcovi žalobcu, a to, že sú kurdi a v krajine pôvodu čelia utláčaniu a diskriminácii zo strany tureckých štátnych orgánov. A namietal, že z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie je zrejmé ako konkrétne skúmal žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a bezpečnosť krajiny do ktorej má dôjsť k vyhosteniu, pričom podľa žalobcu tak bol povinný konať z úradnej povinnosti.

14. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov a kasačného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach obmedzenia osobnej slobôd rodín s maloletými deťmi. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby.

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.10.2023, s tým, že zotrval na správnosti svojho rozhodnutia, a podľa neho bolo jasne preukázané, že zaistením žalobcu smeroval žalovaný k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Tiež uviedol, že žalobca – cudzinec, ako právne spôsobilý subjekt je povinný na území Slovenskej republiky dodržiavať platné právne predpisy a v prípade ak nerešpektuje zákony, musí niesť za porušenie zákona zákonom stanovené dôsledky. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

16. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo zástupcovi žalobcu doručené na vedomie spolu s predvolaním na pojednávanie.

17. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 08.11.2023. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti v súlade s a vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania a verejnosti vyhlásil rozsudok postupom podľa veta druhá, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 08.11.2023.

Posúdenie veci správnym súdom

18. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia [ až (ďalej aj )] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.09.2023, oboznámil sa s administratívnym spisom, aj žalobnými námietkami žalobcu a vyjadrením žalovaného, a na pojednávaní konanom dňa 08.11.2023 dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného podľa a bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia.

19. V súlade s ustanovením a , správny súd posúdil správnu žalobu neformálne, bez viazanosti žalobnými bodmi s tým, že pre správny súd bol rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia.

20. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení žalobcu a posúdenie, či v prípade žalobcu, ktorý je maloletou osobou, je jeho ďalšie zotrvanie v zaistení realizované v E. F. G. F. H. I. naďalej zákonné.

21. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

22. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

23. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru č. o právach dieťaťa (ďalej aj „“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

25. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že limit formálnej zákonnosti zaistenia bol v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) naplnený existenciou vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu, preto sa správny v súd v ďalšom sústredil v intenciách relevantných žalobných bodov na posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia, primeranosti a nevyhnutnosti zásahu do osobnej slobody žalobcu, do jeho práva na rodičovskú opateru a rodinný život a zachovanie najlepších záujmov maloletého žalobcu.

26. Správny súd kladúc dôraz na ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalovaný pri vydávaní rozhodnutia o zaistení zohľadnil záujem maloletého dieťaťa tak, ako to vyžadujú všeobecne záväzné právne predpisy ako aj ustálená rozhodovacia prax.

27. Rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) ako aj kasačného súdu bolo opakovane judikované, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu, správny orgán správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa) postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia, deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14. júna 2016, rozhodnutia ESĽP – rozsudok zo dňa 19. januára 2012, vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudok zo dňa 12. októbra 2006 vo veci A. A. a R. A. v. Belgicko, sťažnosť č. 13178/03, rozsudok zo dňa 19. januára 2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko,č. 41442/07).

28. Správny súd aj s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa tej skutočnosti, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že žalobca je maloletá osoba, a teda neposúdil prípustnosť zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle v spojení s . V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na článok 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

29. Správny súd konštatuje, že za takúto úvahu nie je možné považovať tú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (viď zhrnutú v bode 7), že v prípade zaistenia rodičov maloletého sa zaistením dieťaťa spolu s rodičom v podstate realizuje záujem dieťaťa spočívajúci v jeho zotrvaní s rodičmi. Inak povedané podľa žalovaného dôsledky zásahu do osobnej slobody dieťaťa jeho zaistením sú menej závažné, ako by boli dôsledky zásahu do práva dieťaťa byť v opatere svojich rodičov pri jeho odňatí z opatery rodičov a odovzdaní do starostlivosti pracovníkom sociálnej kurately z dôvodu zaistenia rodičov bez zaistenia dieťaťa.

30. Správny súd zdôrazňuje, že favorizácia práva dieťa byť v opatere svojich rodičov pred jeho právom na osobnú slobodu nemôže pri sledovaní najlepšieho záujmu dieťaťa zakladať dôvodnosť jeho zaistenia

spolu s rodičom. Naopak súčasné rešpektovanie oboch označených práv dieťaťa pri sledovaní jeho najlepšieho záujmu je namieste dôsledne zohľadniť pri posudzovaní dôvodnosti zaisťovania jeho rodičov a sledovaní zachovania práva na rodinný život tak u detí ako aj rodičov.

31. Ani samotné podmienky v zariadení, do ktorého je zaistený maloletý umiestnený nie sú skutočnosťami spôsobilými odôvodniť naplnenie najlepšieho záujmu dieťaťa pri tak závažnom zásahu do jeho práv ako je zásah do osobnej slobody zaistením. A preto ani podrobný opis týchto podmienok v napadnutom rozhodnutí nie je možné hodnotiť ako dostatočné odôvodnenie naplnenie najlepšieho záujmu maloletého zaisteného.

32. Preskúmavané rozhodnutie, ani administratívny spis žalovaného neposkytujú žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, a dôvodnosť tohto zásadného zásahu do osobnej slobody žalobcu.

33. Správnemu súdu predložený administratívny spis a vyjadrenie žalovaného nesvedčia o tom, že by žalovaný min. v období po vydaní rozhodnutia o zaistení do predloženia veci správnemu súdu (v období dlhšom ako jeden mesiac) pristúpil k vykonaniu akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácii výkonu administratívneho vyhostenia. Táto okolnosť sama osebe zadáva pochybnosť o účelnosti a efektivite zaistenia žalobcu.

34. Žalovaný opomenul aj skúmanie a vyhodnotenie reálnej vyhostiteľnosti žalobcu do Tureckej republiky, ktorú ustálil ako krajinu pôvodu a do ktorej podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má v úmysle žalobcu vyhostiť, a to čo i len v minimálnom rozsahu preverením všeobecnej situácie v krajine.

35. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou opomenul potrebu posúdenia zaistenia v kontexte ochrany záujmov maloletého dieťaťa ako aj potrebu vysporiadania sa s otázkou efektívnosti a účelnosti zaistenia, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.