Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/1378/2005

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., pre vymoženie pohľadávky 286,80 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. Ex 1199/2005, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi trovy exekúcie vo výške 144,87 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom sa dňa 08. 12. 2005 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1199/2005 na vymoženie pohľadávky vo výške 8 640,- Sk s príslušenstvom, priznanej notárskou zápisnicou č. N 3999/2005, NZ 39924/2005, NCRls 39388/2005 zo dňa 28. 08. 2005, spísanou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Notárskeho úradu Ul. generála Svobodu 1069/4, Partizánske. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 003807* zo dňa 03. 01. 2006 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8 640,- Sk spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania od 28. 05. 2005 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 3 383,- Sk a trovy exekúcie.

V priebehu konania požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora a navrhol, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. N 3999/2005, NZ 39924/2005, NCRls 39388/2005 zo dňa 28. 08. 2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, urobené v mene

povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom Advokát pred notárom konal na základe splnomocnenia, ktoré mu udelila povinná v Zmluve o úvere č. 3171667 zo dňa 21. 03. 2005 (ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je predmetná zmluva o úvere, ktorou oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnej úver vo výške 5 000,- Sk, pričom povinná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom za poskytnutie vo výške 3 640,- Sk pravidelnými deviatimi mesačnými splátkami po 960,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým mala povinná splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinnej uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Na základe tohto splnomocnenia mala povinná uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej výške 12 023,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 8 640,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 28. 05. 2005 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene povinnej vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do 30. 09. 2005 k rukám oprávneného. Na záver zástupca za povinnej súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa ust. § 41 Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu, ak osoba povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej zápisnici nastáva vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, ktoré je obsahom zápisnice. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí predpokladaných § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice pre spôsobilosť byť exekučným titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až tento slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu prípadne iného orgánu.

V danom prípade povinná súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu, je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve, ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť povinnej pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinnej prakticky určil

oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Povinná tak nemohla slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ňou zvolenou, ale musela sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinnej, ak ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinnej namietať osobu zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu.. Takýto právny úkon potom nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného má súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z neplatne dojednanej dohody o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinnej, ani notárska zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelila povinná v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že povinná splnomocnila oprávneným určeného zástupcu, aby v jej mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinná udeľovala plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinná sa platne nemohla vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinnej naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní prakticky povinnú bez jej vedomia zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemala povinná vedomosť. Udelené plnomocenstvo nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu. Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinnej došlo k určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa Notárskeho poriadku. Práve z týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie a jej súčasné zastavenie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z tohto dôvodu už nie je potrebné, aby súd rozhodol aj o návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súdny exekútor vo vyjadrení k návrhu oprávneného uviedol, že so zmenou exekútora nesúhlasí, nakoľko v konaní bola preukázaná nemajetnosť povinnej. Zároveň poukázal na možnú zaujatosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol zamestnancom oprávneného. Súdny exekútor tak navrhol, aby súd najprv rozhodoval o jeho podnete na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 579,61 Eur a žiadal, aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že oprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca podmienok uzavretia zmluvy o úvere a spísania notárskej zápisnice nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade s citovaným ustanovením uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 08. 12. 2005, preto podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“).

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za sedem začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 Eur. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súd pri posudzovaní primeranosti časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nezohľadnil úkony ako tlač obálky, vypísanie poštového hárku, záznam do poštovej knihy a zanesenie dokumentu na poštu, nakoľko sa jedná o administratívne práce exekútorského úradu, odmena za ktoré je zahrnutá v odmene súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť a primeranosť. Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje práve v určovaní tzv. hodinovej odmeny, ktorú upravovala vyhláška v znení platnom do 30. 04. 2008 v ust. § 14 ods. 1 a 2. S poukazom na obsah a rozsah jednotlivých úkonov sa súd nestotožnil s časovým trvaním vykonania niektorých úkonov uvedených v špecifikácii trov. Súd pri posudzovaní dôvodnosti časového trvania prihliadol na náročnosť týchto úkonov čo do štúdia, obsahu a spracovania. Súd má za to, že vypracovanie niektorých žiadostí o súčinnosť nemohlo úradu trvať objektívne tridsať minút. Na základe uvedeného a v súlade s zásadou primeranosti a hospodárnosti trov exekúcie tak súd považuje priznanú dobu trvania týchto úkonov maximálne v rozsahu, v akej ich priznal, za primeranú.

