Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-21-2012.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/21/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom ul. Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom ul. Údernícka 5, 851 01 Bratislava 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. H. XXX XX G., vedenej pod sp. zn. EX 4910/11u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 712,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/882/2011-41 zo dňa 11. 07. 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. II/2009-5430 zo dňa 18.02.2011 vydaný JUDr. Richardom Földešom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 712,72 EUR s príslušenstvom. Medzi právnym predchodcom oprávneného (Tatrabanka, a.s. so sídlom v Bratislave) a povinným bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bola povinnému poskytnutá kreditná karta VISA č. XXXXXXXXXXXXXXXX, prostredníctvom ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné prostriedky - spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania do výšky disponibilného úverového rámca. Povinný neplnením splátok v dohodnutých termínoch, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z bodu 5.5 Obchodných podmienok. Právomoc rozhodcovského súdu s konečnou platnosťou konať a rozhodovať spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov vyplýva z čl. IV Spoločné ustanovenia, bod 4.9 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.. Klient mal právo podľa bodu 4.9.2. rozhodcovskú doložku odmietnuť do 30 dní od účinnosti obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Zmluvu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú) uzatváranú dodávateľom vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňujú. Prihliadol na to, že základným aktom ochrany spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy bola smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá obsahovala demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Okresný súd pri preskúmaní rozhodcovskej doložky vzal do úvahy čl. 6 ods. 1, čl. 7 smernice a po právnej stránke vychádzal aj z ustanovenia § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (C-76/10, C-243/08). Mal zo, že rozhodcovská doložka, ktorá v predmetnej veci mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak by spotrebiteľ vystupoval na strane žalovaného. Spotrebiteľ
si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s inými podmienkami mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podriadiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam. Rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľa núti vzdať sa práva na spravodlivý proces pred všeobecným súdom. Výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom, preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Záver okresného súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke nepovažoval za správny. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, čo znamená že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Okresný súd v danej veci prekročil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Exekučného poriadku, pretože bol oprávnený v danej veci konať len ako exekučný súd. Z európskeho práva nie je možné vyvodiť záver, že exekučný súd by mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich. Ustanovenie § 45 ZoRK neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia. V období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti zo zmluvy uzatvorenej dňa 10.03.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným pred 01.01.2008 teda nemožno posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ktoré vstúpili do účinnosti od 01.01.2008. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorého podľa oprávneného vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Cieľom uvedenej právnej úpravy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je treba považovať za neprijateľné, ktorá skutočnosť však nemá za následok zrušenie celej rozhodcovskej doložky. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vo výroku vecne správne.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou zo dňa 02.05.2011, doručenou okresnému súdu 09.05.2011, požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti povinnému N. G. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. II/2009-5430 zo dňa 18. 02. 2011 vydaný JUDr. Richardom Földešom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, právoplatný a vykonateľný dňa 24.03.2011. Z rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd uložil žalovanému (povinný) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnený) dlžnú sumu vo výške 712,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% p. a. zo sumy vo výške 712,72 EUR odo dňa 19.11.2006 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 38,60 EUR; všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 1,35% p. a. zo sumy 712,72 EUR odo dňa 15.11.2006 ako aj nárok na trovy právneho zastúpenia žalobcu v sume 69,50 EUR zamietol. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil titulom nesplneného záväzku zo Zmluvy, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného Tatrabanka, a.s. a povinný dňa 14.06.2002, na základe ktorej bola povinnému poskytnutá kreditná karta VISA č. XXXXXXXXXXXXXXXX, prostredníctvom ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné prostriedky - spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania do výšky disponibilného úverového rámca.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď zmluvu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 17.06.2002 považoval za spotrebiteľskú (typovú zmluvu).
Krajský súd preskúmal odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu z hľadiska oprávneným namietaných skutočností a dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd uvádza, že povinnosťou exekučného súdu bolo, aby preskúmal exekučný titul aj z hľadiska ust. § 45 ods. 1 ZoRK a odkazuje pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27. 01. 1997 sp. zn. 3Cdo 164/1996 (publikované pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR vo zväzku 5 - 6, ročník 1997 na strane 188) a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ÚS 86/2010 - 19 z 18. 02. 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania ex offo oprávnený skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a z § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-5430 zo dňa 18.02.2011 vydaný JUDr. Richardom Földešom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 712,72 EUR s príslušenstvom. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil z čl. IV Spoločné ustanovenia, bod 4.9 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.. Podľa tohto dojednania sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.
Z ustanovenia § 4 ods. 2 ZoRK vyplýva, že zachovanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy (doložky) je podmienkou jej platnosti. Táto forma právneho úkonu je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovej zmluvy. Zo strany účastníkov v tomto exekučnom konaní rozhodcovská zmluva nebola doložená vo forme osobitnej zmluvy. Obsah spisu (č. l. 13-14) svedčí o tom, že rozhodcovská zmluva (doložka) v danom prípade nebola uzavretá ani ako jeden dokument, ktorý by bol podpísaný oboma zmluvnými stranami. Zo Zmluvy (Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty) zo dňa 17.06.2002 (č. l. 13-14) vyplýva , že dlžník (povinný) sa síce oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., Obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. k medzinárodnej kreditnej karte VISA a Sadzobníkom poplatkov Tatra banky, a.s., ale táto zmluva neobsahuje jednoznačnú zmienku ani odkaz na tie Všeobecné obchodné podmienky, ktoré nadobudli účinnosť15.02.2004, z ktorých rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v danej veci konať a rozhodnúť spor zo zmluvy medzi oprávneným a povinným. Aby všeobecné obchodné podmienky boli pre zmluvné strany záväzné, zmluvné strany s nimi musia vyjadriť súhlas, musia im byť známe a musia byť pripojené k návrhu zmluvy. Tieto zákonné podmienky v danom prípade neboli dodržané. Je zrejmé, že povinný sa v čase uzavretia zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení dodatkov č. 1, 2, 3 zo dňa 23.01.2001, účinnými od dňa 15.02.2001, ktoré ale neobsahujú zmluvné dojednanie o rozhodcovskej doložke, len ďalej „odkazujú“ na oprávnenie banky zmeniť všeobecné obchodné podmienky.
Krajský súd dospel k názoru, že ak zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným neobsahuje jednoznačný a zrozumiteľný odkaz na Všeobecné obchodné podmienky od ktorých rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc t. j. na Všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.02.2004, ani vyhlásenie, že práve s týmito zmluvnými podmienkami boli zmluvné strany oboznámené, potom nemožno prijať záver, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade platne uzavretá.
Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v danom prípade nebola platne uzavretá ako jeden dokument, nebola zachovaná jej písomná forma a preto nebol ani dôvod, aby exekučný súd skúmal jej obsah z toho hľadiska, či táto podmienka spotrebiteľskej zmluvy nie je neprijateľná a preto neplatná v čase jej uzatvorenia. Uvedená skutočnosť (neexistencia vykonateľného exekučného titulu) je dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p..
Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.