Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-11-2012.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Subarea
9Co/11/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ V.. C. Š., H. H. XX, H., 2/ Z. Š., H. Z. XX, H., obaja zastúpení JUDr. Konštantínom Bošáckym, bytom Blumentálska 22, Bratislava, proti odporcom: 1/ V.. X.Í. Š., H. Š. XX, H., 2/ Š. Š., Š. XX, H., 3/ I.. Y. Š., Š.U. XX, H., všetci zastúpení Mgr. Janou Lenkovou, advokátkou, Krížna 38, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C 235/2006-176 zo dňa 20. októbra 2011 v pomere hlasov 3 : 0 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že parc. č. 1255/1, ktorá je surogátom za parc. č. 799 a 798, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 13, Y. Ú. V. C. S. vo výmere 687 m2, patrí do dedičstva po Š. Š., zomr. 17. mája 1984.
V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v čase smrti bol Š. Š. spolu s odporkyňou 1/ vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a táto patrila do jej bezpodielového spoluvlastníctva a mala byť predmetom dedičského konania po nebohom Š.U. Š.. V danej veci nemohli byť pre posúdenie opodstatnenosti návrhu relevantné tie skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto dni. Súd preto návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolaním zákonom stanovenej lehote napadli odporcovia. Vytýkajúc súdu prvého stupňa, že bolo vydané na základe abstraktnej úvahe založené na svojvôli súdu bez opory zákona a dôkazov. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pre absenciu argumentácie vedúce k právnemu záveru, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva. Rozhodnutie neobsahuje žiadne konkrétne odôvodnenie, vyvodené skutkové a právne závery. Napadnuté rozhodnutie nekorešponduje so závermi Krajského súdu v Bratislave deklarovanými v jeho uznesení č.k. 9Co 378/07-129 zo dňa 29. januára 2009, ktorým ich zaviazal prvostupňový súd zistiť, či právny predchodca účastníkov konania Š. Š., bol bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a pokiaľ áno, mal sa zaoberať tým, či sú dané iné skutočnosti, ktoré by robili návrh navrhovateľov nedôvodným vrátane posúdenia, či je takouto prekážkou skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli na základe reštitučného prepisu vydané odporkyni 1/ ako oprávnenej osobe. Ďalej uviedli, že nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ak sporná nehnuteľnosť bola prevedená na inú osobu. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobcom žalobu v rozsahu zamietne.
Navrhovatelia sa k odvolaniu odporcov písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že sú tu také vady konania v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vadami ktorými bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V posudzovanej právnej veci sa navrhovatelia návrhom zo dňa 16.7.1992 domáhali určenia, že parc. č. 1255/1, ktorá je surogátom za parc. č. 799 a 798, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 13, Y. Ú. V. C. S. vo výmere 687 m2, patrí do dedičstva po Š. Š., zomr. 17. mája 1984.
Existencia riadneho návrhu je základnou podmienku pre začatie sporového občianskeho súdneho konania. Ak súd zistí, že návrh nemá požadované náležitosti, alebo síce požadované náležitosti má, ale tieto, prípadne niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Náležitosťou riadneho návrhu je aj údaj o tom, ako má súd rozhodnúť (žalobný petit). Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, takže prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že rozhodnutie by nebolo po stránke materiálnej vykonateľné. Ak účastník konania napriek výzve neodstráni nesprávnosť žalobného petitu, ktorá by mohla mať za následok nevykonateľnosť budúceho súdneho rozhodnutia, súd podanie odmietne.
Súd prvého stupňa sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil. V spore o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, musí byť v návrhu sporná nehnuteľnosť konkrétne označená tak, aby ju nebolo možné zameniť, aby nevznikli akékoľvek pochybnosti o jej umiestnení a rozmere a preto návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah uplatneného nároku (Zborník IV, str. 167,175). Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností v zmysle § 30 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a preto každá zmluva, verejná listina alebo iná listina spôsobilá zápisu práva k nehnuteľnosti do katastra musí obsahovať aj označenie nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok aj výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel (§ 42 ods. 2 zákona).
Na základe uvedeného nie je možné považovať navrhovateľmi uplatnený žalobný petit za vykonateľný, pretože ako taký neobsahuje nehnuteľnosť definovanú podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností, keď parcela č. 1255/1 o výmere 687 m2, ako rozhodol súd prvého stupňa neexistuje, takto označená parcela by nemohla byť prejednaná v rámci konania o dedičstve v zmysle § 175a a nasl. O.s.p.
