Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/401/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa B. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v B. X. na S. ulici č. XX proti odporkyni B. K., nar. X.X.XXXX , trvale bývajúcej v K.-W. na K. ulici č. X v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 2.12.2011 návrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil jeho povinnosť voči odporkyni platiť tejto výživné. Tento návrh odôvodňoval tým, že s matkou odporkyne bol rozvedený rozsudkom tunajšieho súdu , ktorým v tom čase maloletá odporkyňa bola zverená do starostlivosti matky, jemu bolo stanovené výživné vo výške 83,- eur mesačne. Medzitým odporkyňa nadobudla plnoletosť, ukončila štúdium na gymnáziu a zaregistrovala sa na úrade práce, popri tom chodí na brigády.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, čo súdu oznámila vo svojom písomnom vyjadrení doručenom dňa 3.2.2012, kde nesúhlas s návrhom odôvodňovala tým, že po skončení gymnázia, v čase letných prázdnin v mesiaci jún 2011 brigádovala 5 dní, išlo o jednorazovú akciu, keďže agentúra pre ňu nemala viac ponúk, poprela tvrdenie navrhovateľa, že by chodievala na brigády i naďalej, uviedla, že je evidovaná na úrade práce a vykonáva absolventskú prax v trvaní 3 mesiacov, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, sociálnej núdze, ani príspevok na bývanie, ktoré sa poskytujú až od 26-tého roku veku, medzitým si podala prihlášku na vysokú školu do Košíc a mienila podať i ďalšie prihlášky, pričom v čase maturity absolvovala prijímačky na vysokú školu v Českej republike na Masarykovu univerzitu - odbor japanistika a teória interaktívnych médií, kde nebola prijatá, iné prihlášky si v tom čase nepodala, poukazovala na niekoľkoročný absolútny nezáujem navrhovateľa o ňu a na to, že všetky jej náklady hradila a hradí jej matka aj keď bola viackrát dlhodobo práceneschopná, táto je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok. K tomuto vyjadreniu pripojila vo fotokópiách prihlášku na vysokoškolské štúdium na UPJŠ v Košiciach - Právnickú fakultu v akademickom roku 2012/2013, doklad o úhrade poplatku na prijímacie pohovory 4O,- eur zo dňa 20.1.2012, potvrdenie z úradu práce o tom, že jej matka poberá rodičovský príspevok od 29.6.2011 z dôvodu zabezpečovania starostlivosti o maloletú M. R. B. narodenú XX.XX.XXXX, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 8.9.2011 o zaradení odporkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2011, dohody č. XXX uzavretej medzi Úradom práce , sociálnych vecí a rodiny Košice a odporkyňou ako absolventom školy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, o vykonávaní absolventskej praxe pre absolventa školy uzavretej dňa 28.11.2011.

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka zo dňa 14.10.2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2010, teda v čase, keď odporkyňa bola maloletou a ktorým rozsudkom bola schválená dohoda jej rodičov o stanovení výšky výživného zo strany navrhovateľa na v tom čase maloletú odporkyňu po 83,- eur mesačne, v tom čase matka odporkyne spolu s maloletou bývala u starého otca, kde prispievala na náklady na nájomné 95,06 eur mesačne, pracovala v spoločnosti Y. B. L..B..B. K. a dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 564,3O eur mesačne, otec odporkyne býval v podnájme , v súvislosti s čím hradil mesačne 180,- eur, bol zamestnaný v spoločnosti P. B. , P..B.. A. , kde poberal čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 871,27 eur, odporkyňa bola študentkou IV. ročníka Francúzskeho bilingualného gymnázia, bola zdravá a mala potreby primerané veku.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporkyne, listinnými dôkazmi, pričom od vypočutia navrhovateľa súd upustil vzhľadom na písomné podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 23.3.2012, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní vo veci dôvodiac pracovným vyťažením, pre ktoré je pre neho komplikované zúčastniť sa pojednávania a súhlasil, aby súd rozhodol aj bez jeho vypočutia na základe návrhu a dôkazov predložených účastníkmi, preto súd v zmysle ustanovenia pojednával a rozhodol bez prítomnosti navrhovateľa.

