Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-27C/28/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D. proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave - Petržalke, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, o určenie, že zmluva o poskytnutí pôžičky je bezúročná a bez poplatkov takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 2.6.2022 domáhala voči žalovanému určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.6.2017 uzavretej medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a. s.. Žalobkyňa si zároveň uplatnila náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie žaloby žalobkyňa uviedla, že so žalovaným (resp. jeho právnym predchodcom) uzatvorila dňa 5.6.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere E. XXXXXXXXXX F. C. XX.XXX, € C. G. E. F. H. XX.XXX,XX € I. XXX – tich mesačných splátkach po 179,58 €. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť veriteľa s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť schopnosť žalobkyne ako klienta splácať úver. Žalovaný podľa žalobkyne neanalyzoval jej osobný a domáci rozpočet, a to na strane príjmov ako aj na strane výdajov ku danej konkrétnej žiadosti o úver. Mala za to, že analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobkyňa okrem iného tiež poukázala na to, že žalovaný v žiadosti o úver riadne nepreukázal splnenie si povinnosti v zmysle (ďalej aj „ZoSU“ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Mala za to, že nie je smerodajné, aká bola jej reálna finančná majetková, sociálna situácia ako spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalovaný pristupoval k zisteniu a zhodnoteniu jej bonity.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.11.2022. Nesúhlasil so žalobou a navrhol, aby ju súd zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 19 ZoSU) z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSU. Podrobnosti o výpočte limitu stanoví v zmysle ust. § 7 ods. 41 ZoSU Národná banka opatrením. Uviedol, že Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017, opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017 (ďalej ako „opatrenie“), nadobudlo účinnosť až 1.1.2018. Žiadna právna úprava upravujúca metodiku výpočtu limitu, požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa alebo limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu v čase poskytnutia úveru neexitovala. Uviedol, že v čase uzavretia úveru nebolo účinné Opatrenie a nebolo ani vydané, preto postupoval v súlade s ust. § 7 ods. 21 ZoSU. Žalovaný okrem iného poukázal na to, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkov získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi, nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Žalobkyňa v žiadosti o úver, ktorý tvorí prílohu podanej žaloby, uviedla mesačné finančné náklady na úvery vo výške 200 €. Existujúce záväzky žalobkyne ako spotrebiteľa žalovaný overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa mala v čase poskytnutia úveru 3 existujúce splátkové úvery, spotrebný úver č. 639549715 s mesačnou splátkou 152 €, spotrebný úver č. XXXXXXXXX s mesačnou splátkou 96 € a spotrebný úver č. F. s mesačnou splátkou 72 €. Úverové zaťaženie spotrebiteľa teda bolo vo výške 320 € a túto sumu veriteľ akceptoval ako mesačné úverové zaťaženie. Žalobkyňa v žiadosti o úver deklarovala príjem z podnikania vo výške 1.400 € ako opatrovateľka v Rakúsku od 01/2011. Príjem z podnikania nebolo možné overiť v Sociálnej poisťovni, a preto žalobkyňa na jeho preukázanie predložila Výpis z účtu a Daňové priznanie za rok 2016, z ktorého je zrejmé, že ročný príjem žalobkyne ako spotrebiteľa bol vo výške 15.395 €. Žalovaný z uvedeného ročného príjmu ako mesačný príjem akceptoval sumu 769,75 €, teda 60 % zo sumy ročného príjmu 15.395 €/12 mesiacov. Svoj príjem žalobkyňa deklarovala aj výpisom z účtu, z ktorého je zrejmé, že príjem za 4/2017 bol 1.083,26 € a za 5/2017 bol 924,26 €. Žalovaný ako preukázaný príjem akceptoval najnižšiu z hodnôt, teda sumu 769,75 €. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral do úvahy životné minimum žalobkyne, nakoľko v žiadosti deklarovala rodinný stav vdova a žiadne vyživované dieťa alebo inú vyživovanú osobu. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 198,09 €. K týmto nákladom žalovaný pripočítal sumu 40 €, ktorú žalobkyňa v žiadosti o úver deklarovala ako „iné mesačné výdavky“. Celkovo teda žalovaný bral do úvahy sumu 238,09 €. Výpočet limitu bol teda realizovaný nasledovne: (výška existujúcich splátok úver + výška splátky poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu. 320 € + 179,58 € + 238,09 € = 737,67 € čo je menej ako overený čistý príjem spotrebiteľa vo výške 769,75 €. Výpočet limitu bol podľa žalovaného realizovaný v súlade s ust. § 7 ods. 21 ZoSU. V tejto súvislosti upriamil žalovaný pozornosť na skutočnosť, že poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinný žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti – inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Žalovaný zastával názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov vo forme životného minima spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou a je plne v súlade s ZoSU. Žalovaný poukázal na to, že v prípade ak žalobkyňa predložila potvrdenie, že nahliadla do úverového registra, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Podľa žalovaného predložením potvrdenia o nahliadnutí do bankového registra došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 ZoSU v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 26.1.2023 okrem iného uviedla, že v žiadosti o poskytnutie úveru nie je nijaká zmienka o vyhodnotení jej bonity. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný si povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoSU nesplnil. Poukázala na to, že z jej predloženého aktuálneho výpisu z účtu žalovaný akceptoval preukázateľne čistý mesačný príjem len vo výške 769,75 €. Uviedla, že žalovaný v čase podanej žiadosti o predmetný úver vedel, že jej príjem je zaťažený tromi inými úvermi, čo predstavuje mesačné úverové zaťaženie klienta v sume 320 € mesačne, v dôsledku čoho bol jej čistý mesačný príjem len vo výške 449,75 €. Napriek tomu ju žalovaný zaťažil poskytnutím nového úveru s mesačnou splátkou 179,58 €, čím jej zostalo na všetky mesačné náklady 270,17 €. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný celkovo bral do úvahy sumu 238,09 € pri zohľadnení životného minima 198,08 € s pripočítaním sumy 40 €, ktorú žalovaný deklaroval ako iné mesačné výdavky. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný vedel a musel vedieť, že nie je reálne možné, aby bola schopná zaplatiť z 238,09 € náklady na bývanie, stravu a cestovné náklady na dochádzanie do práce do Rakúska, kde pracovala ako opatrovateľka. Žalobkyňa považovala tvrdenia žalovaného o jej úverovom zaťažení za tendenčné, pokiaľ mal za to, že na zabezpečenie jej základných životných potrieb, bývanie a chod domácnosti jej postačuje životné minimum 198,09 €. Žalobkyňa mala za to, že použitie životného minima pri hodnotení bonity klienta je možné len vo vzťahu k vyživovaným osobám dlžníka a nie jeho samotného. Žalobkyňa zopakovala, že žalovaný sa odborne nevysporiadal s požadovanými údajmi o jej bonite, nepreskúmal spotrebiteľský úver s prihliadnutím na jej úverové zaťaženie v čase poskytnutia úveru a neskúmal nevyhnutné výdavky žalobkyne na základné životné potreby, bývanie a chod domácnosti, čím si nesplnil povinnosť veriteľa pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 10.2.2023 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe. Mal za to, že v rámci skúmania bonity žalobkyne postupoval v súlade so zákonom a jednotlivé skutočnosti preukázal predloženými dôkazmi. Tvrdenia žalobkyne o nedostatočnom skúmaní bonity považuje za vykonštruované, neopreté o konkrétne skutkové tvrdenia alebo predložené dôkazy a zároveň bez akejkoľvek opory v znení zákona. 6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav :

7. Zo žiadosti žalobkyne o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.6.20217 (ďalej len „žiadosť o spotrebiteľský úver“) vyplýva, že žalobkyňa požiadala právneho predchodcu žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. o bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000 € s celkovou čiastkou na zaplatenie 21.549,60 € v 120 – tich mesačných splátkach po 179,58 €, s priemernou hodnotou RPMN 9,68 % s prvou splátkou dňa 20.7.2017 s ďalšími splátkami splatnými vždy 20. dňa v mesiaci do splatenia všetkých záväzkov. Žalobkyňa v predmetnej žiadosti poskytla svoje údaje o zamestnaní a finančnej situácií, z ktorej vyplýva že v danom období bola opatrovateľkou – živnostníčkou v Rakúsku od januára 2011 na dobu neurčitú. Výšku priemerného čistého mesačného príjmu deklarovala vo výške 1400 €. Neuviedla žiadne vyživované osoby a výšku vyživovacej povinnosti uviedla v rozsahu 0 €. Mesačné finančné náklady deklarovala vo výške 200 € a iné mesačné výdavky vo výške 40 €. K osobným údajom v rámci rodinného stavu uviedla, že je vdova a má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie. Býva vo vlastnom dome / byte.

8. Z výpisu úverového registra (Dáta dopytu) zo dňa 5.6.20217 predloženého žalovaným vyplýva, že žalobkyňa mala v čase poskytnutia úveru 3 existujúce splátkové úvery, a síce spotrebný úver č. XXXXXXXXX s mesačnou splátkou 152 €, spotrebný úver č. XXXXXXXXX C. J. C. XX € A. C. K. E. F. C. J. C. XX €.

9. Žalovaný predložil potvrdenie o podaní daňového priznania k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2016, z ktorého vyplýva, že ročný príjem žalobkyne za daný rok bol vo výške 15.395 €.

10. Z výpisu z bankového účtu predloženého žalovaným vyplýva, že žalobkyňa mala v mesiaci apríl 2017 príjem vo výške 1.083,26 € a v mesiaci máj 2017 vo výške 924,26 €.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. od 1.6.2017, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

21. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

23. Podľa až 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané a nebolo sporné, že dňa 5.6.2017 uzatvorila žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8560500503, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma 10.000, €. Žalobkyňa v žalobe vytýkala žalovanému, že s odbornou starostlivosťou neskúmal bonitu žalobkyne, teda schopnosť splácať úver. Vytýkala mu hrubé porušenie povinností podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, čo má podľa žalobkyne za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

Medzi stranami sporu jedná o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, v dôsledku čoho sa na daný prípad budú vzťahovať právne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 7 ods. 1 vyžaduje, aby veriteľ pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa uplatní v prípade, ak veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť upravenú v § 7 ods. 1 ZoSU. Za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa a bez nahliadnutia do príslušnej databázy. Žalovaný poukázal na to, že v prípade ak žalobkyňa predložila potvrdenie, že nahliadla do úverového registra, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Podľa žalovaného predložením potvrdenia o nahliadnutí do bankového registra došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 ZoSU v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

25. V nadväznosti na uvedené súd dodáva, že toto skúmanie je žalovaný ako veriteľ v spore s ochranou slabšej strany, a s poukazom na ust. § 7 ods. 16 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, povinný hodnoverne preukázať. Povinnosťou žalovaného ako veriteľa je vychádzať z konkrétnych zistení podmieňujúcich schopnosť žalobkyne ako spotrebiteľa splácať úver ním poskytnutý. Cieľom uvedenej povinnosti je tak posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru (Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2020 vo veci C-679/18).

26. Súd mal preukázané, že žalovaný vychádzal pri skúmaní bonity žalobkyne a skúmal žalobkyňou deklarované príjmy, výdavky a rodinný stav žalobkyne, ktoré uviedla v žiadosti o spotrebiteľský úver podpísaný žalobkyňou. Žalovaný postupoval v súlade so zákonnými požiadavkami zakotvenými v cit. § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže odborná starostlivosť veriteľa predpokladala riadne zistenie a) čistého príjmu spotrebiteľa, b) nákladov na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a potrieb osôb, voči ktorým mal vyživovaciu povinnosť, c) výšku splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce jeho príjem. Odborná starostlivosť okrem iného predpokladá riadne zistenie a preverenie celkových rodinných pomerov spotrebiteľa, bez ktorých veriteľ nemôže riadne posúdiť výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a základných životných potrieb osôb, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, a tým ani skutočnú výšku celkových nákladov spotrebiteľa. V predmetnej žiadosti o poskytnutie úveru skúmal žalovaný u žalobkyne jej rodinný stav (vdova), počet vyživovaných detí (0), druh bývania (vlastné), dosiahnuté vzdelanie (stredoškolské), stav zamestnania (živnostník), názov a adresu zamestnávateľa, príjmy a výdavky žalobkyne. Zároveň žalobkyňa v bode VIII. predmetnej žiadosti vyhlásila, že uvedené údaje sú úplne a pravdivé. Žalovaný ako veriteľ pred uzatvorením predmetnej Zmluvy o úvere teda preskúmal sociálnu situáciu žalobkyne ako spotrebiteľa.