Súd exekútorovi priznal odmenu za vypracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 26. 01. 2006 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie výzvy povinnej zo dňa 26. 01. 2006 v trvaní desiatich minút, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť zamestnávateľovi povinnej zo dňa 17. 07. 2007 v trvaní desiatich minút, za vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 17. 07. 2007 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Exekučného príkazu zo dňa 24. 10. 2007, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť zamestnávateľovi povinnej zo dňa 20. 03. 2008 v trvaní desiatich minút, za vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 20. 03. 2008 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Exekučného príkazu zo dňa 20. 03. 2008 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 03. 09. 2008 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Exekučného príkazu zo dňa 03. 09. 2008 v trvaní tridsiatich minút, za žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 02. 10. 2008, 19. 03. 2009 a 21. 12. 2009 v trvaní po desať minút, za vypracovanie žiadosti o súčinnosť zamestnávateľovi povinnej zo dňa 19. 03. 2009 v trvaní desiatich minút, za vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 19. 03. 2009 v trvaní tridsiatich minút, za vypracovanie Exekučného príkazu zo dňa 19. 03. 2009 v trvaní tridsiatich minút, za žiadosť o súčinnosť zo dňa 22. 04. 2010 v trvaní desiatich minút, za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a špecifikácie trov exekúcie (obsiahnutej na piatich stranách) v trvaní jednej hodiny, spolu 46,48 Eur.

Súdnemu exekútorovi nebola v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti neprizná odmena za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie jednotlivých žiadostí, ktorými súdny exekútor zisťoval bydlisko a majetok povinnej, nakoľko za tieto úkony súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 3,32 Eur. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). V paušálnej sume 3,32 Eur podľa § 15 ods. 1 vyhlášky je zahrnutá aj odmena za vypracovanie žiadostí, na základe ktorých súdny zisťuje majetok povinného, platiteľa mzdy, účet a pod. Súd exekútorovi nepriznal ani odmenu za vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie a Exekučného príkazu zo dňa 22. 04. 2010. V exekútorskom spise sa síce uvedené listiny nachádzajú, ale exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k ich doručeniu účastníkom konania a ČSOB, a. s. Súd tu poukazuje na skutočnosť, že v spise sa nenachádza ani žiadna odpoveď od banky, ktorá by nasvedčovala tomu, že jej boli exekútorské listiny doručené. Pokiaľ ide o šesť oznámení o ukončení exekúcie, tieto neboli v spise žiadnym spôsobom preukázané, preto exekútorovi nepatrí odmena za takto označené úkony. Naviac, svojou povahou sú

tieto úkony budúcimi administratívnymi úkonmi exekútorského úradu, za ktoré exekútorovi odmena nepatrí.

Vychádzajúc z predloženého exekútorského spisu súd v súlade s § 15 ods. 1 vyhlášky exekútorovi priznal paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej (doručené súdnym exekútorovom) zisťovanie bydliska povinnej (žiadosť o súčinnosť Obecnému úradu Partizánska Ľupča zo dňa 26. 01. 2006), zisťovanie platiteľa mzdy povinnej 4 x (žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 26. 01. 2006, 22. 08. 2006, 05. 06. 2007, 09. 01. 2008), každé ďalšie zisťovanie majetku povinnej 4 x (žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu zo dňa 26. 01. 2006, žiadosť o súčinnosť zamestnávateľovi povinnej zo dňa 17. 07. 2007, 20. 03. 2008 a 19. 03. 2010), spolu vo výške 36,52 Eur.

Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu v celkovej výške 252,32 Eur. Súd sa nestotožnil s názorom exekútora, že za jednu žiadosť adresovanú Obecnému úradu, Sociálnej poisťovni a zamestnávateľovi povinnej vznikol exekútorovi osobitne nárok na paušálnu sumu odmeny za zisťovanie bydliska povinnej, za zisťovanie platiteľa mzdy povinnej, zisťovanie účtu povinnej a ďalšie zisťovanie majetku povinnej. Žiadosť o súčinnosť je samostatným úkonom exekučnej činnosti za ktorý patrí exekútorovi paušálna odmena vo výške 3,32 Eur. Vykonaním jedného úkonu nemôže exekútorovi vzniknúť nárok na odmenu vo výške, ako keby vykonal úkonov viac. Pokiaľ by súd priznal exekútorovi odmenu za jeden úkon exekučnej činnosti tak, ako si to vyčíslil súdny exekútor, došlo by k duplicitnému odmeňovaniu za identický úkon, čo je neprípustné.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani paušálnu náhradu za úkony označené ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora. Naviac, v exekútorskom spise absentuje preukázanie doručenia niektorých exekútorských listín účastníkom konania. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý musí žiadateľ (súdny exekútor) jednoznačne a bez pochybností vymedziť a zároveň musí preukázať jeho opodstatnenosť. Doručenie exekútorských listín je možné pomerne jednoducho preukázať (predložením doručeniek, resp. podacích hárkov). Súd tu poukazuje na § 13 a najmä § 36 výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. -60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov. Doručenky sa pripájajú k listu, na ktorej je vyhotovenie doručovanej listiny. Pri niektorých exekútorských listinách však nie sú doručenky, ktoré by preukazovali, že tieto listiny boli doručené účastníkom konania.

Súd exekútorovi nepriznal ani odmenu za nahliadnutie do spisu oprávnenou osobou vo výške 2,- Eur, nakoľko pokiaľ zamestnanec oprávneného (JUDr. Rudolf Krutý) nazeral dňa 09. 10. 2006 do exekútorského spisu, súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu podľa § 21 písm. b) vyhlášky okamihom nahliadnutia do spisu a oprávnená osoba bola povinná túto odmenu zaplatiť exekútorovi pred nahliadnutím. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a o o trovách exekúcie súd rozhoduje o odmene súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti a nie o odmenách za jeho ďalšiu činnosť (štvrtý oddiel vyhlášky).

Popri odmene za výkon exekučnej činnosti má súdny exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok na náhradu účelne vynaložených a riadne preukázaných hotových výdavkov. Po preskúmaní exekútorského spisu a zohľadnení cien poštových služieb Slovenskej pošty, a. s. v období rokov 2005 až 2010 súd priznal

exekútorovi náhradu preukázaného poštovného vo výške 15,72 Eur. Pri rozhodovaní súd vychádzal z doručeniek nachádzajúcich sa v spise. Pokiaľ súdny exekútor doručoval zásielky obyčajnou formou (bez doručenky) a v spise sa nachádzala odpoveď adresáta, priznal exekútorovi náhradu poštovného platného v danom roku a pre poštovú zásielku do 50g. Vznik hotového výdavku v podobe bankového poplatku SLSP, a. s. vo výške 1,59 Eur zo spisu žiadnym spôsobom nevyplýva. Súdny exekútor počas vykonávania exekúcie naviac zistil, že povinná by mala mať bankový účet v ČSOB, a. s., a nie v SLSP, a. s.. Súd exekútorovi zároveň priznal aj náhradu materiálových výdavkov v celkovej výške 29,55 Eur. Pokiaľ ide o náhradu týchto hotových výdavkov predstavujúcich kancelárske a telekomunikačné náklady, súd nepovažuje za spravodlivé vyžadovať od súdneho exekútora preukázanie každej jednej položky a s poukazom na obsah a rozsah exekútorského spisu priznal exekútorovi ním uplatňovanú náhradu. Výška uplatnených náhrad za spisový obal, obálky, poštové poukážky, papier a toner je podľa názoru súdu primeraná. Exekútor však nemá nárok na náhradu hotového výdavku označeného ako „manipulácia so spisom“, nakoľko nešpecifikoval aké hotové výdavky by mu mali v súvislosti s manipuláciou so spisom vzniknúť. Naviac ide o čisto administratívnu prácu exekútorského úradu, náklady ktorej exekútor nemôže prenášať na účastníkov konania. Celkom súd exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 45,27 Eur.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty a v špecifikácii trov si uplatnil DPH z odmeny, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu 83,- Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 16,60 Eur.

Celkom súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 144,87 Eur, ktoré je povinný súdnemu exekútorovi zaplatiť oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže oprávnený aj povinná podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie môže podať odvolanie aj súdny exekútor, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.