Zo správy Sociálnej poisťovne , pobočky Košice zo dňa 20.2.2012 súd zistil, že odporkyňa nepoberá dávky v nezamestnanosti ani nemocenské dávky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.2.2012 súd zistil, že odporkyňa je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2011 a vykonávala absolventskú prax v období od 1.12.2011 do 29.2.2012 bez možnosti jej predĺženia a opakovaného vykonávania v zmysle Zbierky zákonov, v znení zmien a doplnkov, pričom za absolventskú prax jej mal byť vyplácaný mesačný paušálny príspevok vo výške 189,83 eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2.3.2012 vyplýva, že odporkyňa nie je poberateľkou žiadnych sociálnych dávok z uvedeného úradu , detašovaného pracoviska Košice II a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 8.3.2012 vyplýva, že vôbec nie je vedená v databáze poberateľov dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, zo správy toho istého úradu zo dňa 8.3.2012 vyplýva, že evidencia odporkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie k uvedenému dátumu trvala i naďalej.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom navrhovateľa nemôže súhlasiť z dôvodu, že nemá možnosť zabezpečiť si financovanie svojich potrieb zo svojich prostriedkov, keďže po ukončení štúdia sa zaevidovala na úrade práce, čo dokladovala opätovne potvrdením Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny pracovisko Košice II, nemá žiadne príjmy ani z brigádnických prác, na brigáde bola, ako uviedla v písomnom vyjadrení vo veci, len na dobu 5-tich dní počas letných prázdnin po ukončení štúdia na gymnáziu a v rámci ktorej brigády zarobila 70,- eur, k tomu doložila doklad - Dohodu o skončení Dohody o brigádnickej práci študentov uzavretú medzi ňou a zamestnávateľom X. S. W., B..T..Y.. A., z ktorej vyplýva, že dňa 1.5.2011 sa strany dohodli na Dohode o brigádnickej práci študentov, v rámci ktorej vykonávala odporkyňa prácu na pozícii hostesing, následne túto dohodu zrušili ku ňu 31.8.2011, ku ktorému potvrdeniu doplnila, že predložená tzv. Dohoda o skončení dohody o brigádnickej práci bola uzavretá vlastne len z dôvodu požiadaviek úradu práce v čase jej evidovania sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie a išlo o výkon brigády len v trvaní 5-tich dní, k čomu nemala spísanú vlastne žiadnu konkrétnu zmluvu, ale pri prihlásení na úrad práce jej bolo povedané, že musí predložiť nejaký doklad o ukončení tejto brigádnickej činnosti, o ktorej úrad práce ona informovala, samotný výkon prác v rámci tejto brigády trval len po dobu 5-tich dní v júni 2011 a pôvodne ani nebolo plánované, že by takúto brigádu mohla vykonávať i dlhšie, išlo o prácu, ktorú získala len cestou priateľky svojej matky. Do decembra 2011 jej z úradu práce neboli poskytované žiadne dávky, v decembri 2011 nastúpila na absolventskú prax, ktorá jej bola umožnená z dôvodu zastupovania inej osoby zúčastnenej na absolventskej praxi, ktorá túto prax ukončiť nemohla a túto vykonávala od decembra 2011 do februára 2012, posledná výplata za február jej doposiaľ vyplatená nebola a prvá výplata jej bola vyplatená až po l,5 mesiaci od vzniku nároku na jej výplatu.

Z originálu predloženej Dohody o absolventskej praxi súd ďalej zistil, že úrad práce s odporkyňou uzavrel Dohodu o absolventskej praxi na činnosť administratívny zamestnanec v termíne od 1.12.2011 do 29.2.2012 s dohodnutým paušálnym príspevkom mesačne vo výške životného minima, poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe.