27. Ťažisko námietky žalobkyne spočívalo najmä v tom, že žalovaný akceptoval preukázateľne jej čistý mesačný príjem len vo výške 769,75 €, pričom mala za to, že žalovaný vedel a musel vedieť, že žalobkyňa nedokáže pokryť životné náklady zo sumy 238,09 €, ku ktorej dospela rozdielom medzi uvedeným čistým mesačným príjmom a zisteným mesačným úverovým zaťažením vo výške 320 € (žalobkyňa pritom v žiadosti uviedla 200 €, pozn. súdu). Z toho potom žalobkyňa odrátala mesačnú splátku vo výške 179,58 €, čím jej ostala suma 270,17 €. Poukázala na to, že v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaný v žiadosti deklaroval rodinný stav vdova a žiadne vyživované dieťa alebo inú vyživovanú osobu. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 198.09 €. K týmto nákladom veriteľ pripočítal sumu 40 €, ktorú žalobkyňa v žiadosti o úver deklarovala ako „iné mesačné výdavky“. Celkovo teda veriteľ bral do úvahy sumu 238,09 €.

28. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa deklarovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1400 €. Žalobkyňa je v zmysle § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch povinná uvádzať potrebné údaje úplne, presne a pravdivo. Žalovaný v konaní preukázal, že si riadne overil príjem žalobkyne daňovým priznaním žalobkyne za rok 2016, z ktorého jednoznačne vyplýva jej ročný príjem zo živnosti vo výške 15.395 €. Z predloženého bankového výpisu mal súd za preukázané, že žalovaný u žalobkyne dva predchádzajúce mesiace pred uzavretím zmluvy preveril jej príjem. Žalobkyňa totiž za mesiac apríl 2017 dosiahla príjem vo výške 1.083,26 € a v mesiaci máj 2017 vo výške 924,26 €. Vychádzajúc z deklarovaných údajov žalobkyne, jej daňového priznania a bankového výpisu žalovaný nemal dôvod neakceptovať ako preukázaný príjem najnižšiu z hodnôt, teda sumu 769,75 €. V okolnostiach prípadu je potrebné zdôrazniť, že povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať úver zodpovedá povinnosti spotrebiteľa uviesť všetky údaje, nevyhnutné pre také posúdenie, úplne a pravdivo, a v prípade nesplnenia povinnosti spotrebiteľom nemožno sankcionovať veriteľa za nedostatočné posúdenie schopnosti spotrebiteľa úver splácať.

29. Podľa judikatúry pri výdavkoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa veriteľ bol povinný výšku týchto výdavkov od spotrebiteľa zistiť, resp. minimálne riadne aplikovať verejne dostupné informácie o údajoch o životnom minime upravené o životnom mimine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase preverovania bonity spotrebiteľa (ďalej už len „Zákon o životnom minime“). V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral žalovaný do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaný v žiadosti deklaroval rodinný stav vdova a žiadne vyživované dieťa alebo inú vyživovanú osobu. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 198,09 €. K týmto nákladom veriteľ pripočítal sumu 40 €, ktorú spotrebiteľ v žiadosti o úver deklaroval ako „iné mesačné výdavky“. Celkovo veriteľ bral správne do úvahy sumu 238,09 €.

30. Odborná starostlivosť veriteľa ďalej predpokladá tiež riadne zistenie a preverenie peňažných záväzkov spotrebiteľa ako dlžníka a spoludlžníka, znižujúcich jeho príjem v jednom alebo viacerých registroch. Uvedené žalovaný osvedčil preukázaním výpisu úverového registra (Dáta dopytu) zo dňa 5.6.20217, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa mala v čase poskytnutia úveru 3 existujúce splátkové úvery, a síce spotrebný úver E. XXXXXXXXX C. J. C. XXX €, C. K. E. XXXXXXXXX C. J. C. XX € A. C. K. E. F. C. J. C. XX €.

31. Zohľadňujúc uvedené súd konštatuje, že nemožno prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobkyni, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne závažné skutočnosti, ktoré by indikovali hrubé zanedbanie povinnosti žalovaného pri skúmaní bonity žalobkyne. Právny predchodca žalovaného ako veriteľa, postupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobkyne predmetný úver splácať, keď bral do úvahy jej príjmy a výdavky, rodinný stav žalobkyne, prihliadol tiež na počet nezaopatrených detí žalobkyne a počet vyživovaných osôb. Zároveň vykonal lustráciu (v tom čase prístupnej) databázy Spoločného registra bankových informácií o stave aktívnych úverov a všetky informácie komplexne vyhodnotil. Postup veriteľa súd považuje za v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania nemal v konaní za preukázané, že by žalovaný posudzoval schopnosť žalobkyne splácať úver bez akýchkoľvek údajov o jej príjmoch a výdavkoch, pričom neboli zistené ani iné žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo opodstatnené konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, preto ju zamietol.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

34. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Súd nerozhodol o trovách konania podľa ust. , pretože na rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.