Za tohto stavu je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade je rozsudok súdu prvého stupňa predčasný. Návrh na začatie konania nemá náležitosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože v ňom absentuje petit návrhu ktorý by bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na § 212 ods. 3 O.s.p. v konaní pred súdom prvého stupňa sa vyskytla taká vada konania, ktorá v dôsledku porušenia procesnoprávnych predpisov mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a týmito vadami došlo k porušeniu práva účastníkov vo forme odňatia možnosti konať pred súdom.
K porušeniu práva účastníkov došlo aj nedodržaním zásad v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorých v odôvodnení rozsudku súd o.i. stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie súdu nemusí byť v súlade s očakávaniami a predstavami účastníka, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/O3) a Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nedodržaním týchto zásad súd prvého stupňa odníma účastníkovi konania možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, čím je odňatá reálna možnosť konať pred súdom.
V danom prípade zdôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky podľa § 157 ods. 2 O.s.p., keď z odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti má súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil. Prvostupňový súd sa s právnou argumentáciou navrhovateľov ako aj s obranou odporcov vôbec nevysporiadal a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je teda nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo svojom odôvodnení neobsahuje ani žiadne zákonné ustanovenia, čo robí potom rozhodnutie nepreskúmateľným. Absencia zákonného ustanovenia v odôvodnení rozsudku má za následok, že nie je z rozhodnutia možné zistiť pod aké zákonné ustanovenie súd prvého stupňa subsumoval uplatnený nárok a k akým úvahám súd prvého stupňa dospel po aplikácií konkrétnych zákonných ustanovení.
Za nie menej dôležité je potrebné venovať sa prípustnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., keď predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu po procesnej stránke je, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. Súčasťou odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyhovujúceho návrhu, ktorou sa účastník domáha určenia existencie, resp. neexistencie právneho vzťahu alebo práva, musí byť tiež vysvetlenie, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c) O.s.p.). Prvostupňový súd v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí (§ 157 ods. 2 O.s.p.) v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne opomenul zistenú skutočnosť, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je tretia osoba, V.. I. Š., ktorý nie je účastníkom konania a v kontexte s touto skutočnosťou neposudzoval naliehavosť právneho záujmu na danom určení.
Rovnako závažné pochybenie prvostupňového súdu spočíva v úplnej ignorancií vysloveného právneho záveru v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 378/07-129 zo dňa 29. januára 2009, v zmysle ktorého po zistení, že p. Š. bol ku dňu svojej smrti bezpodielovým spoluvlastníkom, je prvostupňový súd povinný skúmať, či nie je prekážkou na vyhovenie návrhu skutočnosť, že odporkyni 1/ boli nehnuteľnosti vydané na základe reštitučného zákona.
Vzhľadom vyššie uvedené dôvody, keď sa v konaní vyskytla taká vada v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (táto bola dôsledkom porušenia procesnoprávnych predpisov, keď petit návrhu nemal zákonom stanovené náležitosti) a keď nedostatočným odôvodnením rozsudku bola účastníkom odňatá reálna možnosť konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f), O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v prvom rade odstrániť vytýkané procesné nedostatky v naznačenom smere a to postupom podľa § 43 O.s.p., odstrániť vady návrhu v časti petitu, skúmať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. vzhľadom na zmenu vlastníka (V.. Š.), ujasniť si na základe akých skutočnosti si navrhovatelia uplatnili žalobný nárok, dôsledne sa pridržiavať vysloveného právneho názoru v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 378/07.129 zo dňa 29. januára 2009, či právny predchodca účastníkov konania Š. Š. bol bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a pokiaľ áno, zaoberať sa tým, či sú dané iné skutočnosti, ktoré by robili návrh nedôvodným vrátane posúdenia, či je takouto prekážkou skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli na základe reštitučného predpisu vydané odporkyni 1/, vykonať dokazovanie vo veci, výsledky vykonaného dokazovania náležite zhodnotiť (§ 132 O.s.p.), vec správne posúdiť po právnej stránke a opätovne vo veci rozhodnúť, keď v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2, 3 O.s.p.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.