Od ukončenia tejto absolventskej praxe odporkyňa opätovne nemá žiadne príjmy a jej evidencia v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce trvá naďalej. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej jediným príjmom toho času je rodičovský príspevok, čo dokladovala potvrdením úradu práce a to z dôvodu, že jej matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej M. R. B., narodenej XX.XX.XXXX. Spolu bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve prastarého otca odporkyne, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti, avšak na túto ničím neprispieva, keďže má 85 rokov veku a jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, v tejto domácnosti býva i manžel jej matky, ktorý je riadne zamestnaný a ktorý spolu s jej matkou hradia všetky náklady súvisiace s bývaním. Odporkyňa má dlhodobo pretrvávajúce zdravotné problémy, ktoré sa opakujú a ktoré vyvolávajú neustálu potrebu zvýšených výdavkov na liečivá, keďže má neustále zníženú imunitu, hormonálne problémy, v ostatnom čase sa u nej prejavila už aj alergia, len lieky na úpravu imunity ju ostatný krát stáli 20,- eur, z dôvodu zníženej imunity má neustále rôzne zápaly, čo si vyžaduje doplatky, napríklad na antibiotiká a ďalšie liečivá a čo vedie u nej i ku zvýšeným výdavkom na hygienické potreby a oblečenie, keďže jej zdravotný u nej spôsobuje nadmerné potenie. Chce pokračovať v štúdiu a to na vysokej škole z dôvodu čoho v súčasnosti rozposlala 4 prihlášky, za ktoré doplácala v 4-och prípadoch po 40,- eur a v jednom prípade 34,- eur, z dôvodu čoho žiadala i navrhovateľa o finančnú výpomoc formou SMS správy, ale bezvýsledne. O zdravotných problémoch a s tým súvisiacich následných výdavkov doložila do spisu lekárske správy a pokladničné doklady, taktiež dokladovala poštovými ústrižkami úhradu poplatkov za prihlášky a súdu predložila taktiež aj samotné prihlášky na prijímacie pohovory na vysokoškolské štúdium, z titulu dobíjania čipovej karty si uhrádza mesačne 18,25 eur, z úradu práce ani zo Sociálnej poisťovne jej nie sú vyplácané žiadne dávky, čo jej bolo zdôvodnené tým, že na takéto má nárok až po dosiahnutí 26-tého roku veku.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ods. l, písm. c) Zbierky zákonov v znení zmien a doplnkov - fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sú rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem 5) najviac vo výške minimálnej mzdy, 6) žijúce s rodičmi v domácnosti, 4) okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a deti, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.17).

Podľa § 2 uvedeného zákona - hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimu l) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa 9 uvedeného zákona - ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.

Zákonnými nárokmi podľa odseku 1/, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomoci v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, 15), náhradné výživné podľa osobitného predpisu , 15), náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 16), dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, 17), nároky z pracovno-právnych vzťahov, 18), dávky výsluhového zabezpečenia, 19) a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, 20), okrem prídavku na dieťa.

Podľa , ods. 1/ o sociálnom poistení - poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich si zamestnanie (ďalej len „") bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky ak tento zákon neustanovuje inak.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni a teda jeho vyživovacia povinnosť voči tejto trvá i naďalej, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa po ukončení stredoškolského štúdia nebola prijatá na vysokú školu, zaevidovala sa riadne v evidencii uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa jej nepodarilo uplatniť sa na trhu práce, s úradom práce riadne spolupracuje, čo vyplýva z toho, že jej evidencia na úrade práce trvá i naďalej, navyše mieni pokračovať v štúdiu na vysokej škole, čo dokladovala i prihláškami na vysokoškolské štúdium. Samotná skutočnosť, že odporkyňa sa zaevidovala v evidencii uchádzačov o zamestnanie neznamená, že bol splnený zákonný predpoklad pre zánik vyživovacej povinnosti povinného rodiča, t.j. navrhovateľa voči jeho dieťaťu, t.j. odporkyni a teda, že by sa táto stala schopnou živiť sa vlastnou prácou a zabezpečovať si takto zdroj svojich príjmov na úhradu svojich potrieb, keďže ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi osoba do 25 rokov veku nemá nárok na to, aby bola samostatne riešená dávkami v hmotnej núdze, vystupuje len ako spolu posudzovaná osoba, v danom prípade so svojim rodičom - to znamená s matkou, s ktorou odporkyňa žije v spoločnej domácnosti, pričom podľa citovaného ustanovenia § 9 uvedeného zákona prednosť pred výplatou dávok v hmotnej núdze má zákonný nárok, ktorým je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, čo v danom prípade jednoznačne je výživné zo strany povinného rodiča, v danom prípade zo strany navrhovateľa, ktorého vyživovacia povinnosť vzhľadom na uvedené trvá i naďalej a na existencii tejto vyživovacej povinnosti nič nemení ani krátkodobá brigáda, či absolvovanie absolventskej praxe, ktorá trvala 3 mesiace a odmena za ktorú odporkyni patrí vo výške životného minima, poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe, keďže ojedinelý príjem dieťaťa neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov a ktorá vyživovacia povinnosť rodiča sa nevzťahuje iba na maloleté dieťa, ale aj na dieťa plnoleté, kým nebude schopné samo si zabezpečiť prostriedky na úhradu svojich potrieb v celom rozsahu, ktorá schopnosť nie je závislá od dosiahnutia určitej vekovej hranice a túto schopnosť nemožno posudzovať iba so zreteľom na jeho dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa ak nedôvodný zamietol.

Podľa , ods. 1 - účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v konaní bola úspešná odporkyňa, ale tejto žiadne preukázateľné trovy nevznikli, neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania, preto bolo rozhodnuté, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Podľa , ods. l, písm. d) Zbierky o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov - od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.